11.3.2006

Úradný vestník Európskej únie

C 60/44

Žaloba podaná 20. decembra 2005 – Sumimoto Chemical Agro Europe a Philagro France/Komisia

(Vec T-454/05)

(2006/C 60/84)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobcovia: Sumimoto Chemical Agro Europe SAS (Lyon, Francúzsko) a Philagro France SAS (Lyon, Francúzsko) (v zastúpení: K. Van Maldegem, C. Mereu, advokáti)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcov

—	zrušiť rozhodnutie Komisie D/430967, alebo, subsidiárne,

—	nariadiť žalovanej splniť podmienky podľa práva Spoločenstva a navrhnúť zaradenie procymidónu do prílohy I smernice o prípravkoch na ochranu rastlín pre všetky použitia/plodiny, podľa návrhu žalobcov,

—

nariadiť žalovanej nahradiť žalobcom škodu, až do presného výpočtu a určenia presnej sumy, v predbežnej sume 1 (jedného) eura utrpenú v dôsledku rozhodnutia Komisie D/430967, alebo, subsidiárne, v dôsledku nesplnenia povinností podľa práva Spoločenstva zo strany žalovanej tým, že neodpovedala žalobcom, ako aj všetky príslušné úroky,

—	zaviazať žalovanú na náhradu všetkých trov konania v týchto konaniach.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Smernica Rady 91/414 (1) o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh (známa ako „smernica o prípravkoch na ochranu rastlín“) stanovuje, že členské štáty nepovolia prípravok, ak nie je uvedený v prílohe I smernice. Žalobcovia opakovane kontaktovali Komisiu so žiadosťou o zahrnutie do prílohy I procymidónu, účinnej látky obsiahnutej v ich prípravkoch na ochranu rastlín.

Listom z 20. októbra 2005, ktorý je napadnutým rozhodnutím, Komisia oznámila prvému žalobcovi, že možné zahrnutie procymidónu v prílohe I by pokrylo nanajvýš podporované použitia, ktoré boli predmetom hodnotenia EÚ; ďalej toto zahrnutie podmieňuje predložením návrhu vysoko podrobných podmienok používania a opatrení na zníženie rizík.

Žalobcovia žiadajú zrušenie tohto rozhodnutia, pričom kritizujú navrhované obmedzené povolenie procymidónu, ktoré by viedlo k jeho zapísaniu len pre dve plodiny, a to slivky a uhorky, ako aj požiadavku vysoko podrobných podmienok používania. Podľa žalobcu tieto požiadavky porušili ustanovenia smernice o prípravkoch na ochranu rastlín, ktoré odkazujú len na široké kategórie použitia, ako insekticídy, rastové regulátory alebo herbicídy, a na členské štáty ponechávajú ohodnotenie ich používania vzhľadom na konkrétne plodiny. V tej istej súvislosti žalobcovia tvrdia, že požiadavku podrobných podmienok neumožňujú ani ustanovenia smernice o prípravkoch na ochranu rastlín, ani nie je vedecky podložená.

Žalobcovia ďalej tvrdia, že napadnuté rozhodnutie nesprávne uvádza, že nemožno preskúmať štúdie predložené po uplynutí pevných lehôt, pretože podľa žalobcov všetky údaje o procymidónoch boli predložené včas. Tiež sa domnievajú, že napadnuté rozhodnutie porušuje článok 95 ods. 3 a článok 152 ods. 1 ES tým, že odmieta zohľadniť štúdie predložené včas a vyhodnotené hodnotiteľmi ako dostačujúce.

Žalobcovia sa tiež dovolávajú porušení ustanovení smernice o prípravkoch na ochranu rastlín, nariadenia 3600/92 (2), zásad správneho úradného postupu, subsidiarity a proporcionality, legitímnej dôvery a právnej istoty, vynikajúcej kvality a nezávislosti vedeckých posudkov, rovnakého zaobchádzania a „estoppel“ a povinnosti odôvodnenia.

Ak by Súdny dvor usúdil, že napadnutý list nie je aktom, proti ktorému možno podať žalobu podľa článku 230 ods. 4 ES, žalobcovia tvrdia, že ich žaloba je ďalej prípustná na základe článku 232 ES proti nečinnosti Komisie v súvislosti s ich správnou sťažnosťou a formálnou žiadosťou. Okrem toho, a nezávisle od žalôb o neplatnosť a na nečinnosť sa žalobcovia domáhajú náhrady škody utrpenej v priamom dôsledku napadnutého listu.

(1) Ú. v. ES L 230, 19.8.1991, s. 1; Mim. vyd. 03/011, s. 332.

(2) Nariadenie Komisie (EHS) č. 3600/92 z 11. decembra 1992, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá na realizáciu prvého stupňa pracovného programu, na ktorý sa vzťahuje článok 8 (2) smernice Rady 91/414/EHS o umiestnení na trh prípravkov na ochranu rastlín, Ú. v. ES L 366, 15.12.1992, s. 10; Mim. vyd. 03/013, s. 242.