25.2.2006

Úradný vestník Európskej únie

C 48/19

Odvolanie podané 4. januára 2006: Groupe Danone proti rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (piata komora) z 25. októbra 2005 vo veci T-38/02, Groupe Danone proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec C-3/06 P)

(2006/C 48/37)

Jazyk konania: francúzština

Groupe Danone podal 4. januára 2006 odvolanie na Súdny dvor Európskych spoločenstiev proti rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (piata komora) z 25. októbra 2005 vo veci T-38/02, Groupe Danone proti Komisii Európskych spoločenstiev. Odvolateľa zastupuje A. Winckler a S. Sorinas, advokáti.

Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:

—

na základe článku 225 ods. 1 ES a článku 61 štatútu čiastočne zrušil rozsudok Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 25. októbra 2005 vo veci T-38/02, Groupe Danone proti Komisii Európskych spoločenstiev, a to v časti, kde (i) zamieta žalobný dôvod založený na neodôvodnenom zohľadnení opakovaného porušenia ako priťažujúcej okolnosti voči odvolateľovi a v časti, kde (ii) upravuje spôsob stanovenia pokuty použitý Komisiou,

—	vyhovel návrhom predneseným Groupe Danone na prvom stupni ohľadne žalobného dôvodu založeného na neodôvodnenom zohľadnení opakovaného porušenia ako priťažujúcej okolnosti a následne na základe článku 229 ES a článku 17 nariadenia č. 17 (1) znížil pokutu uloženú Komisiou,

—	na základe článku 229 ES a článku 17 nariadenia č. 17 znížil výšku pokuty pomerne ku poklesu zníženia pokuty z dôvodu poľahčujúcich okolností uznaných Súdom prvého stupňa,

—	zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

Dôvody odvolania a hlavné tvrdenia

Na podporu tohto odvolania uvádza odvolateľ päť dôvodov odvolania smerujúcich k čiastočnému zrušeniu napadnutého rozsudku. Tieto dôvody vyplývajú na jednej strane z nesprávneho posúdenia pojmu „opakované porušenie“ Súdom prvého stupňa a na druhej strane zo zjavnej protiprávnosti úpravy spôsobu stanovenia pokuty, ktorá spôsobila pokles priznaného zníženia pokuty na základe poľahčujúcich okolností a teda viedla k zvýšeniu pokuty vzhľadom k výške pokuty, ktorá by bola stanovená, ak by Súd prvého stupňa bol obmedzil jej zvýšenie pre priťažujúce okolností z 50 % na 40 % bez toho, aby upravil spôsob stanovenia pokuty používaný Komisiou.

Na podporu svojich tvrdení ohľadne nesprávneho posúdenia pojmu opakovaného porušenia uvádza tri rôzne dôvody odvolania.

—

Prvým dôvodom je podľa odvolateľa skutočnosť, že Súd prvého stupňa poprel zásadu nullum crimen, nulla poena sine lege a jej dôsledok, zásadu zákazu retroaktivity prísnejších trestno-právnych predpisov tým, že potvrdil zvýšenie pokuty odvolateľa z dôvodu priťažujúcej okolnosti spočívajúcej v opakovanom porušení napriek neexistencii jasného a dostatočne predvídateľného právneho základu.

—	Druhým dôvodom je podľa odvolateľa skutočnosť, že Súd prvého stupňa nesprávne aplikoval zásadu právnej istoty tým, že v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora odmietol obmedziť aplikáciu opakovaného porušenia v čase.

—	Tretím dôvodom je podľa odvolateľa skutočnosť, že odôvodnenie rozsudku je rozporuplné vzhľadom na neuvedenie odôvodnenia, ktoré by sa týkalo posúdenia vzťahu medzi opakovaným porušením a potrebou zabezpečiť, aby pokuty mali dostatočne odstrašujúci účinok.

Odvolateľ ďalej uvádza dva ďalšie dôvody na podporu svojich tvrdení, a to ohľadne zjavne protiprávneho charakteru zvýšenia pokuty, o ktorom rozhodol Súd prvého stupňa po úprave zohľadnenia opravného koeficientu pre poľahčujúce okolnosti. Hlavný dôvod odvolania sa vzťahuje na prekročenie právomoci, nedostatku právomoci a porušenie článkov 229 a 230 ES, ktorých sa dopustil Súd prvého stupňa. Tento dôvod sa delí na dve časti:

—	Prvá časť vyplýva zo skutočnosti, že Súd prvého stupňa tým, že upravil rozhodnutie Komisie ohľadom spôsobu stanovenia ponuky, nerešpektoval hranice svojej právomoci v zmysle článkov 229 a 230 ES.

—	V druhej časti odvolateľ vytýka Súdu prvého stupňa, že rozhodol nad rámec petitu žaloby, keď upravil započítanie percenta zníženia pre poľahčujúce okolnosti a dôsledkom toho zvýšil pokutu uloženú odvolateľovi.

Na upresnenie uvádza odvolateľ druhý dôvod odvolania vyplývajúci z porušenia práva na obhajobu a zo zásady zákazu retroaktvity trestov. Tým, že neposkytol svoj zámer upraviť spôsob stanovenia pokuty a zvýšiť pokutu do kontradiktórnej diskusie, Súd prvého stupňa v podstate porušil základnú zásadu práva Spoločenstva s konkrétnym dopadom na možnosť odvolateľa brániť sa. Súd prvého stupňa tiež retroaktívne použil judikatúru z roku 2003 na rozhodnutie „Bière belge“ z roku 2001 objasňujúc spôsob zohľadnenia koeficientu pre poľahčujúce okolnosti v spôsobe stanovenia pokuty.

(1) Nariadenie č. 17: Prvé nariadenia implementujúce články 85 a 86 zmluvy (Ú. v. ES 13 z 21.2.1962, s. 204; Mim. vyd., 08/001, s. 3).