|
11.2.2006 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 36/13 |
ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA
(tretia komora)
z 8. decembra 2005
vo veci C-280/04 (návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Vestre Landsret): Jyske Finans A/S proti Skatteministeriet (1)
(Šiesta smernica o DPH - Článok 13 B písm. c) - Oslobodenia - Oslobodenie dodávok tovaru bez možnosti práva na odpočet - Opätovný predaj vozidiel, ktoré kúpila leasingová spoločnosť ako ojazdené - Článok 26a - Osobitný režim predaja použitých tovarov)
(2006/C 36/25)
Jazyk konania: dánčina
Vo veci C-280/04, ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Vestre Landsret (Dánsko) z 25. júna 2004 a doručený Súdnemu dvoru 29. júna 2004, ktorý súvisí s konaním: Jyske Finans A/S proti Skatteministeriet, za účasti Nordania Finans A/S, BG Factoring A/S, Súdny dvor (tretia komora), v zložení: predseda tretej komory A. Rosas, sudcovia J. Malenovský, (spravodajca), J.-P. Puissochet, S. von Bahr a U. Lõhmus, generálny advokát: L. A. Geelehoed, tajomník: H. von Holstein, zástupca tajomníka, vyhlásil 8. decembra 2005 rozsudok, ktorého výrok znie:
|
1. |
Ustanovenia článku 13 B písm. c) šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 94/5/ES zo 14. februára 1994, sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby vnútroštátna legislatíva podrobila dani z pridanej hodnoty operácie, ktorými osoba podliehajúca dani následne po použití vo svojom podnikaní predáva tovary, pri nadobudnutí ktorých je podľa článku 17 ods. 6 zmenenej a doplnenej smernice 77/388 právo na odpočet vylúčené, aj keď takéto nadobudnutie tovarov sa realizovalo od osôb podliehajúcich dani, ktoré si nemohli uplatniť daň z pridanej hodnoty, pričom z tohto dôvodu právo na odpočet nevzniklo. |
|
2. |
Článok 26a A písm. e) šiestej smernice 77/388, zmenený a doplnený smernicou 94/5, sa má vykladať v tom zmysle, že podnik, ktorý v rámci obvyklého výkonu svojej činnosti opätovne predáva vozidlá, ktoré nadobudol ako ojazdené s cieľom použiť ich na činnosť leasingu a pre ktorý opätovný predaj nie je v okamihu nadobudnutia použitého tovaru hlavný cieľ, ale iba sekundárny, vedľajší k prenájmu, môže byť považovaný za „obchodníka podliehajúceho dani“ v zmysle tohto ustanovenia. |
(1) Ú. v. EÚ C 228, 11.9.2004.