28.1.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 22/5

1)

určil, že Talianska republika si nesplnila povinnosti vyplývajúce z článku 2 bodov 2 a 5, článku 3 ods. 5, článku 4 ods. 2 písm. a) v spojení s prílohou II, článku 5 ods. 1 až 4, článku 5 ods. 1 až 4, článku 6 ods. 3 písm. a) a ods. 4, článku 7 ods. 1 a 2, článku 8 ods. 3 a 4, článku 10 ods. 3 a článku 12 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/53/ES z 18. septembra 2000 o vozidlách po dobe životnosti (1) tým, že vydala legislatívny dekrét č. 209 z 24. júna 2003, ktorý preberá smernicu 2000/53 do vnútroštátneho právneho poriadku, spôsobom nezlúčiteľným s touto smernicou,

2)

zaviazal Taliansku republiku nahradiť trovy konania.

—

vymedzenie pojmu vozidiel po dobe životnosti ako odpadov a ich spracovanie podľa tejto smernice,

—

zaradenie trojkolesových motorových vozidiel medzi vozidlá po dobe životnosti v legislatívnym dekréte, ktorým sa preberá smernica do vnútroštátneho právneho poriadku,

—

jednoznačné určenie, že všetky nebezpečné súčiastky a materiály uvedené v prílohe II smernice sa pred ďalším spracovaním z motorových vozidiel odstránia,

—

ak je to technicky realizovateľné, stanovenie zberu opotrebovaných dielov získaných pri opravách motorových vozidiel vo vhodných zberných zariadeniach,

—

ohľadom vydávania osvedčenia o zničení vozidla zabezpečenie, aby tieto osvedčenia vydávali spracovateľské subjekty registrované podľa článku 6 tejto smernice. Vydávanie takýchto osvedčení nemôže byť podľa smernice podmienkou odhlásenia vozidiel po dobe životnosti z verejného registra motorových vozidiel,

—

zabezpečenie, aby výrobcovia znášali všetky alebo podstatnú časť nákladov realizácie bezplatného systému zberu motorových vozidiel,

—

bezpečnú úschovu nebezpečných súčiastok motorových vozidiel po dobe životnosti pred ich spracovaním,

—

zabezpečenie, aby recyklácia bola uprednostňovaná pred inými formami znehodnocovania dotknutých motorových vozidiel,

—

vylúčenie zosúladenia niektorých predpisov uvedených v tejto smernici prostredníctvom dohôd v zmysle článku 10 tejto smernice,

—

zavedenie systému kontroly a previerok, ktorý je nevyhnutný na posúdenie, či ciele uvedené v smernici boli dosiahnuté do 1. januára 2006,

—

stanovenie, že informácie poskytované výrobcami motorových vozidiel a súčiastok musia zodpovedať potrebám spracovateľských zariadení,

—

splnenie povinnosti pravidelnej kontroly dosiahnutých výsledkov a povinnosti oznámenia týchto výsledkov príslušným úradom a Komisii ako aj splnenie povinnosti príslušných orgánov prijať opatrenia na kontrolu výsledkov dosiahnutých v rámci dohody.