26.11.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 296/37


Žaloba podaná 7. októbra 2005 – Azienda Agricola Le Canne/Komisia

(Vec T-375/05)

(2005/C 296/75)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobca: Azienda Agricola „Le Canne“ S.r.l. (Porto Viro, Taliansko) (v zastúpení: Giuseppe Carraio a Francesca Mazzonetto, advokáti)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu

vyhlásiť neplatnosť napadnutého rozhodnutia Európskej komisie č. C(2005)2939 z 26. júla 2005 v rozsahu, v akom znižuje pomoc priznanú Azienda Agrícola Le Canne s.r.l. rozhodnutím č. C(90)1923/99 z 30. októbra 1990 v súlade s nariadením (EHS) č. 4028/86,

zaviazať Komisiu, aby nahradila údajne spôsobenú škodu v rozsahu nie nižšom, ako je suma častí pomoci, ktoré doposiaľ neboli vyplatené, zvýšených o pasívny úrok, ktorý bankový systém uplatnil voči žalobcovi na celkový zostatok čiastok, ktoré mali byť pôvodne vyplatené v súlade s rozhodnutím č. C(90)1923/99 z 30. októbra 1990 od dátumu prijatia zrušeného rozhodnutia, t. j. 27. októbra 1995, až do úplného vyplatenia dlhovanej pomoci,

zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

V žalobe sa žiada o zrušenie rozhodnutia Komisie č. C(2005)2939 z 26. júla 2005, ktorým sa znižuje pomoc priznaná v súlade s nariadením (EHS) č. 4028/86 v rámci projektu nazvaného: „Modernizácia výrobnej akvakultúrnej jednotky v Rosoline (Veneto)“. Na podporu svojich tvrdení žalobca uvádza štyri žalobné dôvody:

1.

V prvom žalobnom dôvode predovšetkým uplatňuje námietku premlčania, pokiaľ ide o zistenie údajných nezrovnalostí Komisiou v správnom konaní so zámerom znížiť podporu, ktorá už bola schválená na spolufinancovanie. V tejto súvislosti sa uvádza porušenie článku 3 ods. 1 nariadenia (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (1).

2.

V druhom žalobnom dôvode sa tvrdí, že Komisia si nesplnila povinnosť vykonať zrušujúci rozsudok z 5. marca 2002 (2), keďže v novom rozhodnutí, ktorým sa nahrádza zrušené rozhodnutie z 11. júla 2000, mohla celú vec znovu preskúmať, avšak iba v medziach a na základe výzvy na predloženie pripomienok z 23. novembra 1999 v rámci konania, ktoré ešte prebiehalo a nikdy nebolo ukončené z dôvodu zrušenia uvedeného rozhodnutia. Komisia však nemohla uviesť nové výhrady, ktoré neboli vznesené pred týmto dátumom.

Navyše, hoci Komisia konkludentne uznala, že väčšina sumy odpočítanej v predchádzajúcom rozhodnutí o znížení pomoci, sa v skutočnosti mala zaplatiť, neuznala úroky z omeškania z neoprávnene nepriznaných čiastok.

3.

V treťom žalobnom dôvode sa napáda skutočnosť, že článok 44 ods. 1 nariadenia (EHS) č. 4028/86 medzi taxatívne vymenovanými dôvodmi zníženia pomoci neuvádza nezrovnalosť, ktorá sa pripisuje žalobcovi v napadnutom rozhodnutí, t. j. skutočnosť, že počas vykonávania prác, ktoré boli predmetom pomoci, získal obstarávateľský podnik podiel na obchodnom imaní spoločnosti-príjemcu pomoci.

4.

V štvrtom žalobnom dôvode, ktorý vychádza z porušenia zásad rovnosti, proporcionality a účelnosti, ako aj zásady voľného pohybu kapitálu, žalobca subsidiárne napáda skutočnosť, že Komisia pri výpočte napadnutého zníženia použila svojvoľné kritérium, keď na všetky posudzované obdobia bez rozdielu uplatnila rovnaké zníženie neberúc do úvahy okolnosť, že veľkosť podielu obstarávateľského podniku na obchodnom imaní spoločnosti-príjemcu pomoci sa v čase menila a rástla postupne.


(1)  Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1; Mim. vyd. 01/001, s. 340.

(2)  Vec T-241/00, Azienda agrícola Le Canne/Komisia, Zb. 2002, s. II-1251.