|
26.11.2005 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 296/5 |
ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA
(prvá komora)
z 13. októbra 2005
vo veci C-522/03 (návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Oberlandesgericht München): Scania Finance France SA proti Rockinger Spezialfabrik für Anhängerkupplungen GmbH & Co. (1)
(Bruselský dohovor - Uznávanie a výkon - Dôvody zamietnutia - Pojem „riadne doručenie“)
(2005/C 296/09)
Jazyk konania: nemčina
Vo veci C-522/03, ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa protokolu z 3. júna 1971 o výklade Dohovoru z 27. septembra 1968 o súdnej právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach Súdnym dvorom, podaný rozhodnutím Oberlandesgericht München (Nemecko) z 31. októbra 2003 a doručený Súdnemu dvoru 15. decembra 2003, ktorý súvisí s konaním: Scania Finance France SA a Rockinger Spezialfabrik für Anhängerkupplungen GmbH & Co., Súdny dvor (prvá komora), v zložení: predseda prvej komory P. Jann (spravodajca), sudcovia K. Schiemann, K. Lenaerts, E. Juhász a M. Ilešič generálny advokát: L. A. Geelhoed, tajomník: R. Grass, vyhlásil 13. októbra 2005 rozsudok, ktorého výrok znie:
Článok 27 bod 2 Dohovoru z 27. septembra 1968 o súdnej právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, v znení Dohovoru z 9. októbra 1978 o pristúpení Dánskeho kráľovstva, Írska a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, Dohovoru z 25. októbra 1982 o pristúpení Helénskej republiky, Dohovoru z 26. mája 1989 o pristúpení Španielskeho kráľovstva a Portugalskej republiky a Dohovoru z 29. novembra 1996 o pristúpení Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva, ako aj článok IV prvý odsek protokolu pripojeného k tomuto dohovoru musia byť vykladané v tom zmysle, že ak je v danom prípade možné uplatniť medzi odosielajúcim štátom a prijímajúcim štátom medzinárodný dohovor, musí sa regulárnosť spôsobu doručenia písomnosti, ktorou sa začalo konanie, žalovanému nezúčastnenému na konaní posúdiť podľa ustanovení tohto dohovoru, s výnimkou uplatnenia spôsobu priameho zaslania medzi úradnými osobami, za predpokladu neexistencie oficiálnej výhrady prijímajúceho štátu, v súlade s článkom IV druhým odsekom protokolu.