26.11.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 296/3


ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(tretia komora)

zo 6. októbra 2005

vo veci C-291/03 (návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný VAT and Duties Tribunal, Manchester): MyTravel plc proti Commissioners of Customs & Excise (1)

(Šiesta smernica o DPH - Úprava týkajúca sa cestovných kancelárií - Dovolenkový balík služieb - Služby poskytnuté tretími osobami a vlastné služby - Postup pre výpočet dane)

(2005/C 296/06)

Jazyk konania: angličtina

Vo veci C-291/03, ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES podaný rozhodnutím VAT and Duties Tribunal, Manchester (Spojené kráľovstvo) z 30. júna 2003 a doručený Súdnemu dvoru 4. júla 2003, ktorý súvisí s konaním: MyTravel plc a Commissioners of Customs & Excise, Súdny dvor (tretia komora), v zložení: predseda tretej komory A. Borg Barthet (spravodajca), sudcovia J.-P. Puissochet, S. von Bahr a U. Lõhmus, generálny advokát: P. Léger, tajomník: M. M. Ferreira, hlavná referentka, vyhlásil 6. októbra 2005 rozsudok, ktorého výrok znie:

1)

Cestovná kancelária alebo usporiadateľ zájazdov, ktorý vypísal daňové priznanie o dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie tak, že použil postup upravený vnútroštátnym právnym poriadkom preberajúcim šiestu smernicu Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, má právo prepočítať svoju daňovú povinnosť v súvislosti s daňou z pridanej hodnoty podľa postupu, o ktorom Súdny dvor rozhodol, že je v súlade s právom Spoločenstva, a to za podmienok upravených vnútroštátnym právom, ktoré musia rešpektovať zásady rovnocennosti a efektívnosti.

2)

Článok 26 šiestej smernice 77/388 má byť vykladaný v tom zmysle, že cestovná kancelária alebo usporiadateľ zájazdov, ktorý za zaplatenie ceny za balík služieb poskytuje turistovi jednak služby poskytnuté tretími osobami a jednak vlastné služby, v zásade musí oddeliť časť balíka služieb predstavujúcu jeho vlastné služby na základe ich trhovej hodnoty, ak táto hodnota môže byť stanovená. V takomto prípade platiteľ dane môže použiť kritérium skutočných nákladov iba ak preukáže, že toto kritérium verne odzrkadľuje skutočné zloženie balíka služieb. Uplatnenie kritéria trhovej hodnoty nepodlieha ani podmienke, že toto uplatnenie je jednoduchšie ako uplatnenie postupu založeného na skutočných nákladoch, ani podmienke, že bude viesť k daňovej povinnosti rovnakej alebo podobnej daňovej povinnosti, ktorá by vyplynula z použitia postupu založeného na skutočných nákladoch. V dôsledku toho:

cestovná kancelária alebo usporiadateľ zájazdov nemôže použiť podľa vlastnej úvahy postup založený na trhovej hodnote a

tento postup sa uplatní na vlastné služby, ktorých trhová hodnota môže byť stanovená, aj keď v priebehu toho istého zdaňovacieho obdobia hodnota niektorých častí vlastných služieb nemôže byť stanovená, keďže platiteľ dane nepredáva podobné služby mimo rámca balíka služieb.

3)

Vnútroštátnemu súdu prináleží určiť, so zreteľom na okolnosti vnútroštátneho sporu, trhovú hodnotu leteniek poskytnutých vo vnútroštátnom spore v rámci dovolenkového balíka služieb. Tento súd môže určiť uvedenú hodnotu prostredníctvom priemerných veličín. V tomto kontexte trh založený na letenkách predaných iným usporiadateľom zájazdov môže predstavovať ten najprimeranejší trh.


(1)  Ú. v. EÚ C 213, 6.9.2003.