12.11.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 281/7


Odvolanie podané 30. augusta 2005: SGL Carbon AG proti rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (druhá komora) z 15. júna 2005 v spojených veciach T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03, Tokai a iní proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec C-328/05 P)

(2005/C 281/14)

Jazyk konania: nemčina

SGL Carbon AG podal 30. augusta 2005 odvolanie na Súdny dvor Európskych spoločenstiev proti rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (druhá komora) z 15. júna 2005 v spojených veciach T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03, Tokai a iní proti Komisii Európskych spoločenstiev. Odvolateľa zastupujú Martin Klusmann a Frederik Wiemer, Freshfields Bruckhaus Deringer, Feldmühleplatz 1, D-40008 Düsseldorf (Nemecko).

Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:

pri zachovaní návrhov predložených v konaní na prvom stupni čiastočne zrušil rozsudok Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 15. júna 2005 v spojených veciach T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03 (1) v tej časti, v ktorej zamietol žalobu vo veci T-91/03 proti rozhodnutiu žalovanej C(2002)5083, konečné znenie, zo 17. decembra 2002 v konaní podľa článku 81 Zmluvy ES;

subsidiárne primerane ďalej znížil pokutu uloženú žalobcovi v článku 3 rozhodnutia zo 17. decembra 2002, ako aj úroky splatné od začatia konania [Rechtshängigkeitszinsen] a úroky z omeškania, stanovené napadnutým rozsudkom vo výške uvedenej vo výroku;

zaviazal žalovanú nahradiť trovy celého konania.

Dôvody odvolania a hlavné tvrdenia

Odvolateľ odôvodňuje svoje odvolanie proti uvedenému rozsudku Súdu prvého stupňa nesprávnym použitím procesných pravidiel a porušením práva Spoločenstva:

1.

Uvádza, že podľa zásady ne bis in idem, všeobecne platnej v práve členských štátov a Spoločenstva a použiteľnej aj vo vzťahu k tretím štátom, mal byť v predmetnom prípade započítaný trest, ktorý odvolateľ už dostal v Spojených štátoch. Úplné odmietnutie zohľadniť predchádzajúce zahraničné sankcie je ako porušenie tejto zásady a tým povinnosti materiálnej spravodlivosti právne vadné a nepatrí do rámca pre voľnú úvahu rozhodujúcich orgánov a Súdu prvého stupňa.

2.

Zvýšenie základnej výšky pokuty o 35 % vzhľadom na údajné výhradné postavenie vedúceho [Ringleader] je neodôvodnené, lebo nesporné skutočnosti a vlastné rozporuplné zistenia Súdu prvého stupňa pre to neposkytujú žiadny základ. Keďže z výhrad Komisie nebolo zrejmé, že chcela pripísať odvolateľovi výhradné vedúce postavenie, bola tým porušená aj zásada práva byť vypočutý.

3.

Súd prvého stupňa neobjasnil zo skutkovej stránky námietku odvolateľa, podľa ktorej boli kvôli nedostatočným jazykovým znalosťami členov Case Team Komisie nenapraviteľne porušené jeho práva obhajoby, napriek všetkým podstatným prednesom a napriek predloženiu dôkazov odvolateľom.

4.

Spolupráca odvolateľa bola podcenená. Keďže je jeho spolupráca prinajmenšom rovnakej hodnoty, ako spolupráca ostatných zúčastnených, bol odvolateľ diskriminovaný, keďže mu bola pokuta v porovnaní s ostatnými zúčastnenými podstatne menej znížená.

5.

Stanovené pokuty sú neprimerane vysoké, lebo nebola zohľadnená nedostatočná výkonnosť odvolateľa v čase rozhodnutia. Komisia a Súd prvého stupňa nesmeli vychádzať z toho, že pri vymeriavaní sankcií všeobecne nemožno zohľadňovať hospodárske schopnosti: musia vždy skúmať, či je udelená sankcia hospodársky únosná.

6.

Napokon bolo aj stanovenie úrokov chybné: obzvlášť vysoké úroky splatné od začatia konania predstavujú zvláštnu dodatočnú pokutu, pre ktorú neexistuje žiadny právny základ.


(1)  Ú. v. EÚ C 205, 20.5.2005.