3.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 217/30

1.

zrušil rozsudok Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 21. apríla 2005 vo veci T-28/03 Holcim (Deutschland) AG proti Európskej komisii (1),

2.

zaviazal žalovanú a odporcu v odvolacom konaní na zaplatenie sumy 139 002,21 eur a úrokov v jednotnej sadzbe 5,75 % za obdobie od 15. apríla 2000 do plného splatenia,

3.

subsidiárne, vrátil vec Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev na nové rozhodnutie so zohľadnením judikatúry Súdneho dvora,

4.

zaviazal žalovanú a odporcu v odvolacom konaní na náhradu trov konania.

1.

Súd prvého stupňa porušil článok 46 Štatútu Súdneho dvora, keď usúdil, že nárok na náhradu škody je čiastočne premlčaný v rozsahu nárokov vzniknutých pred 31. januárom 1998. V rozpore s názorom Súdu prvého stupňa premlčacia doba nezačala plynúť od poskytnutia záruk, ale až od vyhlásenia rozsudku vo veci Cement 15. marca 2000. Až od zrušenia rozhodnutia vo veci Cement sa totiž dalo úspešne domáhať splnenia povinnosti žalovanej na náhradu škody. V čase poskytnutia záruk ešte nebola dostatočne určená škoda, keďže sa nedalo predvídať, ako dlho potrvá konanie o žalobe o neplatnosť. Okrem toho poskytnutie záruk neznamenalo vznik veľkého počtu škôd nasledujúcich denne po sebe, ide skôr o jedinú a jednotnú škodu. Subsidiárne, plynutie premlčacej doby bolo na základe článku 46 druhej vety Štatútu Súdneho dvora prerušené z dôvodu podania žaloby o neplatnosť.

2.

Súd prvého stupňa neprávom posudzoval a poprel existenciu „dostatočne závažného porušenia“ v rámci článku 288 druhého odseku ES. Na jednej strane bola táto dodatočná podmienka pre nároky na náhradu škody vyvinutá judikatúrou iba pre prijímanie legislatívnych aktov Spoločenstva, a nie pre prijímanie správnych aktov – akým je prijatie rozhodnutia o uložení pokuty v rámci ochrany hospodárskej súťaže. Ak by však aj v prejednávanom prípade platila podmienka „dostatočne závažného porušenia“, takéto porušenie je dané, keďže žalovaná pri prijatí protiprávneho rozhodnutia vo veci Cement nedisponovala žiadnou správnou úvahou; nedá sa tým pádom argumentovať zložitosťou veci. Ak by sa však aj dodatočne skúmala otázka zložitosti, vec sa nemôže považovať za zložitú, prinajmenšom čo sa týka žalobcu resp. jeho právnych predchodcov. V ich smere išlo v konaní vo veci Cement iba o preskúmanie malého počtu dôkazných prostriedkov a o zodpovedanie otázky, či išlo o vývozný kartel v súlade s právom; spojenie konaní voči viacerým iným podnikateľom do jedného konania nemôže byť v neprospech žalobcu.

3.

Súd prvého stupňa takisto nesprávne posúdil otázku príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodou. Ak by žalovaná nebola prijala vo vzťahu k žalobcovi protiprávne rozhodnutie o uložení pokuty, žalobca by nebol utrpel škodu vo forme nákladov na záruky. Poskytnutie bankových záruk neporušilo príčinnú súvislosť. Z pohľadu ich právnych následkov sa musia obe formy zabezpečenia – predbežný prevod sumy pokuty a poskytnutie záruk – posudzovať rovnako.