20.8.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 205/29

Žaloba podaná 15. júna 2005: AEPI A.E. proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-229/05)

(2005/C 205/53)

Jazyk konania: gréčtina

Elliniki Etairia pros Prostasian tis Pnevmatikis Idioktisias, so sídlom v Maroussi, Attica (Grécko), v zastúpení: T. Asprogerakas-Grivas, advokát, podal 15. júna 2005 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil napadnuté opatrenie Európskej komisie pre jeho protiprávnosť a vyslovil, že postup spoločností spravujúcich práva súvisiace s autorským právom, voči ktorým smerovala sťažnosť, ako celok porušuje právo Spoločenstva,

—	vyhovel v plnom rozsahu žalobcovej sťažnosti č. 2001/4372, 56(2001)A/3603/2, ktorá bola napadnutým opatrením zamietnutá,

—	zaviazal Komisiu Európskych spoločenstiev nahradiť trovy konania a odmenu advokáta žalobcu.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca, spoločnosť kolektívnej správy práv duševného vlastníctva v oblasti hudby v Grécku, podal na Európsku komisiu sťažnosť, v ktorej namietal porušenie článkov 81 a 82 ES spoločnosťami Erato, Apollon a Grammo, spravujúcimi práva súvisiace s autorským právom spevákov, hudobníkov hrajúcich na hudobný nástroj, nahrávacích spoločností a výrobcov. Žalobca vo svojej sťažnosti tvrdil, že tieto spoločnosti, ktoré majú v Grécku monopol pre oblasť práv súvisiacich s autorským právom v uvedených sektoroch, konali v zhode, keď stanovili veľmi vysoké odmeny za použitie práv súvisiacich s autorským právom, čo malo za následok, že mnohé zábavné podniky ich neboli schopné platiť, prestali reprodukovať hudbu vo svojich prevádzkových priestoroch, a hudobní skladatelia, členovia žalobcu, boli tak pozbavení svojich práv duševného vlastníctva.

Žalobca žiada zrušenie rozhodnutia Komisie, ktorým bola zamietnutá jeho sťažnosť. Tvrdí, že Komisia nesprávne usúdila, že riziko narušenia spoločného trhu neexistuje, keďže všetky zúčastnené strany majú sídlo v Grécku. Podľa žalobcu nie je samotná skutočnosť, že porušenie pravidiel hospodárskej súťaže nastalo výlučne v jednom členskom štáte postačujúca na to, aby sa porušenie považovalo za nepodstatné. Žalobca ďalej tvrdí, že Komisia nepreskúmala všetky dôvody podanej sťažnosti. Napokon žalobca uvádza, že uvádzané porušenie môže ovplyvniť obchod medzi štátmi.