9.7.2005 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 171/23 |
Žaloba podaná 18. marca 2005: Société de Plantation de Mbanga „SPM“ proti Rade Európskej únie a Komisii Európskych spoločenstiev
(Vec T-128/05)
(2005/C 171/39)
Jazyk konania: francúzština
Société de Plantation de Mbanga „SPM“, so sídlom v Douala (Kamerun), v zastúpení: Pierre Soler-Couteaux, advokát, podala 18. marca 2005 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Rade Európskej únie a Komisii Európskych spoločenstiev.
Žalobkyňa navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
1. |
zaviazal solidárne Komisiu a Radu nahradiť škodu vo výške 15 163 825 eur, ktorú žalobkyňa utrpela žalobkyňa vo výške 15 163 825 euro, spolu so zákonnými úrokmi/s úrokmi v zákonnej výške, |
2. |
zaviazal Komisiu Európskych spoločenstiev a Radu Európskej únie nahradiť trovy konania. |
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Žalobkyňa, v Kamerunskej republike a v iných/ďalších krajinách pestuje, spracúva a predáva banány určené na vývoz. Na účely obchodovania s banánmi na území Spoločenstva je žalobkyňa povinná získať dovozné certifikáty od dovozcov z toho dôvodu, že sama nie je dovozcom podľa právnej úpravy Spoločenstva, a že nepatrí do európskej alebo mnohonárodnej skupiny.
Žalobkyňa tvrdí, že dovozcovia prekrúcajú vo svoj prospech ustanovenia práva Spoločenstva, ktoré upravujú režim dovozu banánov do Spoločenstva tým, že nadmernou a neprimeranou fakturáciu certifikátov opätovne zavádzajú vyberanie dovozného cla na dovoz banánov pochádzajúcich zo štátov ACP, ktoré obyčajne/normálne nepodliehajú clu.
Žalobkyňa tvrdí, že konanie Rady a Komisie zakladá ich mimozmluvnú zodpovednosť z toho dôvodu, že nebola vzatá do úvahy osobitná kategória podnikateľských subjektov v odvetví/sektore banánov, a to „nezávislí“ pestovatelia ACP, pretože nie sú ani dovozcami a nepatria ani do veľkých európskych, ani mnohonárodných skupín, a že neboli prijaté opatrenia na odstránenie následkov, ktoré z toho vyplývajú, zatiaľčo Komisia je povinná vyhnúť sa narušeniu bežných obchodných vzťahov medzi subjektami, ktoré sú na rôznych stranách obchodného reťazca.
Žalobkyňa sa taktiež dovoláva zjavného porušenia hraníc právomoci posúdenia Rady a Komisie, opierajúc sa o týchto päť dôvodov:
— |
prijatie právnych predpisov, ktoré podporujú antikonkurenčné správanie, |
— |
neexistencia opatrení určených na zmiernenie týchto antikonkurenčných účinkov, |
— |
porušenie zásad legitímnej dôvery a právnej istoty, |
— |
porušenie zásady zákazu diskriminácie a |
— |
porušenie zásady slobodného výkonu odborných činností. |
Žalobkyňa sa taktiež dovoláva porušenia článkov 81 a 82 ES dovozcami.