|
5.3.2005 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 57/1 |
ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA
(druhá komora)
z 20. januára 2005
vo veci C-464/01 (návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Oberster Gerichtshof): Johann Gruber proti Bay Wa AG (1)
(Bruselský dohovor - Článok 13 prvý odsek - Podmienky uplatňovania - Pojem „zmluva uzavretá spotrebiteľom“ - Kúpa škridiel fyzickou osobou vykonávajúcou poľnohospodársku výrobu na pokrytie strechy farmy užívanej čiastočne na podnikateľské a čiastočne na súkromné účely)
(2005/C 57/02)
Jazyk konania: nemčina
Vo veci C-464/01, predmetom ktorej je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES podaný rozhodnutím Oberster Gerichtshof (Rakúsko) z 8. novembra 2001, v súlade s protokolom z 3. júna 1971 o výklade podávanom Súdnym dvorom Dohovoru z 27. septembra 1968 o súdnej právomoci a výkone rozhodnutí v občianskoprávnych a obchodný ch veciach, a doručený Súdnemu dvoru 4. decembra 2001, ktorý súvisí s konaním: Johann Gruber proti Bay Wa AG, Súdny dvor (druhá komora), v zložení: predseda druhej komory C. W. A. Timmermans, sudcovia C. Gulmann, R. Schintgen (spravodajca), G. Arestis a J. Klučka, generálny advokát: F. G. Jacobs, tajomník: M.-F. Contet, hlavná referentka, vyhlásil dňa 20. januára 2005 rozsudok, ktorého výrok znie:
Princípy právomoci uvedené v Dohovore o súdnej právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach z 27. septembra 1968 v znení zmien vykonaných dohovorom o pristúpení Dánskeho kráľovstva, Írska a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z 9. októbra 1978, dohovorom o pristúpení Helénskej republiky z 25. októbra 1982, dohovorom o pristúpení Španielskeho kráľovstva a Portugalskej republiky z 26. mája 1989 a dohovorom o pristúpení Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva z 29. novembra 1996 sa vykladajú týmto spôsobom:
|
— |
osoba, ktorá uzavrela zmluvu o tovare určenom na čiastočne podnikateľský účel a čiastočne na účel, ktorý nie je súčasťou jej podnikania alebo povolania, nemá právo odvolávať sa na princípy osobitnej právomoci stanovené v článkoch 13 až 15 tohto dohovoru, s výnimkou prípadu, že podnikateľský účel je do takej miery marginálny, že má v celkovom kontexte predmetného obchodu len zanedbateľný význam, pričom nie je významné, že prevažuje nepodnikateľský aspekt, |
|
— |
je na príslušnom vnútroštátnom súde rozhodnúť, či bola predmetná zmluva uzavretá na krytie nie celkom nezanedbateľných potrieb, týkajúcich sa podnikania alebo povolania dotknutej osoby, alebo či naopak nemá podnikateľský účel len nevýznamnú úlohu, |
|
— |
na tento účel musí tento vnútroštátny súd posúdiť všetky skutkové okolnosti, ktoré objektívne vyplývajú zo spisu, naopak nemá posudzovať okolnosti alebo znaky, o ktorých mohol mať druhý účastník zmluvy znalosť pri uzatváraní zmluvy, s výnimkou prípadu, ak sa osoba, ktorá sa dovoláva postavenia spotrebiteľa, správala zjavne tak, že mohla vzbudiť dojem, že koná na podnikateľské účely. |