19.2.2005 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 45/13 |
Žaloba podaná dňa 29. novembra 2004: Komisia Európskych spoločenstiev proti Spolkovej republike Nemecko
(Vec C-490/04)
(2005/C 45/26)
Jazyk konania: nemčina
Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: Enrico Traversa a Horstpeter Kreppel, splnomocnení zástupcovia, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, podala dňa 29. novembra 2004 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Spolkovej republike Nemecko.
Komisia Európskych spoločenstiev navrhuje, aby Súdny dvor rozhodol takto:
1. |
Spolková republika Nemecko si nesplnila svoje povinnosti, ktoré je vyplývajú z článku 49 ES tým, že stanovila, že:
|
2. |
Spolková republika Nemecko je povinná nahradiť trovy konania. |
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Komisia uvádza, že jednotlivé ustanovenia Arbeitnehmerentsendegesetz (zákon o vysielaní pracovníkov), ktorým bola prebratá smernica 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb do vnútroštátneho právneho poriadku, naďalej nie sú v súlade s jednotlivými ustanoveniami tejto smernice.
Právna úprava týkajúca sa povinnosti zamestnávateľa, so sídlom v inom členskom štáte ako Nemecko, odvádzať príspevky do nemeckej Urlaubskasse:
Podľa názoru Komisie povinnosť odvádzať príspevky do nemeckej Urlaubskasse predstavuje neprípustné obmedzovanie slobody poskytovať služby v zmysle článku 49 ES, ak je zaručené, že vysielajúci zamestnávatelia poskytujú svojim zamestnancom rovnaký počet dní platenej dovolenky, aký je stanovený v nemeckých kolektívnych zmluvách a vysielaní pracovníci požívajú so zreteľom na úhradu dovolenky na základe právneho systému štátu vyslania rovnakú alebo porovnateľnú ochranu, aká je zaručovaná v Nemecku.
Právna úprava týkajúca sa povinnosti zamestnávateľa so sídlom v inom členskom štáte ako Nemecko, zabezpečiť preklad dokumentov:
Podľa názoru Komisie požiadavka prekladov dokumentov je síce vhodná na uspokojenie potreby kontroly z nemeckej strany. So zreteľom na spoluprácu v oblasti informovania, ktorá bola zavedená článkom 4 smernice ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, povinnosť prekladať všetky dokumenty však už nie je potrebná, a preto je príliš rozsiahla.
Právna úprava týkajúca sa povinnosti podnikov pre dočasné zamestnávanie, so sídlom v inom členskom štáte ako je Nemecko, pred každým preradením prideľovaného zamestnanca z jednej stavby na inú oznámiť túto zmenu príslušným miestam:
Aj keď povinnosť podnikov pre dočasné zamestnávanie so sídlom mimo Nemecka, informovať o zmenách bola nepatrne zmenená, podľa názoru Komisie naďalej existuje nerovnaké zaobchádzanie, keď v prípade podnikov pre dočasné zamestnávanie so sídlom v Nemecku povinnosť oznamovať zmeny má užívateľský zamestnávateľ, zatiaľ čo pri podnikoch pre dočasné zamestnávanie so sídlom v inom členskom štáte ako je Nemecko túto povinnosť má zásadne poskytujúci zamestnávateľ a táto môže byť prenesená na užívateľského zamestnávateľa len na základe zmluvy. Toto nerovnaké zaobchádzanie predstavuje neprípustné obmedzovanie slobody poskytovať služby v zmysle článku 49 ES.