20.11.2004 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 284/27 |
Žaloba podaná dňa 17. septembra 2004: J. proti Komisii Európskych spoločenstiev
(Vec T-379/04)
(2004/C 284/53)
Jazyk konania: taliančina
J., v zastúpení: Carlo Forte, advokát, podala dňa 17. septembra 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.
Žalobkyňa navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
— |
zrušil rozhodnutie orgánu povereného menovaním zo dňa 10. júna 2004, ktorým sa zamietajú námietky žalobkyne proti dvom rozhodnutiam tohto orgánu, a to rozhodnutiu z 31. októbra 2003 o nepriznaní príspevku na expatriáciu a príspevku na usídlenie žalobkyni a rozhodnutiu z 10. decembra 2003 o vyžadovaní vrátenia súm prijatých v tejto súvislosti, pretože článok 4 ods. 1 písm. a) druhá veta druhej zarážky prílohy VII, článok 5 ods. 1 prílohy VII a článok 85 Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev sa nepovažovali za uplatniteľné; |
— |
zrušil vyššie uvedené rozhodnutia prijaté orgánom povereným menovaním dňa 31. októbra 2003 a 10. decembra 2003; |
— |
uložil všetky opatrenia spôsobilé navrátiť žalobkyni jej práva, vrátane zaplatenia úrokov z omeškania; |
— |
zaviazal Komisiu Európskych spoločenstiev nahradiť trovy konania. |
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Žalobkyňa, ktorá bola pred prijatím ponuky miesta dočasného zamestnanca Komisie na jej Generálnom riaditeľstve výskumu zamestnaná ako výskumníčka v bruselskom sídle Consiglio Nazionale di Ricerca (národná rada výskumu) (CNR), napáda skutočnosť, že Komisia jej nepriznala nárok na príspevok na expatriáciu a príspevok na usídlenie.
Postoj žalobkyne vychádza z analýzy tézy, podľa ktorej CNR nemožno zaradiť do systému verejnej správy a musí byť vylúčená z dosahu činnosti talianskeho štátu, keďže nevykonáva jeho vôľu a nereprezentuje jeho priame záujmy.
Žalobkyňa na podporu svojich tvrdení úvodom namieta nesprávne uplatnenie článku 4 ods. 1 písm. a) druhej zarážky prílohy VII a článku 5 ods. 1 prílohy VII Služobného poriadku, pričom argumentuje tým, že bola v postavení úradníka talianskeho štátu a preto sa jej mali priznať zamietnuté príspevky. Belgické ministerstvo zahraničných vecí údajne uznalo toto postavenie žalobkyne tým, že jej vydalo „Carte d'identité spéciale“ s poznámkou „Fonctionnaire italienne en mission officielle en Belgique“.
V tejto súvislosti je vhodné upresniť, že CNR vystupuje ako verejnoprávna právnická osoba, ktorej štátny predpis zveruje oblasť právomocí (odvodených od centrálnej moci), materiálne prostriedky a organizačnú štruktúru, ktorá sa skladá práve z úradníkov vykonávajúcich verejnú službu a z pravidiel, ktoré sa na nich vzťahujú.
Žalobkyňa tiež namieta porušenie článku 85 Služobného poriadku v súvislosti s jej osobou.