20.11.2004 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 284/12 |
Odvolanie podané dňa 29. septembra 2004 Georgios Gouvras proti rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (tretia komora) z 15. júla 2004 v spojených veciach T-180/02 a T-113/03, G. Gouvras proti Komisii Európskych spoločenstiev.
(Vec C-420/04 P)
(2004/C 284/24)
Georgios Gouvras podal na Súdny dvor Európskych spoločenstiev 29. septembra 2004 odvolanie proti rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (tretia komora) z 15. júla 2004 v spojených veciach T-180/02 a T-113/03, G. Gouvras proti Komisii Európskych spoločenstiev. Žalobcu zastupujú A. Coolen, J. N. Louis, E. Marchal a S. Orlandi, advokáti.
Žalobca navrhuje, aby Súdny dvor:
— |
Vyhlásil a rozhodol,
|
— |
Rozhodol následne novým rozsudkom,
|
— |
Subsidiárne,
|
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia:
Súd prvého stupňa sa dopustil právneho omylu, majúc za to, že Komisia poskytla žalobcovi potrebné informácie, aby mu umožnila presadiť jeho záujmy, skôr než akceptoval dočasné preloženie v služobnom záujme. Vskutku Komisia ho neinformovala o rozhodnutí určiť miesto jeho služobného pridelenia do Atén a o finančných následkoch, ktoré z toho vyplývajú, ako zrušenie jeho práva na príspevok za presťahovanie a jeho práva na náhradu ročných cestovných nákladov ako aj o aplikácii na jeho odmenu opravného koeficientu platného pre Grécko.
Súd prvého stupňa sa taktiež dopustil právneho omylu majúc za to, že podmienky uvedené v článku 85 služobného poriadku boli v tomto prípade splnené. Vskutku, opakovanie neoprávnenej platby podľa článku 85 služobného poriadku predpokladá neoprávnenosť platby, o ktorej príjemca vedel a ktorej mylný charakter je tak zjavný, že tento nemohol o tom nevedieť. Avšak, keďže neexistujú explicitné ustanovenia v služobnom poriadku upravujúce stanovenie miesta služobného pridelenia, nemôže ísť v tomto prípade o neoprávnenosť a každopádne, keď vezmeme do úvahy váhanie Komisie, čo sa týka práv žalobcu, nemôžeme predpokladať, že tento o tom vedel.
Nakoniec sa Súd prvého stupňa dopustil právneho omylu majúc za to, že napriek osobitnej situácii žalobcu, ktorého miesto služobného pridelenia bolo zmenené viac ako 9 mesiacov po tom, ako bol dočasne preložený, Komisia mohla legálne zamietnuť jeho žiadosť podanú v súlade s článkom 38 písmeno d) služobného poriadku, o prevod za podmienok ustanovených v článku 17 prílohy VII služobného poriadku súm nevyhnutných na pokrytie výdavkov, ktoré mal v Luxemburgu, mieste svojho obvyklého pridelenia.