23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/28

Žaloba podaná dňa 25. júna 2004: Zubeyir Aydar v zastúpení Kongra-Gel a 10 ďalších proti Rade Európskej únie

(Vec T-253/04)

(2004/C 262/55)

Jazyk konania: angličtina

Zubeyir Aydar, bytom v Fribourg (Švajčiarsko), Haydar Isik, bytom v Maisoich (Nemecko), Kazim Baba, bytom v Berlíne (Nemecko), George Aryo, bytom v Oldenzaal (Holandsko), Sait Uzun, bytom v Egg/Flaw (Švajčiarsko), Lord Nicholas Rea, bytom v Londýne (Spojené kráľovstvo), Hugo Charlton, bytom v Londýne (Spojené kráľovstvo), Roger Tomkins, bytom v Droucha (Cyprus), Mark Thomas, bytom v Londýne (Spojené kráľovstvo), Hugo Van Rompaye, bytom v Geel (Belgicko) a Jean Paul Nunez, bytom v Montpellier (Franczúsko), v zastúpení: M. Muller, E. Grieves a C. Vine, advokáti a G. Pierce, advokátka, podali dňa 25. júna 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Rade Európskej únie.

Žalobcovia navrhujú, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil rozhodnutie Rady 2004/306/ES z 2. apríla 2004 v časti zakazujúcej KONGRA-GEL ako krycie meno PKK a nariadenie 2580/2001;

—	alebo vyhlásil nariadenie 2580/2001 za nezákonné, pokiaľ ide o jeho uplatnenie na žalobcov;

—	vykonal ďalšie kroky, ktoré považuje za vhodné;

—	zaviazal Radu Európskej únie nahradiť trovy konania, ktoré vznikli žalobcom v tomto konaní;

—	zaviazal Radu Európskej únie na náhradu škody.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobcovia uvádzajú, že prijatím rozhodnutia o zákaze KONGRA-GEL ako krycieho mena PKK Rada porušila zmluvu ES, a to tak jej hmotno-právne, ako aj procesné ustanovenia.

Žalobcovia tvrdia, že Rada porušila hmotno-právne ustanovenia zmluvy ES tým, že:

—	neuplatnila dostupné a objektívne kritéria na správne skutočnosti;

—	nerešpektovala základné práva, vrátane slobody prejavu a zhromažďovania, chránené článkom 10 a 11 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd;

—	porušila zásady práva Spoločenstva ako sú proporcionalita, istota, rovnosť a právo na spravodlivý súdny proces;

—	zneužila svoju právomoc.

Žalobcovia okrem toho tvrdia, že Rada porušila zmluvu ES aj pokiaľ ide o samotné konanie, a to nasledovne:

—

tým, že žalobcom neposkytla príležitosť uplatniť ich námietky pred rozhodnutím o zákaze a/alebo tým, že žalobcom bol odopretý spravodlivý súdny proces a/alebo účinný prostriedok nápravy, ktorým by mohli napadnúť skutkové tvrdenia, z ktorých Rada vychádzala, v zmysle článku 6 a 13 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd;

—	tým, že neposkytla precízne a dostatočné odôvodnenie, pokiaľ ide právny a skutkový základ jej rozhodnutia.