25.9.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/9


Žaloba podaná dňa 2. augusta 2004: Komisia Európskych spoločenstiev proti Francúzskej republike

(Vec C-337/04)

(2004/C 239/16)

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: Gérard Rozet a Christophe Giolito, splnomocnení zástupcovia, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, podala dňa 2. augusta 2004 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Francúzskej republike.

Komisia Európskych spoločenstiev navrhuje, aby Súdny dvor:

1.

vyslovil, že Francúzska republika si tým, že nevykonala v stanovenej lehote rozhodnutie zo dňa 15. januára 2002 o štátnej pomoci poskytnutej Francúzskou republikou v prospech Crédit Mutuel (Štátna pomoc C 88/1997, predtým NN 183/1995, teraz zverejnené v Ú. v. EÚ L 88 zo dňa 4. apríla 2003, s. 39), nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 249 štvrtý odsek ES a z článkov 2 a 3 tohoto rozhodnutia.

2.

zaviazal žalovaného nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Komisia prijala dňa 15. januára 2002 rozhodnutie podľa článku 88 odsek 2 prvý pododsek ES, ktorým Francúzsku nariadila požadovať od Crédit Mutuel vrátenie pomoci, ktorá jej bola poskytnutá po 1. januári 1991 a prijať opatrenia, ktoré by do budúcna odstránili pomoc obsiahnutú v Livret bleu a zlepšili kontrolu, pretože usúdila, že právo distribuovať Livret bleu, udelené Crédit Mutuel francúzskymi orgánmi verejnej moci, predstavovalo štátnu pomoc nezlučiteľnú so spoločným trhom.

Francúzske orgány zaslali dňa 18. júna 2003 Crédit Mutuel príkaz na úhradu čiastky 117,9 miliónov eúr. Komisia však konštatuje, že až do tohto dňa Crédit Mutuel nevrátila žiadnu čiastku predstavujúcu pomoc a že Francúzsko nevykonalo žiadne ďalšie kroky pre realizáciu tohto vrátenia. Francúzsko sa teda podľa názoru Komisie rozhodnutiu nepodriadilo, a pretože nenamietlo absolútnu nemožnosť výkonu, ktorá je jediným dôvodom obrany, na ktorý je možné sa odvolať, nesplnenie povinností, ktoré preň vyplývajú z práva spoločenstva, musí byť považované za preukázané.

Komisia navyše nesúhlasí s metódou jednoduchého úrokovania používanou francúzskymi orgánmi pre výpočet úrokov, ktoré má dostať spolu s čiastkou, ktorá má byť vrátená a ani s čiastkou dane odpočítanej od čiastky, ktorá má byť vrátená. Je toho názoru, že iba kapitalizácia úrokov metódou zložitého úrokovania umožňuje dosiahnuť odstránenie hospodárskej výhody, z ktorej mal Crédit Mutuel prospech. Na druhej strane francúzske orgány nepreukázali, že odpočet dane z čiastky, ktorá má byť vrátená, bol uskutočnený na základe vnútroštátnych pravidiel a nediskriminujúcim spôsobom, vo vzťahu k porovnateľným prípadom, na ktoré sa vzťahuje vnútroštátne právo. Z týchto dôvodov čiastka, ktorú navrhli francúzske orgány vrátiť, neumožňuje účinný výkon rozhodnutia Komisie.

Komisia má nakoniec za to, že Francúzsko sa nepodriadilo článkom 2 ods. 2, 2 ods. 3 a 2 ods. 4 rozhodnutia zo dňa 15. januára 2002, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby boli v budúcnosti odstránené určité prvky pomoci obsiahnuté v Livret bleu a zlepšená kontrola, ale že sa obmedzilo na konštatovanie, že potrebné opatrenia sú prijímané. Komisia k danému dňu nemá k dispozícii žiadne podklady, ktoré by jej umožnili dôjsť k záveru, že rozhodnutie bolo v týchto bodoch skutočne vykonané.