„Je z právneho hľadiska správne vykladať článok 34 smernice ES č. 93/83 (1) (alebo analogicky smernice ES č. 92/50 (2)) ako dispozitívne ustanovenia, ktoré umožňujú obstarávateľovi, pri výbere vo verejnom obstarávaní s použitím metódy ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, stanoviť všeobecne kritéria v oznámení s výzvou na verejnú súťaž alebo v súťažných podmienkach, a ktoré následne oprávňujú výberovú komisiu, ak je to potrebné, upresniť a/alebo doplniť takéto kritéria, pričom toto upresnenie alebo doplnenie musí predchádzať otvoreniu obálok s návrhmi uchádzačov a nemôže zavádzať ďalšie kritéria vo vzťahu k tým, ktoré boli uvedené v oznámení s výzvou na verejnú súťaž alebo naopak, takéto ustanovenia má byť vykladané ako kogentné ustanovenie, ktoré ukladá obstarávateľovi povinnosť analyticky stanoviť kritéria výberu v oznámení alebo podmienkach súťaže, každopádne pred užšou súťažou alebo pred pozvaním a vylučuje, aby výberová komisia mohla akýmkoľvek spôsobom zasahovať do výberového konania tým, že upresní alebo zahrnie uvedené kritéria, alebo vytvorí podrobnejšie delenie na podbody, keďže každé kritérium musí byť z dôvodov transparetnosti obsiahnuté v oznámení o výzve na verejnú súťaž alebo v súťažných podmienkach?

Je, vo svetle práva spoločenstva, z právneho hľadiska správny výklad prameniaci z judikatúry Consiglio di Stato, v zmysle ktorého je prípustné, aby výberová komisia zasahovala do verejnej súťaže tým, že doplní kritéria výberu pred otvorením obálok obsahujúcich návrhy?

Je z právneho hľadiska možné, aby na základe ustanovenia vykladaného dispozitívne vo vzťahu k výrazu ‚je možné’, obstarávateľ vydal podmienky účasti na výberovom konaní, ktoré vo vzťahu ku kritériu výberu návrhu (v danom prípade organizačné a podporné podmienky) stanovujú pridelenie bodov ku konečnému rozhodnutiu obstarávateľa s odkazom na súbor kritérií, ktoré nie sú odstupňované v oznámení v tom zmysle, že je z časti neurčené (odstupňovanie) alebo je stanovená maximálna taxatívnosť pri určovaní kritérií, ktorá nie je zlučiteľná s absentujúcim odstupňovaním kritérií v oznámení a ak v prípadne oprávnenosti tejto domnienky, v dôsledku dispozitívnej povahy tohto ustanovenia a absencie povinnosti odstupňovať všetky prvky v prípade absencie výslovného oprávnenia výberovej komisie v oznámení s výzvou na verejnú súťaž, je prípustný doplňujúci alebo upresňujúci zásah výberovej komisie (ktorý sa jednoducho vyrieši tým, že sa bude klásť samostatný dôraz a relatívna váha každému prvku, ktorý mal byť podľa oznámenia hodnotený, pričom sa pridelí najviac 25 bodov) alebo sa naopak musia doslovne uplatniť podmienky účasti na výberovom konaní, pričom sa pridelia body na základe jednotného hodnotenia rôznych a komplexných prvkov, ktoré zohľadňuje lex specialis?

Je, vo svetle uvedených ustanovení, v súlade s právom priznať výberovej komisii, ktorá posudzuje návrhy, nezávisle od spôsobu vyjadrenia v oznámení vo výberovom konaní s použitím metódy ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, ale len vo vzťahu ku komplexnosti hodnotených prvkov, oprávnenie obmedziť všeobecným spôsobom samotné konanie tým, že upresní aplikačné parametre pre kritériá stanovené v oznámení, a môže byť takéto oprávnenie realizované tým, že sa vytvoria podčasti a podbody alebo sa jednoducho stanovia presnejšie aplikačné kritériá pre kritériá uvedené všeobecným spôsobom v oznámení alebo v súťažných podmienkach, samozrejme predtým ako sa otvoria obálky s návrhmi?