Žaloba podaná dňa 18. marca 2004 Railion Deutschland AG proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-109/04)

(2004/C 146/06)

Jazyk konania: nemecký

Railion Deutschland AG, so sídlom v Mohuči (Nemecko), zastúpený H. Hohlen, advokátom, podal 18. marca 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

Žalobné dôvody a hlavné argumenty

Žalobca je spoločnosťou podnikajúcou v oblasti železničného transportu tovaru. Žaloba je namierené proti rozhodnutiu Komisie, ktorým táto zamietla žiadosť Spolkovej republiky Nemecko o úľavu na colnom dlhu v prospech žalobcu. Colný dlh vznikol tým, že žalobca prepravoval po železnici alkohol z voľnej colnej zóny v Brémach do voľnej colnej zóny v Hamburgu, pričom tento alkohol deklaroval ako farbivo. Žalobca nedisponoval žiadnymi informáciami, na základe, ktorých mohol predpokladať, že tovar bol deklarovaný podvodným spôsobom. Z Hamburgu bol napokon, v súlade s jeho určením, tovar dopravený do Českej republiky.

Žalobca tvrdí, že rozhodnutie podstatným spôsobom porušuje procesné práva, keďže sa nerešpektovalo právo strany byť vypočutý vo veci. Žalobca bol síce formálne vyzvaný, aby sa vyjadril k veci. Domnieva sa však, že zamietajúce rozhodnutie žalovaného sa nevyjadrilo k uvedeným argumentom, tak ako by to malo byť v súlades s právom byť vypočutý vo veci. Žalobca tvrdí, že Komisia nevzala do úvahy, že ju vystavila relatívne rôznym rizikám, ktoré musia znášať železničná spoločnosť a námorná doprava vo voľnej colnej zóne. Žalobca tvrdí, že Komisia vo svojom rozhodnutí stavala na tom, že žalobca, ako železničná spoločnosť, bude podliehať rovnakému režimu ako námorná dopravná spoločnosť.

Žalobca, okrem iného, uvádza, že rozhodnutie odporuje článku 239 Európskeho colného zákonníka. Predmetné rozhodnutie popiera, tým, že uvádza nepresné a neúplné skutkové tvrdenia, existenciu „osobitných okolností“. Žalobca tvrdí, že, z dôvodu zjednodušených administratívnych postupov v rámci železničnej dopravy, je vystavený väčšiemu riziku zo strany podvodníkov, ktorý uvádzajú nepravdivé údaje o povahe tovaru určeného na dopravu. Úvadza, že toto riziko nie je schopný eliminovať a ani kontrolovať. Navyše, dodáva, že prakticky nemožné kontrolovať obsah kontajnerov.

Žalobca napokon tvrdí, že hodnotiac predmetné rozhodnutie vo vzťahu k článku 239 Európskeho colného zákonníka je treba vziať do úvahy, že Európskym spoločenstvám nebola spôsobená žiadna finančná ujma a že nikdy nevzniklo riziko, že k takejto ujmu dôjde, keďže alkohol bol určený pre český trh, kde bol aj dopravený.