Predbežné znenie

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

LAILA MEDINA

prednesené 15. októbra 2026(1)

Vec C‑568/25

Verein für Konsumenteninformation

proti

Universal Versand GmbH

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd, Rakúsko)]

„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana osobných údajov – Predaj na diaľku spotrebiteľom – Platenie v splátkach alebo na faktúru (‚nezabezpečená platba‘) – Odhad pravdepodobnosti omeškania s platbou – Profilovanie – Automatizovaný proces rozhodovania – Ľudský zásah “






 Úvod

1.        Tieto návrhy sa týkajú návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd, Rakúsko) vo veci výkladu článku 22 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 1, ďalej len „GDPR“). Tento návrh bol podaný v rámci konania medzi Verein für Konsumenteninformation, rakúskym združením, ktoré podáva žaloby v zastúpení (ďalej len „Verein“), a Universal Versand GmbH, obchodníkom uskutočňujúcim predaj na diaľku. Konkrétne sa spor týka obchodnej praktiky spoločnosti Universal Versand spočívajúcej v tom, že zákazníkom odmieta možnosť vybrať si určité spôsoby platby označované ako „nezabezpečená“, konkrétne platbu „v splátkach“ a „na faktúru“, na základe výlučne automatizovaného odhadu pravdepodobnosti omeškania týchto zákazníkov s platbou.

2.        V dobe digitalizácie hospodárstva a spoločnosti táto vec vo všeobecnejšom zmysle poukazuje na problémy spojené s nárastom automatizácie rozhodovania na jednotnom trhu. O nebezpečenstvách takejto automatizácie sa dlhodobo vie. Stanley Kubrick si napríklad zvolil alegóriu stroja súdneho dňa (Dr. Divnoláska, 1964), aby na ne poukázal. Normotvorca Únie sa pri riešení tejto zásadnej otázky riadil pragmatickejším prístupom. V oblasti ochrany osobných údajov je teda cieľom GDPR chrániť dotknuté osoby pred rizikami spojenými s výlučne automatizovaným spracúvaním, ktoré súvisia najmä s prípadnou nespoľahlivosťou údajov, ktoré sú predmetom spracúvania, a s neprehľadnosťou tohto spracúvania. Môžu sa prejaviť najmä diskrimináciou alebo rozhodnutiami, ktoré sú niekedy ťažko pochopiteľné a napadnuteľné.(2)

3.        V prejednávanej veci bude musieť Súdny dvor v kontexte obchodných vzťahov, o ktoré ide v spore vo veci samej, spresniť podmienky, za ktorých sa uplatňuje právo stanovené v článku 22 ods. 1 GDPR nepodliehať individuálnemu rozhodnutiu založenému výlučne na automatizovanom spracúvaní, ako aj rozsah tejto ochrany vzhľadom na jednu z výnimiek z tohto práva stanovených v odseku 2 tohto článku, a to výnimku založenú na nevyhnutnosti rozhodnutia na uzavretie alebo plnenie zmluvy.

 Právny rámec

 Právo Únie

4.        Odôvodnenie 71 GDPR znie:

„Dotknutá osoba by mala mať právo nepodliehať rozhodnutiu, ktoré môže zahŕňať opatrenie, hodnotiacemu osobné aspekty, ktoré sa jej týkajú, založenému výlučne na automatizovanom spracúvaní a ktoré má právne účinky, ktoré sa dotknutej osoby týkajú alebo ju podobným spôsobom významne ovplyvňujú, ako je napríklad automatické zamietnutie online žiadosti o úver… bez akéhokoľvek ľudského zásahu. Takéto spracúvanie zahŕňa ‚profilovanie‘ pozostávajúce z akejkoľvek formy automatizovaného spracúvania osobných údajov spočívajúceho v hodnotení osobných aspektov týkajúcich sa fyzickej osoby, predovšetkým na analýzu alebo predvídanie aspektov súvisiacich s…, jej majetkovými pomermi…, spoľahlivosťou alebo správaním…, pokiaľ vedie k právnym účinkom, ktoré sa dotknutej osoby týkajú alebo ju podobným spôsobom významne ovplyvňujú. Rozhodovanie založené na takomto spracúvaní vrátane profilovania by sa však malo umožniť, ak je…nevyhnutné na uzavretie alebo plnenie zmluvy medzi dotknutou osobou a prevádzkovateľom, alebo ak dotknutá osoba dala svoj výslovný súhlas. V každom prípade by takéto spracúvanie malo podliehať vhodným zárukám, ktoré by mali zahŕňať konkrétne informácie pre dotknutú osobu a právo na ľudský zásah, právo vyjadriť svoj názor, dostať vysvetlenie rozhodnutia, ktoré bolo prijaté po takomto posúdení, a právo napadnúť toto rozhodnutie…“

5.        Článok 4 tohto nariadenia s názvom „Vymedzenie pojmov“ stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia:

…

4.      ‚profilovanie‘ je akákoľvek forma automatizovaného spracúvania osobných údajov, ktoré pozostáva z použitia týchto osobných údajov na vyhodnotenie určitých osobných aspektov týkajúcich sa fyzickej osoby, predovšetkým analýzy alebo predvídania aspektov dotknutej fyzickej osoby súvisiacich s… majetkovými pomermi… spoľahlivosťou, správaním…,

…“

6.        Článok 5 uvedeného nariadenia s názvom „Zásady spracúvania osobných údajov“ znie:

„1.      Osobné údaje musia byť:

a)      spracúvané zákonným spôsobom, spravodlivo a transparentne vo vzťahu k dotknutej osobe (‚zákonnosť, spravodlivosť a transparentnosť‘);

…

c)      primerané, relevantné a obmedzené na rozsah, ktorý je nevyhnutný vzhľadom na účely, na ktoré sa spracúvajú (‚minimalizácia údajov‘);

…

2.      Prevádzkovateľ je zodpovedný za súlad s odsekom 1 a musí vedieť tento súlad preukázať (‚zodpovednosť‘).“

7.        Článok 6 toho istého nariadenia, nazvaný „Zákonnosť spracúvania“, v jeho odseku 1 uvádza:

„1.      Spracúvanie je zákonné iba vtedy a iba v tom rozsahu, keď je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:

…

b)      spracúvanie je nevyhnutné na plnenie zmluvy, ktorej zmluvnou stranou je dotknutá osoba, alebo aby sa na základe žiadosti dotknutej osoby vykonali opatrenia pred uzatvorením zmluvy;

…“

8.        Článok 22 GDPR s názvom „Automatizované individuálne rozhodovanie vrátane profilovania“ stanovuje:

„1.      Dotknutá osoba má právo na to, aby sa na ňu nevzťahovalo rozhodnutie, ktoré je založené výlučne na automatizovanom spracúvaní, vrátane profilovania, a ktoré má právne účinky, ktoré sa jej týkajú alebo ju podobne významne ovplyvňujú.

2.      Odsek 1 sa neuplatňuje, ak je rozhodnutie:

a)      nevyhnutné na uzavretie alebo plnenie zmluvy medzi dotknutou osobou a prevádzkovateľom,

…

c)      založené na výslovnom súhlase dotknutej osoby.

3.      V prípadoch uvedených v odseku 2 písm. a) a c) prevádzkovateľ vykoná vhodné opatrenia na ochranu práv a slobôd a oprávnených záujmov dotknutej osoby, a to aspoň práva na ľudský zásah zo strany prevádzkovateľa, práva vyjadriť svoje stanovisko a práva napadnúť rozhodnutie.

…“

 Rakúske právo

9.        Ustanovenie § 28a Konsumentenschutzgesetz (zákon o ochrane spotrebiteľov) z 30. marca 1979 (BGBl, 140/1979) v uplatniteľnom znení (BGBl. I, 50/2017) stanovuje:

„Proti každému, kto v obchodných vzťahoch so spotrebiteľmi v súvislosti… so spotrebiteľskými úverovými vzťahmi… koná v rozpore so zákonnou povinnosťou alebo zákazom…, a tým poškodzuje všeobecné záujmy spotrebiteľov, možno podať žalobu o zdržanie sa takéhoto konania…“

 Skutkový stav, konanie vo veci samej a prejudiciálne otázky

10.      Universal Versand vykonáva svoju činnosť predaja na diaľku na rakúskom trhu, kde prijíma niekoľko desiatok tisíc objednávok mesačne, z ktorých približne 90 % je predmetom „nezabezpečenej“ platby. Predtým, ako spoločnosť Universal Versand umožní zákazníkovi zvoliť si takýto spôsob platby, overí jeho bonitu prostredníctvom automatizovaného procesu. Tento spôsob platby tak môže byť zamietnutý na základe procesu interného hodnotenia pravdepodobnosti omeškania s platbou, a v prípade nových zákazníkov sa žiadosť o overenie ich bonity postúpi tretej spoločnosti. Ak tento podnik dotknutého zákazníka nepozná, využitie nezabezpečenej platby sa zamietne. Ak tento podnik zákazníka pozná, sú možné tri scenáre, z ktorých každý je označený inou farbou. Ak je farba červená, „nezabezpečená“ platba je automaticky zamietnutá, a ak je farba žltá, pracovník spoločnosti Universal Versand vykoná overenie v databáze. V prípade automatického zamietnutia môže zákazník požiadať o vykonanie manuálnej kontroly automatizovaného rozhodnutia alebo ho napadnúť.

11.      Predmetom sporu vo veci samej je kolektívna žaloba podaná združením Verein, podľa ktorého prax opísaná v predchádzajúcom bode vyššie systematicky porušuje článok 22 GDPR. Naopak Universal Versand tvrdí, že článok 22 tohto nariadenia nie je uplatniteľný, pretože rozhodnutie nepovoliť dotknutým zákazníkom použiť nezabezpečenú platbu nemá právne účinky, ktoré sa ich týkajú, ani ich podobne významne neovplyvňuje. V každom prípade je takéto rozhodnutie nevyhnutné na uzavretie alebo plnenie zmluvy v súlade s tým, čo stanovuje článok 22 ods. 2 písm. a) uvedeného nariadenia.

12.      Landesgericht Salzburg (Krajinský súd Salzburg, Rakúsko) žalobu združenia Verein zamietol. Oberlandesgericht Linz (Vyšší krajinský súd Linz, Rakúsko) takisto zamietol odvolanie, ktoré podalo združenie. Predkladajúci vnútroštátny súd Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd, Rakúsko), ktorý rozhoduje o opravnom prostriedku „Revision“ podanom združením Verein, sa pýta na výklad článku 22 toho istého nariadenia.

13.      V prvom rade sa predkladajúci vnútroštátny súd pýta na uplatniteľnosť článku 22 ods. 1 GDPR a konkrétnejšie na výklad tretej podmienky stanovenej v tomto ustanovení, ktorá sa týka vzniku právnych účinkov alebo podobného významného ovplyvnenia dotknutej osoby rozhodnutím založeným na automatizovanom spracúvaní. Poznamenáva, že za okolností, o aké ide vo veci samej, sa možno domnievať, že takéto rozhodnutie nemá vplyv na právne postavenie dotknutého zákazníka a že neurčuje vznik právneho vzťahu s ním. Možno však tiež tvrdiť, že na jednej strane to isté rozhodnutie určuje, či a ako možno zmluvu uzavrieť alebo zmeniť, a na druhej strane, že výber určitých spôsobov platby môže ovplyvniť hospodárske alebo osobné záujmy tohto zákazníka v zmysle rozsudku zo 7. decembra 2023, SCHUFA Holding (Scoring).

14.      V druhom rade za predpokladu, že by sa článok 22 ods. 1 tohto nariadenia uplatnil, predkladajúci vnútroštátny súd poznamenáva, že by bolo potrebné overiť, či je možné uplatniť výnimku stanovenú v odseku 2 písm. a) tohto článku. Pýta sa, či určenie nevyhnutnosti rozhodnutí, o aké ide vo veci samej, musí závisieť od prípadnej existencie objektívnej súvislosti medzi automatizovaným odhadom bonity dotknutého zákazníka a konkrétnym predmetom kúpnej zmluvy.

15.      V treťom rade sa predkladajúci vnútroštátny súd domnieva, že znenie článku 22 ods. 2 písm. a) uvedeného nariadenia nie je jasné, a pýta sa, či sa má vykladať v tom zmysle, že plnenie predmetnej zmluvy závisí od prijatia „automatizovaného rozhodnutia“, alebo len rozhodnutia, aby sa odôvodnilo, že odsek 1 tohto článku sa neuplatňuje.

16.      Za týchto podmienok Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

1.      Má sa článok 22 ods. 1 [GDPR] vykladať v tom zmysle, že rozhodnutie obchodníka uskutočňujúceho predaj na diaľku odmietnuť spôsob platby ‚v splátkach‘ alebo ‚na faktúru‘, ktorý si zákazník vyžiadal pri svojej objednávke, ale oznámiť zákazníkovi ochotu uzavrieť obchodný vzťah buď so spôsobom platby ‚kreditná karta‘ alebo so spôsobom platby ‚PayPal‘, ktoré je založené výlučne na automatizovanom odhade pravdepodobnosti omeškania zákazníka s platbou, ktorý vyplýva z toho, že buď po automatickej žiadosti o informácie z registra dlžníkov tento register vygeneruje odpoveď, podľa ktorej v ňom zákazník nie je evidovaný, alebo – v prípade, ak je v ňom zákazník evidovaný – z interného určenia skóre bonity vyplynie záver, že zákazník nemá dostatočnú bonitu, má ‚právne účinky‘, ktoré sa týkajú zákazníka, alebo ho ‚podobne významne ovplyvňuje‘, pokiaľ toto rozhodnutie nevedie k zamietnutiu objednávky ako takej, ale iba obmedzuje možnosti platby, ktoré obchodník uskutočňujúci predaj na diaľku zákazníkovi ponúka?

V prípade kladnej odpovede na [prvú otázku]:

2.      a)      Má sa článok 22 ods. 2 písm. a) GDPR vykladať v tom zmysle, že pre odpoveď na otázku, či je rozhodnutie obchodníka uskutočňujúceho predaj na diaľku, aké je opísané v [prvej otázke], založené na automatizovanom odhade pravdepodobnosti omeškania potenciálneho zákazníka s platbou, ‚nevyhnutné‘ na uzavretie zmluvy medzi zákazníkom a obchodníkom uskutočňujúcim predaj na diaľku, je relevantné, že medzi účelom zmluvy, ktorá sa má uzavrieť so zákazníkom, a odhadom pravdepodobnosti omeškania zákazníka s platbou musí existovať priama objektívna súvislosť?

b)      Musia byť na to, aby sa konštatovala nevyhnutnosť podľa článku 22 ods. 2 písm. a) GDPR, získané kategórie údajov buď samy osebe alebo vo vzájomnej súvislosti objektívne vhodné na odhad pravdepodobnosti omeškania s platbou?

Musí obchodník uskutočňujúci predaj na diaľku alebo zákazník tvrdiť alebo preukázať, ktoré kategórie údajov boli konkrétne získané na účely odhadu pravdepodobnosti omeškania s platbou a že tieto kategórie údajov buď samy osebe alebo vo vzájomnej súvislosti sú objektívne vhodné na odhadnutie pravdepodobnosti omeškania s platbou?

V prípade kladnej odpovede na [prvú otázku]:

3.      Má sa článok 22 ods. 2 písm. a) GDPR vykladať v tom zmysle, že na uzavretie alebo plnenie zmluvy je potrebné práve automatizované rozhodovanie prevádzkovateľa?

V prípade kladnej odpovede na [túto otázku]:

a)      Má sa článok 22 ods. 2 písm. a) GDPR vykladať v tom zmysle, že pre odpoveď na otázku, či je rozhodnutie obchodníka uskutočňujúceho predaj na diaľku, aké je opísané v [prvej otázke], nevyhnutné na uzavretie zmluvy, je relevantné, či sa automatizované rozhodovanie týkajúce sa poskytnutia alebo odmietnutia želaného spôsobu platby môžu s primeranými nákladmi vykonať aj ľudia? Aký význam pre túto odpoveď má počet objednávok, ktoré dostáva obchodník uskutočňujúci predaj na diaľku, a typické očakávanie zákazníkov pri postupe objednávania online, že budú okamžite informovaní o tom, či obchodník uskutočňujúci predaj na diaľku akceptuje alebo neakceptuje spôsob platby, ktorý si želajú?“

 Posúdenie

17.      Článok 22 GDPR stanovuje zásadný zákaz zakotvený v odseku 1 tohto článku, podľa ktorého má dotknutá osoba právo na to, aby sa na ňu nevzťahovalo rozhodnutie, ktoré je založené výlučne na automatizovanom spracúvaní a ktoré má právne účinky, ktoré sa jej týkajú alebo ju podobne významne ovplyvňujú. Z tohto zákazu sú stanovené výnimky uvedené v odseku 2 uvedeného článku, ktoré sa uplatňujú v rámci obmedzení stanovených v odsekoch 3 a 4 toho istého článku. Hoci sú hlavné ciele článku 22 toto nariadenia ľahko pochopiteľné, spôsoby jeho konkrétneho uplatnenia sú naopak menej zjavné vzhľadom na neurčitosť niektorých pojmov, ktoré sú v ňom uvedené(3).

18.      Otázky predkladajúceho vnútroštátneho súdu sa týkajú tak podmienok uplatnenia zákazu stanoveného v článku 22 ods. 1 uvedeného nariadenia (prvá otázka), ako aj jednej z výnimiek z tohto zákazu, a to výnimky, ktorá sa týka nevyhnutnosti rozhodnutia, ako je stanovené v článku 22 ods. 2 písm. a) toho istého nariadenia, na uzavretie alebo plnenie zmluvy (druhá a tretia otázka).

 O uplatnení zákazu stanoveného v článku 22 ods. 1 GDPR (prvá otázka)

19.      Svojou prvou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 22 ods. 1 GDPR vykladať v tom zmysle, že v kontexte predaja na diaľku rozhodnutie vylúčiť možnosť zákazníka vybrať si určité spôsoby platby, prijaté výlučne na základe automatizovaného odhadu pravdepodobnosti omeškania tohto zákazníka s platbou, vyvoláva právne účinky na uvedeného zákazníka alebo ho podobne významne ovplyvňuje.

20.      Ako som už uviedla v bode 17 vyššie, zo znenia článku 22 ods. 1 GDPR vyplýva, že dotknutá osoba má právo na to, aby sa na ňu nevzťahovalo rozhodnutie, ktoré je založené výlučne na automatizovanom spracúvaní, vrátane profilovania, a ktoré má právne účinky, ktoré sa jej týkajú alebo ju podobne významne ovplyvňujú. Na odôvodnenie uplatnenia zákazu stanoveného v tomto ustanovení teda musia byť splnené tri kumulatívne podmienky. Po prvé na dotknutú osobu sa musí vzťahovať „rozhodnutie“. Po druhé toto rozhodnutie musí byť „založené výlučne na automatizovanom spracúvaní vrátane profilovania“ a po tretie musí mať „právne účinky na [dotknutú osobu]“ alebo ju „podobne významne ovplyvniť“.

21.      Otázky predkladajúceho vnútroštátneho súdu sa týkajú len tretej z týchto podmienok, a teda treba určiť okolnosti, za ktorých rozhodnutie, o aké ide vo veci samej, môže mať právne účinky na dotknutú osobu alebo ju podobne významne ovplyvniť. Vzhľadom na neexistenciu odkazu na vnútroštátne právo členských štátov sa domnievam, že tento pojem je autonómnym pojmom práva Únie, ktorý sa má na území Únie vykladať jednotne v súlade s obvyklým významom predmetných pojmov v bežnom jazyku a s prihliadnutím na kontext, do ktorého patrí, ako aj na ciele sledované uvedeným ustanovením(4).

22.      Pokiaľ ide po prvé o obvyklý význam použitých výrazov, poznamenávam, že tretia podmienka stanovená v článku 22 ods. 1 GDPR uvádza dve samostatné situácie, ktoré sú odlíšené spojkou „alebo“. Ide teda o rozhodnutia, ktoré môžu mať „právne účinky“ na osobu alebo ju „podobne významne ovplyvniť“. Na to, aby bol stanovený zákaz uplatniteľný, stačí, aby nastala jedna z týchto dvoch situácií.

23.      Pokiaľ ide o prvú situáciu, teda situáciu, v ktorej má rozhodnutie „právne účinky“, domnievam sa, že ide o spôsobilosť tohto rozhodnutia zmeniť práva alebo povinnosti určitej osoby, pokiaľ ide o ich podstatu alebo výkon.

24.      Pokiaľ ide o druhú situáciu, v prvom rade je dôležitý vplyv na dotknutú osobu, čo znamená, že predmetné rozhodnutie musí mať na situáciu tejto osoby konkrétny, a nie iba abstraktný vplyv. Ďalej treba zohľadniť „významnú“ povahu týchto účinkov nad rámec právnej sféry. Hoci význam tohto pojmu nie je vo francúzštine jednoznačný, v ostatných jazykových zneniach GDPR je naopak jasný, napríklad v anglickom jazyku („significantly“), španielskom jazyku („significativamente“) alebo lotyšskom jazyku („ievērojami“), kde odkazuje na dôležitosť pojmu, ktorý charakterizuje(5). Účinky tohto rozhodnutia musia teda dosiahnuť určitú prahovú hodnotu, aby sa uplatnila ochrana poskytovaná článkom 22 ods. 1 tohto nariadenia, čo vylučuje iba vedľajší alebo nepatrný vplyv. Napokon okrem tohto kvantitatívneho aspektu použitá formulácia spresňuje, že dotknutá osoba musí byť ovplyvnená „podobne“, čím zavádza požiadavku porovnateľnosti s kritériom „právnych účinkov“, pokiaľ ide o dôsledky takéhoto rozhodnutia na situáciu dotknutej osoby. Vplyv uvedeného rozhodnutia tak musí byť prinajmenšom podobný vplyvu, ktorý by vyplýval zo zmeny alebo zrušenia práva alebo povinnosti(6).

25.      Pokiaľ ide po druhé o kontext, odôvodnenie 71 uvedeného nariadenia uvádza konkrétne príklady situácií, v ktorých treba rozhodnutie považovať za rozhodnutie, ktoré má právne účinky na určitú osobu alebo ju významne ovplyvňuje, pričom medzi týmito dvoma formami účinkov nerozlišuje. Obe uvedené situácie predstavujú automatické zamietnutie žiadosti o úver online a postupy prijímania zamestnancov online bez akéhokoľvek zásahu človeka.

26.      Pokiaľ ide napokon po tretie o sledované ciele, cieľ toho istého nariadenia spočíva najmä v zabezpečení vysokej úrovne ochrany základných práv a slobôd fyzických osôb, najmä ich práva na ochranu osobných údajov, zakotveného v článku 16 ZFEÚ a zaručeného ako základné právo v článku 8 Charty základných práv Európskej únie(7). Tieto prvky sú uvedené v odôvodnení 1 GDPR.

27.      Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba určiť, či okolnosti, aké opisuje predkladajúci vnútroštátny súd, a to odmietnutie zákazníka použiť určité spôsoby platby v nadväznosti na automatizované overenie jeho bonity, môžu buď priamo zmeniť práva alebo povinnosti tohto zákazníka, alebo mať dostatočne konkrétny a významný vplyv na jeho situáciu, aby bol tento vplyv porovnateľný s takouto zmenou. V tejto súvislosti Súdny dvor už v rozsudku SCHUFA Holding (Scoring) uviedol, že jednotlivec je prinajmenšom významne dotknutý právnymi účinkami, ak automatizované určenie hodnoty pravdepodobnosti založenej na analýze jeho osobných údajov vedie takmer systematicky k tomu, že banka mu odmieta poskytnúť úver(8).

28.      V tomto kontexte si treba položiť otázku, či v prejednávanej veci odmietnutie poskytnúť spotrebiteľovi určité spôsoby platby má na spotrebiteľa podobné alebo porovnateľné účinky ako odmietnutie poskytnúť úver. Hoci prináleží predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, aby posúdil konkrétne účinky takéhoto odmietnutia v právnom a skutkovom kontexte sporu, ktorý prejednáva, Súdnemu dvoru prináleží, aby mu poskytol všetky potrebné údaje, ktoré by ho pri tomto posúdení mali viesť(9).

29.      V dôsledku toho vzniká najmä otázka, či sú právne okolnosti tejto veci podobné tým, ktoré viedli k vydaniu rozsudku vo veci SCHUFA Holding (Scoring), čo by odôvodňovalo uplatnenie záverov, ktoré z neho možno vyvodiť, na zmluvy, ako sú tie, ktoré sú predmetom konania vo veci samej. V tejto súvislosti sa smernica 2008/48/ES(10) na úrovni Únie týka práve zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Podľa svojho článku 2 ods. 2 písm. f)(11) a vzhľadom na skutočnosti uvedené v spise, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, by však táto smernica mohla vylúčiť zo svojej pôsobnosti také zmluvy, o aké ide vo veci samej, čím by zabránila vytvoreniu priamej analógie medzi predmetnými zmluvami a zmluvami o spotrebiteľskom úvere porovnateľnými so zmluvami, o ktoré išlo v rozsudku SCHUFA Holding (Scoring).

30.      Treba však ešte zdôrazniť, že smernica (EÚ) 2023/2225(12), ktorá sa neuplatňuje rationae temporis na spor vo veci samej(13), vo svojom odôvodnení 15 spresňuje, že počas účinnosti smernice 2008/48 sa viaceré členské štáty rozhodli uplatňovať túto smernicu na oblasti, ktoré nepatria do jej pôsobnosti, s cieľom zvýšiť úroveň ochrany spotrebiteľov. V dôsledku toho by sa Rakúska republika mohla počas relevantného obdobia domnievať, že také zmluvy, aké sú predmetom konania vo veci samej, patria do pôsobnosti smernice 2008/18 a sú porovnateľné so zmluvami o úvere, o aké išlo v rozsudku SCHUFA Holding (Scoring). V každom prípade Rakúskej republike nič nebránilo v tom, aby zmluvy obsahujúce nezabezpečené platby definovalo ako úverové zmluvy. Závery vyplývajúce z rozsudku SCHUFA Holding (Scoring)  sa uplatnia mutatis mutandis.

31.      Aj keby to tak nebolo, nemožnosť použiť určité spôsoby platby z dôvodu rozhodnutia založeného na úplne automatizovanom odhade bonity potenciálnych zákazníkov ich môže zbaviť možnosti uzavrieť kúpnu zmluvu, ak nie sú schopní zaplatiť kúpnu cenu už pri uzavretí zmluvy spôsobmi platby, ktoré by im boli v skutočnosti uložené. V takomto prípade by sa títo zákazníci ocitli v obdobnej situácii ako zákazníci vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok vo veci SCHUFA Holding (Scoring), keďže ide o situáciu podobnú zamietnutiu žiadosti o úver, ktorej potenciálnym dôsledkom je nemožnosť uzavrieť zmluvu.

32.      Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem odpovedať na prvú prejudiciálnu otázku tak, že článok 22 ods. 1 GDPR sa má vykladať v tom zmysle, že v kontexte predaja na diaľku rozhodnutie vylúčiť možnosť zákazníka vybrať si určité spôsoby platby, prijaté výlučne na základe automatizovaného odhadu pravdepodobnosti omeškania tohto zákazníka s platbou, vyvoláva právne účinky na uvedeného zákazníka alebo ho prinajmenšom podobne významne ovplyvňuje, ak môže zabrániť uzavretiu predmetnej kúpnej zmluvy.

 O uplatnení výnimky stanovenej v článku 22 ods. 2 písm. a) GDPR (druhá a tretia otázka)

33.      Druhá a tretia otázka sa týkajú podmienok, za ktorých možno prijať individuálne rozhodnutie založené výlučne na automatizovanom spracúvaní na základe výnimky stanovenej v článku 22 ods. 2 písm. a) GDPR, ktorá sa týka nevyhnutnosti uzavretia alebo plnenia zmluvy. Konkrétnejšie, druhá otázka sa týka posúdenia „nevyhnutnosti“ takéhoto rozhodnutia a tretia otázka sa týka toho, či sa má táto „nevyhnutná“ povaha určiť vo vzťahu k prijatiu rozhodnutia ako takého, alebo výlučne vo vzťahu k rozhodnutiu založenému na automatizovanom spracúvaní osobných údajov.

34.      Na úvod je vhodné v prvom rade pripomenúť kontext, do ktorého patria tieto otázky. Zákaz stanovený v článku 22 ods. 1 tohto nariadenia prispieva k dosiahnutiu všeobecného cieľa ochrany osobných údajov jednotlivcov sledovaného uvedeným nariadením, ktorý som už pripomenula v bode 26 vyššie. Možnosť prípadne prijať takéto rozhodnutie, ktorá vyplýva z článku 22 ods. 2 toho istého nariadenia, v podstate predstavuje výnimku z tohto zákazu, a preto sa musí ako každá výnimka vykladať reštriktívne(14).

35.      V druhom rade Universal Versand tvrdí, že v prejednávanej veci prináša použitie automatizovaných rozhodnutí v prvom rade výhody spotrebiteľom, ktorí tak môžu dostať takmer okamžitú odpoveď, pokiaľ ide o spôsoby platby, ktoré môžu mať k dispozícii a ktoré môžu prípadne zahŕňať nezabezpečené spôsoby platby. Ak však zistím výhodu vyplývajúcu z kladného rozhodnutia, táto výhoda je menej zrejmá v prípade negatívneho rozhodnutia. V prejednávanej veci tak vzniká otázka zosúladenia obchodných záujmov podnikov, a dokonca aj niektorých spotrebiteľov, s ochranou osobných údajov.

 O druhej otázke

36.      Svojou druhou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 22 ods. 2 písm. a) GDPR vykladať v tom zmysle, že ak obchodník uskutočňujúci predaj na diaľku uzavrie zmluvu so zákazníkom, treba na jednej strane preukázať existenciu objektívnej súvislosti medzi predmetom tejto zmluvy a automatizovaným odhadom pravdepodobnosti omeškania zákazníka s platbou, aby bolo možné dospieť k záveru, že takýto automatizovaný odhad je nevyhnutný na plnenie uvedenej zmluvy, a na druhej strane musia byť získané údaje objektívne vhodné na vykonanie tohto posúdenia, pričom treba tiež spresniť, o aké údaje išlo a prečo boli získané. V tejto súvislosti sa predkladajúci vnútroštátny súd pýta, či dôkazné bremeno spočíva na obchodníkovi uskutočňujúcom predaj na diaľku alebo na zákazníkovi.

–       O povahe automatizovaného spracúvania údajov „nevyhnutnej na plnenie zmluvy“

37.      Článok 22 ods. 2 písm. a) GDPR zakotvuje jednu z výnimiek z uplatňovania prvého odseku 1 tohto článku, z ktorej môže vyplývať možnosť prijať individuálne rozhodnutie založené výlučne na automatizovanom spracúvaní osobných údajov. Túto výnimku odôvodňuje práve nevyhnutnosť prijatia rozhodnutia na uzavretie alebo plnenie zmluvy a predkladajúci vnútroštátny súd sa pýta, či posúdenie takejto nevyhnutnosti závisí od existencie objektívnej súvislosti medzi týmto rozhodnutím a predmetom dotknutej zmluvy.

38.      Pojem „nevyhnutný na uzavretie alebo plnenie zmluvy“ automatizovaného rozhodnutia nie je predmetom žiadneho odkazu na vnútroštátne právo členských štátov, aby ho vymedzil v tomto nariadení. V dôsledku toho na základe judikatúry citovanej v bode 21 vyššie treba na jednej strane konštatovať, že tento pojem je autonómnym pojmom práva Únie, a na druhej strane určiť jeho význam uplatnením tej istej metódy.

39.      Po prvé, pokiaľ ide o obvyklý význam uvedeného pojmu, Súdny dvor už uviedol, že prídavné meno „potrebný“ odkazuje na to, čo sa požaduje alebo je nevyhnutné na dosiahnutie daného cieľa(15).

40.      Po druhé, pokiaľ ide o kontext, kapitola II GDPR, nazvaná „Zásady“, stanovuje povinnosti, ktoré musia dodržiavať všetci adresáti tohto nariadenia. Táto kapitola obsahuje článok 6 s názvom „Zákonnosť spracúvania“, ktorého odsek 1 písm. b) stanovuje, že spracúvanie osobných údajov je zákonné, ak je „nevyhnutné na plnenie zmluvy, ktorej zmluvnou stranou je dotknutá osoba“. Súdny dvor konštatoval, že na to, aby bola táto podmienka splnená, musí byť predmetné spracúvanie údajov objektívne nevyhnutné na dosiahnutie účelu, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvného plnenia určeného dotknutej osobe, čo znamená, že prevádzkovateľ musí byť schopný preukázať, prečo by bez predmetného spracúvania nebolo možné dosiahnuť hlavný predmet zmluvy. Spresnil, že spracúvanie osobných údajov musí byť zásadné pre riadne plnenie zmluvy, a teda že neexistujú iné vykonateľné a menej obmedzujúce riešenia(16).

41.      Právny test uplatniteľný na určenie, či je spracúvanie údajov nevyhnutné na uzavretie alebo plnenie zmluvy, tak spočíva v overení, či je toto spracovanie údajov nevyhnutné na uskutočnenie hlavného predmetu zmluvného plnenia v tom zmysle, že stanovené povinnosti v prípade jeho neexistencie nemožno splniť. To si vyžaduje overiť, že neexistujú žiadne iné realizovateľné riešenia, ktoré by boli menej obmedzujúce z hľadiska ochrany údajov a ktoré by umožnili uskutočniť hlavný predmet zmluvného plnenia.

42.      Domnievam sa, že tieto úvahy možno uplatniť v kontexte výkladu článku 22 ods. 2 písm. a) GDPR, pretože jeho takmer totožné znenie so znením článku 6 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia odôvodňuje, aby sa pojem „nevyhnutnosť na plnenie zmluvy“, ktorý je uvedený v každom z nich, vykladal analogicky. Keďže v uvedenom nariadení chýba akýkoľvek údaj v tomto zmysle, bolo by v rozpore s jeho štruktúrou, keby sa pojmy, ktoré sú v ňom uvedené s identickým znením, vykladali odlišne(17). Logika toho istého nariadenia navyše posilňuje tento výklad, pretože kritérium „nevyhnutnosti na plnenie zmluvy“ nemožno posudzovať podľa odlišnej prahovej hodnoty podľa toho, či má za cieľ odôvodniť buď zákonnosť spracúvania osobných údajov [článok 6 ods. 1 písm. b) GDPR], alebo zákonnosť prijatia automatizovaného individuálneho rozhodnutia [článok 22 ods. 2 písm. a) tohto nariadenia], hoci problém, ktorý predstavuje takéto prijatie vo vzťahu k uvedenému nariadeniu, spočíva práve v tom, že je založené výlučne na automatizovanom spracúvaní osobných údajov(18).

43.      Po tretie ciele sledované týmto istým nariadením, ktoré už boli pripomenuté v bode 26 vyššie, podporujú uvedený výklad, ktorý umožňuje prísne vymedziť možnosť odchýliť sa od zákazu prijať automatizované individuálne rozhodnutie stanoveného v článku 22 ods. 1 GDPR.

44.      Vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 38 až 43 vyššie možno prijatie individuálneho rozhodnutia založeného výlučne na automatizovanom spracúvaní údajov odôvodniť podľa článku 22 ods. 2 písm. a) GDPR len vtedy, ak spĺňa právne kritérium podobné tomu, ktoré je opísané v bode 41 vyššie. Prvá fáza tohto testu však spočíva v určení, či je prijatie takéhoto rozhodnutia objektívne nevyhnutné na dosiahnutie hlavného predmetu dotknutej zmluvy. Táto fáza teda spočíva práve v hľadaní existencie nevyhnutnej súvislosti medzi týmto rozhodnutím a dosiahnutím predmetu tejto zmluvy. V dôsledku toho preukázanie existencie priamej objektívnej súvislosti medzi predmetom zmluvy, ktorá sa má uzavrieť, a prijatím automatizovaného individuálneho rozhodnutia je nevyhnutným predpokladom na to, aby bolo možné dospieť k záveru o nevyhnutnosti tohto rozhodnutia pri uzavretí alebo plnení tejto zmluvy. Táto nevyhnutná podmienka však nie je dostatočná, pretože je potrebné splniť aj druhú fázu príslušného testu, ktorá spočíva v preukázaní, že na dosiahnutie toho istého výsledku nie je možné použiť menej obmedzujúce alternatívne riešenie.

45.      V prejednávanej veci z vysvetlení poskytnutých predkladajúcim vnútroštátnym súdom vyplýva, že predmetom zmlúv, o ktoré ide vo veci samej, je prevod vlastníctva spotrebného tovaru obchodníkom uskutočňujúcim predaj na diaľku na zákazníkov výmenou za zaplatenie ceny za predmetný tovar. Účelom použitia rozhodnutia založeného výlučne na automatizovanom spracúvaní osobných údajov je overiť bonitu týchto zákazníkov s cieľom ponúknuť im vhodný spôsob platby.

46.      Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy sa možno domnievať, že prijatie rozhodnutia založeného výlučne na automatizovanom spracúvaní osobných údajov má za cieľ dosiahnuť predmet zmlúv, o aké ide vo veci samej. Na overenie tejto skutočnosti však bude potrebné preukázať, že poskytnutie vhodného spôsobu platby má za cieľ zabezpečiť riadne uskutočnenie tohto zmluvného plnenia(19) a že posúdenie tejto primeranosti skutočne závisí od automatizovaného odhadnutia bonity dotknutého zákazníka, ktoré nemožno vykonať prostredníctvom menej obmedzujúceho riešenia. Z toho by totiž vyplývalo, že uzavretie alebo plnenie takejto zmluvy, a teda dosiahnutie jej predmetu, konkrétne závisí od tohto odhadu. Prináleží však predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, aby na jednej strane overil, či je to tak, a na druhej strane, či je takéto automatizované spracúvanie vhodným prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa. Tento súd bude musieť svoje posúdenie založiť najmä na skutočnostiach, ktoré sú predmetom druhej časti druhej prejudiciálnej otázky.

–       O povahe získaných údajov a rozdelení dôkazného bremena

47.      Predkladajúci vnútroštátny súd sa v podstate pýta, či sa pri prijímaní rozhodnutia založeného výlučne na automatizovanom spracúvaní osobných údajov podľa článku 22 ods. 2 písm. a) GDPR má toto spracúvanie obmedziť na údaje, ktoré sú objektívne primerané na dosiahnutie predmetu zmluvy, a či dôkazné bremeno týkajúce sa tejto primeranosti nesie prevádzkovateľ alebo dotknutá osoba.

48.      V prvom rade, pokiaľ ide o primeranosť údajov vybraných na automatizované spracúvanie na účely uzavretia alebo plnenia zmluvy, otázka položená predkladajúcim vnútroštátnym súdom môže byť podľa môjho názoru vykladaná dvoma spôsobmi vzhľadom na úvahy, na ktorých je založená. Na jednej strane sa zdá, že tento súd sa pýta na kvantitatívny rozsah údajov, ktoré môžu byť predmetom takéhoto spracúvania. Na druhej strane otázky uvedeného súdu možno chápať aj podstatnejšie tak, že sa týkajú spôsobilosti týchto údajov dosiahnuť účel sledovaný týmto spracúvaním.

49.      Po prvé, pokiaľ ide o kvantitatívny rozsah údajov, ktoré možno zohľadniť v rámci prijatia automatizovaných rozhodnutí, o aké ide v konaní vo veci samej, treba zdôrazniť, že tieto rozhodnutia musia rešpektovať zásady, ktorými sa riadi spracúvanie osobných údajov, stanovené v článku 5 GDPR, ktoré sa uplatňujú kumulatívne. Medzi tieto zásady patrí takzvaná zásada „minimalizácie údajov“, z ktorej vyplýva, že osobné údaje musia byť „primerané, relevantné a obmedzené na rozsah, ktorý je potrebný vzhľadom na účely, na ktoré sa spracúvajú“(20). Preto prevádzkovateľ nemôže všeobecne a nediferencovane pristúpiť k získavaniu osobných údajov a zároveň sa musí zdržať získavania údajov, ktoré nie sú striktne nevyhnutné vzhľadom na účely spracúvania“. Okrem toho z článku 25 tohto nariadenia vyplýva, že prevádzkovateľ musí vykonať vhodné opatrenia, aby zabezpečil, že štandardne sa spracúvajú len osobné údaje, ktoré sú nevyhnutné pre každý konkrétny účel spracúvania(21).

50.      Z judikatúry Súdneho dvora teda možno vyvodiť, že prevádzkovateľ môže získavať a používať len údaje, ktoré sú objektívne primerané a striktne nevyhnutné na dosiahnutie účelu sledovaného spracovaním osobných údajov. V dôsledku toho vo veci samej prináleží predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, aby overil, či sú všetky údaje, ktoré sa zhromažďujú a spracúvajú, nevyhnutné na odhad bonity dotknutých zákazníkov.

51.      Po druhé, pokiaľ ide o spôsobilosť údajov, ktoré boli predmetom automatizovaného spracúvania, na dosiahnutie účelu sledovaného týmto spracúvaním, môže vzniknúť otázka, či vynechanie jedného údaja alebo použitie jedného údaja namiesto iného môže mať rozhodujúci a prípadne potenciálne problematický vplyv na posúdenie založené na uvedenom spracúvaní. Odpoveď na túto otázku vyplýva aj z výkladu zásady „minimalizácie údajov“, keďže táto zásada má kvalitatívny rozmer, ktorý súvisí s primeranosťou a relevantnosťou spracúvaných údajov, teda práve s ich schopnosťou dosiahnuť účely, ktoré odôvodňovali toto uvedené spracúvanie.

52.      Okrem týchto všeobecných úvah však poznamenávam, že GDPR neuvádza kritériá umožňujúce posúdiť „primeranosť“ a „relevantnosť“ údajov. V tejto súvislosti Súdny dvor iba spresnil, že ak údaje spĺňajú tieto dve podmienky, sú spôsobilé dosiahnuť účely dotknutého spracúvania a a fortiori dosiahnuť cieľ tohto spracúvania(22). Podľa môjho názoru to možno logicky vysvetliť mimoriadne širokou škálou dotknutých situácií a potrebnou mierou voľnej úvahy, ktorý musia mať členské štáty pri uplatňovaní týchto zásad. Okrem toho, hoci toto nariadenie má upravovať otázky priamo súvisiace so spracúvaním údajov, preskúmanie požiadaviek primeranosti a relevantnosti vo vzťahu k účelu spracúvania závisí od preskúmania iných odvetvových predpisov, ktoré môžu vysvetliť alebo spresniť vzťah medzi spracúvanými údajmi a sledovaným účelom.

53.      V prípade, o aký ide vo veci samej, by teda otázka posúdenia bonity zákazníka a toho, ktoré skutočnosti treba pri jej určení zohľadniť a ktoré nie, mohla napríklad patriť buď do pôsobnosti právnej úpravy Únie o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, alebo do pôsobnosti vnútroštátneho práva, zatiaľ čo všeobecné posúdenie oprávnenosti odvolávania sa na tento účel by bolo predmetom preskúmania primeranosti podľa uvedeného nariadenia s prihliadnutím na príslušné osobitné právne predpisy(23). V danom prípade je úlohou predkladajúceho vnútroštátneho súdu, aby s ohľadom na skutkový stav sporu vo veci samej určil, či údaje, ktoré boli predmetom automatizovaného odhadu, boli skutočne vhodné a primerané na stanovenie bonity dotknutých zákazníkov(24), a to na základe preskúmania vnútroštátnych predpisov uplatniteľných na príslušné zmluvy, ako aj na ochranu spotrebiteľov.

54.      V druhom rade, pokiaľ ide o dôkazné bremeno, z veľmi jasného znenia článku 5 ods. 2 toho istého nariadenia vyplýva, že prevádzkovateľ je zodpovedný za dodržiavanie zásad stanovených vo forme povinností stanovených v odseku 1 tohto článku a že musí byť schopný preukázať, že tieto zásady sú dodržané. Okrem toho v kontexte uplatnenia článku 6 ods. 1 písm. b) GDPR, na ktorého podobnosť s článkom 22 ods. 2 písm. a) tohto nariadenia som poukázala v bode 42 vyššie, Súdny dvor už rozhodol, že práve prevádzkovateľ musí byť schopný preukázať, prečo by bez sporného spracúvania osobných údajov nebolo možné dosiahnuť hlavný predmet zmluvy(25).

55.      Prináleží teda prevádzkovateľovi, aby uviedol, ktoré údaje boli získané a spracované, ako aj aby preukázal, že sú nevyhnutné na dosiahnutie účelu sledovaného sporným spracúvaním.

56.      Vzhľadom na tieto úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na druhú prejudiciálnu otázku takto: článok 22 ods. 2 písm. a) GDPR sa má vykladať v tom zmysle, že ak obchodník uskutočňujúci predaj na diaľku uzavrie zmluvu so zákazníkom, treba na jednej strane preukázať existenciu objektívnej súvislosti medzi predmetom tejto zmluvy a automatizovaným odhadnutím pravdepodobnosti omeškania zákazníka s platbou, aby bolo možné dospieť k záveru, že takéto automatizované odhadnutie je nevyhnutné na plnenie uvedenej zmluvy, a na druhej strane údaje získané na tento účel musia byť objektívne vhodné na vykonanie tohto odhadnutia, pričom treba tiež spresniť, aké boli tieto údaje a prečo boli získané. V tejto súvislosti dôkazné bremeno spočíva na obchodníkovi uskutočňujúcom predaj na diaľku.

 O tretej otázke

57.      Svojou treťou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či na jednej strane na to, aby bola uplatniteľná výnimka zo zákazu prijať rozhodnutie založené výlučne na automatizovanom spracúvaní stanovená v článku 22 ods. 2 písm. a) GDPR, je na uzavretie alebo plnenie zmluvy medzi dotknutou osobou a prevádzkovateľom potrebné „rozhodnutie“ alebo „automatizované rozhodnutie“, a na druhej strane, či skutočnosti, akými sú úspora času pre zákazníkov a úspory dosiahnuté podnikom, ktorý využíva takéto automatizované spracúvanie, sú relevantné na posúdenie nevyhnutnosti tohto spracúvania, ako aj možnosť nahradiť ho spracúvaním vykonávaným človekom s vynaložením primeraného úsilia.

58.      V prvom rade otázky predkladajúceho vnútroštátneho súdu súvisia najmä so znením tohto ustanovenia, ktoré uvádza len „rozhodnutie“ potrebné na uzavretie alebo plnenie zmluvy. Z dôvodov analogických dôvodom, ktoré už boli vysvetlené v bodoch 21 a 38 vyššie, treba analyzovať obvyklý význam tohto pojmu s prihliadnutím na kontext, do ktorého patrí, ako aj na ciele sledované uvedeným ustanovením.

59.      Po prvé znenie článku 22 ods. 2 písm. a) GDPR odkazuje len na pojem „rozhodnutie“, pričom nespresňuje, že toto rozhodnutie musí byť automatizované, čo by mohlo naznačovať, že to tak nie je. Tomuto pojmu však predchádza určitý člen „la“ a nie neurčitý člen „une“, z čoho vyplýva, že rozhodnutie, o ktoré ide v tomto ustanovení, je už identifikované. V dôsledku toho môže podstatné meno „rozhodnutie“ odkazovať len na „rozhodnutie založené výlučne na automatizovanom spracúvaní vrátane profilovania“, na ktoré sa odkazuje v odseku 1 tohto článku. Zo znenia článku 22 ods. 2 písm. a) tohto nariadenia tak vyplýva, že toto ustanovenie sa týka automatizovaných rozhodnutí(26).

60.      Po druhé kontext uvedené ustanovenia tento výklad potvrdzuje. Podľa znenia odôvodnenia 71 tohto nariadenia, ktoré v podstate umožňuje objasniť výklad článku 22 toho istého nariadenia(27), totiž práve „rozhodovanie založené na takomto spracúvaní vrátane profilovania“ „by sa malo povoliť, ak je… nevyhnutné na uzavretie alebo plnenie zmluvy medzi dotknutou osobou a prevádzkovateľom…“(28).

61.      Po tretie, pokiaľ ide o ciele sledované GDPR, ktoré už boli pripomenuté v bodoch 26 a 43 vyššie, poukazujem na to, že výklad pojmu „rozhodnutie“, ktorý navrhujem v kontexte výkladu článku 22 ods. 2 písm. a) tohto nariadenia, vedie k obmedzeniu rozsahu výnimky zo zákazu prijímať automatizované individuálne rozhodnutia, ktorá je v ňom zakotvená. V opačnom prípade by na to, aby bolo možné založiť toto rozhodnutie na automatizovanom spracúvaní údajov, stačilo, aby prijatie (automatizovaného alebo neautomatizovaného) rozhodnutia bolo nevyhnutné na uzavretie alebo plnenie zmluvy. Predchádzajúce úvahy sú podľa môjho názoru o to relevantnejšie v kontexte pripomenutom v bode 34 vyššie, z ktorého vyplýva, že výnimku stanovenú v článku 22 ods. 2 písm. a) uvedeného nariadenia možno vykladať len reštriktívne.

62.      Okrem toho Európska komisia uvádza, že predložila Európskemu parlamentu a Rade Európskej únie návrh nariadenia, ktorého cieľom je najmä zmeniť GDPR(29), ktorý by umožnil rozptýliť akékoľvek pochybnosti, pokiaľ ide o výklad pojmu „rozhodnutie“ v zmysle článku 22 ods. 2 písm. a) tohto nariadenia, pretože z neho výslovne vyplýva, že na to, aby sa bolo možné odvolávať na výnimku, ktorú stanovuje, sa nevyžaduje, aby rozhodnutie mohlo byť prijaté len na základe výlučne automatizovaného spracúvania. Keďže však tento návrh nenadobudol účinnosť a Parlament a Rada ho ani v podobe, v akej bol predložený, neschválili, nemôže byť vôbec relevantný, pokiaľ ide o výklad predmetného pojmu.

63.      V druhom rade, pokiaľ ide o skutočnosti, ktoré treba zohľadniť pri posudzovaní nevyhnutnosti použitia automatizovaného rozhodnutia, a najmä, v prejednávanej veci, počet objednávok, ktoré musia podniky, akým je Universal Versand, vybavovať, a očakávania zákazníkov týkajúce sa rýchlosti poskytovania služby, bude musieť predkladajúci vnútroštátny súd s ohľadom na právny test opísaný v bode 41, ako aj na úvahy pripomenuté v bodoch 49 až 55 vyššie overiť, či takéto skutkové okolnosti môžu preukázať, že použitie automatizovaného rozhodnutia je nevyhnutné v tom zmysle, že na jednej strane je automatizovaný odhad bonity zákazníkov nevyhnutný na zabezpečenie riadneho plnenia predmetných zmlúv a na druhej strane ho nemožno nahradiť ľudským zásahom, ktorý by predstavoval menej obmedzujúcu alternatívu v zmysle druhej fázy tohto testu, najmä v súlade s odôvodnením 39 uvedeného nariadenia.

64.      Domnievam sa, že v usmerneniach k automatizovanému individuálnemu rozhodovaniu a profilovaniu na účely nariadenia 2016/679, ktoré boli prijaté 3. októbra 2017, sa správne uvádza, že vnútroštátny súd by mohol napríklad dospieť k takémuto záveru, ak zistí, že ľudský zásah by nebol z praktického hľadiska realistický alebo by bol vzhľadom na množstvo spracúvaných údajov nemožný. To by znamenalo, že použitie automatizovaného rozhodnutia je nevyhnutné, keďže druhá fáza právneho testu opísaného v bode 41 vyššie je splnená. Prináleží však dotknutému podniku, aby to preukázal, a skutočnosť, že takéto spracúvanie je len užitočné na plnenie predmetnej zmluvy, nie je v tejto súvislosti dostatočná(30).

65.      Konkrétne, pokiaľ ide po prvé o objem spracovaných objednávok a rýchlosť odpovede poskytnutej zákazníkovi, pokiaľ ide o spôsob platby, ktorý bude môcť použiť, treba na základe objektívnych skutočností(31) preukázať na jednej strane, prečo množstvo spracovaných údajov vyvolané objemom týchto objednávok vedie k tomu, že tieto údaje nemožno spracovať inak než automatizovane s použitím menej obmedzujúcej alternatívy, a na druhej strane, že získanie okamžitej odpovede, pokiaľ ide o spôsob platby, je faktorom, ktorý podmieňuje rozhodnutie zákazníka uzavrieť predmetnú zmluvu s dotknutým podnikom.

66.      Po druhé tiež poznamenávam, že za predpokladu, že by sa predkladajúci vnútroštátny súd domnieval, že spôsoby platby, o ktoré ide vo veci samej, podľa rakúskej právnej úpravy patria do pôsobnosti smernice 2008/48, bonita klientov by sa potom musela odhadnúť pred uzavretím sporných zmlúv podľa článku 8 tejto smernice. Rovnako ako v prípade otázok uvedených v predchádzajúcom bode vyššie by potom bolo na dotknutom podniku, aby na základe objektívnych dôkazov preukázal, prečo nemožno automatizované spracúvanie nahradiť iným, menej obmedzujúcim realizovateľným riešením na splnenie tejto povinnosti.

67.      Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy sa domnievam, že na tretiu prejudiciálnu otázku treba odpovedať tak, že článok 22 ods. 2 písm. a) GDPR sa má vykladať v tom zmysle, že na jednej strane na to, aby sa mohla uplatniť výnimka zo zákazu prijatia rozhodnutia založeného výlučne na automatizovanom spracúvaní, ktorú toto ustanovenie stanovuje, musí byť automatizované rozhodnutie nevyhnutné na uzavretie alebo plnenie zmluvy medzi dotknutou osobou a prevádzkovateľom, a to najmä v tom zmysle, že nemožno použiť menej obmedzujúcu alternatívu a na druhej strane skutočnosti, ako sú úspora času pre zákazníkov a úspory dosiahnuté podnikom, ktorý využíva takéto automatizované spracúvanie, môžu byť relevantné pri posudzovaní nevyhnutnosti tohto automatizovaného spracúvania, ak za osobitných okolností prejednávanej veci môžu objektívne preukázať túto nevyhnutnosť, najmä v tom zmysle, že nemožno použiť menej obmedzujúcu alternatívu.

 Návrh

68.      Vzhľadom na vyššie uvedenú analýzu navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd, Rakúsko), takto:

1.      Článok 22 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)

sa má vykladať v tom zmysle, že:

v kontexte predaja na diaľku rozhodnutie vylúčiť možnosť zákazníka vybrať si určité spôsoby platby, prijaté výlučne na základe automatizovaného odhadu pravdepodobnosti omeškania tohto zákazníka s platbou, má vo vzťahu k uvedenému zákazníkovi právne účinky alebo ho prinajmenšom podobne spôsobom významne ovplyvňuje, ak môže zabrániť uzavretiu predmetnej kúpnej zmluvy.

2.      Článok 22 ods. 2 písm. a) nariadenia 2016/679

sa má vykladať v tom zmysle, že:

ak obchodník uskutočňujúci predaj na diaľku uzavrie zmluvu so zákazníkom, treba na jednej strane preukázať existenciu objektívnej súvislosti medzi predmetom tejto zmluvy a automatizovaným odhadom pravdepodobnosti omeškania zákazníka s platbou, aby bolo možné dospieť k záveru, že takýto automatizovaný odhad je nevyhnutný na plnenie uvedenej zmluvy, a na druhej strane údaje získané na tento účel musia byť objektívne vhodné na vykonanie tohto odhadu, pričom treba tiež spresniť, aké boli tieto údaje a prečo boli získané. V tejto súvislosti dôkazné bremeno spočíva na obchodníkovi uskutočňujúcom predaj na diaľku.

3.      Článok 22 ods. 2 písm. a) nariadenia 2016/679

sa má vykladať v tom zmysle, že:

na jednej strane na to, aby sa mohla uplatniť výnimka zo zákazu prijať rozhodnutie založené výlučne na automatizovanom spracúvaní, ktorú toto ustanovenie stanovuje, musí byť automatizované rozhodnutie nevyhnutné na uzavretie alebo plnenie zmluvy medzi dotknutou osobou a prevádzkovateľom, a to najmä v tom zmysle, že nemožno použiť menej obmedzujúcu alternatívu a na druhej strane skutočnosti, ako sú úspora času pre zákazníkov a úspory dosiahnuté podnikom, ktorý využíva takéto automatizované spracúvanie, môžu byť relevantné pri posudzovaní nevyhnutnosti tohto automatizovaného spracúvania, ak za osobitných okolností prejednávanej veci môžu objektívne preukázať túto nevyhnutnosť, najmä v tom zmysle, že nemožno použiť menej obmedzujúcu alternatívu.


1      Jazyk prednesu: francúzština.


2      Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. decembra 2023, SCHUFA Holding a i. (Scoring) [C‑634/21, ďalej len „rozsudok SCHUFA Holding a i. (Scoring)“, EU:C:2023:957, body 57 až 59].


3      K tejto téme pozri: POULLET, Y.: Cinq ans après: le RGPD et les défis du profilage à l’heure de l’intelligence artificielle. In: Revue des affaires européennes, 2021/I, s. 97 a 98.


4      Pozri rozsudok zo 14. apríla 2026, Pelham (Pojem „pastiš“) (C‑590/23, EU:C:2026:290, bod 34 a citovaná judikatúra).


5      V tejto súvislosti sa naopak domnievam, že z týchto úvah nevyhnutne nevyplýva, že účinky predmetného rozhodnutia musia vykazovať určitú mieru závažnosti, na rozdiel od úvah uvedených pracovnou skupinou pre ochranu jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov zriadenou podľa článku 29 smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 1995, s. 31; Mim. vyd. 13/015, s. 355), v usmerneniach k automatizovanému individuálnemu rozhodovaniu a profilovaniu na účely nariadenia (EÚ) 2016/679, ktoré boli prijaté 3. októbra 2017, v revidovanom znení prijatom 6. februára 2018 (pozri s. 23). Účinky rozhodnutia možno považovať za významné v tom zmysle, že majú určitý význam pre osobu, ktorej sa rozhodnutie týka (hospodárske, sociálne, profesijné atď.), bez toho, aby zároveň museli mať „závažnú“ povahu, pričom tento pojem sa vyznačuje negatívnym významom a naznačuje nepriaznivý dôsledok alebo určitú formu ujmy (škodu, riziko atď.).


6      Podľa môjho názoru z tejto formulácie vyplýva, že pod druhý prípad uvedený v článku 22 ods. 1 GDPR by mohli patriť také situácie, ako je posúdenie žiadosti o úver, určenie výšky poistného alebo úhrada či neuhradenie nákladov na zdravotnú starostlivosť atď.


7      Rozsudok z 27. februára 2025, Dun & Bradstreet Austria (C‑203/22, EU:C:2025:117, bod 51).


8      Pozri v tomto zmysle rozsudok SCHUFA Holding (Scoring), body 48 a 49.


9      Pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júla 2024, Perle (C‑14/23, EU:C:2024:647, bod 49 a citovaná judikatúra).


10      Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v EÚ L 133, 2008, s. 66, ako aj korigendá: Ú. v. EÚ L 207, 2009, s. 14; Ú. v. EÚ L 199, 2010, s. 40 a Ú. v. EÚ L 234, 2011, s. 46).


11      „Táto smernica sa nevzťahuje na:… zmluvy o úvere, podľa ktorých je úver bezúročný a bez ďalších poplatkov, a zmluvy o úvere, podľa ktorých sa úver musí splatiť do troch mesiacov a splatné sú len zanedbateľné poplatky;…“.


12      Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 18. októbra 2023 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice 2008/48/ES (Ú. v. EÚ L, 2023/2225).


13      Táto smernica obsahuje ustanovenia, ktoré môžu mať podstatný vplyv na využívanie automatizovaných rozhodnutí, ktoré presne upravuje v kontexte povinného posudzovania bonity spotrebiteľov v článku 18, a to najmä v odseku 8 tohto článku. Z článku 2 ods. 2 písm. h) však vyplýva, že uvedená smernica sa nemusí vzťahovať na zmluvy, ako sú tie, ktoré sú predmetom sporu v hlavnom konaní.


14      Pozri v tejto súvislosti a v kontexte ochrany osobných údajov a výnimiek z nej, ktoré sa nesmú uplatňovať nad rámec toho, čo je prísne nevyhnutné, rozsudky zo 6. októbra 2020, La Quadrature du Net a i. (C‑511/18, C‑512/18 a C‑520/18, EU:C:2020:791, bod 210 a citovaná judikatúra), ako aj zo 4. júla 2023, Meta Platforms a i. (Všeobecné podmienky používania sociálnej siete) (C‑252/21, EU:C:2023:537, bod 93 a citovaná judikatúra).


15      Rozsudok zo 14. decembra 2017, EBMA/Giant (China) (C‑61/16 P, EU:C:2017:968, bod 47). V tomto rozsudku Súdny dvor v podstate rozhodol, že len informácie, bez ktorých antidumpingové zisťovanie nemôže dospieť k záveru, možno považovať za „potrebné“ v zmysle článku 18 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 343, 2009, s. 51).


16      Rozsudok z 04. júla 2023, Meta Platforms a i.(Všeobecné podmienky používania sociálnej siete) (C‑252/21, EU:C:2023:537, bod 98 a 99).


17      Vzhľadom na požiadavky jednotnosti právneho poriadku Únie a jeho koherentnosti musia mať pojmy použité aktmi prijatými v tej istej oblasti ten istý význam, ak normotvorca Únie nevyjadril odlišnú vôľu [pozri analogicky rozsudok zo 17. marca 2021, Wellcome Trust (C‑459/19, EU:C:2021:209, bod 35 a citovaná judikatúra)].


18      A to do tej miery, že sa považuje za rozhodnutie zahŕňajúce toto spracúvanie údajov.


19      Na rozdiel napríklad od úvah uvedených v bodoch 39 až 42 rozsudku z 9. januára 2025, Mousse (C‑394/23, EU:C:2025:2), v ktorých Súdny dvor v podstate konštatoval, že personalizácia obchodnej komunikácie v závislosti od rodovej identity dotknutého zákazníka nie je nevyhnutná na to, aby tomuto zákazníkovi poskytla služby železničnej prepravy, keďže dotknutý podnik sa mohol napríklad rozhodnúť pre komunikáciu založenú na generickej a inkluzívnej forme. Naproti tomu v prejednávanej veci schopnosť zákazníka platiť platby, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou predmetného zmluvného plnenia, môže priamo ovplyvniť ich riadne plnenie.


20      Rozsudok zo 4. októbra 2024, Schrems (Sprístupnenie údajov širokej verejnosti) (C‑446/21, EU:C:2024:834, body 47 až 49 a citovaná judikatúra).


21      Rozsudok zo 4. októbra 2024, Schrems (Sprístupnenie údajov širokej verejnosti) (C‑446/21, EU:C:2024:834, body 59 a 60, ako aj citovaná judikatúra).


22      Rozsudok z 18. júna 2026, NTH Haustechnik (C‑484/24, EU:C:2026:496, bod 97).


23      Pozri analogicky rozsudok zo 7. decembra 2023, SCHUFA Holding (Odpustenie zostatku dlhu) (C‑26/22 a C‑64/22, EU:C:2023:958, body 82 až 86).


24      Na účely tohto posúdenia je najmä relevantné určiť, či predmetné údaje majú priamu a objektívnu súvislosť s odhadnutím bonity dotknutého klienta a či sú nevyhnutné – samostatne alebo vo vzájomnej súvislosti s inými údajmi – na tento odhad, pričom sa treba pýtať na riziká, ktoré predstavuje pre dotknutú osobu.


25      Rozsudok z 04. júla 2023, Meta Platforms a i. (Všeobecné podmienky používania sociálnej siete) (C‑252/21, EU:C:2023:537, bod 98).


26      Tento výklad je navyše podporený inými jazykovými zneniami tohto ustanovenia. Znenie v nemeckom jazyku tak uvádza „die Entscheidung“, zatiaľ čo znenie v anglickom jazyku odkazuje na „the decision“.


27      Pozri analogicky rozsudok z 5. marca 2024, Kočner/Europol (C‑755/21 P, EU:C:2024:202, bod 59 a citovaná judikatúra).


28      Kurzívou zvýraznila generálna advokátka.


29      Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) 2016/679, (EÚ) 2018/1724, (EÚ) 2018/1725, (EÚ) 2023/2854 a smernice 2002/58/ES, (EÚ) 2022/2555 a (EÚ) 2022/2557, pokiaľ ide o zjednodušenie legislatívneho rámca v digitálnej oblasti, a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) 2018/1807, (EÚ) 2019/1150, (EÚ) 2022/868 a smernica (EÚ) 2019/1024 (súhrnný balík opatrení v digitálnej oblasti) [COM(2025) 837 final].


30      Pozri analogicky rozsudok zo 04. júla 2023, Meta Platforms a i. (Všeobecné podmienky používania sociálnej siete) (C‑252/21, EU:C:2023:537, bod 99).


31      Mám na mysli najmä štúdie s vyčíslením nákladov a prínosov, ako aj finančný dosah rôznych možných opatrení na dotknutý podnik, a napríklad štatistické štúdie.