Predbežné znenie
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
MANUEL CAMPOS SÁNCHEZ‑BORDONA
prednesené 26. februára 2026(1)
Vec C‑147/25
„Inter Rao Lietuva“ AB
proti
Finansinių nusikaltimų tyrimo tarnyba prie Lietuvos Respublikos vidaus reikalų ministerijos
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd, Litva)]
„ Prejudiciálne konanie – Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Nariadenie (EÚ) č. 269/2014 – Článok 2 – Rozhodnutie 2014/145/SZBP – Článok 2 – Reštriktívne opatrenia prijaté v súvislosti so situáciou na Ukrajine – Vnútroštátne opatrenie, ktoré stanovuje zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov osoby spojenej s osobami sankcionovanými Úniou – Rozsah súdneho preskúmania – Dôkazný štandard týkajúci sa väzby na sankcionované osoby “
1. Litovské orgány v roku 2022 zostavili „zoznam fyzických osôb a právnických osôb prepojených so subjektmi, na ktoré sa vzťahujú medzinárodné sankcie“. V tomto zozname sa uvádzalo, že aktíva spoločnosti Inter Rao Lietuva AB(2) sa zmrazujú z dôvodu väzieb tejto spoločnosti na osoby, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia prijaté v rozhodnutí 2014/145/SZBP(3) a v nariadení (EÚ) č. 269/2014(4).
2. Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd, Litva) pred vydaním rozhodnutia o žalobe, ktorou Inter Rao napadla svoje zaradenie do tohto zoznamu, podal na Súdny dvor návrh na začatie prejudiciálneho konania, v ktorom uvádza svoje pochybnosti týkajúce sa výkladu uplatniteľných predpisov Únie.
3. Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania umožní Súdnemu dvoru určiť, či a do akej miery možno jeho judikatúru týkajúcu sa zoznamov (osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia) schválených Úniou uplatniť aj na zoznamy, ktoré môžu zostaviť členské štáty pri vykonávaní uvedených reštriktívnych opatrení.
I. Právny rámec
A. Právo Únie
1. Rozhodnutie 2014/145
4. Článok 2 stanovuje:
„1. Zmrazujú sa všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria, sú vo vlastníctve, v držbe alebo pod kontrolou:
a) fyzických osôb, ktoré sú zodpovedné za podporu alebo vykonávanie činností alebo politík, ktoré narúšajú alebo ohrozujú územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny alebo stabilitu, alebo bezpečnosť na Ukrajine, alebo ktoré brzdia prácu medzinárodných organizácií na Ukrajine;
b) právnických osôb, subjektov alebo orgánov, ktoré materiálne alebo finančne podporujú konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny;
c) právnických osôb, subjektov alebo orgánov na Kryme alebo v Sevastopole, ktorých vlastníctvo sa previedlo v rozpore s ukrajinským právom, alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov, v prospech ktorých sa takýto prevod uskutočnil;
d) fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov, ktoré materiálne alebo finančne podporujú ruských činiteľov s rozhodovacou právomocou zodpovedných za anexiu Krymu alebo za destabilizáciu Ukrajiny alebo z nich majú prospech;
e) fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov, ktoré realizujú transakcie so separatistickými skupinami v ukrajinskom regióne Donbas;
f) fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov, ktoré materiálne alebo finančne podporujú vládu Ruskej federácie zodpovednú za anexiu Krymu a za destabilizáciu Ukrajiny alebo z nej majú prospech, alebo
g) popredných podnikateľov alebo právnické osoby, subjekty alebo orgány zapojené do hospodárskych odvetví, ktoré poskytujú významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie, ktorá je zodpovedná za anexiu Krymu a za destabilizáciu Ukrajiny,
a fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov, ktoré sú s nimi spojené, ako sa uvádzajú v prílohe.
2. Fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom uvedeným v prílohe sa priamo ani nepriamo nesprístupnia žiadne finančné prostriedky ani hospodárske zdroje, a to ani v ich prospech.
…“
5. V článku 3 sa uvádza:
„1. Rada konajúca jednomyseľne na návrh členského štátu alebo vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku rozhodne o stanovení a zmene zoznamu uvedeného v prílohe.
2. Rada oznámi rozhodnutie uvedené v odseku 1 vrátane dôvodov zaradenia na zoznam dotknutej fyzickej alebo právnickej osobe, subjektu alebo orgánu buď priamo, ak je jej adresa známa, alebo prostredníctvom uverejnenia oznámenia, a poskytne takejto osobe, subjektu alebo orgánu možnosť vyjadriť pripomienky.
3. V prípade predloženia pripomienok alebo zásadných nových dôkazov Rada preskúma rozhodnutie uvedené v odseku 1 a dotknutú osobu, subjekt alebo orgán o tom príslušným spôsobom informuje.“
6. Článok 4 ods. 1 znie:
„V prílohe sa uvádzajú dôvody, na základe ktorých boli fyzické alebo právnické osoby, subjekty alebo orgány uvedené v článku 1 ods. 1 a článku 2 ods. 1 zaradené na zoznam.“
2. Nariadenie č. 269/2014
7. Článok 2 stanovuje:
„1. Zmrazujú sa všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria akýmkoľvek fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom, alebo fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom, ktoré sú s nimi spojené, a ktoré sú uvedené v zozname v prílohe I, ako aj finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré sú v držbe alebo pod kontrolou takýchto fyzických osôb, právnických osôb, subjektov alebo orgánov.
2. Žiadne finančné prostriedky ani hospodárske zdroje sa priamo ani nepriamo nesprístupnia fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom, alebo fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom, ktoré sú s nimi spojené, a ktoré sú uvedené v zozname v prílohe I, ani sa neposkytnú v ich prospech.“
8. Článok 3 ods. 1 spresňuje, že príloha I zahŕňa fyzické alebo právnické osoby, subjekty alebo orgány uvedené v tomto odseku, ako aj fyzické alebo právnické osoby, subjekty alebo orgány, ktoré sú s nimi spojené. Podľa odseku 2 tohto článku príloha I obsahuje dôvody zaradenia dotknutých fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov do zoznamu.
9. V článku 14 sa uvádza:
„1. Ak Rada rozhodne, že sa na fyzickú alebo právnickú osobu, subjekt alebo orgán vzťahujú opatrenia uvedené v článku 2, príslušne zmení prílohu I.
2. Rada dotknutej fyzickej alebo právnickej osobe, subjektu alebo orgánu uvedeným v odseku 1 oznámi svoje rozhodnutie vrátane dôvodov zaradenia do zoznamu, a to buď priamo, ak je ich adresa známa, alebo prostredníctvom uverejnenia oznámenia, a poskytne tak dotknutej fyzickej alebo právnickej osobe[,] subjektu alebo orgánu možnosť vyjadriť pripomienky.
3. Ak sa predložia pripomienky alebo zásadné nové dôkazy, Rada preskúma svoje rozhodnutie a dotknutú fyzickú alebo právnickú osobu, subjekt alebo orgán o tom príslušným spôsobom informuje.
4. Zoznam v prílohe I sa pravidelne, aspoň každých 12 mesiacov preskúmava.“
10. Článok 17 znie:
„Toto nariadenie sa uplatňuje:
…
d) na akúkoľvek právnickú osobu, subjekt alebo orgán, ktoré sa nachádzajú na území Únie alebo mimo neho a sú založené alebo zriadené podľa práva členského štátu;
e) na každú právnickú osobu, subjekt alebo orgán v súvislosti s akoukoľvek podnikateľskou činnosťou, ktorá sa úplne alebo čiastočne vykonáva v Únii.“
B. Litovské právo
1. Lietuvos Respublikos ekonominių ir kitų tarptautinių sankcijų įgyvendinimo įstatymas č. IX‑2160(5)
11. Článok 12 v znení, ktoré nadobudlo účinnosť 27. apríla 2022, stanovoval, že za dohľad nad uplatňovaním medzinárodných finančných sankcií zodpovedá najmä Finansinių nusikaltimų tyrimo tarnyba prie Lietuvos Respublikos vidaus reikalų ministerijos (Útvar pre vyšetrovanie finančnej kriminality Ministerstva vnútra Litovskej republiky).(6)
12. Odsek 3 toho istého článku stanovoval, že FNTT bude koordinovať, monitorovať a zabezpečovať uplatňovanie finančných sankcií (obmedzení nakladania s finančnými prostriedkami a hospodárskymi zdrojmi) v Litovskej republike.
2. Lietuvos Respublikos tarptautinių sankcijų įstatymas(7)
13. Zákon č. IX‑2160 bol nahradený zákonom o medzinárodných sankciách, ako vyplýva z Lietuvos Respublikos ekonominių ir kitų tarptautinių sankcijų įgyvendinimo įstatymo č. IX‑2160 pakeitimo įstatymas č. XIV‑1020(8).
14. Článok 4 ods. 4, ktorý nadobudol účinnosť 17. mája 2022, stanovuje, že FNTT musí poskytnúť informácie o rozhodnutiach prijatých v súvislosti so subjektmi sankcionovanými za ich prepojenie so subjektmi uvedenými na zoznamoch sankcionovaných osôb fyzickým a právnickým osobám, správcom verejných registrov a správcom štátnych informačných systémov, ktorí uplatňujú uvedené sankcie.
15. Článok 11 stanovuje:
„1. Príslušné orgány [ako FNTT] pri uplatňovaní medzinárodných sankcií v rámci svojej pôsobnosti:
(1) prijímajú rozhodnutia stanovené v aktoch, ktorými sa zavádzajú medzinárodné sankcie;
…
4. FNTT koordinuje, monitoruje a zabezpečuje uplatňovanie finančných sankcií (obmedzení nakladania s finančnými prostriedkami a hospodárskymi zdrojmi) v Litve.
…“
3. Vyhláška č. 1679
16. Postup monitorovania uplatňovania medzinárodných sankcií je upravený vyhláškou č. 1679 z 30. decembra 2004. Bod 11 tejto vyhlášky v znení účinnom od 30. januára 2019 do 27. mája 2022 stanovoval, že FNTT bude monitorovať, pravidelne overovať a zhromažďovať údaje týkajúce sa uplatňovania finančných sankcií od rôznych subjektov, ako sú finančné inštitúcie alebo investičné spoločnosti.
4. Vyhláška č. 535
17. Vyhláška č. 1679 bola nahradená vyhláškou č. 535 z 25. mája 2022. Podľa bodu 13 vyhlášky č. 535 FNTT pri výkone svojich funkcií príslušného orgánu, ktoré sú stanovené v článku 11 odseku 1 zákona o medzinárodných sankciách, koordinuje, monitoruje a zabezpečuje uplatňovanie finančných sankcií (obmedzení nakladania s finančnými prostriedkami a hospodárskymi zdrojmi) v Litve.
18. V bode 13.2 sa uvádza:
„Ak FNTT zistí…, že podľa kritérií stanovených v textoch upravujúcich medzinárodné sankcie právnická osoba… patrí subjektu, na ktorý sa vzťahujú sankcie, alebo je ním kontrolovaná, vydá rozhodnutie, v ktorom určí, že finančné sankcie sa musia uplatňovať aj na túto právnickú osobu… Zoznam právnických osôb…, ktoré patria subjektu, na ktorý sa vzťahujú sankcie, alebo ktoré taký subjekt kontroluje, zostavený a aktualizovaný na základe prijatých rozhodnutí, sa zverejní na webovom sídle FNTT a zašle orgánom, ktoré spravujú štátne registre a štátne informačné systémy, do dvoch pracovných dní od prijatia príslušných rozhodnutí.“
19. Podľa bodu 15 rozhodnutia FNTT uvedené v bode 13.2 predstavujú záväzné normatívne akty, ktorými sa uplatňujú medzinárodné sankcie v Litve.
II. Skutkový stav, spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
20. Opis skutkového stavu, ktorý sa nachádza v rozhodnutí vnútroštátneho súdu, zahŕňa nižšie uvedený skutkový stav.
21. Inter Rao podniká v Litve ako dovozca elektriny a nezávislý dodávateľ elektriny.
22. 51 % akcií spoločnosti Inter Rao vlastní fínska spoločnosť RaoNordic, ktorá je vo výlučnom vlastníctve spoločnosti Inter Rao Ues so sídlom v Ruskej federácii.
23. FNTT 28. apríla 2022 zaradil spoločnosť Inter Rao do „zoznamu fyzických osôb a právnických osôb prepojených so subjektmi, na ktoré sa vzťahujú medzinárodné sankcie“ (ďalej len „vnútroštátny zoznam“ alebo „sporný zoznam“).(9)
24. Vo vnútroštátnom zozname sa uvádzalo, že aktíva spoločnosti Inter Rao sa zmrazujú z dôvodu jej väzieb na G. H., na ktorého sa vzťahovali reštriktívne opatrenia podľa nariadenia č. 269/2014.
25. Inter Rao predložila FNTT 12. mája 2022 žiadosť o svoje vyradenie z vnútroštátneho zoznamu a potvrdenie, že sa na ňu nevzťahujú sankcie.
26. Dňa 25. mája 2022 FNTT opravil sporný zoznam, odstránil z neho informáciu o väzbách spoločnosti Inter Rao na G. H. a uviedol, že táto spoločnosť je prepojená s prezidentom Ruskej federácie, na ktorého sa vzťahovali reštriktívne opatrenia podľa rozhodnutia (SZBP) 2022/331(10).
27. FNTT vydal 27. mája 2022 rozhodnutie „o uplatnení nariadenia [č. 269/2014] na spoločnosť Inter Rao…“ (ďalej len „rozhodnutie č. 1“), v ktorom konštatoval, že vymazanie informácie týkajúcej sa spoločnosti Inter Rao zverejnenej na jeho webovom sídle nemá právny základ.
28. V rozhodnutí č. 1 sa konštatuje, že
– 51 % akcií spoločnosti Inter Rao vlastní Rao Nordic, fínska spoločnosť, ktorej 100 % akcií vlastní Rao Ues, spoločnosť z Ruskej federácie. Akcionármi spoločnosti Rao Ues sú spoločnosť Rosneftgaz, ktorá vlastní 26,37 % akcií; spoločnosť Inter Rao Capital Group, ktorá vlastní 29,56 % akcií; spoločnosť PJSC FGC UES, ktorá vlastní 8,57 % akcií, pričom zvyšných 34,24 % akcií je kótovaných na Moskovskej burze cenných papierov a vlastnia ich menšinoví akcionári,
– hlavnými akcionármi ruskej spoločnosti Inter Rao Ues sú spoločnosti nepriamo kontrolované Ruskou federáciou, ktorá je prezidentskou federatívnou republikou, pričom hlava štátu a prezident Ruskej federácie podlieha reštriktívnym opatreniam podľa rozhodnutia 2022/331.
29. Inter Rao podala 30. mája 2022 ďalšiu žiadosť o vyradenie z vnútroštátneho zoznamu, pričom tvrdila, že žiadny z akcionárov spoločnosti Inter Rao Ues nemá kontrolný podiel a že títo akcionári nepodliehajú sankciám.
30. FNTT vydal 23. júna 2022 druhé rozhodnutie „o uplatnení rozhodnutia [2022/231] na spoločnosť Inter Rao…“ (ďalej len „rozhodnutie č. 2“). V ňom konštatoval, že vymazanie informácie zverejnenej na jeho webovom sídle nemá právny základ.
31. FNTT v rozhodnutí č. 2 zopakoval okolnosti uvedené v rozhodnutí č. 1 týkajúce sa akcionárskej štruktúry spoločnosti Inter Rao a uviedol, že spoločnosti Rosneftgaz aj Inter Rao Capital Group vlastnia viac ako 25 % akcií, a preto sa spoločne považujú za držiteľov 50 % alebo viac akcií, a že sú nepriamo vlastnené Ruskou federáciou, ktorá má právo prijímať rozhodnutia týkajúce sa spoločností a mať z nich prospech.
32. FNTT vydal 20. júla 2022 „príkaz č. V‑174“, v ktorom sa nachádza zoznam právnických osôb alebo iných organizácií bez právnej subjektivity vlastnených alebo kontrolovaných subjektom, na ktorý sa vzťahujú sankcie. V bode 1 tohto zoznamu je uvedená Inter Rao.
33. Inter Rao podala na Vilniaus apygardos administracinis teismas (Krajský správny súd Vilnius, Litva) žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutí č. 1 a 2, ktoré vydal FNTT, ako aj svojho vyradenia zo sporného zoznamu.
34. Inter Rao po tom, čo boli jej návrhy v prvostupňovom konaní zamietnuté, podala odvolanie na Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd), ktorý predkladá Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Umožňuje článok 2 rozhodnutia 2014/145… a článok 2 nariadenia… č. 269/2014 v spojení so zásadou riadnej správy vecí verejných zakotvenou v článku 41 Charty [základných práv Európskej únie, ďalej len ‚Charta‘] prijatie vnútroštátneho opatrenia, na základe ktorého sa osoba, ktorá nie je uvedená v prílohe I k rozhodnutiu 2014/145… alebo v prílohe I k nariadeniu… č. 269/2014, zaradí do zoznamu osôb, ktorých aktíva sa zmrazujú z dôvodu ich väzieb na osoby, na ktoré sa vzťahujú sankcie, pričom proti takémuto vnútroštátnemu opatreniu je možné namietať pred príslušným orgánom až po tomto zaradení do zoznamu?
2. Je podľa článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty požiadavka účinného súdneho preskúmania splnená preskúmaním zákonnosti rozhodnutia o zmrazení majetku osoby v rámci vykonávania reštriktívnych opatrení EÚ vnútroštátnym súdom, ktoré zahŕňa preskúmanie dodržania procesných pravidiel a splnenia povinnosti odôvodnenia, preskúmanie správnosti skutkových okolností, zjavne nesprávneho posúdenia týchto skutkových okolností, ako aj preskúmanie, či nedošlo k zneužitiu právomoci?
3. Vyžaduje sa v ustanoveniach článku 2 rozhodnutia 2014/145… a článku 2 nariadenia… č. 269/2014 v spojení s článkom 19 ods. 1 druhým pododsekom ZEÚ a článkom 47 Charty pri preukazovaní väzieb osoby na predstaviteľov politických orgánov Ruskej federácie pred vnútroštátnym súdom posúdenie okolností týkajúcich sa skutočnej existencie a účinnosti kontroly vykonávanej politickými orgánmi Ruskej federácie nad právnickými osobami pôsobiacimi v tejto krajine, ktoré nemusí byť možné preukázať objektívnymi a dostatočne spoľahlivými nepriamymi dôkazmi predloženými vo veci, a je možné uznať príslušných predstaviteľov politických orgánov Ruskej federácie za osoby vykonávajúce kontrolu nad touto osobou na základe vládnych právomocí, ktoré majú?“
III. Konanie na Súdnom dvore
35. Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 17. februára 2025.
36. Písomné pripomienky predložili Inter Rao, Įmonių bankroto administravimo ir teisinių paslaugų biuras UAB, talianska, lotyšská, litovská a holandská vláda, ako aj Európska komisia.
37. Súdny dvor nepovažoval za nevyhnutné uskutočniť pojednávanie.
IV. Analýza
38. Vnútroštátny súd sa pýta na okamih, v ktorom sa má osobe umožniť napadnúť svoje zaradenie do vnútroštátneho zoznamu (prvá prejudiciálna otázka), a na rozsah súdneho preskúmania opatrenia týkajúceho sa zaradenia do zoznamu (druhá a tretia prejudiciálna otázka).
39. Pred preskúmaním týchto troch prejudiciálnych otázok je vhodné poukázať na to, že vnútroštátny súd označuje FNTT ako orgán, ktorý uložil sporné reštriktívne opatrenia.(11)
40. Ako nedávno pripomenul generálny advokát Norkus, v práve Únie sa „reštriktívne opatrenia“ v skutočnosti prijímajú rozhodnutiami Rady, ktoré „vymedzujú pozíciu Únie k určitej záležitosti geografickej alebo vecnej povahy“, v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) a na základe článku 29 ZEÚ.(12)
A. Prvá prejudiciálna otázka
41. Vnútroštátny súd sa pýta, či právne predpisy Únie (článok 2 rozhodnutia 2014/145, článok 2 nariadenia č. 269/2014 a článok 41 Charty) pripúšťajú, aby osoba, ktorá nie je uvedená na zoznamoch Únie, ale je uvedená na vnútroštátnom zozname, mohla namietať proti svojmu zaradeniu do tohto vnútroštátneho zoznamu až po jeho zverejnení.
42. Talianska a holandská vláda, ako aj Komisia sa domnievajú, že pri zodpovedaní prvej otázky treba posúdiť nielen okamih napadnutia zaradenia do vnútroštátneho zoznamu, ale ešte predtým tiež zákonnosť tohto zoznamu.
43. Hoci sa zdá, že vnútroštátny súd nepochybuje o zákonnosti vnútroštátneho zoznamu (skôr akceptuje jeho existenciu, pričom diskusia je obmedzená len na zaradenie spoločnosti Inter Rao do tohto zoznamu), domnievam sa, že Súdny dvor by sa nemal vyhnúť rozboru tohto predpokladu. Ak by dospel k záveru, že neexistuje právny základ, o ktorý by sa opierala existencia vnútroštátneho zoznamu, nebolo by potrebné rozhodnúť o okamihu prípadného napadnutia jeho obsahu ani o rozsahu súdneho preskúmania opatrenia týkajúceho sa zaradenia do zoznamu.
44. Po tomto spresnení sa možno zaoberať oboma aspektmi prvej prejudiciálnej otázky.
1. Zákonnosť vnútroštátneho zoznamu finančných prostriedkov a zdrojov, ktoré sa majú zmraziť
45. Rada prijala na základe článku 29 ZEÚ rozhodnutie 2014/145, o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny.
46. Keďže rozhodnutia prijaté v rámci SZBP nemajú priamy účinok vo vnútroštátnom právnom poriadku členských štátov, nemôžu samy osebe ukladať povinnosti právnickým alebo fyzickým osobám. Ich vykonanie si teda vyžaduje prijať na základe článku 215 ZFEÚ akty sekundárneho práva, ktorých predmetom je „prerušenie alebo čiastočné alebo úplné obmedzenie hospodárskych a finančných vzťahov s jednou alebo viacerými tretími krajinami“ (odsek 1) alebo „reštriktívne opatrenia voči fyzickým alebo právnickým osobám, skupinám alebo neštátnym subjektom“ (odsek 2).(13)
47. Z tohto dôvodu v prejednávanej veci Rada na základe článku 215 ZFEÚ prijala v ten istý deň ako rozhodnutie 2014/145 nariadenie č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie uvedené v spomenutom rozhodnutí. Podľa článku 288 druhého odseku ZFEÚ je toto nariadenie záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
48. Za týchto okolností, ako uviedla holandská vláda, je potrebné rozlišovať medzi:
– uložením reštriktívnych opatrení, ku ktorému dochádza na úrovni Únie označením osoby alebo subjektu v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014,
– možným zostavením zoznamu na vnútroštátnej úrovni, v ktorom sú identifikované subjekty kontrolované osobou alebo subjektom, ktoré sú uvedené v spomenutej prílohe.(14)
49. Povinnosť zmraziť finančné prostriedky a hospodárske zdroje vyplýva priamo z článku 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014 a vzťahuje sa na osoby alebo subjekty uvedené v prílohe I k tomuto nariadeniu.
50. Zaradenie spoločnosti Inter Rao do sporného zoznamu nepredstavuje uloženie dodatočnej sankcie zo strany FNTT. Presnejšie povedané, toto zaradenie nemá rovnaký účinok ako zaradenie do zoznamu v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014; to znamená, že sa ním nerozširuje rozsah osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia prijaté Úniou.
51. Iná vec je, že – ako uviedla Komisia a holandská vláda – členské štáty môžu zostaviť zoznamy osôb alebo subjektov, ktorých finančné prostriedky sa zmrazia z dôvodu ich väzieb na osoby alebo subjekty uvedené v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014.
52. V tomto zmysle, ako poznamenala Komisia, ak by sa úloha spočívajúca v identifikácii a zmrazení aktív, ktoré patria subjektu uvedenému v prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 269/2014 alebo nad ktorými tento subjekt vykonáva kontrolu, zverila výlučne súkromným subjektom, mohlo by to ohroziť účinné uplatňovanie sankcií, najmä ak sú tieto aktíva skryté v zložitých právnych štruktúrach.(15)
53. Súhlasím s holandskou vládou v tom, že zostavenie zoznamov, ako je sporný zoznam, samo osebe nie je v rozpore s právom Únie, keďže ani nariadenie č. 269/2014, ani žiadne iné ustanovenie nezakazuje ich používanie.
54. Okrem toho by neexistoval dôvod zakázať zoznamy, ako je sporný zoznam, ktoré môžu prispieť k právnej istote a k účinnému uplatňovaniu práva Únie. Sú to nástroje, ktoré poskytujú istotu samotnému dotknutému subjektu a ostatným trhovým subjektom: ak orgány dohľadu určili, že určité finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje sa musia zmraziť, pre účinnosť reštriktívnych opatrení je užitočné, aby jednotlivci mohli poznať toto posúdenie.(16)
55. Tieto zoznamy sú obzvlášť užitočné, lebo na rozdiel od identifikácie osôb, subjektov a orgánov, ktorých finančné prostriedky a zdroje priamo podliehajú reštriktívnym opatreniam uloženým Úniou, identifikácia týchto finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov nie vždy zodpovedá presným a jednoznačným identifikačným parametrom.
56. Osobami, subjektmi a orgánmi, ktorých sa týkajú reštriktívne opatrenia, sú totiž v zásade osoby, subjekty a orgány uvedené v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014. Naopak finančnými prostriedkami a zdrojmi, ktorých zmrazenie Únia nariaďuje, nie sú len finančné prostriedky a zdroje, ktoré sú vo vlastníctve osôb, subjektov a orgánov uvedených v prílohe I, ale aj finančné prostriedky a zdroje, ktoré podľa článku 2 rozhodnutia 2014/145 patria týmto osobám, subjektom a orgánom, sú v ich držbe alebo pod ich kontrolou.(17)
57. Keďže identifikácia aktív, ktoré sa majú zmraziť, môže byť mimoriadne zložitá a náročná, nič nebráni členským štátom v tom, aby s cieľom uľahčiť účinnosť reštriktívnych opatrení poverili vnútroštátny orgán úlohou identifikovať ich a zverejniť ich v zozname, ako je sporný zoznam.
58. Hodnota vnútroštátneho zoznamu spočíva v zaznamenaní identifikácie aktív a zdrojov, ktoré sa na základe reštriktívnych opatrení schválených Úniou musia zmraziť.
2. Okamih napadnutia zaradenia do vnútroštátneho zoznamu
59. Práve z dôvodu, že v spornom zozname sú uvedené finančné prostriedky a zdroje, ktoré neboli zmrazené, ale musia sa zmraziť na základe práva Únie, vnútroštátne orgány sú oprávnené prijať ho bez toho, aby predtým museli vypočuť dotknuté osoby.
60. V záujme účinnosti zmrazenia musí zaradenie do vnútroštátneho zoznamu „svojou samotnou povahou využívať účinok prekvapenia“, ktorý Súdny dvor považuje za nevyhnutný, keď orgány Únie prijímajú reštriktívne opatrenia.(18)
61. Zaradenie do zoznamu v prílohe k I nariadeniu č. 269/2014 môže odôvodniť určité úpravy zásady riadnej správy vecí verejných, ako vysvetlím nižšie. To isté platí pre zaradenie do vnútroštátneho zoznamu, v ktorom sú uvedené finančné prostriedky a zdroje, ktoré sa majú zmraziť, na účely vykonania reštriktívneho opatrenia uloženého právom Únie.
62. Článok 41 Charty, na ktorý sa odvoláva vnútroštátny súd, „nie je určen[ý] členským štátom, ale výlučne inštitúciám, orgánom a úradom Únie“.(19) Platí však, že „právo na riadnu správu vecí verejných, zakotvené v článku 41 Charty, odráža všeobecnú zásadu práva Únie, ktorá sa má uplatňovať na členské štáty pri uplatňovaní tohto práva“.(20)
63. Zaradenie do zoznamu zostaveného vnútroštátnymi orgánmi s cieľom uľahčiť vykonávanie reštriktívnych opatrení schválených Úniou sa preto musí posudzovať s ohľadom na judikatúru, v ktorej sa vykladá článok 41 Charty.
64. Podľa uvedenej judikatúry sa právo na riadnu správu vecí verejných spája s povinnosťou správnych orgánov odôvodniť svoje rozhodnutia(21) a s právom každého na nestranné prejednanie jeho veci v primeranej lehote(22).
65. Právo na riadnu správu vecí verejných podľa článku 41 ods. 2 písm. a) Charty zahŕňa najmä „právo každého na vypočutie pred prijatím akéhokoľvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa ho mohlo nepriaznivo dotýkať“. Odôvodnenie tohto individuálneho opatrenia – ak má byť opodstatnené, objektívne a nestranné – nemôže ignorovať dôvody, ktoré osoba, ktorej sa toto opatrenie týka, uviedla na svoju obranu.(23)
66. Súdny dvor však v súvislosti s postupom schvaľovania individuálnych opatrení prijatých v rámci nariadení, ako je nariadenie uplatnené v tomto prípade, konštatoval, že
– „pokiaľ ide o práva na obhajobu, osobitne právo byť vypočutý vo veci obmedzujúcich opatrení, aké ukladá sporné nariadenie, nemožno od orgánov Spoločenstva vyžadovať, aby oznámili tieto dôvody pred pôvodným zahrnutím fyzickej alebo právnickej osoby do uvedeného zoznamu“,(24)
– „z dôvodov týkajúcich sa tiež cieľa sledovaného sporným nariadením a účinnosti ním upravených opatrení orgány Spoločenstva rovnako nemali povinnosť pristúpiť k vypočutiu žalobcov pred pôvodným zahrnutím ich mien a názvov do zoznamu prebratého do prílohy I tohto nariadenia“.(25)
67. Súdny dvor spresnil, že povinnosť oznámiť dôvody zaradenia do zoznamu sa musí splniť „buď v okamihu, keď sa o tomto zahrnutí rozhodne, alebo prinajmenšom tak rýchlo, ako je to len možné po tom, čo sa o ňom rozhodlo, aby sa týmto adresátom umožnil výkon ich práva podať žalobu v stanovených lehotách“.(26)
68. Z vyššie uvedeného vyplýva, že článok 41 Charty (a tým skôr článok 2 rozhodnutia 2014/145 a článok 2 nariadenia č. 269/2014) nebráni vnútroštátnemu ustanoveniu alebo vnútroštátnej praxi, ktoré umožňujú až dodatočne namietať proti zaradeniu do sporného zoznamu.
69. V znení prvej otázky sa odkazuje na dôvody odôvodňujúce zaradenie do zoznamu. V súlade so stanoviskom talianskej vlády sa však domnievam, že táto otázka objektívne súvisí s treťou prejudiciálnou otázkou a treba ju posúdiť pri rozbore tejto tretej otázky.(27)
B. Dôvody zaradenia do vnútroštátneho zoznamu finančných prostriedkov a zdrojov, ktoré sa majú zmraziť, a rozsah ich súdneho preskúmania (tretia a druhá prejudiciálna otázka)
70. Odpoveď na obe otázky, ktorú možno poskytnúť spoločne, vychádza z toho, že právo Únie nebráni zostaveniu zoznamu, akým je sporný zoznam, ani nebráni vnútroštátnej právnej úprave alebo praxi, ktorá umožňuje až dodatočne namietať proti zaradeniu do tohto zoznamu.
71. Po stanovení týchto predpokladov je potrebné preskúmať, aké dôvody môžu odôvodniť zaradenie osoby alebo subjektu do vnútroštátneho zoznamu a aký má byť rozsah súdneho preskúmania takého zaradenia.
72. Podľa vnútroštátneho súdu je sporné zaradenie do zoznamu odôvodnené prepojením spoločnosti Inter Rao s prezidentom Ruskej federácie, na ktorého sa vzťahujú medzinárodné sankcie podľa rozhodnutia 2022/331.(28)
73. Vnútroštátny súd:
– uznáva, že v prejednávanom prípade „neexistujú priame dôkazy, ktoré by odôvodňovali konkrétne väzby spoločnosti Inter Rao na prezidenta Ruskej federácie,(29)
– domnieva sa však, že „autokratická a oligarchická povaha vládneho režimu“ v Ruskej federácii (čo je všeobecne známa skutočnosť, ktorá si nevyžaduje ďalšie dokazovanie) vedie k účinnej a skutočnej, ale neformálnej kontrole politických orgánov a podnikateľských subjektov tohto štátu, okrem iného nad subjektmi pôsobiacimi v hospodársky a politicky významných odvetviach, ako je odvetvie energetiky, o ktoré ide v prejednávanej veci,(30)
– uvádza, že „za týchto podmienok je potrebné dospieť k záveru, že prezident Ruskej federácie na základe svojich fakticky neobmedzených právomocí, bez ohľadu na podiel akcií, ktoré vlastní on sám alebo iné osoby z jeho okolia spojené s vládou Ruskej federácie, môže… vykonávať skutočnú a účinnú kontrolu nad osobami pôsobiacimi v Ruskej federácii, čím sleduje politické ciele nepriateľské proti Európskej únii a jej členským štátom a zároveň z toho má hospodárske výhody“.(31)
74. V súlade s článkom 2 rozhodnutia 2014/145 je prepojením, ktoré je relevantné pre identifikáciu finančných prostriedkov a zdrojov, ktoré sa majú zmraziť, že… patria, sú vo vlastníctve, v držbe alebo pod kontrolou… „fyzických osôb, ktoré sú zodpovedné za podporu alebo vykonávanie činností alebo politík, ktoré narúšajú alebo ohrozujú územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny“ a „fyzický[ch] alebo právnický[ch] os[ôb], subjekto[v] alebo orgáno[v] uvedený[ch] v prílohe“.
75. Pokiaľ – ako uviedla Komisia – priami alebo nepriami akcionári spoločnosti Inter Rao nie sú uvedení v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014 ani sa nezdá, že by táto spoločnosť nepriamo patrila prezidentovi Ruskej federácie,(32) je potrebné určiť, či je Inter Rao pod jeho kontrolou.
76. Podľa môjho názoru samotná skutočnosť, že vládny režim, ktorý existuje v Ruskej federácii, má „autokratickú a oligarchickú“ povahu (aby som použil pojmy uvedené v rozhodnutí vnútroštátneho súdu), nepredstavuje dostatočný dôkaz na preukázanie kontroly uvedenej v článku 2 nariadenia č. 269/2014 a v článku 2 rozhodnutia 2014/145.
77. Ak by to bolo tak, reštriktívne opatrenia prijaté Úniou by vychádzali z tejto jedinej informácie pri identifikácii finančných prostriedkov a zdrojov, ktoré sa majú zmraziť, ktorými by boli finančné prostriedky a zdroje všetkých spoločností pôsobiacich na území Ruskej federácie.
78. Kontrola nad finančnými prostriedkami a zdrojmi, ktorá je uvedená v článku 2 nariadenia č. 269/2014, nemôže byť len abstraktná, ale musí byť skutočná a konkrétna a dostatočne presvedčivo preukázaná. Súdne preskúmanie reštriktívneho opatrenia prijatého na základe existencie takejto kontroly vykonávanej osobou uvedenou v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014 nemôže byť obmedzené na „abstraktné posúdenie pravdepodobnosti uvádzaných dôvodov“.(33)
79. V tejto veci je relevantnou skutočnosťou, na ktorú poukazuje vnútroštátny súd, že 51 % základného imania spoločnosti Inter Rao patrí fínskej spoločnosti, ktorej výlučným vlastníkom je ruská spoločnosť. Podľa Komisie má posledná uvedená spoločnosť monopol na vývoz a dovoz elektriny v Rusku a zároveň je jednou z najväčších ruských štátnych energetických spoločností z hľadiska trhovej kapitalizácie a kontroluje niekoľko energetických spoločností v zahraničí vrátane tepelných a vodných elektrární, prevádzkovateľov sústav a obchodníkov s energiou.(34)
80. Z tejto skutočnosti (ktorú musí definitívne overiť vnútroštátny súd) by sa dalo vyvodiť, že ak ruská štátna spoločnosť vlastní prostredníctvom fínskej spoločnosti viac ako 50 % základného imania spoločnosti Inter Rao, je logické predpokladať, že môže mať dominantný vplyv na samotnú spoločnosť Inter Rao.(35)
81. Ak by sa potvrdil dominantný vplyv ruskej štátnej spoločnosti na spoločnosť Inter Rao, bolo by ešte potrebné overiť, či je prezident Ruskej federácie schopný vykonávať kontrolu nad uvedenou spoločnosťou, ktorá má dominantný vplyv.
82. Na overenie tejto okolnosti Komisia navrhla ako relevantný prvok týkajúci sa kontextu skutočnosť, že prezident Ruskej federácie mohol využiť svoju právomoc kontrolovať štátne spoločnosti v energetickom sektore.(36)
83. Aj keď neexistujú konkrétnejšie dôkazy, ktoré by naznačovali, že prezident Ruskej federácie kontroluje spoločnosti, ktoré majú dominantný vplyv na spoločnosť Inter Rao, túto okolnosť musí posúdiť vnútroštátny súd, ktorý musí preskúmať dôkazy nie izolovane, ale v kontexte, do ktorého patria.
84. Na splnenie dôkazného bremena bude stačiť, že existuje „súbor dostatočne konkrétnych, presných a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov“, z ktorých možno vyvodiť, že prezident Ruskej federácie je schopný vykonávať kontrolu nad energetickými spoločnosťami svojej krajiny a v dôsledku toho aj nad spoločnosťami, v ktorých majú tieto ruské štátne spoločnosti významný vplyv.(37)
85. Právo Únie v konečnom dôsledku dovoľuje, aby vnútroštátny súd posúdil všetky okolnosti prípadu vrátane okolností všeobecnej povahy alebo okolností týkajúcich sa kontextu a použil odôvodnené a vyvrátiteľné domnienky, ak je povaha tejto kontroly neformálna alebo ťažko zdokumentovateľná. Podstatné je, aby posúdenie existencie rozhodujúceho vplyvu bolo primerané a konzistentné a aby ho dotknuté osoby mohli spochybniť.
86. Pokiaľ ide konkrétne o rozsah súdneho preskúmania dôvodov odôvodňujúcich zaradenie do vnútroštátneho zoznamu finančných prostriedkov a zdrojov, ktoré sa majú zmraziť, domnievam sa, že sa uplatní judikatúra Súdneho dvora vydaná v súvislosti s reštriktívnymi opatreniami uloženými inštitúciami Únie.
87. Nesúhlasím s názorom spoločnosti Inter Rao(38), že nie je vhodné uplatniť judikatúru Súdneho dvora aj na zmrazenie finančných prostriedkov a zdrojov, o ktorom rozhodli vnútroštátne orgány. Keď takéto zmrazenie vyplýva práve z dodržiavania právnych predpisov Únie, nevidím dôvod, prečo by sa mala ignorovať judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa jeho súdneho preskúmania.
88. Ako usmernenie pre vnútroštátny súd teda môžu poslúžiť úvahy, ktoré v tejto súvislosti uviedol Súdny dvor, pričom ako vhodný príklad možno spomenúť úvahy obsiahnuté v rozsudku z 1. augusta 2025(39) v tomto znení:
– „pri preskúmaní zákonnosti dôvodov, o ktoré sa opiera rozhodnutie zapísať meno určitej osoby do zoznamu osôb, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, alebo ho tam ponechať, účinnosť súdneho preskúmania zaručená v článku 47 [Charty] najmä vyžaduje, aby sa súd Únie uistil, či sa toto rozhodnutie, ktoré má, pokiaľ ide o dotknutú osobu, individuálny dosah, opiera o dostatočne silný skutkový základ. Je preto potrebné overiť skutočnosti uvádzané v zhrnutí dôvodov, o ktoré sa predmetné rozhodnutie opiera tak, aby súdne preskúmanie nebolo obmedzené len na abstraktné posúdenie pravdepodobnosti uvádzaných dôvodov, ale aby sa týkalo otázky, či sú tieto dôvody, alebo aspoň jeden z nich, ktorý je sám osebe dostatočný na odôvodnenie tohto rozhodnutia, podložené“,(40)
– „takéto posúdenie sa musí vykonať preskúmaním dôkazov nie izolovane, ale v kontexte, do ktorého patria, pričom Rada svoje dôkazné bremeno unesie, ak súdu Únie predloží súbor dostatočne konkrétnych, presných a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov umožňujúcich preukázať existenciu dostatočného spojenia medzi osobou, proti ktorej je namierené opatrenie, ktorým sa zmrazujú finančné prostriedky, a dotknutým režimom… Inými slovami, v prípade pochybností je úlohou príslušného orgánu Únie, aby preukázal dôvodnosť dôvodov uplatňovaných proti dotknutej osobe, pričom táto osoba nie je povinná predložiť opačné dôkazy svedčiace o neexistencii ich dôvodnosti. Hoci sa nevyžaduje, aby tento orgán predložil súdu Únie všetky informácie a dôkazy týkajúce sa uvádzaných dôvodov, je potrebné, aby boli dôvody použité proti dotknutej osobe podložené informáciami a dôkazmi“.(41)
89. To sú nevyhnutné požiadavky týkajúce sa minimálnej podstaty práva na účinnú súdnu ochranu zaručeného článkom 47 Charty. V rovnakej miere sa musia dodržiavať v súdnych konaniach, v ktorých sa skúma zákonnosť vnútroštátnych aktov vykonávajúcich reštriktívne opatrenia prijaté Úniou, ako sú opatrenia stanovené v nariadení č. 269/2014.(42)
90. Uznávam však, že táto odpoveď nemusí splniť očakávania vnútroštátneho súdu, ktorý žiada od Súdneho dvora presnejšie usmernenia týkajúce sa kritérií, ktoré musí použiť pri posudzovaní zákonnosti vnútroštátnych rozhodnutí, o ktoré ide v prejednávanej veci.
91. Súdny dvor vykladá právo Únie, ale neuplatňuje ho (hoci toto rozlíšenie nie je vždy jednoznačné) vo veciach, ktoré sú predmetom návrhu na začatie prejudiciálneho konania týkajúceho sa vykonávania vnútroštátnych opatrení na zmrazenie finančných prostriedkov a zdrojov, ako je opatrenie, o ktoré ide v prejednávanej veci. Poslednú uvedenú úlohu plnia vnútroštátne súdy.
92. Z tohto hľadiska Súdny dvor nemôže namiesto vnútroštátneho súdu posúdiť dostatočné priame alebo nepriame dôkazy, ktoré preukazujú, či existujú dôvody na zmrazenie finančných prostriedkov a zdrojov konkrétnej spoločnosti z dôvodu kontroly, ktorú nad ňou vykonávajú osoby uvedené v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014.
93. Na tento účel stačí uviesť, že súčasťou preskúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí musia byť parametre uvedené vnútroštátnym súdom(43) a akékoľvek ďalšie parametre potrebné na zabezpečenie neobmedzeného súdneho preskúmania vnútroštátnych rozhodnutí.
V. Návrh
94. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem odpovedať na otázky, ktoré položil Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd, Litva), takto:
1. Článok 2 rozhodnutia Rady 2014/145/SZBP zo 17. marca 2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny, zmeneného rozhodnutím Rady (SZBP) 2022/660 z 21. apríla 2022, a článok 2 nariadenia Rady (EÚ) č. 269/2014 zo 17. marca 2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny, zmeneného vykonávacím nariadením Rady (EÚ) 2022/658 z 21. apríla 2022, v spojení s článkom 41 Charty základných práv Európskej únie
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
nebránia vnútroštátnemu opatreniu, na základe ktorého sa osoba, ktorá nie je uvedená v prílohe k rozhodnutiu 2014/145 alebo v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014, zaradí do zoznamu osôb, ktorých aktíva sa zmrazujú podľa týchto ustanovení, pričom dotknutá osoba alebo dotknutý subjekt môže namietať proti svojmu zaradeniu do tohto zoznamu pred príslušným orgánom až po tomto zaradení.
2. Článok 2 rozhodnutia 2014/145 a článok 2 nariadenia č. 269/2014 v spojení s článkom 19 ods. 1 druhým pododsekom ZEÚ a s článkom 47 Charty
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
nebránia tomu, aby sa na účely preukázania, že spoločnosť podlieha kontrole politických orgánov Ruskej federácie, v konaní na vnútroštátnom súde zohľadnili okolnosti týkajúce sa skutočnej existencie a účinnosti neformálnej kontroly vykonávanej týmito politickými orgánmi nad tými, ktorí majú dominantný vplyv na túto spoločnosť, aj keď také okolnosti nemožno potvrdiť priamymi listinnými dôkazmi, pokiaľ je tento záver založený na objektívnych a dostatočne presvedčivých nepriamych dôkazoch a dotknutá osoba mala možnosť vyvrátiť ho v súdnom konaní so všetkými zárukami.
1 Jazyk prednesu: španielčina.
2 Ďalej len „Inter Rao“.
3 Rozhodnutie Rady zo 17. marca 2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 78, 2014, s. 16), zmenené rozhodnutím Rady (SZBP) 2022/660 z 21. apríla 2022 (Ú. v. EÚ L 120, 2022, s. 11).
4 Nariadenie Rady zo 17. marca 2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 78, 2014, s. 6), zmenené vykonávacím nariadením Rady (EÚ) 2022/658 z 21. apríla 2022 (Ú. v. EÚ L 120, 2022, s. 1).
5 Zákon Litovskej republiky č. IX‑2160 o uplatňovaní hospodárskych a iných medzinárodných sankcií z 22. apríla 2004 (Žin., 2004, č. 68‑2369).
6 Ďalej len „FNTT“.
7 Zákon Litovskej republiky o medzinárodných sankciách.
8 Zákon Litovskej republiky č. XIV‑1020, ktorým sa mení zákon č. IX‑2160 o uplatňovaní hospodárskych a iných medzinárodných sankcií z 19. apríla 2022 (TAR, 2022, č. 2022‑8433).
9 Sporný zoznam, ako aj všetky súvisiace zmeny boli zverejnené na webovom sídle FNTT.
10 Rozhodnutie Rady z 25. februára 2022, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 52, 2022, s. 1).
11 Napríklad v bode 45 rozhodnutia vnútroštátneho súdu.
12 Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Norkus vo veci Čiekuri‑Shishki (C‑480/24, EU:C:2025:672, bod 27).
13 Tamže.
14 Bod 16 písomných pripomienok holandskej vlády.
15 Bod 20 písomných pripomienok Komisie. V tomto bode sa ďalej uvádza, že z tohto dôvodu orgány verejnej moci v niektorých členských štátoch zostavujú zoznam aktív, na ktoré sa vzťahuje ich právomoc.
16 Bod 13 písomných pripomienok holandskej vlády.
17 V článku 2 nariadenia č. 269/2014 sa hovorí o vlastníctve, držbe a kontrole. Na znaky týchto právnych kategórií som poukázal v návrhoch, ktoré som predniesol vo veci T Trust (C‑483/23, EU:C:2025:559, body 67 a 109), pričom som vysvetlil, že zahrnutie pojmu „kontrola“ nad finančnými prostriedkami a hospodárskymi zdrojmi do článku 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014 dopĺňa kritériá týkajúce sa vlastníctva a držby týchto prostriedkov alebo zdrojov. Jeho zahrnutie zodpovedá zámeru normotvorcu Únie uzavrieť okruh možných situácií, a tak zabrániť obchádzaniu reštriktívnych opatrení.
18 Rozsudok z 3. septembra 2008, Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia (C‑402/05 P a C‑415/05 P, EU:C:2008:461); ďalej len „rozsudok Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia“, bod 340: „tieto opatrenia [musia] svojou samotnou povahou využívať účinok prekvapenia a… uplatniť sa okamžite“.
19 Pozri napríklad rozsudok z 24. novembra 2020, Minister van Buitenlandse Zaken (C‑225/19 a C‑226/19, EU:C:2020:951, bod 33).
20 Rozsudok z 10. februára 2022, Bezirkshauptmannschaft Hartberg‑Fürstenfeld (Premlčacia lehota) (C‑219/20, EU:C:2022:89, bod 37).
21 Rozsudok z 21. decembra 2023, Infraestruturas de Portugal a Futrifer Indústrias Ferroviárias (C‑66/22, EU:C:2023:1016, bod 87).
22 Rozsudok z 8. mája 2014, N. (C‑604/12, EU:C:2014:302, bod 50).
23 Ako zdôraznila Komisia, to zahŕňa právo na prístup k spisu, ktoré súdy Únie v konaniach týkajúcich sa reštriktívnych opatrení vyložili spôsobom, ktorý vnútroštátne súdy musia uplatňovať mutatis mutandis pri preskúmavaní vykonávacích opatrení svojich vlastných orgánov (bod 33 písomných pripomienok Komisie).
24 Rozsudok Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia (bod 338).
25 Rozsudok Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia (bod 341).
26 Rozsudok Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia (bod 336).
27 Body 24 a 25 písomných pripomienok talianskej vlády.
28 Body 36 a 37 rozhodnutia vnútroštátneho súdu.
29 Bod 72 rozhodnutia vnútroštátneho súdu.
30 Bod 73 rozhodnutia vnútroštátneho súdu.
31 Bod 73 rozhodnutia vnútroštátneho súdu.
32 Bod 57 písomných pripomienok Komisie.
33 Rozsudok z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi (C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, EU:C:2013:518, bod 119).
34 Bod 68 písomných pripomienok Komisie.
35 Hoci nie sú právne záväzné, sú užitočné kritériá stanovené v dokumente Rady o najlepších postupoch EÚ na účinné vykonávanie reštriktívnych opatrení (aktualizovanom 3. júla 2024; dokument č. 11623/24). V bode 63 tohto dokumentu sa uvádza, že ak je subjekt vlastnený, hoci aj spoločne, v rozsahu najmenej 50 % právnickou osobou alebo subjektom, ktoré sú uvedené na zozname Únie, možno konštatovať, že je vlastnený osobou označenou v tomto zozname.
36 Komisia v bode 69 svojich písomných pripomienok poukazuje na prezidentský dekrét z 31. marca 2022 týkajúci sa osobitného postupu, ktorý umožňuje zahraničným kupujúcim splniť si záväzky voči ruským dodávateľom zemného plynu, na základe ktorého prezident uložil kupujúcim z „nepriateľských krajín“ (vrátane členských štátov Únie), aby všetky svoje platby za plyn prepravovaný plynovodom uskutočňovali v rubľoch, a nie v cudzej mene uvedenej v zmluve.
37 Pozri v tomto zmysle analogicky judikatúru sformulovanú v rozsudku z 21. apríla 2015, Anbouba/Rada (C‑605/13 P, EU:C:2015:248, body 50 a 51).
38 Bod 54 písomných pripomienok spoločnosti Inter Rao. Podľa jej názoru sa postup vykonávania sankcií Únie príslušnými vnútroštátnymi orgánmi značne odlišuje od postupu prijímania rozhodnutí Rady, takže judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa povinností tejto inštitúcie nemožno uplatniť na prejednávanú vec.
39 Vec Timčenko/Rada (C‑702/23 P, EU:C:2025:605) (ďalej len „rozsudok Timčenko/Rada“).
40 Rozsudok Timčenko/Rada (bod 38 a citovaná judikatúra).
41 Rozsudok Timčenko/Rada (bod 39 a citovaná judikatúra).
42 V odôvodnení 6 nariadenia č. 269/2014 sa uvádza, že toto nariadenie sa má uplatňovať v súlade so základnými právami a zásadami uznanými Chartou, „najmä [s] práv[om] na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces“.
43 „Dodržanie procesných pravidiel a splnenie povinnosti odôvodnenia, preskúmanie správnosti skutkových okolností, zjavne nesprávneho posúdenia týchto skutkových okolností, ako aj preskúmanie, či nedošlo k zneužitiu právomoci“.