Predbežné znenie
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
MANUEL CAMPOS SÁNCHEZ‑BORDONA
prednesené 12. marca 2026(1)
Vec C‑11/25
Jelgavas valstspilsētas pašvaldība
proti
Konkurences padome
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Augstākā tiesa (Senāts) (Najvyšší súd, Lotyšsko)]
„ Prejudiciálne konanie – Hospodárska súťaž – Článok 102 ZFEÚ – Zneužitie dominantného postavenia – Pojmy hospodárska činnosť a podnik – Organizovanie služby nakladania s odpadom v obci a možnosť zvoliť si systém výberu dodávateľa – Rozhodnutia, ktoré sú súčasťou výkonu výsadných práv verejnej moci – Postup výberu dodávateľa, ktorý bude poskytovať služby nakladania s komunálnym odpadom – Priame zadanie – Poskytovateľ služieb v čiastočnom vlastníctve obce “
1. V roku 2004 Jelgavas valstspilsētas pašvaldība (mesto Jelgava, Lotyšsko) uzavrelo so spoločnosťou, v ktorej je väčšinovým akcionárom, zmluvu o poskytovaní služieb týkajúcu sa zberu a spracovania odpadu v tomto meste.
2. Výber dodávateľa sa uskutočnil bez vyhlásenia akéhokoľvek verejného obstarávania. Zmluva mala platiť do roku 2029.
3. V roku 2021 Konkurences padome (Rada pre hospodársku súťaž, Lotyšsko) určila, že uvedené mesto tým, že vybralo dodávateľa priamo, porušilo zákaz zneužitia dominantného postavenia, a preto mu uložila pokutu.
4. Vnútroštátny súd žiada o výklad článku 102 ZFEÚ s cieľom v podstate určiť, či obec pri prijímaní rozhodnutia o spôsobe organizovania poskytovania služieb nakladania s odpadom na svojom území koná v postavení „podniku“.
I. Právny rámec
A. Právo Únie
1. Smernica 75/442/EHS (2)
5. Článok 5 stanovuje:
„Členské štáty zriadia alebo určia príslušný orgán alebo orgány, ktoré budú v danej oblasti zodpovedné za plánovanie, organizáciu, udeľovanie povolení a dozor nad činnosťami zneškodňovania odpadu.“
2. Smernica 2008/98/ES (3)
6. Podľa článku 13 („Ochrana zdravia ľudí a životného prostredia“):
„Členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa nakladanie s odpadom vykonávalo bez ohrozovania zdravia ľudí, poškodzovania životného prostredia, a najmä:
a) bez rizika pre vodu, ovzdušie, pôdu, rastliny alebo živočíchy;
b) bez obťažovania okolia hlukom alebo zápachmi; a
c) bez nepriaznivého vplyvu na krajinu alebo miesta osobitného záujmu.“
B. Lotyšské právo
1. Zákon o hospodárskej súťaži(4)
7. Podľa § 1 ods. 1 sa za „dominantné postavenie“ považuje hospodárske postavenie jedného alebo viacerých hospodárskych subjektov na určitom trhu, ak tieto subjekty môžu počas dostatočne dlhého obdobia významne brániť hospodárskej súťaži na tomto trhu, obmedzovať ju alebo skresľovať a konať úplne alebo čiastočne nezávisle od konkurentov, zákazníkov, dodávateľov alebo spotrebiteľov.
8. Podľa § 1 ods. 9 sa za „hospodársky subjekt“ považuje každá osoba vrátane zahraničných osôb, ktorá vykonáva alebo má v úmysle vykonávať hospodársku činnosť na území Lotyšska alebo ktorej činnosť ovplyvňuje alebo môže ovplyvniť hospodársku súťaž na území Lotyšska.
9. Ustanovenie § 13 má rovnaký obsah ako článok 102 ZFEÚ.(5)
2. Zákon o organizácii verejnej správy(6)
10. Podľa § 1 bodu 2 sa za „právnickú osobu s odvodenou právomocou, ktorá sa spravuje verejným právom“ považuje obec alebo iná právnická osoba, ktorá sa spravuje verejným právom, zriadená zákonom alebo na základe zákona.
11. V § 87 sa uvádza, že právnická osoba, ktorá sa spravuje verejným právom, koná v oblasti súkromného práva, ak i) vykonáva transakcie potrebné na jej fungovanie, ii) poskytuje služby alebo iii) založí kapitálovú spoločnosť alebo nadobudne podiel v už jestvujúcej kapitálovej spoločnosti. Na právnickú osobu, ktorá sa spravuje verejným právom, konajúcu v oblasti súkromného práva sa uplatnia zákony, ktoré upravujú súkromnoprávne transakcie vo všeobecnosti, pokiaľ toto konanie nie je obmedzené inými predpismi.
3. Zákon o obecnom zriadení(7)
12. Podľa § 15 je jednou z autonómnych funkcií obcí organizovať verejnoprospešné služby pre obyvateľstvo, ku ktorým patrí nakladanie s komunálnym odpadom.
4. Zákon o nakladaní s odpadom(8)
13. Podľa § 9 obce organizujú v rámci svojho územného obvodu nakladanie s komunálnym odpadom vrátane nebezpečného odpadu v súlade s plánmi odpadového hospodárstva.
14. Ustanovenie § 15 upravuje právomoc miestneho orgánu vybrať poskytovateľa, ktorý bude vykonávať zber, prepravu, manipuláciu a skladovanie komunálneho odpadu v príslušnej oblasti, v súlade s postupom stanoveným v právnych predpisoch týkajúcich sa verejného obstarávania zorganizovaním postupu verejného obstarávania na nakladanie s komunálnym odpadom v určitej oblasti.(9)
5. Zákon o verejnom obstarávaní pre potreby štátu alebo obcí(10)
15. Podľa § 1 ods. 3 písm. a) sa za „verejného obstarávateľa“ považuje orgán verejnej správy, iný orgán verejnej moci, právnická osoba s odvodenou právomocou, ktorá sa spravuje verejným právom, ako aj súkromnoprávny subjekt, ktorý súčasne spĺňa nižšie uvedené kritériá:
– účelom, pre ktorý bol zriadený, alebo jeho úlohou je uspokojiť verejnú potrebu, pričom nemá obchodný charakter,
– podlieha právomoci alebo rozhodujúcemu vplyvu orgánu verejnej správy, iného orgánu verejnej moci, právnickej osoby s odvodenou právomocou, ktorá sa spravuje verejným právom, alebo súkromnoprávneho subjektu, ktorý spĺňa tieto kritériá (v ktorom má väčšinu hlasovacích práv pri voľbe členov dozorných alebo riadiacich orgánov alebo pri vymenovaní osôb, ktoré vykonávajú vedúce funkcie) alebo ktorého činnosti v rozsahu viac ako 50 % financuje štát, právnická osoba s odvodenou právomocou, ktorá sa spravuje verejným právom, alebo súkromnoprávny subjekt, ktorý spĺňa tieto kritériá.
16. V § 4 sú stanovené výnimky z uplatňovania tohto zákona, pričom toto ustanovenie priznáva verejnému obstarávateľovi oprávnenie neuplatniť tento zákon v prípade zadania zákazky, ktorej predmetom sú okrem iného služby poskytované orgánom zriadeným na účely výkonu funkcií verejného obstarávateľa, ktorý podlieha úplnej kontrole verejného obstarávateľa alebo mu je podriadený a ktorý poskytuje svoje služby hlavne (v rozsahu viac ako 80 % ich hodnoty) verejnému obstarávateľovi a v celom rozsahu plní zákonné požiadavky vo svojich vzťahoch s tretími osobami.
II. Skutkový stav, spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
17. V rozhodnutí vnútroštátneho súdu je skutkový stav chronologicky opísaný takto:
– dňa 27. septembra 2004 bola do obchodného registra Lotyšskej republiky zapísaná spoločnosť SIA Jelgavas komunālie pakalpojumi (ďalej len „SIA JKP“), ktorej základné imanie vlastní v podiele 51 % mesto Jelgava a v podiele 49 % právnická osoba, ktorá sa spravuje súkromným právom;
– dňa 1. novembra 2004 mesto Jelgava uzavrelo so spoločnosťou SIA JKP zmluvu o poskytovaní služieb, ktorej predmetom bolo nakladanie s odpadom a rozvoj a podpora systému nakladania s odpadom v územnom obvode mesta Jelgava do 31. decembra 2029 (ďalej len „zmluva o poskytovaní služieb“);
– mesto Jelgava uzatvorilo túto zmluvu o poskytovaní služieb bez toho, aby zorganizovalo postup verejného obstarávania, lebo využilo výnimku stanovenú v zákone o verejnom obstarávaní, ktorý bol účinný v tom čase, a to postup in house;
– dňa 25. mája 2020 Rada pre hospodársku súťaž dostala podnet jednotlivca, v ktorom sa tvrdilo, že postup výberu poskytovateľa služieb nakladania s odpadom v územnom obvode mesta Jelgava bol protiprávny, a preto treba zmluvu o poskytovaní služieb zrušiť a zorganizovať nový postup výberu dodávateľa;
– dňa 22. júla 2021 Rada pre hospodársku súťaž vydala rozhodnutie, v ktorom konštatovala, že mesto Jelgava porušilo § 13 ods. 1 zákona o hospodárskej súťaži (zákaz zneužitia dominantného postavenia), a uložila mu pokutu.
18. Mesto Jelgava podalo žalobu proti tomuto rozhodnutiu na Administratīvā apgabaltiesa (Krajský správny súd, Lotyšsko). V podstate tvrdilo, že udelenie práva poskytovať služby zberu odpadu prostredníctvom postupu in house nepredstavuje rozhodnutie hospodárskeho subjektu. Mesto prijatím rozhodnutia o postupe výberu subjektu, ktorý zabezpečuje nakladanie s komunálnym odpadom, vykonalo právomoci orgánu verejnej moci (ktoré sa riadia verejným právom), ktoré nepodliehajú kontrole orgánu pre hospodársku súťaž.
19. Žaloba bola zamietnutá prvostupňovým súdom, ktorý sa stotožnil s úvahami Rady pre hospodársku súťaž a potvrdil, že mesto Jelgava bolo hospodárskym subjektom a že zneužilo svoje dominantné postavenie.
20. Mesto Jelgava podalo kasačný opravný prostriedok proti prvostupňovému rozsudku na Augstākā tiesa (Senāts) (Najvyšší súd, Lotyšsko).
21. Za týchto okolností Augstākā tiesa (Senāts) (Najvyšší súd) predkladá Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:
„Má sa článok 102 [ZFEÚ] vykladať v tom zmysle, že vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu do jeho pôsobnosti patrí aj rozhodnutie prijaté právnickou osobou s odvodenou právomocou, ktorá sa spravuje verejným právom, o spôsobe, akým sa bude vykonávať organizovanie nakladania s odpadom na území obce, ktoré v prejednávanej veci spočívalo v rozhodnutí organizovať poskytovanie týchto služieb takým spôsobom, že prostredníctvom postupu in house bolo právo poskytovať tieto služby udelené podniku, ktorý čiastočne patrí obci?
Možno najmä konštatovať, že obec koná ako hospodársky subjekt alebo podnik v zmysle článku 102 [ZFEÚ], ak prijme rozhodnutie o organizovaní poskytovania služieb nakladania s komunálnym odpadom takým spôsobom, že prostredníctvom postupu in house sa právo poskytovať tieto služby udelí podniku, ktorý čiastočne patrí obci?“
III. Konanie na Súdnom dvore
22. Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 9. januára 2025.
23. Písomné pripomienky predložili mesto Jelgava, Rada pre hospodársku súťaž, lotyšská vláda a Európska komisia. Všetci títo účastníci konania sa zúčastnili na pojednávaní, ktoré sa konalo 10. decembra 2025.
IV. Posúdenie
A. Prípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania
24. Vnútroštátny súd podrobne uvádza(11) dôvody, ktoré podľa jeho názoru svedčia v prospech prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania:
– uznáva, že v prejednávanom prípade zneužitie údajného dominantného postavenia nemôže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi vzhľadom na to, že skutkový stav sa týka čisto vnútroštátnej situácie. V zásade sa uplatnia len vnútroštátne predpisy, teda zákon o hospodárskej súťaži;
– vysvetľuje, že lotyšské právne predpisy týkajúce sa hospodárskej súťaže sú sformulované tak, aby boli v súlade s právom Únie. Zákon o hospodárskej súťaži schválený v roku 2001 sa v podstate zhoduje s článkami 81 a 82 Zmluvy o ES (teraz články 101 a 102 ZFEÚ);
– v súvislosti so zákazom zneužitia dominantného postavenia zdôrazňuje, že § 13 ods. 1 bod 2 zákona o hospodárskej súťaži je podobný článku 102 ZFEÚ s výnimkou ovplyvnenia obchodu medzi členskými štátmi. Preto by sa výklad vnútroštátneho práva týkajúceho sa uvedeného ustanovenia nemal odchýliť od spôsobu, akým sa uplatňuje právo Únie;
– tvrdí, že Súdny dvor rozhodol, že má právomoc rozhodnúť o návrhoch na začatie prejudiciálneho konania týkajúcich sa ustanovení práva Únie „v situáciách, v ktorých sa skutkový stav vo veci samej nachádzal mimo rozsahu priamej pôsobnosti [práva Únie], pokiaľ sa uvedené ustanovenia práva Únie stali uplatniteľné prostredníctvom vnútroštátneho [právneho poriadku], ktorý prispôsobil riešenia čisto vnútroštátnych situácií riešeniam upraveným právom Únie“.(12)
25. Súhlasím so stanoviskom vnútroštátneho súdu. Bez toho, aby boli potrebné podrobnejšie úvahy, na potvrdenie prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania stačí poukázať na rozsudok z 5. decembra 2024 vydaný na základe podobného návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Administratīvā apgabaltiesa (Krajský správny súd)(13).
26. Vo veci C-606/23:
– sa žiadalo o výklad článku 101 ods. 1 ZFEÚ v súvislosti so skutkovým stavom, ktorý sa síce nachádzal mimo rozsahu priamej pôsobnosti práva Únie, ale sa spravoval vnútroštátnymi ustanoveniami, ktoré prispôsobili riešenie výlučne vnútroštátnej situácie právu Únie;
– lotyšský vnútroštátny súd považoval výklad práva Únie za potrebný na rozhodnutie o uplatnení § 11 ods. 1 zákona o hospodárskej súťaži. Výklad tohto ustanovenia by podľa jeho názoru nemal byť odlišný od výkladu článku 101 ods. 1 ZFEÚ, keďže obe ustanovenia stanovujú v podstate analogický právny rámec.
27. Súdny dvor v rozhodnutí o uvedenom návrhu:
– uznal, že má právomoc rozhodnúť, lebo z návrhu na začatie prejudiciálneho konania predloženého v uvedenej veci „… vyplýva, že § 11 ods. 1 zákona o hospodárskej súťaži stanovuje právny rámec totožný s právnym rámcom stanoveným v článku 101 ods. 1 ZFEÚ a že uvedený § 11 ods. 1 sa v lotyšskom právnom poriadku vykladá rovnako ako článok 101 ods. 1 ZFEÚ“,(14)
– pripomenul, že už vyhlásil, že má právomoc rozhodovať o návrhoch na začatie prejudiciálneho konania týkajúcich sa výkladu článku 101 ods. 1 ZFEÚ podaných lotyšskými súdmi v podobných situáciách.(15)
28. Tieto úvahy možno mutatis mutandis uplatniť na vec, akou je prejednávaná vec, v ktorej sa rozhoduje o výklade článku 102 ZFEÚ.
B. Analýza prejudiciálnej otázky
29. Rozhodnutie Rady pre hospodársku súťaž vychádza z dvojakého predpokladu, že mesto Jelgava pri zadávaní spornej zákazky konalo v postavení podniku a zneužilo svoje dominantné postavenie na trhu poskytovania služieb zberu komunálneho odpadu na svojom území.(16)
30. Nie je však jasné, či v rozhodnutí Rady pre hospodársku súťaž bol zohľadnený iba okamih (1. november 2004)(17), keď bola uzavretá zmluva o poskytovaní služieb, alebo či sa toto rozhodnutie vzťahovalo aj na okamih (25. máj 2020), keď bol podaný podnet, na základe ktorého začal uvedený orgán konať.
31. Určenie okamihu, ktorý sa vzal do úvahy pri posudzovaní zneužitia dominantného postavenia, by mohlo mať dôsledky, pokiaľ ide o právne predpisy Únie, ktoré sa uplatnia.(18)
32. Článok 102 ZFEÚ konkrétne v roku 2004 neplatil. Naopak, platil článok 82 Zmluvy o ES. Keďže obsah oboch článkov je v podstate rovnaký, nepovažujem za problematické zamerať sa na ustanovenie primárneho práva Únie, na ktoré sa pýta vnútroštátny súd (článok 102 ZFEÚ).
1. Povaha zmluvy
33. Na pojednávaní sa diskutovalo o tom, či by bolo možné klasifikovať spornú transakciu ako zmluvu o poskytovaní služieb alebo ako koncesiu.
34. Vyriešenie uvedenej otázky by mohlo byť užitočné na určenie, či sa z hľadiska právnych predpisov Únie, ktoré upravujú verejné obstarávanie, uplatní smernica 2014/24/EÚ(19) alebo smernica 2014/23/EÚ(20).
35. Prináleží vnútroštátnemu súdu, aby vzhľadom na presný obsah zmluvy, o ktorej má tento súd všetky potrebné informácie, objasnil jej povahu.(21)
36. Odpoveď na otázku týkajúcu sa výkladu článku 102 ZFEÚ nezávisí od výberu jedného alebo druhého riešenia. Ak mesto Jelgava konalo ako podnik a dopustilo sa zneužitia dominantného postavenia, okolnosť, či toto (hypotetické) zneužitie vyplývalo zo zmluvy o poskytovaní služieb alebo z koncesie, sa mi nezdá byť rozhodujúca.
37. Tiež si nemyslím, že toto rozlíšenie je dôležité pre posúdenie právneho režimu zadávania zákaziek in house, ktoré spomeniem nižšie. Či už sa uplatní článok 12 smernice 2014/24 (pre zmluvy o poskytovaní služieb), alebo článok 17 smernice 2014/23 (pre koncesie)(22), uvedený právny režim je podobný.
38. V každom prípade, aby som sa riadil terminológiou, ktorú používa vnútroštátny súd, v týchto návrhoch budem používať slovné spojenie „zmluva o poskytovaní služieb“.
2. Vymedzenie sporu a stanovisko vnútroštátneho súdu
39. Dôvody uvedené vnútroštátnym súdom, pre ktoré sa tento súd obracia na Súdny dvor, možno zhrnúť takto:
– na to, aby sa na obec vzťahovala povinnosť stanovená v § 13 ods. 1 zákona o hospodárskej súťaži, obec sa musí považovať za podnik a musí mať navyše dominantné postavenie na relevantnom trhu;
– právnická osoba, ktorá sa spravuje verejným právom, môže konať v oblasti súkromného práva. Ak vystupuje ako podnik, musí dodržiavať pravidlá týkajúce sa hospodárskej súťaže;
– odpoveď na otázku, či sa subjekt má považovať za podnik v kontexte článku 102 ZFEÚ, závisí od toho, či jeho činnosti možno klasifikovať ako hospodársku činnosť alebo naopak ako činnosť súvisiacu s výkonom verejnej moci;
– poskytovanie služieb nakladania s odpadom je samo osebe hospodárskou činnosťou. Obec tým, že vytvorí právnickú osobu, ktorá sa spravuje súkromným právom, alebo nadobudne podiel v jestvujúcej kapitálovej spoločnosti, koná v oblasti súkromného práva;
– existujú však pochybnosti o tom, či pri rozhodovaní o spôsobe, akým sa bude vykonávať organizovanie nakladania s odpadom na území obce, obec koná v oblasti súkromného práva;
– podľa lotyšského práva je organizovanie nakladania s odpadom autonómnou funkciou a verejnoprávnou povinnosťou obce. Zodpovedá výkonu výsadných práv verejnej moci, ako ich upravujú vnútroštátne právne predpisy;(23)
– obec ako právnická osoba, ktorá sa spravuje verejným právom a ktorá má právnu povinnosť organizovať nakladanie s odpadom, musí vybrať subjekt, ktorý bude zabezpečovať nakladanie s týmto odpadom, v súlade s postupom stanoveným zákonom, ktorý odkazuje na postupy stanovené v právnych predpisoch týkajúcich sa verejného obstarávania;(24)
– keď bola uzavretá zmluva o poskytovaní služieb (v roku 2004), vnútroštátny zákon neobsahoval nijaké ustanovenie týkajúce sa postupu, ktorým by obec vybrala subjekt, ktorý bude zabezpečovať poskytovanie týchto služieb. Satversmes tiesa (Ústavný súd, Lotyšsko) však konštatoval, že od roku 2002 sa na výber poskytovateľov služieb zberu odpadu uplatňujú právne predpisy týkajúce sa verejného obstarávania;
– v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní obce nemusia uplatniť právne predpisy, ktorými sa riadi verejné obstarávanie, ak uzatvoria zmluvu so subjektom, ktorý v celom rozsahu kontrolujú. Ak nie sú splnené podmienky potrebné na uplatnenie postupu in house, treba použiť postup verejného obstarávania.
40. Na základe týchto predpokladov sa vnútroštátny súd prikláňa k názoru, že „obec nekoná za podmienok hospodárskej súťaže, ale vykonáva výsadné práva verejnej moci“(25), keď rozhoduje(26) o spôsobe, akým sa budú poskytovať služby nakladania s odpadom.
41. Vnútroštátny súd v tom istom zmysle dodáva, že otázka, či obec správne uplatnila túto verejnoprávnu právomoc, by sa mohla skúmať v súvislosti s porušeniami právnych predpisov v oblasti verejného obstarávania. Zdá sa, že implicitne teda vylučuje, aby sa toto skúmanie muselo vykonávať vzhľadom na vnútroštátne predpisy týkajúce sa hospodárskej súťaže, ktorými sa preberá obsah článku 102 ZFEÚ.
3. Vplyv článku 102 ZFEÚ
a) Pojem podnik a pojem verejnoprávne subjekty, ktoré vykonávajú činnosti súvisiace s výkonom výsadných práv verejnej moci
42. Súdny dvor najprv vychádzal z organického chápania, podľa ktorého „podnik“ znamenal jednotnú organizáciu osobných, hmotných a nehmotných prvkov spojených s právne nezávislým subjektom, ktorá trvale sleduje určitý hospodársky cieľ.(27)
43. Neskôr sa prístup preorientoval na funkčné chápanie. Ťažisko sa presunulo zo subjektu na hospodársku činnosť, ktorú subjekt vykonáva: „… pojem podnik zahŕňa každý subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť nezávisle od jeho právneho postavenia a spôsobu jeho financovania…“.(28)
44. Podľa Súdneho dvora „… pojem hospodárskej činnosti charakterizuje práve ponúkanie výrobkov alebo služieb na danom trhu…“.(29) Spravidla pôjde o plnenia poskytované za odplatu, ktorá „predstavuje hospodársku protihodnotu za poskytnutie predmetného plnenia“.(30)
45. Na základe toho je možné, aby verejnoprávny subjekt konal ako podnik na účely článku 102 ZFEÚ.(31) Naproti tomu, „činnosti, ktoré sa viažu na výkon verejnej moci, nemajú hospodársku povahu odôvodňujúcu uplatnenie pravidiel Zmluvy… v oblasti hospodárskej súťaže…“.(32)
46. Vykonávanie činností súvisiacich s výkonom výsadných práv verejnej moci nevylučuje, aby osoba, ktorá sa spravuje verejným právom, mohla súčasne vykonávať súkromné hospodárske činnosti, vo vzťahu ku ktorým sa považuje za podnik.(33)
47. Je teda potrebné vykonať analýzu individuálneho prípadu s cieľom objasniť, či verejnoprávny subjekt v konkrétnej situácii koná alebo nekoná ako podnik.
b) Organizovanie nakladania s komunálnym odpadom
48. Pokiaľ ide o organizovanie nakladania s odpadom, právnym predpisom Únie, ktorý slúžil ako referenčný predpis v roku 2004, keď mesto Jelgava zadalo poskytovanie služieb nakladania s komunálnym odpadom, bola smernica 75/442.
49. Článok 4 smernice 75/442 ukladal členským štátom povinnosť vykonať nevyhnutné opatrenia na zaistenie toho, aby odpad bol zneškodňovaný bez ohrozenia ľudského zdravia a poškodenia životného prostredia. Článok 5 vyžadoval, aby členské štáty zriadili alebo určili príslušný orgán alebo orgány, ktoré budú v danej oblasti zodpovedné okrem iného za organizáciu činností zneškodňovania odpadu.(34)
50. Smernicou 75/442 nebol stanovený špecifický verejný alebo súkromný systém nakladania s komunálnym odpadom. Taký systém nebol stanovený ani neskoršou smernicou 2008/98. V Únii existujú na základe uvedených smerníc popri sebe rôzne modely nakladania s týmto odpadom v závislosti od preferencií každého členského štátu.
51. V členských štátoch, ktoré sa rozhodnú pre model bez externých poskytovateľov, teda systém spravovaný ich orgánmi verejnej moci (zvyčajne samosprávnymi územnými celkami), tieto orgány môžu buď prevziať zodpovednosť za poskytovanie služieb samy alebo s vlastnými personálnymi a materiálnymi prostriedkami, alebo poveriť zabezpečením poskytovania služieb účelový subjekt, nad ktorým vykonávajú kontrolu, za podmienok prípustných pre zadávanie zákaziek in house.(35)
52. V súvislosti so zásadami sebestačnosti a blízkosti spracovania odpadu a v súlade so „zásadou nápravy škôd na životnom prostredí prioritne pri zdroji“ Súdny dvor zdôraznil úlohu samosprávnych územných celkov, ktoré majú právomoci v tejto oblasti.(36)
53. Z hľadiska práva Únie teda nič nebráni tomu, aby vnútroštátne právne predpisy zverili samosprávnemu územnému celku ako osobe, ktorá vykonáva výsadné práva verejnej moci, organizovanie zberu, prepravy, spracovania a zneškodňovania komunálneho odpadu.
54. V rovnakom rozsahu príslušný samosprávny územný celok nemožno považovať za „podnik“, na ktorý sa uplatňujú pravidlá Zmluvy o FEÚ týkajúce sa hospodárskej súťaže (najmä článok 102 ZFEÚ).
55. Hoci uvedený samosprávny územný celok možno klasifikovať ako podnik v súvislosti s inými hospodárskymi činnosťami, zdôrazňujem, že to neplatí, ak tento celok organizuje nakladanie s komunálnym odpadom v rámci právneho režimu, ktorý spája nakladanie s týmto odpadom s výkonom výsadných práv verejnej moci.
56. Informácie poskytnuté Súdnemu dvoru v prejudiciálnom konaní nasvedčujú tomu, že v Lotyšskej republike majú obce funkčnú autonómiu pri organizovaní služieb nakladania s odpadom.(37)
57. S výhradou posúdenia vnútroštátneho súdu týkajúceho sa vnútroštátneho práva prináleží obci, aby rozhodla o spôsobe nakladania s komunálnym odpadom na jej území vrátane výberu poskytovateľa, ktorý bude vykonávať jeho zber, prepravu, údržbu a skladovanie.(38)
58. Je logické, že pri posudzovaní konania mesta Jelgava práve vnútroštátny súd určí, či je organizovanie nakladania s komunálnym odpadom súčasťou výkonu výsadných práv verejnej moci, a ak áno, či uvedené mesto dodržalo právne predpisy upravujúce túto otázku.
59. Ak vnútroštátny súd potvrdí (ako sám naznačuje v návrhu na začatie prejudiciálneho konania), že obec nekoná za podmienok hospodárskej súťaže, ale pri rozhodovaní o spôsobe organizovania nakladania s komunálnym odpadom vykonáva výsadné práva verejnej moci, uplatnenie článku 102 ZFEÚ bude jednoducho vylúčené: obec nebude konať ako podnik.
60. Ako správne poznamenáva vnútroštátny súd, tým skôr by v uvedenej situácii nebolo možné konštatovať „dominantné postavenie na trhu, keďže oprávnenie prijať také rozhodnutie (alebo schopnosť ovplyvniť trh) vzhľadom na jeho samotnú povahu nevyplýva z hospodárskeho postavenia obce na relevantnom trhu, ale zo skutočnosti, že obec má podľa zákona verejnoprávnu povinnosť organizovať nakladanie s odpadom na predmetnom území“.(39)
61. Z vyššie uvedeného vyplýva, že na zodpovedanie prejudiciálnej otázky, ako je položená, by stačilo uviesť, že obec, ktorá pri výkone výsadných práv verejnej moci prijme rozhodnutie o organizovaní poskytovania služieb zberu a spracovania odpadu vo svojom územnom obvode, nemožno klasifikovať ako „podnik“ v zmysle článku 102 ZFEÚ. To je v skutočnosti základná otázka položená v prejudiciálnom konaní.
62. Aby však bola uvedená odpoveď úplná, mala by sa zaoberať aj problémami, ktoré vznikajú v súvislosti s obsahom zmluvy uzavretej medzi mestom Jelgava a spoločnosťou SIA JKP v rámci postupu in house. Tie sú spomenuté v druhej časti návrhu na začatie prejudiciálneho konania.
4. Uplatňovanie právnych predpisov týkajúcich sa verejných zákaziek
63. Podľa informácií poskytnutých Súdnemu dvoru vnútroštátne právo priznáva samosprávnym územným celkom určitú mieru voľnej úvahy pri výbere spôsobu organizácie poskytovania služieb nakladania s odpadom.
64. Uvedená miera voľnej úvahy umožnila mestu Jelgava, aby zadalo zmluvu o poskytovaní služieb po výberovom konaní (poskytovanie služieb externým poskytovateľom) alebo samo poskytovalo služby zberu odpadu (poskytovanie služieb interným poskytovateľom).(40)
65. Ak sa mesto Jelgava rozhodlo pre poskytovanie služieb interným poskytovateľom, mohlo ich poskytovať pomocou svojich vlastných účelových prostriedkov buď priamo, alebo v rámci interného postupu, ktorý je bežne známy ako postup in house.
66. Mesto Jelgava uvádza, že v roku 2004 sa rozhodlo poskytovať služby nakladania s komunálnym odpadom s využitím podniku, na základnom imaní ktorého malo väčšinový podiel, prostredníctvom postupu in house.
67. Existuje rozsiahla judikatúra týkajúca sa prípustnosti tohto typu zadávania zákaziek in house.(41) Ako Súdny dvor opakovane uviedol, výnimka in house „… je odôvodnená úvahou, že orgán verejnej moci, ktorý je verejným obstarávateľom, má možnosť plniť jemu zverené úlohy vo verejnom záujme svojimi vlastnými prostriedkami, či už administratívnymi, technickými alebo inými bez toho, aby bol nútený obrátiť sa na vonkajšie subjekty, ktoré nepatria k jeho útvarom…“.(42)
68. Súdny dvor dodáva, že túto výnimku „… možno rozšíriť na situácie, v ktorých je druhou zmluvnou stranou subjekt právne odlišný od verejného obstarávateľa, pokiaľ verejný obstarávateľ vykonáva nad úspešným uchádzačom obdobnú kontrolu ako nad svojimi vlastnými útvarmi a tento subjekt uskutočňuje podstatnú časť svojej činnosti s verejnými obstarávateľom alebo obstarávateľmi, v ktorých vlastníctve je…“, pričom sa možno domnievať, že v takých prípadoch „verejný obstarávateľ použil vlastné prostriedky“.(43)
69. V rozsudku Undis Servizi, ktorého vplyv na spor bol predmetom diskusie na pojednávaní, Súdny dvor zopakoval tie isté úvahy a dodal, že uznanie výnimky in house je odôvodnené „… osobitným vnútorným vzťahom, ktorý existuje v takomto prípade medzi verejným obstarávateľom a subjektom, ktorému sa zákazka zadáva, aj keď je tento posledný uvedený subjekt právne odlišným od verejného obstarávateľa… . V takých prípadoch možno usudzovať, že verejný obstarávateľ v skutočnosti použil vlastné prostriedky… a že subjekt, ktorému sa zákazka zadáva, tvorí takmer súčasť jeho vnútorných organizačných zložiek“.(44)
70. Vnútroštátny súd nežiada o výklad právnych predpisov Únie týkajúcich sa zadávania zákaziek in house, ktoré sú vylúčené z pôsobnosti právnej úpravy týkajúcej sa verejného obstarávania.(45) Neobrátil sa na Súdny dvor, aby mu pomohol objasniť, či interný poskytovateľ, ktorého mesto Jelgava priamo poverilo zabezpečením poskytovania služieb zberu odpadu, spĺňal osobitné požiadavky na to, aby mohol využiť postup zadávania zákazky in house.
71. Rada pre hospodársku súťaž a lotyšská vláda však tvrdia, že uplatnenie predpisov týkajúcich sa verejného obstarávania nebráni tomu, aby orgány poverené ochranou hospodárskej súťaže posúdili súlad určitého správania, ktoré má oporu v uvedených predpisoch, s právom hospodárskej súťaže (ktorého súčasťou je článok 102 ZFEÚ).
72. Dodávajú, že uvedené posúdenie by umožnilo určiť, či bol porušený zákaz zneužívania dominantného postavenia stanovený v článku 102 ZFEÚ, bez ohľadu na to, či posudzovaná činnosť patrí do pôsobnosti odvetvových predpisov (v tomto prípade predpisov o verejnom obstarávaní).(46)
73. Na pojednávaní Rada pre hospodársku súťaž a lotyšská vláda uznali, že Rada pre hospodársku súťaž nemá právomoc sama konštatovať nezákonnosť rozhodnutia obce, ktorá na základe zmluvy poverí zabezpečením poskytovania služieb svojho interného poskytovateľa. Uvedené rozhodnutie podlieha kontrole Iepirkumu uzraudzības birojs (Úrad pre dohľad nad verejným obstarávaním, Lotyšsko) a následnému súdnemu preskúmaniu.(47)
74. V tomto štádiu – po stanovení predpokladu, že Rada pre hospodársku súťaž nemá právomoc posúdiť, či došlo k nezákonnému zadaniu zákazky in house (teda k zadaniu zákazky, ktoré nie je v súlade s článkom 12 smernice 2014/24 alebo článkom 17 smernice 2014/23) – sa diskusia zameriava na rozhodnutie, či by toto (údajné) nezákonné zadanie zákazky stačilo na konštatovanie existencie zneužitia dominantného postavenia.
75. Podľa môjho názoru by „dvojitá kontrola“, ktorú Rada pre hospodársku súťaž a lotyšská vláda obhajujú, nemohla mať za následok určenie, že postup zadávania verejných zákaziek in house sám osebe predstavuje zneužitie dominantného postavenia.
76. Ak by tvrdenie Rady pre hospodársku súťaž a lotyšskej vlády malo všeobecný dosah, postup in house by automaticky viedol ku konštatovaniu zneužitia dominantného postavenia, keďže samosprávny územný celok si vyhradzuje hospodársku činnosť na určitom trhu a na viac či menej dlhé obdobie vylučuje z toho istého trhu konkurentov.
77. Lotyšská vláda v tomto zmysle tvrdí, že odvolanie sa na postup in house viedlo k vylúčeniu konkurentov a malo negatívny vplyv na hospodársku súťaž na dotknutom trhu.(48)
78. Zmyslom postupov zadávania zákaziek in house, ktoré právo Únie povoľuje a upravuje (článok 12 smernice 2014/24 a článok 17 smernice 2014/23), je pritom za prísnych podmienok podporiť výber vlastného účelového prostriedku orgánov verejnej moci ako prostriedku na poskytovanie služieb. V tom istom rozsahu výber (interného) subjektu, ktorému sa zadá zákazka, na plnenie zákazky na poskytovanie služieb automaticky znamená vylúčenie všetkých ostatných potenciálnych konkurentov.
79. Uvedomujem si, že niektoré orgány hospodárskej súťaže členských štátov nie sú naklonené používaniu postupov zadávania zákaziek in house. Je logické, že si kladú otázky týkajúce sa možných nepriaznivých účinkov rozširovania týchto postupov na trhy (najmä na trhy so službami).(49)
80. Pripustenie zadávania zákaziek in house však bolo vedomým rozhodnutím normotvorcu Únie, ktorý podľa vlastných politických preferencií posúdil vhodnosť oslobodiť v určitých prípadoch orgány verejnej moci členských štátov od povinnosti používať postupy verejného obstarávania.
81. Pripomínam, že uvedené rozhodnutie oprávňuje orgány verejnej moci členských štátov, aby poverili svoje účelové subjekty (pokiaľ – okrem iných požiadaviek – nad nimi vykonávajú rovnakú kontrolu ako nad svojimi vlastnými útvarmi) určitými úlohami bez toho, aby na uskutočňovanie prác, poskytovanie služieb alebo dodávku tovaru využívali trh.(50)
82. Od vyššie uvedeného treba odlíšiť prípad, keď individuálne rozhodnutia orgánu verejnej moci, ktorý poverí poskytovaním služieb vlastný účelový subjekt, nie sú v súlade so smernicou 2014/24 alebo smernicou 2014/23.
83. Tak by to mohlo byť v prejednávanej veci, ak by sa postup in house neuplatnil za podmienok stanovených zákonom, najmä pokiaľ ide o „úplnú kontrolu, ktorú vykonáva samosprávny územný celok nad spoločnosťou, čo nie je možné, ak má súkromná spoločnosť podiel v tejto spoločnosti“.(51) Rada pre hospodársku súťaž by teda kritizovala „nezákonné uplatnenie zásady internalizácie“.(52)
84. Domnievam sa, že stanovisko vnútroštátneho súdu týkajúce sa tejto otázky je správne: otázka, či obec tým, že zadala zákazku poskytovateľovi in house, správne uplatnila svoje verejnoprávne právomoci, by sa mohla skúmať v rámci konania týkajúceho sa porušenia právnych predpisov v oblasti verejného obstarávania.(53)
85. Rozhodnutie mesta Jelgava, ktoré sa považuje za nezákonné, totiž možno napadnúť opravným prostriedkom na orgánoch, ktorým prináleží posudzovať akty orgánov verejnej moci v oblasti obstarávania.(54) V takom opravnom prostriedku zasa možno tvrdiť, že predmetné opatrenie nie je v súlade so zákonom, je zbytočné alebo neprimerané, o čom by nakoniec museli rozhodnúť príslušné súdy.
86. V každom prípade toto všetko samo osebe nesúvisí s článkom 102 ZFEÚ. Na jednej strane preto, lebo – ako som už uviedol – toto ustanovenie sa neuplatní na obec, ktorá prijme rozhodnutie o nakladaní s odpadom pri výkone výsadných práv verejnej moci. Na druhej strane preto, lebo (prípadné) porušenie pravidiel verejného obstarávania sa nevyhnutne nepremietne do zneužitia dominantného postavenia na vnútornom trhu alebo na jeho podstatnej časti.
V. Návrh
87. Na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku, ktorú mu položil Augstākā tiesa (Senāts) (Najvyšší súd, Lotyšsko), takto:
Obec, ktorá sa pri výkone výsadných práv verejnej moci prijme rozhodnutie o organizovaní poskytovania služieb zberu a spracovania odpadu vo svojom územnom obvode a zadá ich poskytovanie prostredníctvom interného postupu (postupu in house) subjektu podliehajúcemu obdobnej kontrole, akú obec vykonáva nad svojimi vlastnými útvarmi, nemožno klasifikovať ako „podnik“ v zmysle článku 102 ZFEÚ.
1 Jazyk prednesu: španielčina.
2 Smernica Rady z 15. júla 1975 o odpadoch (Ú. v. ES L 194, 1975, s. 47; Mim. vyd. 15/001, s. 23).
3 Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 2008, s. 3). Medzi zrušenými smernicami sa nachádza smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/12/ES z 5. apríla 2006 o odpadoch (Ú. v. EÚ L 114, 2006, s. 9).
4 Konkurences likums zo 4. októbra 2001 (Latvijas Vēstnesis, 2001, č. 151). Znenie tohto zákona je dostupné na https://likumi.lv/ta/id/54890‑konkurences‑likums.
5 Pozri v uvedenom zmysle rozsudok zo 14. septembra 2017, Autortiesību un komunicēšanās konsultāciju aģentūra – Latvijas Autoru apvienība (C‑177/16, EU:C:2017:689, bod 6).
6 Valsts pārvaldes iekārtas likums zo 6. augusta 2002 (Latvijas Vēstnesis, 2002, č. 94). Znenie tohto zákona je dostupné na https://likumi.lv/ta/id/63545‑valsts‑parvaldes‑iekartas‑likums.
7 Likums „Par pašvaldībām“ z 19. mája 1994 (Latvijas Vēstnesis, 1994, č. 61). Znenie tohto zákona je dostupné na https://likumi.lv/ta/id/57255‑par‑pasvaldibam. Dňa 1. januára 2023 stratil účinnosť.
8 Atkritumu apsaimniekošanas likums zo 14. decembra 2000 (Latvijas Vēstnesis, 2000, č. 473/476). Znenie tohto zákona je dostupné na https://likumi.lv/ta/id/14012‑atkritumu‑apsaimniekosanas‑likums. Dňa 18. novembra 2010 stratil účinnosť.
9 Znenie prijaté 22. júna 2005, ktoré nadobudlo účinnosť 26. júla 2005.
10 Likums „Par iepirkumu valsts vai pašvaldību vajadzībām“ z 5. júla 2001 (Latvijas Vēstnesis, 2001, č. 110). Znenie tohto zákona je dostupné na https://likumi.lv/ta/id/26309‑par‑iepirkumu‑valsts‑vai‑pasvaldibu‑vajadzibam. Neskôr bol nahradený zákonom o verejnom obstarávaní z roku 2006 (Publisko iepirkumu likums, Latvijas Vēstnesis, 2006, č. 65) a z roku 2016 (Publisko iepirkumu likums, Latvijas Vēstnesis, 2016, č. 254).
11 Bod 8 rozhodnutia vnútroštátneho súdu.
12 Vnútroštátny súd sa na tento účel odvoláva na rozsudok z 26. novembra 2015, Maxima Latvija (C‑345/14, EU:C:2015:784, bod 12 a citovaná judikatúra).
13 Vec Tallinna Kaubamaja Grupp a KIA Auto (C‑606/23, EU:C:2024:1004).
14 Rozsudok z 5. decembra 2024, Tallinna Kaubamaja Grupp a KIA Auto (C‑606/23, EU:C:2024:1004, bod 20).
15 Rozsudok z 18. novembra 2021, Visma Enterprise (C‑306/20, EU:C:2021:935, bod 47 a citovaná judikatúra).
16 Podľa Rady pre hospodársku súťaž (poznámka pod čiarou 27 jej písomných pripomienok) je relevantným trhom v tejto veci trh zberu a prepravy komunálneho odpadu v územnom obvode mesta Jelgava.
17 K tomuto dátumu už Lotyšsko pristúpilo k Európskej únii. Akty týkajúce sa pristúpenia Lotyšskej republiky boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 23. septembra 2003 (Ú. v. EÚ L 236, 2003, s. 33).
18 Prípadne by mohlo mať také dôsledky, aj pokiaľ ide o uplatnenie vnútroštátneho práva. Vnútroštátny súd v bode 16 rozhodnutia o podaní návrhu na začatie prejudiciálneho konania poukazuje na vplyv, ktorý by z hľadiska vnútroštátneho práva mohol mať jeden alebo druhý dátum: mesto Jelgava sa domnieva, že vzhľadom na to, že v roku 2004 neexistoval žiadny predpis týkajúci sa postupu, ktorý malo prijať pri výbere dodávateľa, nevzťahovali sa naň právne predpisy týkajúce sa verejného obstarávania.
19 Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 65).
20 Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií (Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 1).
21 Rozsudok z 29. apríla 2025, Fastned Deutschland (C‑452/23, EU:C:2025:284, bod 41): „… otázku, či sa činnosť má kvalifikovať ako ‚verejná zákazka‘ v zmysle smernice 2014/24 alebo ako ‚koncesia‘ v zmysle smernice 2014/23, je potrebné skúmať výlučne z hľadiska práva Únie…“.
22 Rozsudok z 29. apríla 2025, Fastned Deutschland (C‑452/23, EU:C:2025:284, bod 48): „Uplatnenie pravidiel práva Únie v oblasti koncesií by… bolo vylúčené, ak by kontrola vykonávaná verejným obstarávateľom nad koncesionárom bola obdobná kontrole, ktorú tento obstarávateľ vykonával nad svojimi vlastnými útvarmi, a zároveň ak by koncesionár vykonával podstatnú časť svojej činnosti s verejným obstarávateľom, ktorý ho vlastní… . V prípade takéhoto udelenia koncesie in house sa totiž predpokladá, že verejný obstarávateľ použil svoje vlastné prostriedky, keďže aj keď je koncesionár právne od neho odlišný, v praxi ho možno považovať za interné útvary verejného obstarávateľa, takže výzva na súťaž nie je povinná… . Tieto zásady sú teraz zakotvené a spresnené v článku 17 smernice 2014/23, ktorý stanovuje podmienky, za ktorých koncesia medzi subjektmi vo verejnom sektore nepatrí do pôsobnosti tejto smernice.“
23 Vnútroštátny súd spresňuje, že uvedená povinnosť je tiež v súlade s verejnoprávnymi povinnosťami stanovenými v článku 8 smernice 75/442 (a v článku 8 smernice 2006/12 a článku 15 ods. 1 smernice 2008/98).
24 Ustanovenie § 15 ods. 1 zákona o nakladaní s odpadom zo 14. decembra 2000 stanovuje, že obce musia vybrať podnik poverený nakladaním s odpadom v súlade s postupmi stanovenými v právnych predpisoch, ktorými sa riadi verejné obstarávanie. Podobné ustanovenie sa nachádza v zákone o nakladaní s odpadom z 28. októbra 2010.
25 Bod 18 rozhodnutia vnútroštátneho súdu.
26 Podľa lotyšskej vlády a Rady pre hospodársku súťaž, ktoré to uviedli vo viacerých častiach svojich písomných pripomienok a zopakovali to na pojednávaní, sa v spise nenachádza akt mesta Jelgava, ktorým by sa rozhodlo o využití postupu in house pred uzavretím zmluvy. V rozhodnutí vnútroštátneho súdu sa však predpokladá, že uvedený akt existoval, pričom sa naň odkazuje v bodoch 13 a 18 tohto rozhodnutia. V každom prípade podpísanie zmluvy medzi mestom Jelgava a spoločnosťou SIA JKP bez toho, aby boli potrebné akékoľvek iné listinné dôkazy, samo osebe preukazuje, že toto mesto sa rozhodlo pre uvedený systém zadania zákazky na poskytovanie služieb; zmluva je len vyjadrením tejto vôle mesta.
27 Rozsudok z 13. júla 1962, Mannesmann/Vysoký úrad (19/61, EU:C:1962:31, s. 705 a 706).
28 Rozsudok z 23. apríla 1991, Höfner a Elser (C‑41/90, EU:C:1991:161, bod 21).
29 Rozsudok z 11. júla 2006, FENIN/Komisia (C‑205/03 P, EU:C:2006:453, bod 25).
30 Rozsudok z 10. júla 2025, INTERZERO a i. (C‑254/23, EU:C:2025:569, bod 48).
31 Rozsudok z 12. júla 2012, Compass‑Datenbank, (C‑138/11, EU:C:2012:449, bod 35).
32 Rozsudky z 12. júla 2012, Compass‑Datenbank (C‑138/11, EU:C:2012:449, bod 36); z 19. januára 1994, SAT Fluggesellschaft (C‑364/92, EU:C:1994:7, body 30 a 31), a z 10. júla 2025, INTERZERO a i. (C‑254/23, EU:C:2025:569, bod 49).
33 Rozsudok z 1. júla 2008, MOTOE (C‑49/07, EU:C:2008:376, bod 25): „… okolnosť, že subjekt pri výkone časti svojich činností má výsadné práva verejnej moci, sama osebe nebráni tomu, aby bol kvalifikovaný ako podnik v zmysle práva Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže pre zvyšnú časť jeho hospodárskych činností… . Kvalifikovanie činnosti ako spadajúcej do výkonu výsadných práv verejnej moci alebo ako hospodárskej činnosti sa totiž musí uskutočniť zvlášť pre každú činnosť, ktorú daný subjekt vykonáva.“
34 Pozri článok 13 smernice 2008/98, ktorý je citovaný v bode 6 vyššie. Článok 16 tej istej smernice vyžaduje, aby členské štáty vytvorili integrovanú a primeranú sieť zariadení na spracovanie odpadu určeného na zneškodnenie a „zmesového komunálneho odpadu zozbieraného zo súkromných domácností vrátane prípadov, keď sa tento zber vzťahuje aj na takýto odpad od iných pôvodcov“.
35 Pozri dokument Legal Assistance on the Application of Public Procurement Rules in the Waste Sector Final Report, ktorý zverejnila Komisia v auguste 2016. V rámci zhrnutia situácie, ktorá existuje v členských štátoch, sa v ňom uvádza: „Local authorities have the possibility to perform the provision of services themselves (direct public management) or to delegate it to other public or private entities (delegated public or private management). Delegated public management is mainly organised through direct contract awards to a separate public entity under the control of the authority (under the exclusions provided by the EU Public Procurement Directive for in‑house provision or public‑public cooperation). Delegated private management is organised by outsourcing the public task to a private operator through public contracts and concession contracts, whereby the contract is awarded as a result of public procurement procedures“ (s. 1).
36 Rozsudok z 11. novembra 2021, Regione Veneto (Preprava zmesového komunálneho odpadu) (C‑315/20, EU:C:2021:912, bod 25): „… členské štáty [disponujú] voľnou úvahou, pokiaľ ide o výber územného základu, ktorý považujú za vhodný na dosiahnutie vnútroštátnej sebestačnosti, pokiaľ ide o spracovanie predmetného odpadu. … jedným z najdôležitejších opatrení, ktoré musia členské štáty prijať najmä prostredníctvom samosprávnych územných celkov, ktoré majú na to právomoc, je [však] najmä opatrenie spočívajúce v úsilí o spracovávanie uvedených odpadov v čo najbližšom vhodnom zariadení od miesta jeho vzniku…“. Kurzívou zvýraznil generálny advokát.
37 Ustanovenie § 15 zákona o obecnom zriadení z 19. mája 1994.
38 Ustanovenia § 9 a 15 zákona o nakladaní s odpadom zo 14. decembra 2000.
39 Bod 18 rozhodnutia vnútroštátneho súdu.
40 Rada pre hospodársku súťaž vo svojich písomných pripomienkach (bod 17) uznáva, že podľa vnútroštátneho práva obce môžu organizovať nakladanie s odpadom samy, a to buď tak, že ním poveria vlastného poskytovateľa, alebo si ho objednajú u súkromných poskytovateľov. V rozhodnutí vnútroštátneho súdu sa nakladanie s odpadom, ktoré vykonáva samosprávny územný celok, označuje ako „poskytovanie služby interným poskytovateľom“.
41 Najmä od vydania rozsudkov z 18. novembra 1999, Teckal (C‑107/98, EU:C:1999:562), a z 11. januára 2005, Stadt Halle a RPL Lochau (C‑26/03, EU:C:2005:5).
42 Rozsudok z 8. mája 2014, Datenlotsen Informationssysteme (C‑15/13, EU:C:2014:303, bod 25 a citovaná judikatúra). Pozri tiež nedávny rozsudok z 8. decembra 2016, Undis Servizi (C‑553/15, EU:C:2016:935; ďalej len „rozsudok Undis Servizi“, bod 30).
43 Rozsudok z 8. mája 2014, Datenlotsen Informationssysteme (C‑15/13, EU:C:2014:303, bod 25 a citovaná judikatúra).
44 Rozsudok Undis Servizi, bod 30.
45 Článok 12 smernice 2014/24 spresňuje, za akých podmienok zákazka, ktorú verejný obstarávateľ zadal inej právnickej osobe, ktorá sa spravuje súkromným alebo verejným právom, nepatrí do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Článok 17 smernice 2014/23 je sformulovaný podobne.
46 Rada pre hospodársku súťaž na podporu svojho názoru cituje rozsudok z 27. februára 2025, Aeroportul Internaţional „Avram Iancu“ Cluj (C‑220/24, EU:C:2025:124, body 30 a 31). V uvedenej veci bola uplatnenou odvetvovou právnou úpravou smernica Rady 96/67/ES z 15. októbra 1996 o prístupe k trhu služieb pozemnej obsluhy na letiskách spoločenstva (Ú. v. ES L 272, 1996, s. 36; Mim. vyd. 07/002, s. 496). Súdny dvor rozhodol, že články 1 a 6 smernice 96/67 „nebránia uplatneniu článku 102 ZFEÚ za okolností, keď bol dodávateľovi služieb pozemnej obsluhy odmietnutý prístup k letiskovej infraštruktúre, ktorá je nevyhnutná na účely výkonu tejto činnosti, na letisku v Európskej únii, na ktorom k dátumu tohto odmietnutia bola ročná preprava nižšia než dva milióny cestujúcich“ (výrok).
47 Bod 28 písomných pripomienok Rady pre hospodársku súťaž.
48 Bod 12 písomných pripomienok lotyšskej vlády: „Zneužitie dominantného postavenia mestom [Jelgava] sa prejavilo v podobe vylúčenia a malo negatívny vplyv na hospodársku súťaž na dotknutom trhu. Konanie mesta spočívajúce v tom, že mesto si bez objektívnej potreby (odôvodnenia) vyhradilo hospodárske činnosti na predmetnom trhu a chránilo svoju dcérsku spoločnosť pred hospodárskou súťažou, totiž viedlo k dlhodobému vylúčeniu konkurentov z tohto trhu“.
49 Pozri napríklad správu Comisión Nacional de los Mercados y de la Competencia (Národná komisia pre trhy a hospodársku súťaž, Španielsko) z 19. júna 2013 s názvom „Vlastní poskytovatelia a poverenie zabezpečením poskytovania služieb: dôsledky ich používania z hľadiska podpory hospodárskej súťaže“. V tejto správe sa uvádza: „Obmedzenie hospodárskej súťaže znemožňuje prístup k poskytovaniu predmetných služieb všetkým poskytovateľom odlišných od vlastného poskytovateľa, čím sa obmedzuje ich schopnosť ponúkať svoje výrobky orgánom verejnej správy, ktoré môžu byť v mnohých prípadoch dôležitým odberateľom takého tovaru a takých služieb“ (bod VI, druhý záver, s. 94). „Pri použití tohto nástroja, ktorý vo svojej podstate obmedzuje hospodársku súťaž, sa musí odôvodniť tak správne priznanie postavenia interného poskytovateľa verejnoprávneho subjektu, ako aj použitie poverenia zabezpečením poskytovania služieb pri každom konkrétnom obstarávaní“ (bod VII, s. 97). Kurzívou zvýraznil generálny advokát. Táto správa je dostupná na https://pmt‑eu.hosted.exlibrisgroup.com/primo‑explore/fulldisplay?docid=34CNMC_BKM000007612_3&context=L&vid=34CNMC_V1&lang=es_ES&search_scope=LOCAL_full&adaptor=Local%20Search%20Engine&tab=default_tab&query=any,contains,informe%20%22medios%20propios%22&offset=0.
50 V tomto bode opakujem úvahy, ktoré som uviedol v návrhoch prednesených vo veci LitSpecMet (C‑567/15, EU:C:2017:319, bod 69).
51 Bod 7 rozhodnutia vnútroštátneho súdu.
52 Bod 7 rozhodnutia vnútroštátneho súdu.
53 Bod 18 rozhodnutia vnútroštátneho súdu. V závere tohto bodu vnútroštátny súd zdôrazňuje, že „návrhy na začatie prejudiciálneho konania týkajúce sa platnosti uplatnenia postupu in house sa obvykle predkladajú v konaniach, v ktorých sa napáda rozhodnutie inštitúcie uskutočniť priame zadanie zákazky v rámci postupu verejného obstarávania“. Pokiaľ ide o zadávanie zákaziek in house, v súvislosti s ktorými boli podané návrhy na začatie prejudiciálneho konania v odvetví odpadu, pozri okrem iného rozsudky z 10. septembra 2009, Sea (C‑573/07, EU:C:2009:532); z 29. novembra 2012, Econord (C‑182/11 a C‑183/11, EU:C:2012:758), a z 12. mája 2022, Comune di Lerici (C‑719/20, EU:C:2022:372).
54 Rada pre hospodársku súťaž v bode 28 svojich písomných pripomienok uznáva, že „odôvodnenie a uplatnenie výberu každej formy poskytovania služieb podliehajú právnym kritériám, a teda kontrole dozorných orgánov (a následne súdov). Napríklad v rámci trhu so zberom a prepravou komunálneho odpadu prípustnosť uplatnenia § 3 ods. 1 bodu 7 [zákona o verejnom obstarávaní] obcou, ktorá nezávisle poskytuje služby, podlieha súdnemu preskúmaniu“.