1

Žalobkyňa, spoločnosť Meta Platforms Ireland Ltd, svojou žalobou podanou na základe článku 263 ZFEÚ navrhuje zrušenie vykonávacieho rozhodnutia Komisie C(2023) 8176 final z 27. novembra 2023, ktorým sa stanovuje poplatok za dohľad uplatniteľný na Facebook a Instagram podľa článku 43 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

2

Žalobkyňa je spoločnosťou založenou podľa írskeho práva, dcérskou spoločnosťou americkej spoločnosti Meta Platforms Inc., ktorá bola identifikovaná ako poskytovateľ služieb Facebooku a Instagramu v Európskej únii.

3

Podľa článku 43 ods. 1 až 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES (akt o digitálnych službách) (Ú. v. EÚ L 277, 2022, s. 1, ďalej aj „akt o digitálnych službách“ alebo „nariadenie“), Európska komisia účtuje poskytovateľom veľmi veľkých online platforiem (ďalej len „VVOP“) a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov (ďalej len „VVIV“) pri ich menovaní podľa článku 33 uvedeného nariadenia ročný poplatok za dohľad za každú z takto určených služieb, stanovený prostredníctvom vykonávacieho aktu, s cieľom pokryť odhadované náklady, ktoré musí vynaložiť na riadne plnenie úloh dohľadu, ktoré jej zveruje akt o digitálnych službách. V súlade s článkom 43 ods. 4 uvedeného nariadenia Komisia určí uvedený poplatok použitím metódy, ktorú stanovila v delegovanom akte, v súlade so zásadami stanovenými v článku 43 ods. 5 toho istého nariadenia.

4

Komisia 2. marca 2023 v tejto súvislosti prijala delegované nariadenie (EÚ) 2023/1127, ktorým sa nariadenie 2022/2065 dopĺňa o podrobné metodiky a postupy týkajúce sa poplatkov za dohľad, ktoré Komisia účtuje poskytovateľom veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov (Ú. v. EÚ L 149, 2023, s. 16).

5

Dňa 25. apríla 2023 Komisia prijala rozhodnutie C(2023) 2756 final, ktorým sa Facebook v súlade s článkom 33 ods. 4 aktu o digitálnych službách určuje za VVOP, a rozhodnutie C(2023) 2734 final, ktorým sa Instagram určuje za VVOP.

6

Dňa 28. apríla 2023 boli tieto rozhodnutia oznámené žalobkyni ako hlavnej prevádzkarni poskytovateľa služieb Facebooku a Instagramu v Únii. Kópia každého rozhodnutia bola zaslaná spoločnosti Meta Platforms, ktorá kontroluje skupinu právnych subjektov, do ktorej patrí žalobkyňa.

7

Dňa 27. septembra 2023 Komisia oznámila žalobkyni predbežnú výšku ročného poplatku za dohľad, pokiaľ ide o Facebook a Instagram, v súlade s článkom 6 ods. 3 delegovaného nariadenia 2023/1127, ktorého kópia bola zaslaná aj spoločnosti Meta Platforms. Dňa 13. októbra 2023 žalobkyňa predložila Komisii svoje vyjadrenie.

8

Dňa 27. novembra 2023 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie, ktorým určila výšku ročného poplatku za dohľad uplatniteľného na Facebook a Instagram za rok 2023. Táto suma bola určená v súlade s článkom 43 ods. 3 druhým pododsekom aktu o digitálnych službách podľa metodiky a postupov stanovených v delegovanom nariadení 2023/1127, najmä v jeho článku 5. Na účely určenia uvedenej sumy Komisia využila najmä dva tretie subjekty, SensorTower a Similarweb, a uplatnila metodiku spoločnú pre všetky VVOP a VVIV, ktorú pripojila k napadnutému rozhodnutiu, na výpočet priemerného mesačného počtu aktívnych príjemcov v Únii (ďalej len „PMPAP“) určených služieb a na rozdelenie ročného poplatku za dohľad medzi nimi v súlade so zásadami uvedenými v článku 43 aktu o digitálnych službách. Kópia tohto rozhodnutia bola zaslaná aj spoločnosti Meta Platforms.

9

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

10

Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

11

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza šesť žalobných dôvodov, z ktorých prvé dva sú založené na námietke nezákonnosti článku 5 ods. 2 druhej vety delegovaného nariadenia 2023/1127 v rozsahu, v akom porušuje článok 290 ZFEÚ a článok 43 ods. 4 a 5 aktu o digitálnych službách, a článok 5 ods. 4 delegovaného nariadenia 2023/1127 v rozsahu, v akom porušuje článok 290 ods. 1 ZFEÚ a článok 43 ods. 5 písm. b) aktu o digitálnych službách, ako aj zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania. Tretí žalobný dôvod je založený na porušení práva žalobkyne byť vypočutá podľa článku 41 ods. 2 písm. a) Charty základných práv Európskej únie, pokiaľ ide o určenie „zostatkových súm“ a metódu výpočtu PMPAP. Štvrtý žalobný dôvod je založený na nedostatku odôvodnenia, pokiaľ ide o metódu výpočtu PMPAP a „zostatkových súm“. Piaty žalobný dôvod je v podstate založený na nesprávnej a protiprávnej povahe metódy výpočtu PMPAP v rozsahu, v akom Komisia vykonala svoju delegovanú právomoc prostredníctvom individuálnych vykonávacích aktov. Napokon šiesty žalobný dôvod je založený na tom, že určenie poplatku žalobkyne za dohľad je nesprávne v rozsahu, v akom porušuje článok 43 ods. 5 písm. b) aktu o digitálnych službách.

12

Všeobecný súd ako prvý preskúma piaty žalobný dôvod.

13

Týmto žalobným dôvodom žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne a porušuje článok 290 ods. 1 a článok 291 ods. 2 ZFEÚ, článok 33 ods. 3, článok 43 ods. 4 a článok 87 aktu o digitálnych službách, ako aj článok 4 ods. 2 delegovaného nariadenia 2023/1127, keďže prekračuje svoj cieľ prijať vykonávací akt, ktorým sa určí výška poplatku, a to tým, že stanovuje novú spoločnú metodiku výpočtu PMPAP a neprijateľným spôsobom dopĺňa akt o digitálnych službách.

14

V prvom rade žalobkyňa vytýka Komisii, že stanovila metódu výpočtu PMPAP v prílohách každého vykonávacieho aktu, a nie prostredníctvom delegovaného aktu, ako to stanovuje článok 33 ods. 3 aktu o digitálnych službách, bez ktorého by Komisia mohla použiť údaje uverejnené samotnými poskytovateľmi podľa článku 24 ods. 2 aktu o digitálnych službách namiesto prijatia spoločnej metodiky. Žalobkyňa totiž tvrdí, že vzhľadom na význam metódy výpočtu PMPAP na účel stanovenia poplatku za dohľad, ak by ho Komisia chcela „podrobne“ stanoviť bez toho, aby použila delegovaný akt podľa článku 33 ods. 3 aktu o digitálnych službách, mala ju zahrnúť do delegovaného nariadenia 2023/1127, a nie ju pripojiť k vykonávacím aktom adresovaným všetkým poskytovateľom, akým je napadnuté rozhodnutie.

15

V druhom rade žalobkyňa tvrdí, že táto metóda výpočtu je v rozpore so zásadou proporcionality. Konkrétne podľa nej Komisia použila tri rôzne vyjadrenia PMPAP a uplatnila ho odlišne podľa toho, či sa PMPAP používa na účely transparentnosti (v súlade s článkom 24 aktu o digitálnych službách), na účely určenia služieb ako VVOP alebo VVIV (v súlade s článkom 33 aktu o digitálnych službách), alebo na účely určenia výšky poplatku konkrétneho poskytovateľa za dohľad (v súlade s článkom 43 aktu o digitálnych službách). Spoločná metodika, ktorá bola pripojená k napadnutému rozhodnutiu, by tak viedla k výrazne odlišným PMPAP od tých, ktoré uviedla žalobkyňa. Aj keby sa podľa žalobkyne pripustilo, že bolo potrebné zvoliť spoločný prístup, aby sa predišlo rozdielom vo výpočte PMPAP, Komisia mohla prijať spoločnú metodiku prostredníctvom samostatného delegovaného aktu podľa článku 33 ods. 3 aktu o digitálnych službách, čo by umožnilo poskytovateľom uplatniť ju pri výpočte ich vlastného PMPAP, alebo subsidiárne v delegovanom nariadení 2023/1127 v súlade s článkom 43 ods. 4 aktu o digitálnych službách. Žalobkyňa preto z toho vyvodzuje, že Komisia nemôže zbaviť uvedené ustanovenia potrebného účinku prijatím vykonávacích aktov, ktoré zbavujú funkciu, ktorú normotvorca zveril delegovaným aktom, jej zmyslu.

16

Komisia na jednej strane tvrdí, že článok 4 ods. 2 delegovaného nariadenia 2023/1127 v rozsahu, v akom stanovuje metódu výpočtu koeficientu (U) na účely určenia poplatku splatného za každú určenú službu, dopĺňa článok 43 ods. 5 písm. b) aktu o digitálnych službách, keďže tento článok vyžaduje len to, aby boli poplatky úmerné PMPAP určených služieb. Na druhej strane sa Komisia domnieva, že článok 43 ods. 4 aktu o digitálnych službách jej neukladá povinnosť stanoviť spoločnú metodiku pre výpočet PMPAP. Uvedená spoločná metodika tak nie je ničím iným ako skutočnou voľbou Komisie spomedzi troch možností vychádzať z „akýchkoľvek iných informácií, ktoré sú Komisii k dispozícii“, ako to umožňuje článok 4 ods. 2 delegovaného nariadenia 2023/1127. Okrem toho poznamenala, že článok 33 ods. 3 aktu o digitálnych službách neodkazuje na jeho článok 43, ktorý neodkazuje ani na uvedené ustanovenie, v dôsledku čoho nemožno tvrdiť, že Komisia obišla formálne náležitosti postupu prijímania delegovaného aktu stanoveného v článku 87 aktu o digitálnych službách tým, že k vykonávacím aktom pripojila spoločnú metodiku.

17

Pokiaľ ide o údajné porušenie zásady proporcionality, Komisia odpovedá, že si zvolila spoločnú metodiku výpočtu PMPAP práve na zabezpečenie transparentnosti a rovnosti zaobchádzania s poskytovateľmi, pokiaľ ide o stanovenie ich poplatkov. Domnieva sa, že hoci to viedlo k odhadu pri výpočte PMPAP, vzhľadom na to, že v prípade nemožnosti prístupu k infraštruktúre alebo interným údajom každého poskytovateľa nebolo možné pristúpiť k podrobnému sčítaniu, považovala za vhodnejšie porovnať prostredníctvom uvedenej metodiky PMPAP všetkých určených služieb rovnakého typu alebo podobných služieb na účely stanovenia primeraných poplatkov, než hľadať presnosť v absolútnej hodnote. V tejto súvislosti Komisia pripomenula, že použila spoločnú metodiku na základe článku 4 ods. 2 delegovaného nariadenia 2023/1127, v ktorom sa na výpočet PMPAP uvádzajú rovnaké zdroje informácií, ako sú zdroje uvedené v článku 33 ods. 4 prvom pododseku aktu o digitálnych službách, s cieľom zabezpečiť právnu istotu. Podľa nej by bolo okrem toho vhodné opierať sa na jednej strane o rôzne zdroje údajov na označenie služieb ako VVOP a na druhej strane určiť poplatky, ktoré sa majú účtovať poskytovateľom týchto služieb.

18

Komisia napokon tvrdila, že aj keby v použitej metóde z tretích a nezávislých zdrojov informácií, na ktorých je založená spoločná metodika, existovali nedostatky, akákoľvek prípadná nekoherentnosť, ktorá by z toho vyplynula, by sa horizontálne uplatňovala na všetky určené služby, v dôsledku čoho rôzne služby by boli dotknuté rovnakým spôsobom, čo by jej umožnilo zabezpečiť spravodlivé rozdelenie nákladov na dohľad.

19

Treba pripomenúť, že podľa článku 33 ods. 3 aktu o digitálnych službách, ktorý sa týka určenia online platforiem a internetových vyhľadávačov za VVOP alebo VVIV, „Komisia môže po porade s výborom [Európskeho výboru pre digitálne služby] prijať delegované akty v súlade s článkom 87 [aktu o digitálnych službách] na doplnenie ustanovení [aktu o digitálnych službách] stanovením metodiky výpočtu [PMPAP] na účely odseku 1 tohto článku a článku 24 ods. 2 [aktu o digitálnych službách], pričom sa zabezpečí, aby táto metodika zohľadňovala trhový a technologický vývoj“.

20

Okrem toho podľa poslednej vety článku 33 ods. 4 prvého pododseku aktu o digitálnych službách pri prijímaní rozhodnutia o určení VVOP alebo VVIV „Komisia prijme rozhodnutie na základe údajov nahlásených poskytovateľom online platformy alebo internetového vyhľadávača podľa článku 24 ods. 2 [aktu o digitálnych službách] alebo informácií požadovaných podľa článku 24 ods. 3 [aktu o digitálnych službách] alebo akýchkoľvek iných informácií, ktoré má Komisia k dispozícii“.

21

Okrem toho v súvislosti so stanovením poplatku za dohľad článok 43 ods. 3 až 5 aktu o digitálnych službách znie:

„3.   Poskytovateľom [VVOP] a [VVIV] sa každoročne účtuje poplatok za dohľad za každú službu, za ktorú boli určení podľa článku 33 [aktu o digitálnych službách].

Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými stanoví výšku ročného poplatku za dohľad v súvislosti s každým poskytovateľom VVOP a VVIV. Komisia pri prijímaní uvedených vykonávacích aktov uplatní metodiku stanovenú v delegovanom akte uvedenom v odseku 4 tohto článku a dodržiava zásady stanovené v odseku 5 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 88 [aktu o digitálnych službách].

4.   Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 87 [aktu o digitálnych službách], ktorým stanoví podrobnú metodiku a postupy:

…

…

Komisia pri prijímaní uvedených delegovaných aktov dodržiava zásady stanovené v odseku 5 tohto článku.

5.   Na vykonávací akt uvedený v odseku 3 a delegovaný akt uvedený v odseku 4 sa vzťahujú tieto zásady:

…

…“

22

V súlade s článkom 87 ods. 4 aktu o digitálnych službách Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi. Okrem toho podľa článku 87 ods. 6 toho istého nariadenia môžu Európsky parlament a Rada Európskej únie vzniesť námietku pred nadobudnutím účinnosti takéhoto aktu.

23

Napokon, pokiaľ ide o určenie základnej sumy za službu, článok 4 ods. 1 a 2 delegovaného nariadenia 2023/1127 stanovuje:

„1.   V súvislosti s každou určenou službou, na ktorú sa vzťahujú poplatky za dohľad podľa článku 3, sa základná suma na rok n vypočíta ako podiel celkových ročných nákladov odhadovaných na rok n + 1 v súlade s článkom 2 úmerne [PMPAP] určenej služby v súlade s koeficientom (U) uvedeným v odseku 2 tohto článku a… v súlade s koeficientom (T)…, a to podľa tohto vzorca:

2.   Koeficient (U) na výpočet základnej sumy za každú určenú službu má hodnotu stanovenú v prílohe II, ktorá zodpovedá [PMPAP] vyjadrenému v miliónoch jednotiek zaokrúhlenému nadol na najbližších stotisíc.

[PMPAP] každej určenej služby, ktorý určuje uplatniteľný koeficient podľa prvého pododseku tohto odseku, je počet vyplývajúci z údajov oznámených poskytovateľom online platformy alebo internetového vyhľadávača podľa článku 24 ods. 2 [aktu o digitálnych službách] alebo z informácií požadovaných podľa článku 24 ods. 3 uvedeného aktu alebo z akýchkoľvek iných informácií, ktoré sú Komisii k dispozícii k 31. augustu roka n.

…“

24

V prejednávanej veci sa v odôvodnení 31 napadnutého rozhodnutia spresňuje, že PMPAP každej určenej služby, ktorý určuje koeficient (U) uplatniteľný na určenie poplatku za dohľad, môže vyplývať z údajov poskytnutých poskytovateľom služby v súlade s článkom 24 ods. 2 aktu o digitálnych službách, z informácií požadovaných podľa článku 24 ods. 3 toho istého aktu alebo z akýchkoľvek iných informácií, ktoré sú Komisii k dispozícii.

25

V odôvodnení 32 napadnutého rozhodnutia sa ďalej uvádza, že vzhľadom na rôzne metodiky, odlišnú dostupnosť verejných informácií o nich, rôznu mieru presnosti a rôzne zdroje údajov používané poskytovateľmi určených služieb na výpočet PMPAP ich služieb, ako aj dôvernosť, ktorú požadujú niektorí z týchto poskytovateľov, bolo potrebné vychádzať zo spoločnej metodiky a zo spoločných zdrojov údajov, aby sa koeficient (U) uplatňoval konzistentne naprieč rôznymi určenými službami v súlade s článkom 4 ods. 2 delegovaného nariadenia 2023/1127. Na základe spoločnej metodiky a spoločných zdrojov údajov uvedených v prílohe k napadnutému rozhodnutiu teda Komisia vypočítala PMPAP spoločností Facebook a Instagram a zodpovedajúci koeficient (U), ktoré sú potrebné na určenie výšky poplatku za dohľad fakturovaného žalobkyni (pozri odôvodnenie 33 napadnutého rozhodnutia).

26

Okrem toho v odôvodnení 37 napadnutého rozhodnutia Komisia zdôraznila existenciu ťažkostí, ktoré z viacerých dôvodov vznikli pri zisťovaní informácií o PMPAP VVOP a VVIV, ako aj o metodike, z ktorej poskytovatelia vychádzali pri výpočte ich PMPAP. Za týchto podmienok Komisia uviedla, že v lehotách stanovených v článku 6 ods. 3 a 4 delegovaného nariadenia 2023/1127 nemohla vykonať spoľahlivé porovnanie uverejneného PMPAP medzi rôznymi určenými službami na stanovenie poplatku za dohľad v súlade s článkom 43 ods. 5 písm. b) aktu o digitálnych službách. Okrem toho použitie zdrojov údajov tretích osôb odôvodnila účelom a odlišnou povahou postupu týkajúceho sa určovania poplatkov za dohľad v porovnaní s postupom týkajúcim sa určenia VVOP a VVIV (pozri odôvodnenie 37 napadnutého rozhodnutia).

27

Napokon v odpovedi na tvrdenie uvedené žalobkyňou v rámci konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa Komisii vytýkalo, že v delegovanom akte nestanovila spoločnú metodiku používanú na výpočet PMPAP, a najmä v odôvodnení 40 napadnutého rozhodnutia, Komisia spresnila, že článok 43 ods. 5 aktu o digitálnych službách jej neukladá žiadnu povinnosť v tomto zmysle na účely určenia poplatku za dohľad ani, v prípade neexistencie delegovaného aktu, na účely založenia tohto určenia na údajoch uverejnených poskytovateľmi služieb podľa článku 24 ods. 2 aktu o digitálnych službách.

28

V tejto súvislosti okrem toho v odôvodnení 41 napadnutého rozhodnutia uviedla, že výkon právomoci udelenej podľa článku 290 ZFEÚ je vo všeobecnosti diskrečný a že jej prináleží rozhodnúť, či uplatní svoju právomoc prijímať delegované akty, okrem prípadu, keď jej ustanovenie základného legislatívneho aktu ukladá jasnú, presnú a bezpodmienečnú povinnosť prijať konkrétny delegovaný akt pred určitým dátumom, čo nie je prípad právomoci stanovenej v článku 33 ods. 3 aktu o digitálnych službách. Dodala, že toto ustanovenie totiž len stanovovalo, že má právomoc prijímať delegované akty na doplnenie ustanovení aktu o digitálnych službách stanovením metódy výpočtu PMPAP. Komisia na záver pripomenula, že prijatie delegovaného aktu podľa článku 33 ods. 3 aktu o digitálnych službách si v každom prípade vyžaduje predchádzajúcu konzultáciu s Európskym výborom pre digitálne služby, ktorý však nebol zriadený pred 17. februárom 2024.

29

Všeobecný súd preskúma, či akt o digitálnych službách umožňuje použitie spoločnej metodiky výpočtu PMPAP pred posúdením, či v prejednávanej veci Komisia porušila článok 43 uvedeného nariadenia tým, že prijala takúto metodiku v rámci vykonávacieho aktu.

30

Po prvé treba konštatovať, že žiadne ustanovenie aktu o digitálnych službách alebo delegovaného nariadenia 2023/1127 nebráni tomu, aby Komisia postupovala podľa metodiky určenej na výpočet PMPAP. Okrem toho treba uviesť, ako to urobila Komisia, že relevantnou skutočnosťou na účely uplatnenia článku 43 aktu o digitálnych službách nie je PMPAP v absolútnom vyjadrení každej určenej služby, ale jeho relatívna hodnota vo vzťahu k ostatným určeným službám.

31

V prejednávanej veci mohla mať Komisia oprávnené pochybnosti týkajúce sa koherentnosti všetkých metód výpočtu PMPAP použitých rôznymi poskytovateľmi, a to tým skôr, že nemala k dispozícii údaje o niektorých z nich.

32

Z uvedeného vyplýva, že Komisia bola oprávnená použiť spoločnú metodiku aj v záujme transparentnosti a rovnosti zaobchádzania s uvedenými poskytovateľmi vzhľadom na skutočnosť, že podľa článku 43 aktu o digitálnych službách musí byť rozdelenie poplatkov za dohľad úmerné PMPAP každej určenej služby.

33

Okrem toho, keďže zo znenia článku 4 ods. 2 druhého pododseku delegovaného nariadenia 2023/1127 (pozri bod 22 vyššie) vyplýva, že tento článok nestanovuje žiadnu hierarchiu medzi troma uvedenými zdrojmi informácií, keďže tieto informácie sú jasne prezentované tak, že vychádzajú z alternatívy, a tak Komisia nebola v prejednávanej veci povinná jeden z nich uprednostniť alebo nezohľadniť. Komisia sa preto správne rozhodla vychádzať z „akýchkoľvek iných informácií, ktoré sú [jej] k dispozícii“ v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia.

34

Po druhé zo všeobecnej štruktúry a cieľov aktu o digitálnych službách vyplýva, že pojem „PMPAP“ treba chápať jednotne a koherentne, nezávisle od kontextu a účelu jeho uplatňovania, čo navyše potvrdzuje odôvodnenie 77 uvedeného nariadenia. Ak by totiž zámerom normotvorcu bolo stanoviť odlišné právne režimy podľa toho, či účelom používania PMPAP bolo určenie služby ako VVOP alebo VVIV, alebo určenie poplatku za dohľad, výslovne by to jasne a presne stanovil.

35

Hoci je teda Komisia nepochybne oprávnená prijať spoločnú metodiku výpočtu PMPAP, nemôže sa vyhnúť preskúmaniu postupu prijímania delegovaných aktov, ako je stanovený najmä v článku 87 ods. 4 a 6 aktu o digitálnych službách, tým, že sa obmedzí na to, že túto spoločnú metodiku priloží ku každému vykonávaciemu aktu.

36

V súlade s článkom 43 ods. 4 aktu o digitálnych službách je totiž Komisia povinná prijať delegované akty, ktorými stanoví podrobnú metodiku a postupy, ktoré sa majú použiť na stanovenie jednotlivých ročných poplatkov za dohľad pre každého poskytovateľa, a podľa článku 43 ods. 5 písm. b) toho istého nariadenia musia byť tieto poplatky úmerné PMPAP každej VVOP alebo každého VVIP.

37

Okrem toho článok 4 delegovaného nariadenia 2023/1127 spresňuje spôsoby určenia základnej sumy pre každú službu prostredníctvom vzorca obsahujúceho najmä koeficient (U), ktorého hodnota zodpovedá PMPAP každej dotknutej služby, pričom však doň nie je zahrnutá metóda výpočtu samotného PMPAP.

38

Keďže výpočet PMPAP bol nevyhnutný na stanovenie poplatku za dohľad nad každou službou podľa článku 43 ods. 5 písm. b) aktu o digitálnych službách, Komisia ho vypočítala na základe „spoločnej metodiky“, ktorú však pripojila k napadnutému rozhodnutiu, ako aj k vykonávacím aktom adresovaným ostatným poskytovateľom určených služieb (pozri odôvodnenie 32 napadnutého rozhodnutia).

39

Hoci je pravda, ako zdôrazňuje Komisia, že na rozdiel od článku 33 ods. 3 aktu o digitálnych službách sa článok 43 toho istého nariadenia výslovne netýka prijatia delegovaného aktu na účely stanovenia metodiky výpočtu PMPAP, nič to nemení na tom, že uvedený článok ukladá Komisii povinnosť dbať na to, aby ročné poplatky za dohľad boli úmerné PMPAP každej určenej služby, a zároveň stanoviť metódu a postupy, ktoré sa majú použiť na ich určenie v rámci delegovaného aktu, a nie vykonávacieho aktu.

40

Inými slovami, z kontextuálneho a systematického výkladu relevantných ustanovení aktu o digitálnych službách vyplýva, že hoci článok 43 tohto nariadenia výslovne neodkazuje na metodiku uvedenú v článku 33 aktu o digitálnych službách, vytvára výslovnú súvislosť medzi metódou určenia ročných poplatkov za dohľad, ktorá môže byť stanovená len prijatím delegovaného aktu, a PMPAP určených služieb, podľa ktorého sa majú určiť poplatky.

41

V dôsledku toho je metodika na výpočet PMPAP neoddeliteľnou súčasťou určenia poplatku za dohľad a musí sa považovať za jeho podstatný a nevyhnutný prvok.

42

Po tretie, pokiaľ ide o tvrdenie Komisie založené na tom, že článok 4 ods. 2 druhý pododsek delegovaného nariadenia 2023/1127 poskytuje dostatok podrobností týkajúcich sa výpočtu PMPAP, treba podobne ako žalobkyňa konštatovať, že uvedené ustanovenie neobsahuje viac podrobností týkajúcich sa tohto výpočtu, než sú podrobnosti poskytnuté samotným aktom o digitálnych službách. Hoci totiž článok 4 ods. 2 druhý pododsek delegovaného nariadenia 2023/1127 a posledná veta článku 33 ods. 4 prvého pododseku aktu o digitálnych službách majú odlišné ciele, a to výpočet PMPAP na účely stanovenia poplatkov a určenia VVOP alebo VVIV, treba konštatovať, že zdroje informácií uvedené v týchto dvoch ustanoveniach na získanie PMPAP sú zhodné.

43

Keďže, ako bolo pripomenuté v bode 41 vyššie, výpočet PMPAP je podstatným a nevyhnutným prvkom na stanovenie poplatku, povinnosť Komisie uvedená v článku 43 ods. 4 aktu o digitálnych službách stanoviť v delegovanom akte „podrobnú“ metodiku a postupy určenia poplatkov, implicitne, ale nevyhnutne vedie k povinnosti stanoviť v takomto akte prinajmenšom dostatočne podrobné prvky metódy výpočtu PMPAP.

44

Článok 43 ods. 4 aktu o digitálnych službách v každom prípade ukladá Komisii povinnosť spresniť a konkretizovať akt o digitálnych službách stanovením detailov v delegovanom akte, ktoré neboli definované normotvorcom (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok zo 17. marca 2016, Parlament/Komisia, C‑286/14, EU:C:2016:183, bod 50). V rozsahu, v akom sa však Komisia v delegovanom nariadení 2023/1127 vo všeobecnosti obmedzuje na uvedenie troch zdrojov informácií, a to údajov oznámených poskytovateľom podľa článku 24 ods. 2 aktu o digitálnych službách, informácií požadovaných podľa článku 24 ods. 3 aktu o digitálnych službách a akýchkoľvek iných informácií, ktoré sú jej k dispozícii, nemožno sa domnievať, že Komisia dodržala článok 43 ods. 4 aktu o digitálnych službách.

45

Okrem toho Komisia tým, že sa na pojednávaní uspokojila s tvrdením, že vloženie príliš podrobnej metodiky výpočtu PMPAP do delegovaného aktu nie je vhodné a že takéto riešenie by bolo „kontraproduktívne“, pretože by to viedlo k riziku povinnosti aktualizovať túto metodiku z roka na rok, najmä vzhľadom na nové riešenia odhadu, z právneho hľadiska dostatočne nepreukázala, v čom by spoločná metodika pripojená k napadnutému rozhodnutiu bola príliš podrobná vzhľadom na jasné a presné znenie článku 43 ods. 4 aktu o digitálnych službách.

46

Takéto tvrdenie je navyše v rozpore aj s odôvodnením 77 aktu o digitálnych službách, podľa ktorého „na určenie [PMPAP] môže mať vplyv vývoj na trhu a technický vývoj, a preto by Komisia mala byť splnomocnená doplniť ustanovenia [uvedeného] nariadenia prijatím delegovaných aktov, ktorými sa v prípade potreby stanoví metodika na určenie aktívnych príjemcov online platformy alebo internetového vyhľadávača“.

47

Tvrdenie uvedené Komisiou na pojednávaní, podľa ktorého rozhodnutie neuviesť podrobné informácie v delegovanom nariadení 2023/1127 reaguje na obavu spojenú s ochranou obchodného tajomstva a dôverných údajov tretích spoločností použitých na vykonanie výpočtu PMPAP, nemôže uspieť. Na jednej strane totiž Komisia nepreukázala, v čom je dôvernosť určitých údajov chránená skôr vo vykonávacom akte, akým je napadnuté rozhodnutie, než v delegovanom akte. Na druhej strane treba konštatovať, že dôverné informácie, na ktoré odkazuje Komisia, sa v každom prípade nenachádzajú ani v delegovanom nariadení 2023/1127, ani v spoločnej metodike pripojenej k napadnutému rozhodnutiu, v dôsledku čoho toto tvrdenie možno len zamietnuť.

48

Za týchto podmienok, keďže PMPAP je tak podstatným prvkom metódy stanovenia poplatku za dohľad, ako aj pojmom, ktorý treba chápať jednotne a koherentne v celom akte o digitálnych službách (pozri bod 34 vyššie), z článku 43 ods. 3 aktu o digitálnych službách v spojení s článkom 33 ods. 3 uvedeného nariadenia vyplýva, že prijatím metodiky výpočtu PMPAP vo vykonávacom akte a nie v delegovanom akte Komisia porušila článok 43 ods. 3 až 5 a článok 87 aktu o digitálnych službách.

49

Tento záver nemožno spochybniť ostatnými tvrdeniami Komisie.

50

Po prvé, na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, spoločnú metodiku, ktorá bola pripojená k napadnutému rozhodnutiu, totiž nemožno považovať len za odôvodnené vysvetlenie spôsobu, akým bol PMPAP vypočítaný, ale, ako to potvrdzuje samotný názov prílohy, za skutočnú podrobnú metodiku výpočtu.

51

Hoci môže slúžiť na pochopenie odôvodnenia Komisie a je spoločná pre všetkých poskytovateľov, ako zdôraznila Komisia na pojednávaní, nič to nemení na tom, že takáto metodika vzhľadom na svoje znenie, obsah a dĺžku má povahu dokumentu všeobecnej povahy, ktorý sa má uplatňovať na všetkých poskytovateľov, a nie je len súčasťou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

52

Po druhé treba uviesť, že vzhľadom na to, že žiadne ustanovenie aktu o digitálnych službách ani delegovaného nariadenia 2023/1127 nestanovuje splnomocnenie v prospech Komisie na doplnenie alebo konkretizáciu metódy a postupov uvedených v článku 43 ods. 4 aktu o digitálnych službách prostredníctvom vykonávacieho aktu, skutočnosť, že k napadnutému rozhodnutiu bola pripojená spoločná metodika, tiež nemá nijaký právny základ.

53

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba vyhovieť piatemu žalobnému dôvodu, a v dôsledku toho zrušiť napadnuté rozhodnutie bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ostatné tvrdenia, výhrady alebo žalobné dôvody uvedené žalobkyňou a rozhodnúť o návrhu na prijatie opatrení na zabezpečenie priebehu konania, ktorý podala žalobkyňa.

54

Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd v prípade, že zruší článok 5 ods. 2 alebo 4 delegovaného nariadenia 2023/1127 alebo napadnuté rozhodnutie, zachoval účinky uvedeného nariadenia alebo napadnutého rozhodnutia, až kým Komisia neprijme opatrenia potrebné na odstránenie zistených nedostatkov. Tento odklad výkonu je potrebný, keďže takéto zrušenie by malo vplyv na výšku poplatkov, ktoré sú za rok 2023 splatné a už zaplatené inými určenými poskytovateľmi služieb, ako aj na celkovú úroveň zdrojov, ktoré má Komisia k dispozícii a ktoré už použila na plnenie svojich úloh dohľadu.

55

Žalobkyňa tvrdí, že časové obmedzenie účinkov prípadného zrušenia napadnutého rozhodnutia nie je odôvodnené samotnou skutočnosťou, že rozsudok, ktorý sa má vyhlásiť, by mal za následok retroaktívny účinok vrátenia zaplateného poplatku za dohľad až do prijatia nového rozhodnutia. Okrem toho sa domnieva, že rozsudok, ktorý sa má vyhlásiť, nebude mať priame účinky vo vzťahu k ostatným vykonávacím aktom prijatým Komisiou.

56

Podľa článku 264 prvého odseku ZFEÚ platí, že ak je žaloba opodstatnená, súd vyhlási napadnutý akt za neplatný.

57

Podľa článku 266 prvého odseku ZFEÚ je potom inštitúcia, ktorej akt bol zrušený, povinná prijať potrebné opatrenia na dosiahnutie súladu s rozsudkom o zrušení.

58

Podľa článku 264 druhého odseku ZFEÚ môže súd Únie, ak to považuje za potrebné, uviesť účinky zrušeného aktu, ktoré sa musia považovať za konečné. V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, že pri výkone právomoci, ktorú mu priznáva tento článok, Súdny dvor berie do úvahy dodržiavanie zásady právnej istoty a iných verejných alebo súkromných záujmov (pozri rozsudok z 25. februára 2021, Komisia/Švédsko, C‑389/19 P, EU:C:2021:131, bod 72 a citovanú judikatúru; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 22. decembra 2008, Régie Networks, C‑333/07, EU:C:2008:764, bod 122).

59

Článok 264 druhý odsek ZFEÚ sa teda vykladal najmä tak, že z dôvodov právnej istoty, ale aj z dôvodov, ktorých cieľom je zabrániť diskontinuite alebo regresii vo vykonávaní politík uskutočňovaných alebo podporovaných Úniou, umožňuje zachovať účinky zrušeného aktu počas primeranej lehoty [pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 12. februára 2025, de Volksbank/SRB (Príspevky ex ante na rok 2018), T‑406/18, EU:T:2025:151, bod 104 a citovanú judikatúru].

60

Hoci v prejednávanej veci bolo napadnuté rozhodnutie prijaté v rozpore s článkom 43 ods. 4 aktu o digitálnych službách, ako vyplýva z bodu 48 vyššie, Všeobecný súd naopak nekonštatoval pochybenie, ktoré by malo vplyv na samotnú povinnosť žalobkyne zaplatiť poplatok za dohľad za rok 2023.

61

Za týchto podmienok by zrušenie napadnutého rozhodnutia bez stanovenia zachovania jeho účinkov až do jeho nahradenia novým rozhodnutím mohlo ohroziť vykonanie článku 43 aktu o digitálnych službách, ktorý stanovuje, že Komisia účtuje poskytovateľom VVOP a VVIV ročný poplatok za dohľad, ktorého celková výška pokrýva náklady, ktoré vzniknú Komisii v súvislosti s jej úlohami dohľadu, ktoré jej boli zverené aktom o digitálnych službách (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB, C‑584/20 P a C‑621/20 P, EU:C:2021:601, bod 177). Ak by totiž Komisia bola povinná s okamžitou účinnosťou vrátiť sumu poplatku žalobkyne za dohľad, ako aj výšku poplatkov iných poskytovateľov, ako sú tí, ktorí podali podobnú žalobu založenú na rovnakých žalobných dôvodoch, akým bolo vyhovené v tejto žalobe, hoci títo poskytovatelia v zásade naďalej podliehajú povinnosti platiť uvedené poplatky, takéto vrátenie by mohlo zbaviť Komisiu finančných prostriedkov potrebných na riadne plnenie úloh dohľadu, ktoré jej boli zverené aktom o digitálnych službách.

62

Okrem toho treba uviesť, že vzhľadom na dôvody odôvodňujúce zrušenie napadnutého rozhodnutia, t. j. skutočnosť, že Komisia použila spoločnú metodiku na výpočet PMPAP tak, že ho pripojila k vykonávacím aktom, Komisia nebude schopná prijať nové rozhodnutie ukladajúce žalobkyni povinnosť platiť poplatok za dohľad bez toho, aby vopred stanovila metodiku na výpočet PMPAP prostredníctvom delegovaného aktu. Podľa článku 266 ods. 1 ZFEÚ totiž prináleží Komisii, aby vyvodila potrebné dôsledky zo zrušenia napadnutého rozhodnutia, pričom zohľadní nielen výrok tohto rozsudku, ale aj dôvody, o ktoré sa opiera, keďže sú nevyhnutné na určenie presného významu toho, o čom bolo rozhodnuté vo výroku (pozri v tomto zmysle rozsudky z 29. novembra 2007, Taliansko/Komisia, C‑417/06 P, neuverejnený, EU:C:2007:733, bod 50 a citovanú judikatúru, a zo 14. júla 2016, Lotyšsko/Komisia, T‑661/14, EU:T:2016:412, bod 90). Nové rozhodnutie, ktorým sa stanovuje poplatok za dohľad uplatniteľný na Facebook a Instagram na rok 2023, by sa teda prípadne mohlo prijať až po zmene delegovaného nariadenia 2023/1127 alebo po prijatí nového delegovaného aktu, ktorým sa stanoví metodika na výpočet PMPAP, čo by za súčasného stavu navyše mohlo mať vplyv aj na stanovenie poplatkov za dohľad vo vykonávacích aktoch prijatých na rok 2024.

63

V dôsledku toho by zamietnutie návrhu na zachovanie účinkov napadnutého rozhodnutia mohlo ohroziť právnu istotu a riadne plnenie úloh dohľadu, ktoré akt o digitálnych službách zveruje Komisii.

64

Za týchto okolností je potrebné zachovať účinky napadnutého rozhodnutia až do prijatia opatrení potrebných na vykonanie tohto rozsudku, a to v primeranej lehote, ktorá nesmie presiahnuť dvanásť mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

65

Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

66

Keďže Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhom žalobkyne.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá rozšírená komora)

rozhodol takto: