–

A‑GmbH & Co. KG, v zastúpení: U. Reimer, Steuerberater,

–

Európska komisia, v zastúpení: G. Gattinara a R. Pethke, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 14 písm. c) nariadenia Komisie (ES) č. 88/97 z 20. januára 1997 o povolení oslobodenia dovozov niektorých častí a súčastí bicyklov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike od rozšírenia antidumpingového cla nariadením Rady (ES) č. 71/97, ktoré bolo zavedené nariadením Rady (EHS) č. 2474/93 (Ú. v. ES L 17, 1997, s. 17; Mim. vyd. 11/025, s. 158), zmeneného nariadením Komisie (EÚ) č. 512/2013 zo 4. júna 2013 (Ú. v. EÚ L 152, 2013, s. 1) (ďalej len „nariadenie č. 88/97 v znení zmien z roku 2013“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou A‑GmbH & Co. KG (ďalej len „dovozca“) a Hauptzollamt C (Hlavný colný úrad C, Nemecko) vo veci podmienok, na základe ktorých možno doviezť niektoré častí a súčastí bicyklov s pôvodom v Číne do Európskej únie oslobodené od rozšíreného antidumpingového cla.

3

Rada Európskej únie prijala nariadenie (EHS) č. 2474/93 z 8. septembra 1993, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz bicyklov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike do spoločenstva a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné antidumpingové clo (Ú. v. ES L 228, 1993, s. 1; Mim. vyd. 11/051, s. 1).

4

S cieľom zabrániť obchádzaniu antidumpingových opatrení uložených nariadením č. 2474/93 prostredníctvom dovozu častí a súčastí bicyklov s pôvodom v Číne, ktoré sa používajú pri montáži bicyklov v Únii, Rada prijala nariadenie (ES) č. 71/97 z 10. januára 1997, ktorým sa rozširuje konečné antidumpingové clo uložené nariadením (EHS) č. 2474/93 na bicykle s pôvodom v Čínskej ľudovej republike na dovoz niektorých častí a súčastí bicyklov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a ktorým sa ukladá rozšírené clo na takýto dovoz registrovaný podľa nariadenia (ES) č. 703/96 [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 16, 1997, s. 55).

5

Odôvodnenie 38 nariadenia č. 71/97 znie:

„Oslobodenie od antidumpingového cla je odôvodnené pri tomto konečnom použití: i) montážne činnosti, pri ktorých nie je naplnená skutková podstata obchádzania, a ii) použitie základných častí a súčastí bicyklov v malom množstve malými subjektmi, najmä ako náhradných dielov, pri ktorých sa vychádza z toho, že nejde o obchádzanie. V poslednom uvedenom prípade by dovoz základných častí a súčastí bicyklov totiž z ekonomického hľadiska mohol mať obmedzený význam a je nepravdepodobné, že by ohrozoval existujúce clo v zmysle článku 13 ods. 2 písm. c) základného nariadenia, pokiaľ ide o množstvá bicyklov, ktoré by sa mohli vyrábať prostredníctvom týchto dovezených častí a súčastí.

S cieľom umožniť sprostredkovateľom, ktorí priamo nedovážajú základné časti a súčasti bicyklov, nakupovať tieto časti a súčasti od dovozcov a ďalej ich predávať na montážne činnosti, ktoré nepredstavujú obchádzanie, by sa tento druh transakcie mal kontrolovať aj prostredníctvom systému kontroly konečného použitia.“ [neoficiálny preklad]

6

Podľa článku 3 ods. 1 a článku 3 ods. 2 druhej zarážky tohto nariadenia:

„1.   Komisia po konzultácii s poradným výborom nariadením prijme nevyhnutné opatrenia, aby povolila oslobodenie dovozu základných častí a súčastí bicyklov, ktorým sa neobchádza antidumpingové clo zavedené nariadením (EHS) č. 2474/93, od cla rozšíreného podľa článku 2.

2.   Nariadenie Komisie obsahuje ustanovenia najmä:

…

7

Odôvodnenia 3 až 4 nariadenia č. 88/97 stanovujú:

8

Článok 14 nariadenia č. 88/97 v znení zmien z roku 2013, nazvaný „Oslobodenia na základe kontroly konečného užívania“, stanovuje:

„Ak sú dovozy základných častí a súčastí bicyklov deklarované pre voľný obeh inou osobou ako je oslobodená strana, od dátumu nadobudnutia účinnosti referenčného nariadenia, oslobodia sa od uplatňovania rozšíreného cla ak sú deklarované v súlade so štruktúrou Taric v prílohe III a podľa podmienok stanovených v článku 82 nariadenia [Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 302, 1992, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307)] a článkoch 291 až 304 nariadenia (EHS) č. 2454/93, ktoré sú uplatniteľné mutatis mutandis, ak:

9

Článok 15 ods. 2 nariadenia č. 88/97, zmeneného vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2023/611 zo 17. marca 2023 (Ú. v. EÚ L 80, 2023, s. 67), stanovuje:

„Ak sa zistí, že strany uvedené v odseku 1 deklarovali pre voľný obeh zásielky základných častí a súčastí bicyklov v množstvách presahujúcich prah uvedený v článku 14 písm. c) alebo im boli takéto zásielky dodané, alebo ak nespolupracujú pri vyšetrovaní, nie sú viac pokladané za patriace mimo pôsobnosti článku 13 ods. 2 nariadenia [Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (Ú. v. EÚ L 176, 2016, s. 21)] a každé povolenie oslobodenia udelené takýmto stranám sa so spätnou účinnosťou ruší. …“

10

Odôvodnenia 23 až 25 vykonávacieho nariadenia Komisie 2023/611 znejú:

11

Článok 211 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 269, 2013, s. 1; ďalej len „Colný kódex Únie“), nazvaný „Povolenie“, v odseku 1 písm. a) stanovuje:

„Povolenie od colných orgánov sa vyžaduje na:

12

Článok 254 Colného kódexu Únie, nazvaný „Colný režim konečné použitie“, v odseku 1 stanovuje:

„V colnom režime konečné použitie možno tovar prepustiť do voľného obehu s oslobodením od cla alebo so zníženou sadzbou cla na základe jeho osobitného použitia.“

13

Dovozca v rámci svojej činnosti dováža z Číny rôzne bicyklové diely. Z tohto dôvodu je už niekoľko rokov držiteľom povolenia na konečné použitie vydaného Hlavným colným úradom C. Toto povolenie udelené na základe článku 254 Colného kódexu Únie mu v súlade s odsekom 1 uvedeného článku umožňuje prepustiť tovar do voľného obehu v Únii s úplným alebo čiastočným oslobodením od cla z dôvodu jeho osobitného použitia.

14

Uvedené povolenie sa pôvodne týkalo:

15

V uvedenom povolení sa uvádzalo, že každý mesiac možno deklarovať menej ako 300 jednotiek jedného druhu základných častí a súčastí bicyklov pre vlastnú potrebu alebo previesť danou stranou na iné strany (koncoví zákazníci). Po postupných zmenách vykonaných colnou správou sa však povolenie prestalo vzťahovať na oslobodenie zodpovedajúce oslobodeniu uvedenému v článku 14 písm. c) nariadenia č. 88/97 v znení zmien z roku 2013.

16

V roku 2018 dovozca požiadal colnú správu na základe článku 211 ods. 1 písm. a) Colného kódexu Únie o rozšírenie toho istého povolenia so spätnou účinnosťou od 1. januára 2018, aby sa naň vzťahovalo oslobodenie stanovené v článku 14 písm. c) nariadenia č. 88/97 v znení zmien z roku 2013.

17

V tejto súvislosti tvrdil, že toto ustanovenie umožňuje oslobodenie od rozšíreného antidumpingového cla najmä vtedy, keď sa na mesačnom základe menej ako 300 jednotiek jedného druhu základných častí a súčastí bicyklov „dodáva“ jednej strane. Podľa dovozcu by sa táto hypotéza oslobodenia mala chápať v tom zmysle, že v rámci činnosti dovozcu, ktorý dováža časti a súčasti bicyklov s cieľom dodať ich svojim rôznym zákazníkom, je tento dovozca oprávnený doviezť mesačne a na jedného zákazníka 299 jednotiek jedného druhu základných častí a súčastí bicyklov oslobodených od antidumpingového cla.

18

Keďže colná správa túto žiadosť zamietla, dovozca podal proti zamietavému rozhodnutiu tejto správy žalobu na Finanzgericht (Finančný súd, Nemecko), ktorý túto žalobu zamietol a potvrdil zamietnutie rozšírenia povolenia na konečné použitie, ktorého držiteľom je dovozca.

19

Tento súd sa domnieval, že oslobodenie uvedené v článku 14 písm. c) nariadenia č. 88/97 v znení zmien z roku 2013 bolo stanovené len pre subjekty malého rozsahu, a preto by sa malo obmedziť na situácie, v ktorých je celkovo menej ako 300 jednotiek dodaných všetkým zákazníkom dotknutého dovozcu. Tento výklad je podporený článkom 3 ods. 2 druhou zarážkou nariadenia č. 71/97, podľa ktorého v podstate nariadenie o oslobodení, ktoré prijme Komisia, musí stanoviť „povolenie oslobodenia a kontrolu dovozu základných častí a súčastí bicyklov, najmä prostredníctvom sprostredkovateľov, alebo, pokiaľ ide o ich použitie v malých množstvách, subjektmi malého rozsahu“.

20

Dovozca podal proti rozhodnutiu Finanzgericht (Finančný súd) opravný prostriedok „Revision“ na Bundesfinanzhof (Spolkový finančný súd, Nemecko), vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

21

V tejto súvislosti uviedol, že pojem „subjekty malého rozsahu“ v zmysle tohto posledného uvedeného ustanovenia nie je v platnej právnej úprave definovaný a že cieľ nariadenia č. 88/97 spočíva výlučne v zabránení obchádzaniu antidumpingového cla za predpokladu, že viaceré podniky, ktoré deklarujú tovar, dodávajú zákazníkovi množstvá tohto tovaru, ktoré ako celok prekračujú stanovený prah. Na účely oslobodenia od antidumpingového cla teda nie je potrebné určiť, aký je objem základných častí a súčastí bicyklov predávaných sprostredkovateľskými podnikmi iným subjektom, ale mesačné množstvo nakoniec dodané každému koncovému zákazníkovi. Okrem toho prahová hodnota „menej ako 300 jednotiek jedného druhu základných častí a súčastí bicyklov“ na mesačnom základe predstavuje oslobodenie, ktoré vedie k oslobodeniu 299 týchto jednotiek aj v prípade prekročenia uvedenej prahovej hodnoty, a nie limitnú hodnotu, ktorá by mala za následok, že žiadne oslobodenie by sa neuplatnilo, ak jedna strana deklaruje a dodáva na mesačnom základe viac ako 299 uvedených jednotiek.

22

Vnútroštátny súd sa domnieva, že riešenie sporu, ktorý prejednáva, závisí od toho, aký dovoz základných častí a súčastí bicyklov je oslobodený od rozšíreného antidumpingového cla, a v tejto súvislosti vyjadruje svoje pochybnosti, pokiaľ ide o výklad článku 14 písm. c) nariadenia č. 88/97 v znení zmien z roku 2013.

23

Po prvé sa pýta, či oslobodenie uvedené v tomto ustanovení možno kombinovať s iným oslobodením v zmysle tohto článku 14 písm. a) a/alebo b). V tejto súvislosti sa vnútroštátny súd domnieva, že ak oslobodenia od rozšíreného antidumpingového cla stanovené v uvedenom článku 14 písm. a) a b) možno skombinovať s oslobodením uvedeným v písmene d) tohto článku, je to z dôvodu, že sa každé týka rôznych príjemcov výrobkov a montážnych činností, a preto sa nemôžu prekrývať. Naopak, strana by mohla nerešpektovať cieľ nariadenia č. 88/97 spočívajúci v oslobodení od cla iba ekonomicky minimálnych dovozov, keďže uplatnením oslobodení podľa článku 14 písm. a) a/alebo písm. b) nariadenia č. 88/97 v znení zmien z roku 2013 v spojení s oslobodením uvedeným v článku 14 písm. c) toho istého nariadenia v znení zmien by mohla každý mesiac dovážať viac ako 299 jednotiek základných častí a súčastí bicyklov oslobodených od antidumpingového cla.

24

Po druhé sa vnútroštátny súd pýta, či vzhľadom na článok 14 písm. c) nariadenia č. 88/97 v znení zmien z roku 2013 môže povolenie na konečné použitie stanoviť oslobodenie od rozšíreného antidumpingového cla pre menej ako 300 jednotiek jedného druhu základných častí a súčastí bicyklov na zákazníka mesačne, alebo či sa táto maximálna prahová hodnota uplatňuje na všetkých zákazníkov. Uvádza, že znenie tohto ustanovenia neposkytuje informácie v tejto súvislosti a že jeho extenzívny výklad by mohol viesť k obchádzaniu antidumpingového cla. Uvádza tiež, že spôsob, akým strana vedie svoje podnikanie, alebo pôsobí na trhu, by nemal byť relevantný v rámci preskúmania tejto otázky.

25

Po tretie si vnútroštátny súd kladie otázku, či prahová hodnota „menej ako 300 jednotiek jedného druhu základných častí a súčastí bicyklov“ na mesačnom základe v zmysle článku 14 písm. c) nariadenia č. 88/97 v znení zmien z roku 2013 predstavuje hraničnú hodnotu, v dôsledku ktorej oslobodenie od rozšíreného antidumpingového cla úplne zanikne, ak strana deklaruje a doručí viac ako 299 jednotiek mesačne. V prospech tohto výkladu svedčí zámer normotvorcu Únie umožniť, aby sa oslobodenie stanovené v tomto ustanovení vzťahovalo na malých dovozcov alebo príjemcov výrobkov.

26

Za týchto podmienok Bundesfinanzhof (Spolkový finančný súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

27

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 14 písm. c) nariadenia č. 88/97 v znení zmien z roku 2013 vykladať v tom zmysle, že oslobodenie od rozšíreného antidumpingového cla, ktoré stanovuje, možno v tom istom povolení na konečné použitie v zmysle článku 254 Colného kódexu Únie kombinovať s iným oslobodením podľa článku 14 písm. a) a/alebo písm. b) tohto nariadenia v znení zmien.

28

V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora treba pri výklade ustanovenia práva Únie zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (rozsudok zo 14. marca 2024, VR Bank Ravensburg‑Weingarten, C‑536/22, EU:C:2024:234, bod 35 a citovaná judikatúra).

29

V prvom rade, pokiaľ ide o znenie dotknutých ustanovení, treba konštatovať, že ani článok 254 Colného kódexu Únie, ktorý je výslovne uvedený v prvej otázke, ani článok 211 tohto kódexu, ktoré sa oba týkajú povolenia na konečné použitie, nebránia tomu, aby povolenie na konečné použitie mohlo stanoviť kombináciu viacerých druhov oslobodení od antidumpingového cla.

30

Rovnako aj rôzne druhy oslobodenia uvedené v článku 14 písm. a) až c) nariadenia č. 88/97 v znení zmien z roku 2013 sú uvedené postupne, spojené spojkou „alebo“, čiže z použitia tejto spojky nemožno vyvodiť, že jeden druh oslobodenia nevyhnutne vylučuje iný druh oslobodenia. Hoci totiž dôvod oslobodenia môže sám osebe odôvodniť uplatnenie režimu oslobodenia od rozšíreného antidumpingového cla, nemôže to vylúčiť, že rovnaké povolenie na konečné použitie sa vzťahuje na viaceré dôvody oslobodenia podľa článkov 211 a 254 Colného kódexu Únie.

31

V druhom rade treba uviesť, že vzhľadom na odôvodnenie 38 nariadenia č. 71/97, ktoré uvádza dôvody opodstatňujúce zavedenie oslobodení od rozšíreného antidumpingového cla, ako aj na odôvodnenie 4 nariadenia č. 88/97 sa všeobecná štruktúra článku 14 písm. a) až c) nariadenia č. 88/97 v znení zmien z roku 2013 zdá byť v súlade s cieľom tohto naposledy uvedeného nariadenia, ktorý spočíva v povolení dovozu základných častí a súčastí bicyklov oslobodených od rozšíreného antidumpingového cla, ktoré má skôr obmedzený hospodársky význam.

32

Je preto málo pravdepodobné, že kombinované uplatňovanie takýchto oslobodení ohrozí cieľ sledovaný zavedením antidumpingového cla, pokiaľ ide tak o množstvá bicyklov, ktoré možno vyrábať prostredníctvom týchto dovezených základných častí a súčastí, ako aj o hospodársky obmedzenú povahu dovozu, ktorý je oslobodený od tohto cla.

33

Vzhľadom na vyššie uvedené treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 14 písm. c) nariadenia č. 88/97 v znení zmien z roku 2013 sa má vykladať v tom zmysle, že oslobodenie od rozšíreného antidumpingového cla, ktoré stanovuje, možno v tom istom povolení na konečné použitie v zmysle článku 254 Colného kódexu Únie kombinovať s iným oslobodením podľa článku 14 písm. a) a/alebo písm. b) tohto nariadenia v znení zmien.

34

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 14 písm. c) nariadenia č. 88/97 v znení zmien z roku 2013 vykladať v tom zmysle, že povolenie na konečné použitie v zmysle článku 254 Colného kódexu Únie môže stanoviť oslobodenie od rozšíreného antidumpingového cla pre menej ako 300 jednotiek jedného druhu základných častí a súčastí bicyklov na zákazníka mesačne, alebo či sa táto prahová hodnota týka všetkých zákazníkov držiteľa tohto povolenia spolu.

35

Na úvod treba pripomenúť, že v rozsudku z 29. júla 2010, Isaac International (C‑371/09, EU:C:2010:458, body 33 a 34), Súdny dvor už rozhodol, že článok 14 písm. c) nariadenia č. 88/97 v znení zmien z roku 2013, ktorý zavádza výnimku de minimis v prospech určitých subjektov, „stanovuje mesačné množstevné obmedzenie a uvádza, že toto číslo sa počíta zohľadnením všetkých strán, ktoré sú pridružené alebo majú kompenzačné dohody s dovozcom alebo deklarantom“.

36

V podstate sa teda konštatovalo, že toto oslobodenie de minimis stanovuje maximálny počet jednotiek jedného druhu základných častí a súčastí bicyklov, teda menej ako 300 jednotiek, ktoré môže každý mesiac podľa článku 14 písm. c) nariadenia č. 88/97 v znení zmien z roku 2013 doviezť dovozca, ktorý nie je oslobodený, a to bez ohľadu na počet podnikov/osôb, ktorým tieto jednotky následne dodáva.

37

Takýto výklad je v súlade s cieľom nariadenia č. 88/97, ktorým je povoliť oslobodenie od rozšíreného antidumpingového cla len vtedy, ak neohrozuje ciele sledované zavedením uvedených ciel. Povolenie dovozu oslobodeného od týchto ciel, hoci obmedzeného na menej ako 300 jednotiek jedného druhu základných častí a súčastí bicyklov mesačne na zákazníka, ktoré by však mohli byť dodané potenciálne neobmedzenému počtu zákazníkov, by však mohlo ohroziť tieto ciele.

38

Vzhľadom na vyššie uvedené treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 14 písm. c) nariadenia č. 88/97 v znení zmien z roku 2013 sa má vykladať v tom zmysle, že povolenie na konečné použitie v zmysle článku 254 Colného kódexu Únie môže stanoviť oslobodenie od rozšíreného antidumpingového cla na menej ako 300 jednotiek jedného druhu základných častí a súčastí bicyklov mesačne a všetkých zákazníkov držiteľa tohto povolenia spolu.

39

Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 14 písm. c) nariadenia č. 88/97 v znení zmien z roku 2013 vykladať v tom zmysle, že prekročenie prahovej hodnoty „menej ako 300 jednotiek jedného druhu základných častí a súčastí bicyklov“ na mesačnom základe znamená, že strana, ktorá deklaruje a doručuje viac ako 299 jednotiek mesačne, nemá nárok na žiadne oslobodenie od rozšíreného antidumpingového cla na základe uvedeného ustanovenia.

40

Na úvod zo znenia článku 14 písm. c) nariadenia č. 88/97 v znení zmien z roku 2013 nevyplýva, že by prahová hodnota „menej ako 300 jednotiek jedného druhu základných častí a súčastí bicyklov“ na mesačnom základe predstavovala oslobodenie, ktoré by v prípade prekročenia po túto hodnotu viedlo k oslobodeniu od rozšíreného antidumpingového cla.

41

Naproti tomu z článku 15 ods. 2 nariadenia č. 88/97, zmeneného vykonávacím nariadením 2023/611, najmä vyplýva, že ak strany deklarovali pre voľný obeh alebo prijali dodávky základných častí a súčastí bicyklov v množstvách presahujúcich prahovú hodnotu stanovenú v tomto článku 14 písm. c), akékoľvek povolenie oslobodenia udelené takýmto stranám sa so spätnou účinnosťou ruší. Z toho vyplýva, že uvedená prahová hodnota predstavuje hodnotu, ktorej prekročenie úplne zbavuje uvedené strany takéhoto oslobodenia.

42

Je pravda, ako uvádza Komisia vo svojich písomných pripomienkach, že tento vývoj právnej úpravy Únie priniesol objasnenie vzhľadom na rozdielnu prax vnútroštátnych colných orgánov. Z odôvodnenia 23 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2023/611 však vyplýva, že rovnakú prahovú hodnotu treba po jej stanovení nariadením č. 88/97 v jeho pôvodnom znení považovať za hodnotu, ktorej prekročenie má za následok zrušenie povolenia oslobodenia. Potvrdzuje to aj odôvodnenie 24 tohto vykonávacieho nariadenia, ktoré uvádza, že „prah[ová hodnota de minimis by sa mala] výslovne uviesť v nariadení [č. 88/97]“, a to „s cieľom zabezpečiť právnu istotu a transparentnosť“, ako aj odôvodnenie 25 uvedeného vykonávacieho nariadenia.

43

Ako ďalej uvádza vnútroštátny súd a ako vyplýva z odôvodnenia 4 nariadenia č. 88/97, oslobodenie na základe režimu konečného použitia bolo zavedené s cieľom umožniť dovoz alebo dodávky v malých množstvách, ktoré majú obmedzený hospodársky význam. Umožniť hospodárskym subjektom, ktoré vykonávajú dovoz alebo ďalší predaj vo veľkom rozsahu, aby automaticky využívali oslobodenie, aspoň čiastočné, v súvislosti s takýmito transakciami, by však ohrozilo cieľ sledovaný antidumpingovou právnou úpravou.

44

V tejto súvislosti vnútroštátny súd odkazuje na rozsudok 12. mája 2021, Hauptzollamt B (Kaviár jeseterotvarých rýb) (C‑87/20, EU:C:2021:382). V tomto rozsudku Súdny dvor konštatoval, že množstvo 125 gramov kaviáru jeseterotvarých rýb na osobu, ktorého dovoz nie je podmienený predložením povolenia na dovoz, predstavuje limitnú hodnotu, pričom vychádzal najmä zo skutočnosti, že predmetné ustanovenie treba považovať za výnimku, ktorá sa ako taká musí vykladať reštriktívne.

45

Skutkové okolnosti vo veci samej sa líšia od skutkových okolností vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok a ktoré sa týkali ochrany druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín, ktorým hrozí vyhynutie, reguláciou obchodu s nimi na základe nariadenia Rady (ES) č. 338/97 z 9. decembra 1996 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi (Ú. v. ES L 61, 1997, s. 1; Mim. vyd. 15/003, s. 136).

46

Nič to však nemení na tom, že cieľom antidumpingovej právnej úpravy je v prejednávanej veci chrániť európsky priemysel patriaci do odvetvia bicyklov a že oslobodenia od rozšíreného antidumpingového cla podľa nariadenia č. 88/97 sa priznávajú len na transakcie, ktoré nepredstavujú obchádzanie, najmä na transakcie v prospech malých hospodárskych subjektov. Článok 14 písm. c) nariadenia č. 88/97 v znení zmien z roku 2013 tak treba považovať za ustanovenie predstavujúce výnimku v prospech malých hospodárskych subjektov, ktorých činnosť vzhľadom na ich slabý hospodársky dosah nepatrí do pôsobnosti ustanovení, ktorých cieľom je zabrániť obchádzaniu rozšírených antidumpingových ciel.

47

Vzhľadom na vyššie uvedené treba na tretiu otázku odpovedať tak, že článok 14 písm. c) nariadenia č. 88/97 v znení zmien z roku 2013 sa má vykladať v tom zmysle, že prekročenie prahovej hodnoty „menej ako 300 jednotiek jedného druhu základných častí a súčastí bicyklov“ na mesačnom základe znamená, že strana, ktorá deklaruje a doručuje viac ako 299 jednotiek mesačne, nemá nárok na žiadne oslobodenie od rozšíreného antidumpingového cla na základe uvedeného ustanovenia.

48

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto: