Predbežné znenie

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (veľká komora)

z 8. septembra 2026(*)

„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Poľnohospodárstvo – Spoločná poľnohospodárska politika – Režimy priamej podpory – Nariadenie (ES) č. 1782/2003 – Článok 20 ods. 1 – Systém identifikácie poľnohospodárskych pozemkov – Účinnosť riadiacich a kontrolných postupov – Nariadenie (ES) č. 796/2004 – Článok 68 – Povinnosť poľnohospodára nahlásiť plochy a správne identifikovať obhospodarovaný pozemok a jeho hranice – Zníženia a nevyplatenia podpory v prípadoch nadmerného vyhlásenia – Výnimky – Pojem ‚fakticky správne informácie‘ – Zodpovednosť štátu za škody spôsobené jednotlivcom porušením práva Únie – Porušenie, ktoré možno pripísať vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu v poslednom stupni – Neexistencia ustanovenia, ktoré priznáva práva jednotlivcom “

Vo veci C‑163/24,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Curtea de Apel Bucureşti (Odvolací súd Bukurešť, Rumunsko) z 21. decembra 2023 a doručený Súdnemu dvoru 1. marca 2024, ktorý súvisí s konaním:

proti

Statul Român – Ministerul Finanţelor Publice,

Curtea de Apel Bucureşti,

SÚDNY DVOR (veľká komora),

v zložení: predseda K. Lenaerts, podpredseda T. von Danwitz, predsedovia komôr F. Biltgen, K. Jürimäe, L. Arastey Sahún, J. Passer a F. Schalin, sudcovia S. Rodin, E. Regan, D. Gratsias, M. Gavalec (spravodajca), Z. Csehi, S. Gervasoni, N. Fenger a R. Frendo,

generálny advokát: A. Rantos,

tajomník: R. Șereș, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 20. mája 2025,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

– BX, vo vlastnom mene, a v zastúpení: I. Kis, avocate,

– rumunská vláda, v zastúpení: E. Gane, L. Ghiță a L. Lițu, splnomocnené zástupkyne,

– Európska komisia, v zastúpení: A. C. Becker a L. Radu Bouyon, splnomocnené zástupkyne,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 2. októbra 2025,

vyhlásil tento

Rozsudok

1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 20 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 2019/93, (ES) č. 1452/2001, (ES) č. 1453/2001, (ES) č. 1454/2001, (ES) č. 1868/94, (ES) č. 1251/1999, (ES) č. 1254/1999, (ES) č. 1673/2000, (EHS) č. 2358/71 a (ES) č. 2529/2001 (Ú. v. EÚ L 270, 2003, s. 1; Mim. vyd. 03/040, s. 269), zmeneného nariadením Rady (ES) č. 1009/2008 z 9. októbra 2008 (Ú. v. EÚ L 276, 2008, s. 1) (ďalej len „nariadenie č. 1782/2003“), a článku 68 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 796/2004, z 21. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na uplatňovanie krížového plnenia, modulácie a integrovaného správneho a kontrolného systému uvedeného v nariadení (ES) č. 1782/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov (Ú. v. EÚ L 141, 2004, s. 18; Mim. vyd. 03/044, s. 243), zmeneného nariadením Komisie (ES) č. 381/2007 zo 4. apríla 2007 (Ú. v. EÚ L 95, 2007, s. 8) (ďalej len „nariadenie č. 796/2004“).

2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi BX, ktorý je poľnohospodárom, proti Statul Român – Ministerul Finanţelor Public (Rumunsko zastúpené ministerstvom verejných financií) a Curtea de Apel Bucureşti (Odvolací súd Bukurešť, Rumunsko), v ktorom sa navrhuje určenie vzniku zodpovednosti tohto členského štátu z dôvodu, že tento súd porušil článok 20 ods. 1 nariadenia č. 1782/2003 a článok 68 nariadenia č. 796/2004, ako aj tým, že si nesplnil povinnosť podať návrh na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor, stanovenú v článku 267 treťom odseku ZFEÚ.

Právny rámec

Právo Únie

Zmluva o FEÚ

3 Článok 267 ZFEÚ stanovuje:

„Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať [rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach], ktoré sa týkajú:

a) výkladu zmlúv,

b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie.

Ak… takáto otázka [vznikne] v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej únie, aby o nej rozhodol.

Ak… takáto otázka [vznikne] v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie.

…“

Nariadenie č. 1782/2003

4 Nariadenie č. 1782/2003, ktoré bolo uplatniteľné na spor vo veci samej, v odôvodneniach 11 a 13 až 16 stanovovalo:

„(11) S cieľom posilniť účinnosť a rentabilitu správnych a kontrolných mechanizmov je nutné upraviť systém zriadený nariadením Rady (EHS) č. 3508/92 z 27. novembra 1992 o zavedení integrovaného administratívneho a kontrolného systému pre niektoré režimy podpory spoločenstva [(Ú. v. ES L 355, 1992, s. 1; Mim. vyd. 03/013, s. 223)]…

…

(13) Rôzne zložky integrovaného [správneho a kontrolného] systému sú zamerané na zlepšenie účinnosti administratívnych a kontrolných postupov. …

(14) Vzhľadom na zložitosť systému a na veľký počet žiadostí o podporu, ktoré sa majú spracovať, je nevyhnutné využívať vhodné technické prostriedky a administratívne a kontrolné metódy. Preto musí integrovaný systém zahrňovať na úrovni každého členského štátu počítačovú databázu, systém identifikácie poľnohospodárskych pozemkov, žiadosti poľnohospodárov o podporu, integrovaný kontrolný systém a, čo sa týka režimu jednotnej platby, systém identifikácie a evidencie platobných nárokov.

(15) S cieľom umožniť spracovanie zozbieraných údajov a ich využívania na overovanie žiadostí o podporu je nutné vytvoriť výkonné počítačové databázy, ktoré umožnia najmä uskutočňovanie krížových kontrol.

(16) Identifikácia poľnohospodárskych pozemkov je kľúčovým prvkom správneho používania režimu viazaného na plochu. Doterajšie skúsenosti ukázali niektoré nedostatky súčasných metód. Preto je potrebné vytvoriť systém identifikácie zriadený prípadne s pomocou diaľkového snímania údajov.“

5 Články 13 až 16 tohto nariadenia sa týkali poradenského systému v oblasti správy pôdy a poľnohospodárskych podnikov, nazývaného „poľnohospodársky poradenský systém“.

6 Článok 17 uvedeného nariadenia s názvom „Oblasť pôsobnosti“ v prvom odseku stanovoval:

„Každý členský štát vytvorí integrovaný administratívny a kontrolný systém (ďalej len ‚integrovaný systém‘).“

7 V článku 18 tohto nariadenia, nazvaného „Prvky integrovaného systému“, sa v odseku 1 písm. b) uvádzalo:

„Integrovaný systém zahrnuje tieto prvky:

…

b) systém identifikácie poľnohospodárskych pozemkov;“

8 Článok 19 nariadenia č. 1782/2003, nazvaný „Počítačová databáza“, v odseku 1 spresňoval:

„Do počítačovej databázy sa zaznamenávajú pre každý poľnohospodársky podnik údaje získané so žiadosťou o podporu.

Táto databáza prostredníctvom príslušného orgánu určitého členského štátu umožní najmä oboznámiť sa s údajmi týkajúcimi sa určitého kalendárneho roka a/alebo sezóny, počnúc rokom 2000 a v prípade pomoci, ktorá sa udeľuje podľa kapitoly 10b hlavy IV počnúc 1. májom 1998.“

9 Článok 20 tohto nariadenia s názvom „Identifikačný systém poľnohospodárskych parciel“ v odseku 1 stanovoval:

„Identifikačný systém poľnohospodárskych parciel sa vytvorí podľa máp alebo dokumentov pozemkového registra alebo iných kartografických dokumentov. Použijú sa techniky automatizovaného geografického systému, v optimálnom prípade vrátane leteckého alebo vesmírneho ortometrického zobrazovania homogénnej úrovne, zaručujúcej aspoň presnosť kartografického zobrazenia v mierke 1:10 000.“

10 Podľa článku 21 uvedeného nariadenia s názvom „Systém identifikácie a evidencie platobných nárokov“:

„1. Systém identifikácie a evidencie platobných nárokov je zavedený tak, aby umožnil overovanie nárokov a krížové kontroly so žiadosťami o podporu a systémom identifikácie poľnohospodárskych pozemkov.

2. Tento systém musí umožniť priamy a bezprostredný prístup prostredníctvom príslušného orgánu členského štátu k údajom prinajmenšom za posledné tri po sebe idúce kalendárne a/alebo hospodárske roky.“

11 Článok 22 tohto nariadenia, nazvaný „Žiadosti o podporu“, znel:

„1. Poľnohospodár predkladá každý rok žiadosť o priame platby v rámci integrovaného systému, v ktorej sú prípadne uvedené:

– všetky poľnohospodárske pozemky poľnohospodárskeho podniku;

– …

2. Členský štát sa môže rozhodnúť, že postačí, ak žiadosť o pomoc obsahuje len zmeny v porovnaní so žiadosťou o pomoc, ktorá sa predložila v predchádzajúcom roku. Členský štát zabezpečí distribúciu vopred vytlačených formulárov, v ktorých sa vychádza z plôch určených v predchádzajúcom roku a poskytne grafické dokumenty uvádzajúce polohu týchto plôch, prípadne rozmiestnenie olív európskych.

…“

12 V článku 23 nariadenia č. 1782/2003, nazvaného „Overovanie podmienok pre poskytnutie podpory“, sa v odseku 1 uvádzalo:

„Členské štáty vykonávajú administratívnu kontrolu žiadostí o podporu, a pritom najmä overujú plochu, na ktorú možno poskytnúť podporu, a [z]odpovedajúce platobné nároky.“

Nariadenie č. 796/2004

13 Nariadenie č. 796/2004, ktoré sa uplatňovalo na spor vo veci samej, v odôvodneniach 13 a 55 stanovovalo:

„(13) Z dôvodu účinnosti kontrol sa uvedú všetky momentálne možné oblasti použitia príslušných režimov podpory. Zavedú sa ustanovenia na ovládanie jednotného režimu podpory, ktoré budú zahŕňať všetky žiadosti o podporu, ktoré sa budú na danú oblasť vzťahovať.

…

(55) Na ochranu finančných záujmov spoločenstva je potrebné pri[j]ať primerane účinné opatrenia na boj proti nedostatkom a podvodom. V prípadoch zistených nedostatkov s ohľadom na podmienky posúdenia vhodnosti rôznych režimov podpory je potrebné urobiť samostatné ustanovenia.“

14 V článku 2 tohto nariadenia s názvom „Definície“ sa v odseku 22 uvádzalo:

„Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

…

22. ‚stanovená plocha‘: predstavuje plochu[,] pre ktorú boli splnené všetky podmienky ustanovené v pravidlách na udelenie podpory; v prípade jednotného platobného režimu, deklarovaná plocha sa môže považovať za stanovenú len ak sa skutočne na ňu vzťahuje zodpovedajúci počet platobných nárokov“.

15 Článok 12 uvedeného nariadenia, nazvaný „Obsah jednotnej žiadosti“, v odseku 1 písm. d) stanovoval:

„Jednotná žiadosť musí obsahovať všetky informácie, potrebné na stanovenie oprávnenosti podpory, najmä:

…

d) podrobnosti umožňujúce identifikáciu všetkých poľnohospodárskych pozemkov podniku, ich plochu vyjadrenú v hektároch na dve desatinné miesta, ich umiestnenie, pokiaľ je to vhodné, ich využitie a či je poľnohospodársky pozemok zavlažovaný“.

16 Článok 15 nariadenia č. 796/2004 s názvom „Zmeny a doplnenia jednotnej žiadosti“ v odseku 3 stanovoval:

„V prípade[,] keď príslušný orgán už informoval poľnohospodára o nepresnostiach v žiadosti o podporu, alebo keď oznámil poľnohospodárovi svojom zámer vykonať kontrolu na mieste a pokiaľ táto kontrola na mieste odhalí nepresnosti, zmeny a doplnenia v súlade s odsekmi 1 a 2 [uvedené v odseku 1 – neoficiálny preklad] sa nepovoľujú ohľadom poľnohospodárskych pozemkov, ktorých sa týkajú nepresnosti.“

17 Podľa článku 22 nariadenia č. 796/2004, nazvaného „Stiahnutie žiadostí o poskytnutie podpory“:

„1. Žiadosť o poskytnutie podpory sa môže kedykoľvek písomne úplne alebo čiastočne stiahnuť.

…

Avšak tam, kde príslušný orgán už informoval poľnohospodára o nepresnostiach v žiadosti o podporu alebo kde príslušný orgán oznámil poľnohospodárovi svoj zámer uskutočniť kontrolu na mieste a kde táto kontrola na mieste odhalí nedostatky, stiahnutia sa neuplatnia na časti žiadosti o podporu s nedostatkami.

2. Stiahnutia v súlade s odsekom 1 uvedú žiadateľa do pozície, v ktorej bol predtým, než predložil žiadosť o podporu alebo príslušnú časť žiadosti o podporu.“

18 V článku 24 tohto nariadenia sa v odseku 1 písm. c) s názvom „Krížové kontroly“ uvádzalo:

„Administratívne kontroly uvedené v článku 23 nariadenia [č. 1782/2003] majú umožniť zistenie nedostatkov, najmä automatickou kontrolou s využitím automatizovaných prostriedkov, včítane krížových plnení:

…

c) na kontrolu poľnohospodárskych pozemkov, ako je uvedené v jednotnej žiadosti a referenčných pozemkov, ako sú zaradené v identifikačnom systéme poľnohospodárskych pozemkov, aby sa overila oprávnenosť na podporu týchto plôch ako takých;

…“

19 Článok 51 uvedeného nariadenia, nazvaný „Zníženia a nevyplatenia podpory v prípadoch nadmerného vyhlásenia“, v odseku 1 v podstate stanovoval, že ak zistený rozdiel medzi deklarovanou plochou a plochou stanovenou v súlade s týmto nariadením presiahne 20 % určenej plochy, žiadna podpora súvisiaca s plochou sa nevyplatí pre príslušnú skupinu plodín.

20 V článku 68 uvedeného nariadenia s názvom „Výnimky z uplatňovania znížení a vylúčení“ v odseku 1 sa uvádzalo:

„Zníženia a vylúčenia stanovené v kapitole I sa neuplatnia tam, kde poľnohospodár predložil fakticky správne informácie alebo tam, kde preukázal inak svoju nevinu.“

Nariadenie č. 1973/2004

21 Nariadenie Komisie (ES) č. 1973/2004 z 29. októbra 2004, ustanovujúce podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003 o schémach podpory stanovených v hlavách IV a IVa tohto nariadenia a využití pozemkov vyňatých z produkcie na výrobu surovín (Ú. v. EÚ L 345, 2004, s. 1), obsahovalo článok 138 s názvom „Zníženia a vylúčenia vzhľadom na podmienky prípustnosti“. Podľa odseku 1 prvého a druhého pododseku tohto článku ak sa administratívnou kontrolou alebo kontrolou na mieste zistilo, že rozdiel medzi deklarovanou plochou a stanovenou plochou v zmysle článku 2 bodu 22 nariadenia č. 796/2004 je v rozpätí 30 % – 50 % stanovenej plochy, na predmetný rok sa neposkytla žiadna podpora.

Rumunské právo

22 Ordonanța de urgență a Guvernului nr. 125/2006 pentru aprobarea schemelor de plăți directe și plăți naționale directe complementare, care se acordă în agricultură începând cu anul 2007, și pentru modificarea articolului 2 din Legea nr. 36/1991 privind societățile agricole și alte forme de asociere în agricultură (mimoriadne nariadenie vlády č. 125/2006, ktorým sa schvaľujú režimy priamych platieb a doplnkových vnútroštátnych priamych platieb, poskytovaných v odvetví poľnohospodárstva od roku 2007, a ktorým sa mení článok 2 zákona č. 36/1991 o poľnohospodárskych podnikoch a iných formách združovania v poľnohospodárstve), z 21. decembra 2006 (Monitorul Oficial al României, časť I, č. 1043 z 29. decembra 2006), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej, v článku 7 ods. 1 písm. b) a c) stanovovalo:

„Na to, aby žiadateľ získal platbu v rámci režimov jednotnej platby na plochu, musí byť zapísaný do registra poľnohospodárov, ktorý vedie Agenția de Plăți și Intervenție pentru Agricultură [Poľnohospodárska platobná a intervenčná agentúra, Rumunsko], musí predložiť žiadosť o platbu v stanovenej lehote a spĺňať nasledujúce všeobecné podmienky:

…

b) deklarovať všetky poľnohospodárske pozemky;

c) pod hrozbou uplatnenia trestných sankcií poskytnúť skutočné, úplné a plne platné údaje vo formulári žiadosti o jednotnú platbu na plochu a v pripojených dokumentoch vrátane zoznamu plôch.

…“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

23 Dňa 14. mája 2007 podal BX, rumunský poľnohospodár, na Agenția de Plăți și Intervenție pentru Agricultură – Centrul Județean Argeș (Poľnohospodárska platobná a intervenčná agentúra – Krajské stredisko Argeș, Rumunsko), (ďalej len „APIA Argeș“) žiadosť na rok 2007 v rámci režimu jednotnej platby na plochu a režimu znevýhodnených poľnohospodárskych oblastí. V tejto žiadosti sa uvádzala celková poľnohospodárska plocha 264,71 hektára (ha), rozdelená na viaceré pozemky vrátane pozemku s rozlohou 129,09 ha v oblasti Rucăr, z ktorých BX určil a identifikoval príslušné plochy prostredníctvom máp, ktoré poskytla APIA Argeș.

24 Po tom, čo APIA Argeș počas správnej kontroly zistila, že aj iné osoby požiadali o jednotnú platbu na plochu vo vzťahu k niektorým plochám deklarovaným zo strany BX, požiadala BX a ostatné dotknuté osoby o objasnenie. Po určení plôch, ktoré využívajú jednotliví poľnohospodári, BX a tieto osoby 28. novembra 2007 uviedli, že BX využíva len 45 ha z 129,09 ha, ktoré deklaroval vo svojej žiadosti, pokiaľ ide o oblasť Rucăr.

25 V ten istý deň predložil BX agentúre APIA Argeș formulár M.1.1 „Zmena deklarovanej plochy“ (ďalej len „formulár M.1.1“) s cieľom opraviť v tomto zmysle žiadosť, ktorú podal 14. mája 2007. BX tiež predložil rukou napísanú poznámku, v ktorej vysvetlil, že rozdiel medzi jeho pôvodným vyhlásením a jeho zmeneným vyhlásením vyplýva jednak z nesprávneho vymedzenia horských hraníc Găinațu Mic (Rumunsko) z dôvodu neexistencie referenčných kritérií na topografických mapách agentúry APIA Argeș a jednak z rozdielu medzi plochou uvedenou v zmluve o nájme parciel a súčtom plôch oboch fyzických blokov tvoriacich toto pohorie.

26 Rozhodnutím z 28. mája 2008 APIA Argeș konštatovala, že pôvodné vyhlásenie BX týkajúce sa plochy 264,71 ha presiahlo o 46,56 % skutočnú plochu 180,62 ha, a v dôsledku toho na základe článku 138 ods. 1 nariadenia č. 1973/2004 vylúčila jeho žiadosť o pomoc.

27 BX podal na Tribunalul București (Vyšší súd Bukurešť, Rumunsko) žalobu, ktorou sa domáhal okrem iného toho, aby uvedený súd toto rozhodnutie zrušil a aby agentúre APIA Argeș uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 697 391 eur ako náhradu škody, ktorá mu údajne vznikla z dôvodu protiprávneho zamietnutia jeho žiadosti o podporu za rok 2007. BX tvrdil, že nadmerné vyhlásenie, ktoré mu bolo vytýkané, možno pripísať agentúre APIA Argeș, ktorá mu údajne poskytla topografické mapy, ktoré nie sú dostatočne presné a nie sú v súlade s článkom 20 nariadenia č. 1782/2003, čo podľa jeho vyhlásenia môže preukázať prostredníctvom dokumentov, svedeckých výpovedí, ako aj topografických záznamov. Vzhľadom na to, že on sa nedopustil pochybenia, v súlade s článkom 68 ods. 1 nariadenia č. 796/2004 sa na neho nemalo uplatniť žiadne zníženie alebo vylúčenie podpory.

28 Uvedený súd zamietol túto žalobu rozsudkom z 20. januára 2011, proti ktorému BX podal odvolanie na Curtea de Apel București (Odvolací súd Bukurešť).

29 Uznesením z 2. apríla 2012 tento súd v prvom rade zamietol návrh BX na to, aby sa obrátil na Súdny dvor s otázkou týkajúcou sa výkladu článku 68 nariadenia č. 796/2004, s odôvodnením, že dokumenty a dôkazy, ktoré predložil, si nevyžadujú podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 tretieho odseku ZFEÚ.

30 V druhom rade Curtea de Apel București (Odvolací súd Bukurešť) rozhodujúci v poslednom stupni rozhodnutím z 9. apríla 2012 zamietol odvolanie BX ako nedôvodné. Tento súd konštatoval, že rozhodnutie z 28. mája 2008 bolo odôvodnené vzhľadom na článok 138 ods. 1 nariadenia č. 1973/2004, keďže BX nadhodnotil plochu, ktorú využíva, čo sám priznal podaním formulára M.1.1.

31 V tejto súvislosti tento súd po prvé uviedol, že tomu, kto hospodári na pozemku, prináleží, aby v žiadosti o podporu uviedol skutočnú plochu tohto pozemku, bez toho, aby sa spoliehal na plochu uvedenú na liste vlastníctva k tomuto pozemku. Nepresnosťou máp agentúry APIA Argeș tak nemožno odôvodniť to, že BX nadhodnotil plochy, BX, ktoré využíva, a to predovšetkým vzhľadom na povinnosť stanovenú v článku 7 ods. 1 písm. c) mimoriadneho nariadenia vlády č. 125/2006 zapísať pod hrozbou trestných sankcií pravdivé, úplné a plne platné údaje vo formulári žiadosti o priame platby na plochu.

32 Po druhé vzhľadom na to, že tak pôvodné vyhlásenie, ako aj zmenené vyhlásenie o ploche uvedené vo formulári M.1.1. boli urobené na základe rovnakých máp agentúry APIA Argeș, nadmerné vyhlásenie nemožno odôvodniť prípadnými chybami v týchto mapách. Nesprávnosti uvedených máp nemôžu v žiadnom prípade odôvodniť nadmerné vyhlásenie plochy o 46,56 %.

33 Po tretie predloženie formulára M.1.1 treba považovať za žiadosť o čiastočné stiahnutie žiadosti vo vzťahu k určitej ploche, t. j. žiadosť, na ktorú sa vzťahuje článok 22 nariadenia č. 796/2004. Keďže pritom BX podal svoju žiadosť o stiahnutie po tom, čo mu bola doručená žiadosť agentúry APIA Argeș o objasnenie, článok 15 ods. 3 tohto nariadenia bráni tomu, aby mohol byť oslobodený od uplatňovania sankcií stanovených v článku 51 uvedeného nariadenia.

34 Po štvrté situácia BX nepatrí ani medzi prípady uvedené v článku 68 ods. 1 tohto nariadenia. BX totiž pôvodne deklaroval celkovú plochu 264,71 ha, a až následne podal žiadosť o stiahnutie žiadosti vo vzťahu k ploche 84,09 ha, hoci nedošlo k zmene situácie na pozemku. BX tak nepredložil fakticky správne informácie.

35 Po piate vzhľadom na to, že Curtea de Apel București (Odvolací súd Bukurešť) sa domnieval, že zamietnutie návrhu na náhradu škody nebolo dôsledkom neschopnosti preukázať majetkovú ujmu, ale dôsledkom zamietnutia návrhov na zrušenie rozhodnutia z 28. mája 2008, nepovažoval za potrebné vypočuť svedkov. Ani topografické záznamy neboli považované za užitočné, keďže Tribunalul București (Vyšší súd Bukurešť) konštatoval nadmerné vyhlásenie na základe toho, že BX stiahol žiadosť vo vzťahu k určitým plochám.

36 Mimoriadne opravné prostriedky, ktoré BX podal proti rozhodnutiu Curtea de Apel București (Odvolací súd Bukurešť) z 9. apríla 2012, tento súd zamietol ako neprípustné.

37 Dňa 8. apríla 2013 podal BX na Tribunalul București (Vyšší súd Bukurešť) žalobu, ktorou sa domáhal určenia vzniku zodpovednosti Rumunska za majetkovú a nemajetkovú ujmu spôsobenú porušením práva Únie, ktorého sa dopustil Curtea de Apel București (Odvolací súd Bukurešť) vo svojom rozhodnutí z 9. apríla 2012. Tomuto súdu totiž vytýkal jednak to, že neuplatnil článok 20 nariadenia č. 1782/2003 a článok 68 nariadenia č. 796/2004, a jednak to, že porušil článok 267 tretí odsek ZFEÚ, keď neuviedol odôvodnenie svojho odmietnutia obrátiť sa na Súdny dvor s návrhom na začatie prejudiciálneho konania.

38 Rozsudkom z 1. júla 2016 Tribunalul București (Vyšší súd Bukurešť) zamietol žalobu BX ako nedôvodnú.

39 Tento súd konštatoval okrem iného to, že na rozdiel od článku 20 ods. 1 nariadenia č. 1782/2003 článok 68 nariadenia č. 796/2004 priznáva práva jednotlivcom. Ďalej uvedený súd uviedol, že Curtea de Apel București (Odvolací súd Bukurešť) porušil posledné uvedené ustanovenie po prvé tým, že neurčil význam pojmu „fakticky správne informácie“, ktorý je v tomto ustanovení obsiahnutý, po druhé tým, že dospel k záveru, že uvedené ustanovenie sa na BX neuplatňuje, a to výlučne na základe dokumentov, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie agentúry APIA Argeș, a teda bez zohľadnenia ďalších dokumentov, ktoré predložil BX, a po tretie tým, že mu nedal možnosť preukázať akýmkoľvek dôkazným prostriedkom, že neuskutočnil nadmerné vyhlásenie, pokiaľ ide o výmeru plochy.

40 Na základe kritérií uvedených v bodoch 55 a 56 rozsudku z 30. septembra 2003, Köbler (C‑224/01, EU:C:2003:513), však Tribunalul București (Vyšší súd Bukurešť) dospel k záveru, že porušenie práva Únie, ktorého sa dopustil Curtea de Apel București (Odvolací súd Bukurešť), nebolo zjavné.

41 V tejto súvislosti Tribunalul București (Vyšší súd Bukurešť) okrem iného po prvé uviedol, že článok 68 nariadenia č. 796/2004 je jasný v rozsahu, v akom upravuje právo poľnohospodára na to, aby mu nebola uložená sankcia spočívajúca v znížení podpory alebo vo vylúčení z nároku na jej poskytnutie v oboch situáciách, ktoré sú v ňom uvedené.

42 Po druhé skutočnosť, že Európska komisia viackrát tvrdila, a to konkrétne pri vyšetrovaní nedostatkov systému identifikácie poľnohospodárskych pozemkov, ktorý musí byť založený na počítačovom systéme zemepisných informácií, že rumunská právna úprava nezaručuje účinnosť krížových správnych kontrol, nemôže stačiť na preukázanie toho, že porušenie práva Únie je zjavné.

43 Po tretie sa Curtea de Apel București (Odvolací súd Bukurešť) porušenia práva Únie nedopustil úmyselne a neospravedlniteľne. Uviedol totiž dôvody, pre ktoré konštatoval jednak to, že nebolo potrebné pripustiť dodatočné dôkazy požadované BX, a jednak to, že tento článok 68 sa na spor vo veci samej neuplatňuje.

44 Napokon po štvrté Tribunalul București (Vyšší súd Bukurešť) uviedol, že nedodržanie článku 267 tretieho odseku ZFEÚ nemôže samo osebe viesť k vzniku zodpovednosti štátu, pretože toto ustanovenie nepriznáva práva jednotlivcom.

45 BX podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie na Curtea de Apel București (Odvolací súd Bukurešť), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania. Tento súd považuje za potrebné položiť Súdnemu dvoru otázku, či po prvé článok 20 ods. 1 nariadenia č. 1782/2003 priznáva práva jednotlivcom, po druhé, či pojem „fakticky správne informácie“ v zmysle článku 68 ods. 1 nariadenia č. 796/2004 zahŕňa správne deklarovanie plôch poľnohospodárom a zároveň aj správnu identifikáciu využívaného pozemku, a po tretie, hoci za okolností sporu vo veci samej skutočnosť, že mu nebola predložená prejudiciálna otázka týkajúca sa výkladu tohto ustanovenia, predstavuje zjavné porušenie práva Únie, ktoré môže viesť k vzniku zodpovednosti Rumunska.

46 Za týchto okolností Curtea de Apel București (Odvolací súd Bukurešť) rozhodol z úradnej moci prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1. Predstavuje článok 20 ods. 1 nariadenia [č. 1782/2003] normu práva Únie, ktorá priznáva jednotlivcom konkrétne práva, ktorých porušenie by mohlo viesť k vzniku zodpovednosti štátu na základe rozhodnutia vnútroštátneho súdu posledného stupňa?

2. Má sa pojem ‚fakticky správne informácie‘ uvedený v článku 68 ods. 1 nariadenia [č. 796/2004] vykladať tak, že zahŕňa správne deklarovanie plôch poľnohospodárom, ako aj správnu identifikáciu využívaného pozemku a jeho hraníc?

3. Predstavuje za okolností prejednávanej veci skutočnosť, že vnútroštátny súd posledného stupňa nepodal na [Súdny dvor] návrh na výklad článku 68 nariadenia č. 796/2004, zjavné a dostatočne závažné porušenie, na základe ktorého môže vzniknúť zodpovednosť štátu za škodu údajne spôsobenú rozhodnutím tohto súdu?“

O prejudiciálnych otázkach

O prvej otázke

47 Prvou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 20 ods. 1 nariadenia č. 1782/2003 vykladať v tom zmysle, že predstavuje normu práva Únie, ktorej cieľom je priznávať jednotlivcom práva, ktorých porušenia by bolo možné sa účinne dovolávať na podporu žaloby na určenie vzniku mimozmluvnej zodpovednosti členského štátu.

48 Na úvod treba uviesť, že zásada zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú jednotlivcom porušením práva Únie, ktoré mu možno pripísať, je súčasťou systému Zmlúv, na ktorých je Únia založená (rozsudok z 19. novembra 1991, Francovich a i., C‑6/90 a C‑9/90, EU:C:1991:428, bod 35). Táto zásada platí pre každý prípad porušenia práva Únie členským štátom, bez ohľadu na orgán verejnej moci, ktorý je pôvodcom tohto porušenia [pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. marca 1996, Brasserie du pêcheur a Factortame, C‑46/93 a C‑48/93, EU:C:1996:79, body 31 a 32, ako aj z 22. decembra 2022, Ministre de la Transition écologique a Premier ministre (Zodpovednosť štátu za znečistenie ovzdušia), C‑61/21, EU:C:2022:1015, bod 43]. Uvedená zásada sa uplatňuje aj vtedy, ak predmetné porušenie vyplýva z rozhodnutia súdu, proti ktorého rozhodnutiam nie je prípustný súdny opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva (ďalej len „vnútroštátny súd, proti ktorého rozhodnutiam nie je prípustný opravný prostriedok“) (rozsudky z 30. septembra 2003, Köbler, C‑224/01, EU:C:2003:513, bod 50, a z 28. júla 2016, Tomášová, C‑168/15, EU:C:2016:602, bod 20).

49 Pokiaľ ide o podmienky vzniku tejto zodpovednosti, Súdny dvor opakovane rozhodol, že jednotlivci, ktorým bola spôsobená škoda, majú právo na náhradu ujmy, keď sú splnené tri podmienky, a to že porušená právna norma Únie má za cieľ priznávať jednotlivcom práva, porušenie tejto normy je dostatočne závažné a medzi týmto porušením a škodou spôsobenou týmto jednotlivcom existuje priama príčinná súvislosť [pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. marca 1996, Brasserie du pêcheur a Factortame, C‑46/93 a C‑48/93, EU:C:1996:79, bod 51; z 22. decembra 2022, Ministre de la Transition écologique a Premier ministre (Zodpovednosť štátu za znečistenie ovzdušia), C‑61/21, EU:C:2022:1015, bod 44, ako aj z 18. decembra 2025, Hamoudi/Frontex, C‑136/24 P, EU:C:2025:977, bod 68].

50 Tieto tri podmienky sú nevyhnutné a dostatočné na vznik zodpovednosti členského štátu za porušenie práva Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. marca 1996, Brasserie du pêcheur a Factortame, C‑46/93 a C‑48/93, EU:C:1996:79, bod 66, a z 30. septembra 2003, Köbler, C‑224/01, EU:C:2003:513, bod 57).

51 Právo Únie preto bráni tomu, aby vnútroštátne právo ukladalo dodatočné alebo prísnejšie podmienky, než sú podmienky uvedené v bode 49 tohto rozsudku. Naproti tomu právo Únie vôbec nevylučuje, aby zodpovednosť štátu za porušenie tohto práva mohla na základe vnútroštátneho práva vzniknúť za menej prísnych podmienok (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. marca 1996, Brasserie du pêcheur a Factortame, C‑46/93 a C‑48/93, EU:C:1996:79, bod 66; z 13. marca 2007, Test Claimants in the Thin Cap Group Litigation, C‑524/04, EU:C:2007:161, bod 115, ako aj z 25. novembra 2010, Fuß, C‑429/09, EU:C:2010:717, body 65 a 66).

52 Pokiaľ ide konkrétnejšie o zodpovednosť členského štátu za škody spôsobené rozhodnutím vnútroštátneho súdu, proti ktorého rozhodnutiam nie je prípustný opravný prostriedok a ktoré porušuje normu práva Únie, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že táto zodpovednosť sa riadi tromi podmienkami uvedenými v bode 49 tohto rozsudku (pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. septembra 2003, Köbler, C‑224/01, EU:C:2003:513, bod 52, a z 28. júla 2016, Tomášová, C‑168/15, EU:C:2016:602, bod 23).

53 Keďže prvá prejudiciálna otázka sa konkrétne týka prvej podmienky vzniku zodpovednosti členského štátu za porušenie práva Únie, treba v tejto súvislosti pripomenúť, že zodpovednosť štátu môže vzniknúť len v prípade porušenia právnej normy Únie, ktorej cieľom je priznávať práva jednotlivcom. Tieto práva vznikajú nielen vtedy, keď sú výslovne priznané ustanoveniami práva Únie, ale môžu tiež vyplývať z pozitívnych alebo negatívnych povinností, ktoré takéto ustanovenia riadne vymedzeným spôsobom ukladajú tak jednotlivcom, ako aj členským štátom alebo inštitúciám Únie. Porušenie takýchto pozitívnych alebo negatívnych povinností zo strany členského štátu totiž môže zmeniť právnu situáciu, ktorú majú tieto ustanovenia vytvoriť pre dotknutých jednotlivcov, a to tým, že im bráni vo výkone práv, ktoré sú im implicitne priznané na základe predmetných ustanovení práva Únie a vo vzťahu ku ktorým platí, že majú mať možnosť sa ich dovolávať pred vnútroštátnymi súdmi [pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. decembra 2022, Ministre de la Transition écologique a Premier ministre (Zodpovednosť štátu za znečistenie ovzdušia), C‑61/21, EU:C:2022:1015, body 45 až 47].

54 Naopak, ak sa ustanovenie práva Únie obmedzuje na sledovanie všeobecného cieľa ochrany verejného záujmu, nemožno ho považovať za ustanovenie, ktorého cieľom je priznávať práva v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 49 tohto rozsudku [pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. decembra 2022, Ministre de la Transition écologique a Premier ministre (Zodpovednosť štátu za znečistenie ovzdušia), C‑61/21, EU:C:2022:1015, body 55 a 56].

55 Po tomto spresnení treba uviesť, že v prejednávanej veci článok 20 ods. 1 nariadenia č. 1782/2003 stanovuje, že identifikačný systém poľnohospodárskych parciel sa vytvorí podľa máp alebo dokumentov pozemkového registra alebo iných kartografických dokumentov. Použijú sa techniky automatizovaného geografického systému, v optimálnom prípade vrátane leteckého alebo vesmírneho ortometrického zobrazovania homogénnej úrovne, zaručujúcej aspoň presnosť kartografického zobrazenia v mierke 1:10 000.

56 Zo znenia tohto článku 20 ods. 1 jasne vyplýva jeho inštitucionálny rozmer v tom zmysle, že toto ustanovenie spresňuje – výlučne pre členské štáty – spôsob, akým majú vytvoriť systém identifikácie poľnohospodárskych parciel.

57 Kontextuálny a teleologický výklad uvedeného článku 20 ods. 1 potvrdzuje, že cieľom tohto článku nie je priznávať práva jednotlivcom.

58 V prvom rade z článku 18 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1782/2003 vyplýva, že identifikačný systém poľnohospodárskych parciel je súčasťou integrovaného systému, ktorý mali členské štáty vytvoriť na základe článku 17 tohto nariadenia.

59 V odôvodneniach 11 a 13 uvedeného nariadenia sa pritom uvádza potreba posilniť a zlepšiť účinnosť a rentabilitu administratívnych a kontrolných postupov úpravou predchádzajúceho systému zriadeného nariadením č. 3508/92. Odôvodnenie 14 nariadenia č. 1782/2003 osobitne zdôrazňuje, že vzhľadom na zložitosť systému a na veľký počet žiadostí o podporu, ktoré sa majú spracovať, je nevyhnutné využívať vhodné technické prostriedky a administratívne a kontrolné metódy, z čoho vyplýva povinnosť každého členského štátu vytvoriť systém identifikácie poľnohospodárskych pozemkov. V tom istom duchu odôvodnenie 15 tohto nariadenia nástojí na nutnosti vytvoriť výkonné počítačové databázy, ktoré umožnia najmä uskutočňovanie krížových kontrol, s cieľom umožniť spracovanie zozbieraných údajov a ich využívanie na overovanie žiadostí o podporu. Napokon v odôvodnení 16 uvedeného nariadenia je identifikácia poľnohospodárskych pozemkov prezentovaná ako kľúčový prvok správneho používania režimu viazaného na plochu a dodáva sa v ňom, že vzhľadom na to, že doterajšie skúsenosti ukázali niektoré nedostatky súčasných metód, je potrebné vytvoriť systém identifikácie zriadený prípadne s pomocou diaľkového snímania údajov.

60 Odôvodnenia uvedené v predchádzajúcom bode teda potvrdzujú, že zložky integrovaného systému, do ktorého patrí systém identifikácie poľnohospodárskych pozemkov, sú zamerané na zlepšenie účinnosti administratívnych a kontrolných postupov. Identifikácia poľnohospodárskych pozemkov je totiž kľúčovým prvkom správneho používania režimu viazaného na plochu.

61 Z uvedeného vyplýva, ako v podstate zdôraznil generálny advokát v bodoch 70 a 71 svojich návrhov, že systém identifikácie poľnohospodárskych pozemkov ako súčasť integrovaného systému nemožno analyzovať samostatne, bez zohľadnenia všeobecnejších cieľov sledovaných zavedením integrovaného systému, ktorými sú jednak zlepšenie účinnosti administratívnych a kontrolných postupov a jednak ochrana finančných záujmov Únie.

62 Tieto dva ciele sú rovnako ako boj proti nedostatkom a podvodom uvedené aj v odôvodneniach 13 a 55 nariadenia č. 796/2004.

63 Z tohto hľadiska systém identifikácie poľnohospodárskych parciel upravený v článku 20 nariadenia č. 1782/2003 prispieva k uľahčeniu úlohy vykonávať administratívnu kontrolu žiadostí o podporu, ktorú článok 23 ods. 1 nariadenia č. 1782/2003 ukladá členským štátom, predovšetkým tým, že sa overuje plocha, na ktorú možno poskytnúť podporu, a zodpovedajúce platobné nároky. Cieľom týchto administratívnych kontrol je, ako sa uvádza v článku 24 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 796/2004, umožniť zistenie nedostatkov, najmä automatickou kontrolou s využitím automatizovaných prostriedkov, vrátane krížových plnení na kontrolu poľnohospodárskych pozemkov deklarovaných v jednotnej žiadosti a referenčných pozemkov, ako sú zaradené v identifikačnom systéme poľnohospodárskych pozemkov, aby sa overila oprávnenosť na podporu týchto plôch ako takých.

64 Ako uviedla Komisia na pojednávaní, článok 20 ods. 1 nariadenia č. 1782/2003 tým, že stanovuje minimálnu úroveň presnosti pre mapy používané v systéme identifikácie poľnohospodárskych parciel, tak nemá za cieľ vytvárať nároky v prospech poľnohospodárov žiadajúcich o podporu, ale zlepšiť účinnosť kontrol tým, že zabezpečuje, aby príslušné vnútroštátne orgány mohli overovať súlad žiadostí o podporu s požiadavkami práva Únie.

65 Z uvedeného vyplýva, že účelom účinnej administratívy a kontroly priamych platieb je ochrana finančných záujmov Únie, a teda že používanie nedostatočne presných máp môže narušiť účinnosť kontroly, čím vzniká riziko toho, že členské štáty neodhalia neoprávnené platby.

66 V druhom rade neexistuje žiadny dôvod domnievať sa, že článok 20 ods. 1 nariadenia č. 1782/2003 má dvojakú povahu v tom zmysle, že by nad rámec svojho inštitucionálneho rozmeru, ktorého cieľom je ochrana finančných záujmov Únie, mal tiež za cieľ priznávať práva jednotlivcom.

67 Toto ustanovenie totiž nezakotvuje žiadne právo na prístup k informáciám obsiahnutým v systéme identifikácie poľnohospodárskych pozemkov v prospech poľnohospodárov žiadajúcich o podporu.

68 Je pravda, že článok 19 ods. 1 druhý pododsek a článok 21 ods. 2 nariadenia č. 1782/2003, ktoré sa týkajú počítačovej databázy a systému identifikácie a registrácie platobných nárokov, upravujú možnosť priameho a bezprostredného prístupu prostredníctvom príslušného orgánu členského štátu k údajom týkajúcim sa jednak kalendárnych a/alebo hospodárskych rokov, počnúc rokom 2000, a jednak prinajmenšom posledných troch po sebe nasledujúcich kalendárnych a/alebo hospodárskych rokov.

69 Ako však rumunská vláda a Komisia zdôraznili na pojednávaní, toto právo na prístup k dokumentom, ktorými disponuje príslušný vnútroštátny orgán, sa týka len údajov pochádzajúcich zo žiadostí o podporu, ako sa výslovne uvádza v článku 19 ods. 1 prvom pododseku tohto nariadenia. Uvedené právo na prístup sa tak netýka samotných údajov zo systému identifikácie poľnohospodárskych pozemkov.

70 V každom prípade, ako uviedla Komisia na pojednávaní, kartografické dokumenty uvedené v článku 20 nariadenia č. 1782/2003 nie sú uchovávané v databáze stanovenej v článku 19 tohto nariadenia. Okrem toho na rozdiel od poľnohospodárskeho poradenského systému upraveného v článkoch 13 až 16 tohto nariadenia integrovaný systém nefunguje ako nástroj pomoci a podpory pre poľnohospodárov, ale, ako naznačuje jeho názov, ako nástroj kontroly.

71 Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 20 ods. 1 nariadenia č. 1782/2003 sa má vykladať v tom zmysle, že nepredstavuje normu práva Únie, ktorej cieľom je priznávať jednotlivcom práva, ktorých porušenia by bolo možné sa účinne dovolávať na podporu žaloby na určenie vzniku mimozmluvnej zodpovednosti členského štátu.

O druhej otázke

72 Druhou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 68 ods. 1 nariadenia č. 796/2004 v spojení s článkom 12 tohto nariadenia vykladať v tom zmysle, že pojem „fakticky správne informácie“ v zmysle tohto článku 68 ods. 1 sa týka tak správneho deklarovania plôch poľnohospodárom, ako aj správnej identifikácie využívaného pozemku a jeho hraníc zo strany poľnohospodára.

73 Podľa článku 68 ods. 1 nariadenia č. 796/2004 sa opatrenia spočívajúce v znížení a vylúčení z nároku na platby neuplatnia tam, kde poľnohospodár predložil fakticky správne informácie, alebo tam, kde preukázal inak svoju nevinu.

74 V článku 12 ods. 1 písm. d) tohto nariadenia, ktorý stanovuje obsah jednotnej žiadosti a v dôsledku toho objasňuje pôsobnosť tohto článku 68 ods. 1, sa uvádza, že jednotná žiadosť musí obsahovať všetky informácie, potrebné na stanovenie oprávnenosti podpory, najmä podrobnosti umožňujúce identifikáciu všetkých poľnohospodárskych pozemkov podniku, ich plochu vyjadrenú v hektároch na dve desatinné miesta, ako aj ich umiestnenie.

75 Zo spoločného výkladu týchto dvoch ustanovení teda vyplýva, že pojem „fakticky správne informácie“ v zmysle uvedeného článku 68 ods. 1 treba chápať tak, že sa týka tak správneho deklarovania plôch poľnohospodárom, ako aj správnej identifikácie využívaného pozemku a jeho hraníc zo strany poľnohospodára.

76 V súlade s článkom 68 ods. 1 nariadenia č. 796/2004 sa však poľnohospodár, ktorý príslušnému vnútroštátnemu orgánu poskytol nesprávne informácie, môže vyhnúť zníženiu alebo vylúčeniu z nároku na platby, ak preukáže, že chybu zistenú týmto orgánom mu nemožno pripísať.

77 Ako uviedol generálny advokát v bode 86 svojich návrhov, v prejednávanej veci jednak z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že BX vo svojich vyhláseniach neuviedol skutkovú okolnosť, ktorá je pritom zrejme podstatná, t. j. správnu plochu, pričom však mal a mohol predpokladať, že niektoré z deklarovaných plôch využíva ich vlastník alebo iné osoby, čo platí tým viac, že nadmerné vyhlásenie, o ktoré ide vo veci samej, sa týkalo rozdielu presahujúceho 80 hektárov. Takýto rozdiel pritom opodstatnene nemohol uniknúť pozornosti žalobcu vo veci samej, ktorý má ako poľnohospodár obhospodarujúci poľnohospodárske pozemky povinnosť zabezpečovať v rámci svojej podnikateľskej činnosti ich správu. Na druhej strane, pokiaľ ide o to, že BX sa odvoláva na chyby v topografických mapách, ktoré mu poskytla APIA Argeș, z informácií a dôkazov, ktoré boli predložené Súdnemu dvoru, vyplýva, že tak pôvodné vyhlásenie, ako aj zmenené vyhlásenie o ploche boli urobené na základe rovnakých máp agentúry APIA Arges. Vykonanie overení potrebných na rozhodnutie sporu vo veci samej je však úlohou predkladajúceho vnútroštátneho súdu.

78 Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 68 ods. 1 nariadenia č. 796/2004 v spojení s článkom 12 tohto nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „fakticky správne informácie“ v zmysle tohto článku 68 ods. 1 sa týka tak správneho deklarovania plôch poľnohospodárom, ako aj správnej identifikácie využívaného pozemku a jeho hraníc zo strany poľnohospodára.

O tretej otázke

79 Treťou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 267 tretí odsek ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že v skoršom štádiu sporu vo veci samej vnútroštátny súd rozhodujúci v poslednom stupni nepoložil Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku týkajúcu sa výkladu článku 68 ods. 1 nariadenia č. 796/2004, predstavuje porušenie práva Únie, ktoré by mohlo viesť k vzniku zodpovednosti Rumunska.

80 V kontexte prejednávanej veci a podľa vysvetlení, ktoré BX poskytol na pojednávaní v odpovedi na otázku Súdneho dvora, je cieľom tejto otázky konkrétnejšie určiť, či predkladajúci vnútroštátny súd svojím uznesením z 2. apríla 2012 zjavne porušil právo Únie, a tým založil zodpovednosť Rumunska, keď Súdnemu dvoru nepredložil návrh na začatie prejudiciálneho konania týkajúci sa výkladu článku 68 ods. 1 nariadenia č. 796/2004 a neuviedol dôvody odmietnutia predložiť ho.

81 Ako bolo pripomenuté v bode 48 tohto rozsudku, zásada zodpovednosti štátu za škody spôsobené jednotlivcom porušeniami práva Únie, ktoré štátu možno pripísať, sa uplatňuje aj vtedy, ak predmetné porušenie vyplýva z rozhodnutia vnútroštátneho súdu rozhodujúceho v poslednom stupni. Súdny dvor už totiž konštatoval, že súdna moc zohráva zásadnú úlohu pri ochrane práv, ktoré jednotlivcom vyplývajú z noriem práva Únie, a že súd rozhodujúci v poslednom stupni je už zo svojej podstaty poslednou inštanciou, pred ktorou sa jednotlivci môžu domáhať práv, ktoré im tieto normy priznávajú. Súdny dvor z toho vyvodil, že plná účinnosť noriem práva Únie by bola spochybnená a ochrana týchto práv by bola oslabená, ak by bolo vylúčené, aby jednotlivci mohli za určitých podmienok získať náhradu škody, ktorá im bola spôsobená porušením práva Únie, ktoré možno pripísať rozhodnutiu vnútroštátneho súdu rozhodujúceho v poslednom stupni (pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. septembra 2003, Köbler, C‑224/01, EU:C:2003:513, body 32 až 36 a 59; z 13. júna 2006, Traghetti del Mediterraneo, C‑173/03, EU:C:2006:391, bod 31, a z 28. júla 2016, Tomášová, C‑168/15, EU:C:2016:602, bod 20).

82 Pokiaľ ide konkrétnejšie o druhú podmienku vzniku zodpovednosti členského štátu za porušenie práva Únie, t. j. požiadavku dostatočne závažného porušenia práva Únie, treba zohľadniť špecifickosť súdnej funkcie, ako aj legitímne požiadavky právnej istoty. Zodpovednosť členského štátu za takéto porušenie rozhodnutím vnútroštátneho súdu, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, teda môže vzniknúť len vo výnimočnom prípade, keď súd zjavne porušil uplatniteľné právo (rozsudok z 30. septembra 2003, Köbler, C‑224/01, EU:C:2003:513, bod 53).

83 Na účely určenia, či je táto podmienka splnená, musí vnútroštátny súd rozhodujúci o návrhu na náhradu škody zohľadniť všetky okolnosti, ktorými sa vyznačuje situácia, ktorá mu bola predložená na rozhodnutie, predovšetkým stupeň jasnosti a presnosti porušenej normy, rozsah voľnej úvahy, ktorý porušená norma ponecháva vnútroštátnym orgánom alebo orgánom Únie, existenciu úmyslu vo vzťahu k nesplneniu povinnosti alebo spôsobenej škode, ospravedlniteľnosť alebo neospravedlniteľnosť prípadného nesprávneho právneho posúdenia, skutočnosť, že postoje zaujaté inštitúciou Únie mohli prispieť k opomenutiu, prijatiu alebo ponechaniu v platnosti vnútroštátnych opatrení alebo praxe, ktoré sú v rozpore s právom Únie, ako aj nesplnenie povinnosti predmetného súdu podať návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 tretieho odseku ZFEÚ. Porušenie práva Únie sa v každom prípade považuje za dostatočne závažné vtedy, ak k nemu došlo v zjavnom rozpore s judikatúrou Súdneho dvora v danej oblasti (pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. septembra 2003, Köbler, C‑224/01, EU:C:2003:513, body 54 až 56, ako aj z 28. júla 2016, Tomášová, C‑168/15, EU:C:2016:602, body 25 a 26).

84 Treba však uviesť, že na to, aby mohla vzniknúť zodpovednosť členského štátu, nemusia byť nevyhnutne splnené všetky kritériá uvedené v predchádzajúcom bode.

85 Pokiaľ ide o nesplnenie povinnosti vnútroštátneho súdu, proti ktorého rozhodnutiam nie je prípustný opravný prostriedok, podať návrh na začatie prejudiciálneho konania, ide o skutočnosť, ktorej význam sa mení v závislosti od okolností každej jednotlivej veci.

86 Hoci by totiž porušenie tejto povinnosti mohlo prispieť ku konštatovaniu, že porušenie práva Únie, ktorého sa takýto súd dopustil, je zjavné, samo osebe nemôže stačiť na konštatovanie dostatočne závažného porušenia právnej normy Únie, ktorej cieľom je priznávať práva jednotlivcom, a teda na vznik zodpovednosti členského štátu.

87 Uvedená povinnosť patrí do rámca súdnej spolupráce zavedenej medzi Súdnym dvorom a súdmi členských štátov prostredníctvom dialógu medzi príslušnými súdmi, s cieľom zabezpečiť jednak koherenciu, plný účinok a vlastný charakter práva Únie, ako aj autonómiu právneho systému Únie, ktorého dodržiavanie zabezpečuje Súdny dvor, a jednak správne uplatňovanie a jednotný výklad práva Únie. Táto spolupráca umožňuje predovšetkým zabrániť tomu, aby sa v členskom štáte vytvorila vnútroštátna judikatúra, ktorá nie je v súlade s právnymi normami Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 1. decembra 1965, Schwarze, 16/65, EU:C:1965:117, s. 1094; z 24. mája 1977, Hoffmann‑La Roche, 107/76, EU:C:1977:89, bod 5; z 15. októbra 2024, KUBERA, C‑144/23, EU:C:2024:881, body 33 a 35, ako aj z 24. marca 2026, Remling, C‑767/23, EU:C:2026:243, body 19 a 21, ako aj citovanú judikatúru). Zahŕňa teda spoločnú zodpovednosť vnútroštátnych súdov, najmä tých, proti ktorých rozhodnutiam nie je prípustný opravný prostriedok, a Súdneho dvora za zabezpečenie jednotného a koherentného výkladu práva Únie.

88 Treba tiež pripomenúť, že systém priamej spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi, zavedený článkom 267 ZFEÚ nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mali k dispozícii účastníci konania v spore pred vnútroštátnym súdom. Ak teda niektorý z účastníkov konania tvrdí, že v spore vznikla otázka týkajúca sa výkladu práva Únie, nestačí to na to, aby bol dotknutý súd povinný dospieť k záveru, že ide o otázku položenú v zmysle článku 267 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2021, Consorzio Italian Management a Catania Multiservizi, C‑561/19, EU:C:2021:799, body 53 a 54, ako aj citovanú judikatúru).

89 Z uvedeného vyplýva, že na to, aby bolo možné konštatovať dostatočne závažné porušenie práva Únie zakladajúce zodpovednosť členského štátu, sa k porušeniu povinnosti podať návrh na začatie prejudiciálneho konania, uvedenej v článku 267 treťom odseku ZFEÚ, musí ešte pridať porušenie inej právnej normy Únie, ktorá priznáva práva jednotlivcom.

90 V prejednávanej veci z odpovede na prvú a druhú prejudiciálnu otázku vyplýva, že jednak cieľom článku 20 ods. 1 nariadenia č. 1782/2003 nie je priznávať práva jednotlivcom a jednak sa poľnohospodár nemôže úspešne odvolávať na článok 68 ods. 1 nariadenia č. 796/2004 za okolností, o aké ide v spore vo veci samej. Preto aj za predpokladu, že by Curtea de Apel Bucureşti (Odvolací súd Bukurešť) porušil svoju povinnosť podať návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 tretieho odseku ZFEÚ, takéto porušenie v každom prípade nemôže na základe práva Únie prispieť k preukázaniu zodpovednosti Rumunska za majetkovú a nemajetkovú ujmu, vo vzťahu ku ktorej žalobca vo veci samej tvrdí, že mu vznikla v dôsledku rozhodnutia tohto súdu z 9. apríla 2012.

91 Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na tretiu otázku odpovedať tak, že článok 267 tretí odsek ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že v skoršom štádiu sporu vo veci samej vnútroštátny súd rozhodujúci v poslednom stupni nepoložil Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku týkajúcu sa výkladu článku 68 ods. 1 nariadenia č. 796/2004, nemôže predstavovať porušenie práva Únie, ktoré by mohlo viesť k vzniku zodpovednosti dotknutého členského štátu.

O trovách

92 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:

1. Článok 20 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 2019/93, (ES) č. 1452/2001, (ES) č. 1453/2001, (ES) č. 1454/2001, (ES) č. 1868/94, (ES) č. 1251/1999, (ES) č. 1254/1999, (ES) č. 1673/2000, (EHS) č. 2358/71 a (ES) č. 2529/2001, zmeneného nariadením Rady (ES) č. 1009/2008 z 9. októbra 2008,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

nepredstavuje normu práva Únie, ktorej cieľom je priznávať jednotlivcom práva, ktorých porušenia by bolo možné sa účinne dovolávať na podporu žaloby na určenie vzniku mimozmluvnej zodpovednosti členského štátu.

2. Článok 68 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 796/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na uplatňovanie krížového plnenia, modulácie a integrovaného správneho a kontrolného systému uvedeného v nariadení Rady (ES) č. 1782/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, zmeneného nariadením Komisie (ES) č. 381/2007 zo 4. apríla 2007, v spojení s článkom 12 nariadenia č. 796/2004

sa má vykladať v tom zmysle, že:

pojem „fakticky správne informácie“ v zmysle tohto článku 68 ods. 1 sa týka tak správneho deklarovania plôch poľnohospodárom, ako aj správnej identifikácie využívaného pozemku a jeho hraníc zo strany poľnohospodára.

3. Článok 267 tretí odsek ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že v skoršom štádiu sporu vo veci samej vnútroštátny súd rozhodujúci v poslednom stupni nepoložil Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku týkajúcu sa výkladu článku 68 ods. 1 nariadenia č. 796/2004, nemôže predstavovať porušenie práva Únie, ktoré by mohlo viesť k vzniku zodpovednosti dotknutého členského štátu.

Podpisy

* Jazyk konania: rumunčina.