–

Verein für Konsumenteninformation, v zastúpení: M. Strohmayer, Rechtsanwalt,

–

Koninklijke Luchtvaart Maatschappij NV, v zastúpení: M. Flitsch a D. Weiß, Rechtsanwälte,

–

Európska komisia, v zastúpení: G. von Rintelen a N. Yerrell, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 8 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (Ú. v. EÚ L 46, 2004, s. 1; Mim. vyd. 07/008, s. 10).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Verein für Konsumenteninformation (Združenie pre informovanie spotrebiteľov, Rakúsko) (ďalej len „VKI“) a Koninklijke Luchtvaart Maatschappij NV, leteckou spoločnosťou so sídlom v Holandsku (ďalej len „KLM“), vo veci náhrady provízie, ktorú cestujúci v leteckej doprave zaplatili rezervačnému portálu cestovnej kancelárie Opodo (ďalej len „Opodo“) za nákup leteniek na internetovej stránke tejto cestovnej kancelárie, v nadväznosti na zrušenie letu.

3

Podľa odôvodnenia 1 nariadenia č. 261/2004:

„Konanie spoločenstva v oblasti leteckej dopravy by sa malo, okrem iných vecí, zamerať na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany cestujúcich; okrem toho by sa mal vo všeobecnosti brať plný zreteľ na požiadavky ochrany spotrebiteľa.“

4

Článok 1 tohto nariadenia s názvom „Predmet“ v odseku 1 písm. b) stanovuje:

„Toto nariadenie za podmienok špecifikovaných nižšie ustanovuje minimálne práva cestujúcich keď:

…

5

Článok 2 uvedeného nariadenia, nazvaný „Definície“, znie takto:

„Na účely tohto nariadenia:

…

…“

6

Článok 5 toho istého nariadenia s názvom „Zrušenie“ v odseku 1 stanovuje:

„V prípade zrušenia letu príslušným cestujúcim:

7

Článok 8 nariadenia č. 261/2004 s názvom „Právo na náhradu alebo presmerovanie“ v odseku 1 písm. a) stanovuje:

„Keď sa uvádza odkaz na tento článok, cestujúcim sa ponúkne možnosť vybrať si medzi:

8

Cestujúci v leteckej doprave si kúpili letenky na lety z Viedne (Rakúsko) do Limy (Peru), cez Amsterdam (Holandsko), ako aj na lety z Limy do Viedne cez Amsterdam uskutočnené v uvedenom poradí 19. augusta 2020 a 28. septembra 2020 spoločnosťou KLM, na rezervačnom portáli Opodo, cestovnej kancelárie, ktorá je certifikovaná zo strany International Air Transport Association (IATA) a ktorá bola oprávnená vydávať letenky pre KLM. Títo cestujúci zaplatili spoločnosti Opodo celkovú sumu 2053,48 eura zahŕňajúcu cenu leteniek vo výške 1958,34 eura, ako aj províziu za sprostredkovanie zodpovedajúcu nákupu uvedených leteniek na jej rezervačnom portáli vo výške 95,14 eura.

9

Z dôvodu zrušenia týchto letov uvedení cestujúci získali od spoločnosti KLM náhradu ceny leteniek, pričom však uvedená provízia za sprostredkovanie vo výške 95,14 eura zostávala na ich ťarchu.

10

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že hoci KLM aspoň desaťročie spolupracovala so spoločnosťou Opodo a v čase nákupu leteniek, o ktoré ide vo veci samej, existovala zmluva medzi spoločnosťami KLM a Opodo, nazývaná „Global Incentive“, ktorá stanovovala určité prémie pre spoločnosť Opodo v závislosti od počtu predaných leteniek spoločnosti KLM, ani táto zmluva, ani zmluvy IATA neupravujú otázku, či Opodo mohla cestujúcim účtovať províziu za sprostredkovanie a aká bola jej výška.

11

VKI, na ktoré cestujúci vo veci samej postúpili svoje pohľadávky týkajúce sa náhrady nákladov na letenky, podalo žalobu na Bezirksgericht Schwechat (Okresný súd Schwechat, Rakúsko) s cieľom dosiahnuť, aby KLM zaplatila sumu 95,14 eura zvýšenú o úroky, na základe článku 8 ods. 1 nariadenia č. 261/2004, pričom sa domnievala, že náhrada nákladov na tieto letenky musí zahŕňať náklady na províziu za sprostredkovanie. Podľa VKI totiž vzhľadom na to, že KLM vedela, že Opodo takúto províziu vo všeobecnosti stanovuje, bolo by nespravodlivé neuložiť jej povinnosť vrátiť ju, a to tým skôr, že mala prospech zo sprostredkovania spoločnosti Opodo. Okrem toho z judikatúry Súdneho dvora nevyplýva, že zahrnutie tejto provízie do celkovej ceny letenky, ktorá sa má nahradiť na základe tohto ustanovenia, predpokladá, že KLM schváli presnú sumu uvedenej provízie.

12

KLM navrhuje zamietnuť žalobu, ktorú podalo VKI, a tvrdí, že nevedela o existencii provízie za sprostredkovanie fakturovanej spoločnosťou Opodo a a fortiori o výške tejto provízie. V každom prípade KLM tvrdí, že nepovolila zmenu ceny leteniek, o ktoré ide vo veci samej. Podľa judikatúry Súdneho dvora by však bolo potrebné jej povolenie, aby mali cestujúci, o ktorých ide vo veci samej, možnosť požadovať od nej aj vrátenie sumy uvedenej provízie v prípade zrušenia dotknutých letov.

13

Bezirksgericht Schwechat (Okresný súd Schwechat) rozsudkom zo 17. novembra 2022 vyhovel žalobe, ktorú podalo VKI.

14

KLM podala proti tomuto rozsudku odvolanie na Landesgericht Korneuburg (Krajinský súd Korneuburg, Rakúsko), ktorý rozsudkom z 21. marca 2023 uvedený rozsudok zrušil a túto žalobu zamietol.

15

VKI podalo proti tomuto rozsudku opravný prostriedok „Revision“ na Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd, Rakúsko), ktorý je súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania.

16

Tento súd uvádza, že v rozsudku z 12. septembra 2018, Harms (C‑601/17, EU:C:2018:702), Súdny dvor rozhodol, že článok 8 ods. 1 nariadenia č. 261/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že provízia za sprostredkovanie sa má zahrnúť do sumy náhrady poskytnutej na základe tohto ustanovenia, pokiaľ táto provízia nebola stanovená bez vedomia leteckého dopravcu. Podľa vnútroštátneho súdu by však táto výnimka týkajúca sa toho, či letecký dopravca vedel alebo nevedel, mohla byť vykladaná rôznymi spôsobmi.

17

V tejto súvislosti sa tento súd pýta, za akých podmienok musí byť letecký dopravca informovaný o existencii a výške provízie za sprostredkovanie a kto nesie dôkazné bremeno, pokiaľ ide o vedomosť o existencii tejto provízie.

18

Uvedený súd sa však domnieva, že letecký dopravca nemôže nevedieť, že splnomocnený zástupca v zmysle článku 2 písm. f) nariadenia č. 261/2004 nevyhnutne vykonáva svoju činnosť s cieľom získať províziu, takže tento letecký dopravca nemôže tvrdiť, že nevedel o konkrétnej výške provízie za sprostredkovanie, pokiaľ nie je neobvykle vysoká, čo mu prislúcha preukázať.

19

Za týchto podmienok Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

20

Rozhodnutím z 5. novembra 2024 Súdny dvor postúpil túto vec deviatej komore a podľa článku 76 ods. 2 svojho rokovacieho poriadku rozhodol, že nenariadi pojednávanie. Rozhodol tiež, že vec sa prejedná bez predloženia návrhov generálneho advokáta.

21

Na žiadosť deviatej komory podľa článku 60 ods. 3 tohto rokovacieho poriadku Súdny dvor 1. apríla 2025 pridelil túto vec štvrtej komore a podľa článku 76 ods. 2 uvedeného rokovacieho poriadku rozhodol, že pojednávanie nenariadi. Rozhodol, že vec bude prejednaná s predložením návrhov generálneho advokáta.

22

Uznesením z 28. apríla 2025, Verein für Konsumenteninformation (Provízia vyberaná sprostredkovateľom) (C‑45/24, EU:C:2025:287), Súdny dvor po vypočutí generálneho advokáta nariadil začatie ústnej časti konania v súlade s článkom 83 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.

23

Dňa 19. júna 2025 generálny advokát predniesol svoje návrhy.

24

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 8 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 261/2004 v spojení s článkom 5 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia vykladať v tom zmysle, že cena letenky, ktorá sa má zohľadniť pri určení výšky náhrady, ktorú má letecký dopravca vyplatiť cestujúcemu v prípade zrušenia letu, zahŕňa rozdiel medzi sumou zaplatenou týmto cestujúcim a sumou prijatou týmto leteckým dopravcom, ktorý zodpovedá provízii získanej spoločnosťou, ktorá vystupovala ako sprostredkovateľ, bez toho, aby bolo potrebné, aby uvedený letecký dopravca poznal presnú sumu tejto provízie.

25

Na úvod treba uviesť, že bez toho, aby formálne spochybnila prípustnosť prvej otázky, KLM vo svojich písomných pripomienkach tvrdí, že je potrebné rozlišovať medzi pojmami „poplatok za sprostredkovanie“ a „provízia za sprostredkovanie“, ktoré vnútroštátny súd používa ako synonymá v znení prvej prejudiciálnej otázky. Zatiaľ čo totiž „poplatky za sprostredkovanie“ zodpovedajú odmenám, ktoré cestovné kancelárie dostávajú od svojich zákazníkov za služby, ktoré ponúkajú, „provízie za sprostredkovanie“ sa týkajú odmien, ktoré tieto kancelárie dostávajú od leteckých dopravcov.

26

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry, len vnútroštátny súd má právomoc zistiť a posúdiť skutkový stav veci, ktorú prejednáva, ako aj vykladať a uplatňovať vnútroštátne právo. Súdnemu dvoru prináleží, aby v rámci rozdelenia právomocí medzi ním a vnútroštátnymi súdmi zohľadnil skutkový a právny kontext, do ktorého patria prejudiciálne otázky, tak ako ho definovalo rozhodnutie vnútroštátneho súdu (rozsudok zo 17. októbra 2024, NFŠ, C‑28/23, EU:C:2024:893, bod 31 a citovaná judikatúra).

27

V prejednávanej veci z informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom na jednej strane vyplýva, že Opodo pri kúpe leteniek, o ktoré ide vo veci samej, na internetovej stránke tejto cestovnej kancelárie vybrala od cestujúcich, o ktorých ide vo veci samej, sumu 95,14 eura, ktorá mala zodpovedať „poplatku za sprostredkovanie (provízii za sprostredkovanie)“.

28

Na druhej strane tento súd pripomína, že Súdny dvor už rozhodol o províziách za sprostredkovanie v rámci výkladu rozsahu práva cestujúcich v leteckej doprave na náhradu podľa spojených ustanovení článku 5 a článku 8 nariadenia č. 261/2004 v rozsudku z 12. septembra 2018, Harms (C‑601/17, EU:C:2018:702).

29

V tejto súvislosti treba uviesť, že rozlišovanie, na ktoré poukazuje KLM medzi „províziou za sprostredkovanie“ a „poplatkom za sprostredkovanie“, ktoré znáša v prvom prípade letecký dopravca a v druhom prípade cestujúci v leteckej doprave, je v každom prípade zbavené akéhokoľvek právneho významu, keďže tak konanie vo veci samej, ako aj rozsudok z 12. septembra 2018, Harms (C‑601/17, EU:C:2018:702), ktorý uvádza vnútroštátny súd, sa týkajú náhrady sumy získanej sprostredkovateľom od cestujúceho v leteckej doprave, teda rozdielu medzi sumou, ktorú tento cestujúci zaplatil za letenku, a sumou, ktorú prijal tento letecký dopravca.

30

Pokiaľ ide o meritum položenej otázky, treba pripomenúť, že podľa znenia článku 8 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 261/2004 v spojení s článkom 5 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia leteckému dopravcovi prislúcha v prípade zrušenia letu ponúknuť dotknutým cestujúcim pomoc spočívajúcu v tom, že im navrhne buď náhradu nákladov na letenku vo výške ceny, za ktorú bola kúpená, alebo spiatočný let do prvého miesta odletu (rozsudok z 12. septembra 2018, Harms, C‑601/17, EU:C:2018:702, bod 12).

31

Súdny dvor tak už rozhodol, že znenie článku 8 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 261/2004 stanovuje priamu súvislosť medzi pojmom „letenka“ a výrazom „cena, za ktorú bola kúpená“, pričom takúto letenku si dotknutí cestujúci mohli kúpiť buď priamo u leteckého dopravcu, alebo prostredníctvom sprostredkovateľa, ako je najmä splnomocnený zástupca uvedený v článku 2 písm. f) tohto nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. septembra 2018, Harms, C‑601/17, EU:C:2018:702, bod 13).

32

V tejto poslednej uvedenej súvislosti z článku 2 písm. f) nariadenia č. 261/2004 vyplýva, že „letenka“ znamená dokument alebo rovnocenné oprávnenie v nepapierovej forme vrátane elektronickej formy vydaný alebo povolený leteckým dopravcom alebo splnomocneným zástupcom takéhoto dopravcu. Z tohto vymedzenia vyplýva, že jednotlivé zložky takejto letenky vrátane jej ceny musia byť v prípade, ak táto letenka nebola vydaná samotným leteckým dopravcom, v každom prípade povolené týmto dopravcom.

33

V tejto súvislosti províziu za sprostredkovanie, ako zložku ceny letenky, treba považovať za potrebnú, a teda za „nevyhnutnú“ na to, aby sa mohli využívať služby ponúkané týmto leteckým dopravcom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. júna 2016, Mennens, C‑255/15, EU:C:2016:472, bod 36, ako aj z 12. septembra 2018, Harms, C‑601/17, EU:C:2018:702, bod 18).

34

Ako totiž vyplýva z bodov 19 a 27 návrhov generálneho advokáta, kúpa letenky prostredníctvom sprostredkovateľa predstavuje „jedinú transakciu“, keďže provízia za sprostredkovanie je súčasťou ceny letenky v zmysle článku 8 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia, pričom cestujúci ju nemôže pri kúpe letenky vylúčiť.

35

Za týchto okolností treba vyberanie tejto provízie za sprostredkovanie ako „nevyhnutnej“ zložky ceny letenky považovať za povolené leteckým dopravcom, a preto za niečo, čo musí byť nahradené podľa článku 8 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 261/2004.

36

Ak totiž tento letecký dopravca súhlasí s tým, že sprostredkovateľ vystaví a vydá letenky v jeho mene a na jeho účet, možno predpokladať, že uvedený letecký dopravca nevyhnutne pozná obchodnú prax tohto sprostredkovateľa spočívajúcu vo vyberaní provízie za sprostredkovanie od cestujúceho v leteckej doprave pri kúpe letenky, a to aj v prípade neexistencie akejkoľvek výslovnej zmluvnej podmienky stanovenej na tento účel, a to o to viac, že táto provízia je neoddeliteľná od ceny predmetnej letenky.

37

Na to, aby cestujúci v leteckej doprave, ktorého let bol zrušený, mohol získať náhradu podľa článku 8 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 261/2004, sa však nevyžaduje, aby letecký dopravca poznal presnú výšku provízie za sprostredkovanie.

38

Výklad spočívajúci v podmienení náhrady sumy zaplatenej cestujúcim v leteckej doprave tým, že letecký dopravca vopred poznal presnú sumu provízie za sprostredkovanie, by totiž mohol viesť k tomu, že tento dopravca by sa pokúsil odmietnuť náhradu z dôvodu, že nebol informovaný o presnej výške provízie za sprostredkovanie. V takejto situácii by tento cestujúci mohol byť nútený obrátiť sa na sprostredkovateľa s cieľom získať náhradu ceny letenky vrátane sumy provízie za sprostredkovanie podľa článku 8 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 261/2004 s rizikom, že takéto konanie oneskorí túto náhradu a uvedenému cestujúcemu spôsobí dodatočné, či dokonca neprimerané náklady.

39

Takýto výsledok by bol v rozpore s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany cestujúcich v leteckej doprave, ako je uvedený v odôvodnení 1 nariadenia č. 261/2004, ako aj so zjednodušením postupov náhrady zavedených týmto nariadením.

40

V rovnakom duchu by tento výklad mohol viesť cestujúceho v leteckej doprave k tomu, aby sa vzdal možnosti využiť sprostredkovateľa a uprednostnil rezerváciu priamo u leteckého dopravcu, hoci cena letenky vydanej takýmto sprostredkovateľom sa môže ukázať pre tohto cestujúceho finančne zaujímavejšia.

41

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 8 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 261/2004 v spojení s jeho článkom 5 ods. 1 písm. a) sa má vykladať v tom zmysle, že cena letenky, ktorá sa má zohľadniť pri určení výšky náhrady, ktorú má letecký dopravca vyplatiť cestujúcemu v prípade zrušenia letu, zahŕňa rozdiel medzi sumou zaplatenou týmto cestujúcim a sumou prijatou týmto leteckým dopravcom, ktorý zodpovedá provízii získanej spoločnosťou, ktorá vystupovala ako sprostredkovateľ, bez toho, aby bolo potrebné, aby uvedený letecký dopravca poznal presnú sumu tejto provízie.

42

Vzhľadom na odpoveď, ktorá bola poskytnutá na prvú otázku, netreba odpovedať na druhú otázku.

43

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

Článok 8 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91, v spojení s jeho článkom 5 ods. 1 písm. a),

sa má vykladať v tomto zmysle, že:

cena letenky, ktorá sa má zohľadniť pri určení výšky náhrady, ktorú má letecký dopravca vyplatiť cestujúcemu v prípade zrušenia letu, zahŕňa rozdiel medzi sumou zaplatenou týmto cestujúcim a sumou prijatou týmto leteckým dopravcom, ktorý zodpovedá provízii získanej spoločnosťou, ktorá vystupovala ako sprostredkovateľ, bez toho, aby bolo potrebné, aby uvedený letecký dopravca poznal presnú sumu tejto provízie.