Vec C‑38/24 [Bervidi] ( i )

G. L.

proti

AB SpA

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Corte suprema di cassazione)

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 11. septembra 2025

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Sociálna politika – Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím – Články 2, 5 a 7 – Články 21, 24 a 26 Charty základných práv Európskej únie – Smernica 2000/78/ES – Rovnosť zaobchádzania v zamestnaní a povolaní – Článok 1 – Článok 2 ods. 1 a článok 2 ods. 2 písm. b) – Zákaz diskriminácie na základe zdravotného postihnutia – Nepriama diskriminácia – Rozdielne zaobchádzanie so zamestnancom, ktorý sám nie je zdravotne postihnutý, ale stará sa o svoje zdravotne postihnuté dieťa – Článok 5 – Povinnosť zamestnávateľa vykonať primerané úpravy“

1. Sociálna politika – Rovnosť zaobchádzania v zamestnaní a povolaní – Smernica 2000/78 – Pôsobnosť – Podmienky zamestnania a pracovné podmienky – Pojem – Úprava pracovného času – Zahrnutie

   [Smernica Rady 2000/78, článok 3 ods. 1 písm. a) a c)]

   (pozri body 41 – 44)

2. Sociálna politika – Rovnosť zaobchádzania v zamestnaní a povolaní – Smernica 2000/78 – Zákaz nepriamej diskriminácie na základe zdravotného postihnutia – Dosah – Diskriminácia zamestnanca, ktorý sa stará o svoje zdravotne postihnuté dieťa – Zahrnutie

   [Článok 13 ES; článok 19 ZDFÚ; Charta základných práv Európskej únie, články 21, 24 a 26; Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím, články 2, 5 a 7; smernica Rady 2000/78, odôvodnenie 12 a článok 1, článok 2 ods. 1 a článok 2 ods. 2 písm. a) a b)]

   (pozri body 48 – 58, 61 – 66, bod 1 výroku)

3. Základné práva – Charta základných práv – Zásada zákazu diskriminácie – Zakotvenie tak v Charte základných práv, ako aj v Európskom dohovore o ľudských právach – Rovnaký zmysel a rozsah – Úroveň ochrany zaručená Chartou, ktorá nie je v rozpore s úrovňou zaručenou uvedeným dohovorom

   (Charta základných práv Európskej únie, článok 21 ods. 1 a článok 52 ods. 3)

   (pozri bod 59)

4. Sociálna politika – Rovnosť zaobchádzania v zamestnaní a povolaní – Smernica 2000/78 – Primerané úpravy pre opatrovateľa dieťaťa so zdravotným postihnutím – Pojem – Preradenie na iné pracovné miesto – Zahrnutie – Podmienka – Neexistencia neprimeraného zaťaženia pre zamestnávateľa

   [Charta základný práv Európskej únie, články 24 a 26; Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím, článok 2, článok 7 ods. 1; smernica Rady 2000/78, odôvodnenie 21 a článok 2 ods. 2 písm. b) a článok 5]

   (pozri body 70 – 80, bod 2 výroku)

Zhrnutie

Súdny dvor, na ktorý Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd, Taliansko) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, rozvinul svoju judikatúru týkajúcu sa pojmu „diskriminácia na základe vzťahu k inej osobe“ založená na zdravotnom postihnutí v zmysle smernice 2000/78 ( 1 ), pričom ta spresnil rozsah tohto pojmu, ako aj povinnosti zamestnávateľa s cieľom zabezpečiť dodržiavanie zásady rovnosti pracovníkov a zákazu nepriamej diskriminácie v prípade zamestnanca, ktorý poskytuje pomoc svojmu dieťaťu so zdravotným postihnutím.

G. L. pracovala pre spoločnosť AB ako „operátorka stanice“ a bola zodpovedná za dohľad a kontrolu stanice metra.

Opakovane žiadala AB, aby ju trvale pridelila na pracovisko s pevným pracovným časom, aby sa mohla starať o svojho maloletého syna, s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý si vyžaduje starostlivosť v stanovenej hodine.

AB týmto žiadostiam nevyhovela. Priznala však G. L. určité dočasné úpravy pracovných podmienok, ako napríklad určenie stáleho pracoviska a priznanie preferenčného pracovného režimu v porovnaní s inými operátormi.

Dňa 5. marca 2019 G. L. podala žalobu na Tribunale di Roma (súd v Ríme, Taliansko), ktorou sa domáhala určenia, že odmietnutie jej zamestnávateľa vyhovieť jej žiadosti o trvalú úpravu jej pracovných podmienok bolo diskriminačné. Keďže jej žaloba bola tak na prvom stupni, ako aj v odvolacom konaní zamietnutá, G. L. podala na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, kasačný opravný prostriedok.

Tento súd sa s odkazom na zásady vyplývajúce z rozsudku Coleman ( 2 ) rozhodol položiť Súdnemu dvoru otázku, či sa zamestnanec, ktorý sám nie je zdravotne postihnutý, môže na súde dovolávať ochrany proti akejkoľvek nepriamej diskriminácii na základe zdravotného postihnutia stanovenej smernicou 2000/78 z dôvodu pomoci, ktorú poskytuje svojmu dieťaťu so zdravotným postihnutím. V prípade kladnej odpovede sa okrem toho pýta, či je zamestnávateľ takejto osoby povinný vykonať voči nej primerané úpravy v zmysle smernice 2000/78 s cieľom napraviť situáciu diskriminácie.

Posúdenie Súdnym dvorom

V prvom rade Súdny dvor najmä s prihliadnutím na rozsudok Coleman dospel k záveru, že zákaz diskriminácie stanovený smernicou 2000/78 sa vzťahuje aj na nepriamu diskrimináciu „na základe vzťahu k inej osobe“ založenú na zdravotnom postihnutí. Tento zákaz sa preto vzťahuje aj na zamestnanca, ktorý sám nie je zdravotne postihnutý, ale ktorý čelí takejto diskriminácii z dôvodu pomoci, ktorú poskytuje svojmu dieťaťu so zdravotným postihnutím a ktorá mu umožňuje dostať podstatnú časť starostlivosti, ktorú si vyžaduje jeho stav.

Analýza Súdneho dvora sa tiež zakladá na konštatovaní, že cieľom smernice 2000/78 je v oblasti zamestnania a povolania boj proti všetkým formám diskriminácie založenej na zdravotnom postihnutí. Zásada rovnosti zaobchádzania, na ktorú odkazuje táto smernica, sa totiž uplatňuje nie na určitú kategóriu osôb, ale v závislosti od dôvodov uvedených v jej článku 1.

Okrem toho podľa odôvodnenia 12 a článku 2 ods. 1 uvedenej smernice „každá priama alebo nepriama diskriminácia“ na základe zdravotného postihnutia musí byť zakázaná a znenie článku 13 ES, ktorý predstavuje právny základ smernice 2000/78, zveruje Únii právomoc prijať opatrenia potrebné na boj proti diskriminácii založenej najmä na zdravotnom postihnutí.

Navyše smernica 2000/78 sa má vykladať s prihliadnutím na články 21, 24 a 26 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“). Všeobecná zásada zákazu diskriminácie zakotvená v článku 21 ods. 1 Charty sa pritom vzťahuje aj na nepriamu diskrimináciu „na základe vzťahu k inej osobe“ založenú na zdravotnom postihnutí. Táto zásada totiž zakazuje „každú diskrimináciu“ založenú najmä na zdravotnom postihnutí, čím zabezpečuje široké uplatňovanie tejto základnej záruky.

Okrem toho článok 21 ods. 1 Charty obsahuje prinajmenšom rovnaké záruky, ako sú záruky stanovené v článku 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ( 3 ), ktoré treba podľa článku 52 ods. 3 Charty zohľadniť ako úroveň minimálnej ochrany

Navyše podľa dohovoru OSN ( 4 ), na ktorý sa možno rovnako ako na Chartu odvolávať na účely výkladu smernice 2000/78, štáty, ktoré sú jej zmluvnými stranami, zakazujú „všetky formy diskriminácie“ založené na zdravotnom postihnutí. Osobám so zdravotným postihnutím zaručujú rovnakú a účinnú právnu ochranu pred „akoukoľvek diskrimináciou z akéhokoľvek dôvodu“ a prijímajú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby deti so zdravotným postihnutím mohli v plnej miere využívať všetky ľudské práva a základné slobody na rovnakom základe s ostatnými deťmi, pričom pri všetkých rozhodnutiach, ktoré sa ich týkajú, sa venujú prednostne najlepšiemu záujmu dieťaťa so zdravotným postihnutím.

V druhom rade Súdny dvor skúmal, či sa na účely zabezpečenia dodržiavania zásady rovnosti zaobchádzania s pracovníkmi a zákazu nepriamej diskriminácie uvedeného v článku 2 ods. 2 písm. b) smernice 2000/78 musia vykonať primerané úpravy v zmysle článku 5 tejto smernice vo vzťahu k zamestnancovi, akým je zamestnanec v danej veci, ktorý sám nie je zdravotne postihnutý, ale svojmu dieťaťu so zdravotným postihnutím poskytuje pomoc, ktorá mu umožňuje dostať podstatnú časť starostlivosti, ktorú si vyžaduje jeho stav.

Na účely výkladu článku 5 smernice 2000/78 v súlade s Chartou Súdny dvor pripomenul, že z jej článkov 24 a 26 vyplýva na jednej strane, že deti majú právo na takú ochranu a starostlivosť, ktorá je potrebná pre ich blaho, a na druhej strane, že Únia uznáva a rešpektuje právo osôb so zdravotným postihnutím využívať opatrenia, ktoré sú určené na zabezpečenie ich nezávislosti, sociálnej integrácie a integrácie v zamestnaní, ako aj ich účasti na spoločenskom živote.

Okrem toho primerané úpravy definované v článku 2 dohovoru OSN sa neobmedzujú na potreby osôb so zdravotným postihnutím na ich pracovisku, ale musia byť prípadne poskytnuté aj pracovníkovi, ktorý poskytuje pomoc umožňujúcu osobe so zdravotným postihnutím dostať podstatnú časť starostlivosti, ktorú si vyžaduje jej stav. Z článku 7 ods. 1 dohovoru OSN navyše vyplýva, že zamestnanec musí mať možnosť poskytnúť svojmu zdravotne postihnutému dieťaťu pomoc, ktorú potrebuje, čo pre zamestnávateľa predstavuje povinnosť prispôsobiť pracovné podmienky tohto zamestnanca.

Súdny dvor konštatoval, že ak by takáto povinnosť neexistovala, zákaz nepriamej diskriminácie „na základe vzťahu k inej osobe“ by bol zbavený podstatnej časti svojho potrebného účinku.

Zamestnávateľ je preto povinný vykonať primerané úpravy v zmysle článku 5 smernice 2000/78 vo vzťahu k zamestnancovi, ktorý bez toho, aby bol sám zdravotne postihnutý, poskytuje svojmu dieťaťu so zdravotným postihnutím pomoc, ktorá mu umožňuje dostať podstatnú časť starostlivosti, ktorú si vyžaduje jeho stav, pokiaľ tieto úpravy nepredstavujú pre zamestnávateľa neúmerné zaťaženie. Pokiaľ ide o druhy primeraných úprav požadovaných od zamestnávateľa takéhoto opatrovateľa, Súdny dvor spresnil, že skrátenie pracovného času alebo za určitých podmienok preradenie na iné pracovné miesto môže predstavovať jedno z opatrení úprav uvedených v článku 5 smernice 2000/78. Na účely určenia, či takéto opatrenia vedú k neúmernému zaťaženiu pre zamestnávateľa, sa majú posudzovať najmä finančné náklady na tieto opatrenia, veľkosť a finančné zdroje organizácie alebo podniku a možnosť získania príspevku z verejných prostriedkov alebo inej pomoci.

( i ) Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.

( 1 ) Smernica Rady 2000/78/CE z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Ú. v. ES L 303, 2000, s. 16; Mim. vyd. 05/004, s. 79).

( 2 ) Rozsudok zo 17. júla 2008, Coleman (C‑303/06, EU:C:2008:415) (ďalej len „rozsudok Coleman“). V tomto rozsudku Súdny dvor okrem iného rozhodol, že smernica 2000/78, a najmä jej článok 1 a článok 2 ods. 1 a článok 2 ods. 2 písm. a) sa majú vykladať v tom zmysle, že zákaz priamej diskriminácie, ktorý stanovujú, sa neobmedzuje len na samotné osoby, ktoré sú zdravotne postihnuté (bod 56 a výrok 1).

( 3 ) Dohovor podpísaný v Ríme 4. novembra 1950.

( 4 ) Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím, uzavretý v New Yorku 13. decembra 2006, ktorý nadobudol platnosť 3. mája 2008 (ďalej len „dohovor OSN“).