–

CP, v zastúpení: M. Porto Corredoira a J. Suderow Rodríguez, abogados,

–

Nissan Iberia SA, v zastúpení: J. Alonso Menjón, O. Guardiola Bas, I. Torras Balcell a J. Zuloaga González, abogados,

–

španielska vláda, v zastúpení: P. Pérez Zapico a A. Pérez‑Zurita Gutiérrez, splnomocnené zástupkyne,

–

Európska komisia, v zastúpení: S. Baches Opi a C. Zois, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 101 ZFEÚ vzhľadom na zásadu efektivity.

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi CP a spoločnosťou Nissan Iberia SA (ďalej len „Nissan“) vo veci náhrady škody údajne spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže, ktorého sa dopustili viaceré podniky, vrátane podniku Nissan, a ktoré bolo konštatované v rozhodnutí Comisión Nacional de los Mercados y la Competencia (Národná komisia pre trhy a hospodársku súťaž, Španielsko) (ďalej len „CNMC“).

3

Článok 16 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002, o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101] a [102 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), nazvaný „Jednotné uplatňovanie súťažného práva spoločenstva“, stanovuje:

„Keď vnútroštátne súdy rozhodujú o dohodách, rozhodnutiach alebo postupoch podľa článku [101] alebo [102 ZFEÚ], ktoré sú už predmetom rozhodnutia [Európskej k]omisie, nemôžu prijať rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s rozhodnutím prijatým Komisiou. Musia sa vyhnúť takým rozhodnutiam, ktoré by boli v rozpore s rozhodnutím, o ktorom uvažuje Komisia v postupe, ktorý iniciovala [s rozhodnutím, ktoré Komisia zamýšľa prijať v konaní, ktoré začala – neoficiálny preklad]. Na tento účel môžu vnútroštátne súdy posúdiť, či je nevyhnutné zastaviť príslušný postup [prerušiť príslušné konanie – neoficiálny preklad]. Táto povinnosť nemá vplyv na práva a povinnosti podľa článku [267 ZFEÚ].“

4

Článok 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/104/EÚ z 26. novembra 2014 o určitých pravidlách upravujúcich žaloby podľa vnútroštátneho práva o náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia ustanovení práva hospodárskej súťaže členských štátov a Európskej únie (Ú. v. EÚ L 349, 2014, s. 1) s názvom „Premlčacie lehoty“ znie takto:

„1.   Členské štáty v súlade s týmto článkom stanovia pravidlá uplatniteľné na premlčacie lehoty na podanie žalôb o náhradu škody. Týmito pravidlami sa určí, kedy predmetné lehoty začínajú plynúť, ich trvanie, ako aj okolnosti, za akých sa prerušujú alebo spočívajú.

2.   Premlčacie lehoty nesmú začať plynúť skôr, než sa porušenie práva hospodárskej súťaže skončí a než sa žalobca dozvie alebo než možno odôvodnene predpokladať, že sa dozvedel o:

3.   Členské štáty zabezpečia, aby premlčacia lehota na podanie žaloby o náhradu škody bola najmenej päť rokov.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby premlčacia lehota spočívala alebo v závislosti od vnútroštátneho práva bola prerušená, ak orgán hospodárskej súťaže vykoná úkony na účely vyšetrovania alebo jeho konania [jeho pokračovania – neoficiálny preklad] v súvislosti s porušením práva hospodárskej súťaže, ktorého sa týka žaloba o náhradu škody. Spočívanie premlčacej lehoty sa skončí najskôr jeden rok po tom, ako sa rozhodnutie o porušení stalo konečným alebo ako sa konanie skončilo iným spôsobom.“

5

Článok 21 tejto smernice, nazvaný „Transpozícia“, v odseku 1 stanovuje:

„Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 27. decembra 2016. Bezodkladne Komisii oznámia znenie týchto ustanovení.

…“

6

Článok 22 uvedenej smernice s názvom „Časová pôsobnosť“ v odseku 1 stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia, aby sa vnútroštátne opatrenia prijaté podľa článku 21 na zosúladenie s hmotnoprávnymi ustanoveniami tejto smernice neuplatňovali so spätným účinkom.“

7

Článok 1902 Código Civil (Občiansky zákonník) stanovuje:

„Každý, kto v dôsledku úmyselného pochybenia alebo z nedbanlivosti spôsobí svojím konaním alebo opomenutím inému škodu, je povinný nahradiť spôsobenú škodu.“

8

Článok 1968 tohto zákonníka stanovuje:

„Premlčacej lehote jedného roka podliehajú:

…

9

Článok 1973 uvedeného zákonníka stanovuje:

„Premlčanie žalôb sa prerušuje podaním žalôb na súde, mimosúdnym uplatnením nároku veriteľa a akýmkoľvek úkonom, ktorým dlžník uznáva dlh.“

10

Podľa článku 74 Ley 15/2007 de Defensa de la Competencia (zákon č. 15/2007 o ochrane hospodárskej súťaže) z 3. júla 2007 (BOE č. 159 zo 4. júla 2007, s. 28848), v znení Real Decreto‑ley 9/2017, por el que se transponen directivas de la Unión Europea en los ámbitos financiero, mercantil y sanitario, y sobre el desplazamiento de trabajadores (kráľovský zákonný dekrét č. 9/2017, ktorým sa preberajú smernice Európskej únie vo finančnej, obchodnej a zdravotníckej oblasti a v oblasti vysielania pracovníkov) z 26. mája 2017 (BOE č. 126 z 27. mája 2017, s. 42820):

„1.   Premlčacia lehota na podanie žaloby o náhradu škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže je päť rokov.

2.   Premlčacia lehota začína plynúť vtedy, keď došlo k ukončeniu porušovania práva hospodárskej súťaže a keď sa žalobca dozvedel alebo možno odôvodnene predpokladať, že sa dozvedel o:

3.   Lehota sa preruší, ak orgán hospodárskej súťaže začne vyšetrovanie alebo konanie o uložení sankcie v súvislosti s porušením práva hospodárskej súťaže, ktorého sa týka žaloba o náhradu škody. Toto prerušenie sa skončí jeden rok odo dňa, keď sa rozhodnutie orgánu hospodárskej súťaže stalo konečným alebo sa konanie skončilo akýmkoľvek iným spôsobom.

4.   Lehota sa prerušuje aj začatím akéhokoľvek konania o urovnaní sporov týkajúcich sa nároku na náhradu spôsobenej škody zmierom. Toto prerušenie sa však vzťahuje len na tých účastníkov, ktorí sa zúčastňujú alebo sa zúčastňovali uvedeného konania, alebo v ňom boli zastúpení.“

11

Článok 75 ods. 1 zákona č. 15/2007 v znení kráľovského zákonného dekrétu č. 9/2017 stanovuje:

„Porušenie práva hospodárskej súťaže konštatované konečným rozhodnutím španielskeho orgánu hospodárskej súťaže alebo španielskeho preskúmacieho súdu sa považuje za nevyvrátiteľne preukázané na účely žaloby o náhradu škody podanej na španielskom súde.“

12

Prvé prechodné ustanovenie kráľovského zákonného dekrétu č. 9/2017 preberajúceho do španielskeho práva smernicu 2014/104, nazvané „Prechodný režim v oblasti žalôb o náhradu škody vyplývajúcej z porušení práva hospodárskej súťaže členských štátov a Európskej únie“, stanovuje:

„1. Ustanovenia článku 3 tohto kráľovského zákonného dekrétu sa neuplatňujú so spätnou účinnosťou.

2. Ustanovenia článku 4 tohto kráľovského zákonného dekrétu sa uplatňujú len na konania začaté po nadobudnutí jeho účinnosti.“

13

Podľa článku 90 ods. 3 Ley 39/2015 del Procedimiento Administrativo Común de las Administraciones Públicas (zákon č. 39/2015 o spoločnom správnom konaní orgánov verejnej správy) z 1. októbra 2015 (BOE č. 236 z 2. októbra 2015, s. 89343), ktorý sa podľa článku 45 zákona č. 15/2007 uplatňuje v práve hospodárskej súťaže:

„Rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, je vykonateľné, ak proti nemu nie je prípustný riadny správny opravný prostriedok, pričom môže stanoviť predbežné opatrenia potrebné na zabezpečenie jeho účinnosti, ktoré môžu spočívať v zachovaní prípadných prijatých predbežných opatrení, kým nie je vykonateľné.

Ak je rozhodnutie vykonateľné, možno jeho vykonateľnosť dočasne odložiť, ak dotknutá osoba informuje správny orgán o svojom zámere podať správnu žalobu proti tomuto konečnému správnemu rozhodnutiu. Tento dočasný odklad sa skončí, ak:

(1)   touto žalobou nenavrhla dočasný odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia;

(2)   súd rozhodne o návrhu na dočasný odklad vykonateľnosti za podmienok, ktoré sú v ňom stanovené.“

14

Dňa 23. júla 2015 CNMC prijala rozhodnutie, v ktorom konštatovala, že viaceré podniky, vrátane podniku Nissan, porušili článok 101 ZFEÚ a článok 1 zákona č. 15/2007. Vytýkané protisúťažné správanie spočívajúce vo výmene citlivých obchodných informácií medzi týmito podnikmi sa skončilo v priebehu roka 2013.

15

Dňa 28. júla 2015 CNMC uverejnila na svojej webovej stránke tlačovú správu týkajúcu sa tohto rozhodnutia.

16

Dňa 15. septembra 2015 bolo uvedené rozhodnutie na tejto webovej stránke uverejnené v celom rozsahu.

17

Toto rozhodnutie bolo predmetom viacerých žalôb o neplatnosť, ktoré podali páchatelia údajného porušenia, vrátane spoločnosti Nissan, ale Tribunal Supremo (Najvyšší súd, Španielsko) ho, pokiaľ ide o spoločnosť Nissan, v priebehu roku 2021 potvrdil.

18

V marci 2023 CP podal na vnútroštátny súd žalobu o náhradu škody v nadväznosti na rozhodnutie CNMC (follow‑on damages action), ktorou sa domáhal, aby bola spoločnosti Nissan uložená povinnosť nahradiť škodu, ktorá mu údajne vznikla z dôvodu nadobudnutia vozidla, ktorého cena bola ovplyvnená porušením konštatovaným v tomto rozhodnutí.

19

Nissan vo svojom vyjadrení k žalobe v podstate tvrdila, že táto žaloba o náhradu škody je premlčaná. Podľa tejto spoločnosti z pravidiel premlčania stanovených v Občianskom zákonníku vyplýva, že jednoročná premlčacia lehota, ktorá sa uplatňuje na takúto žalobu, začína plynúť od okamihu, keď sa poškodená osoba dozvedela o predmetnom porušení práva hospodárskej súťaže. V prejednávanej veci vzhľadom na skutočnosť, že po prvé rozhodnutie CNMC bolo v plnom rozsahu uverejnené na webovej stránke tohto orgánu 15. septembra 2015, po druhé, že CNMC uverejnila v tejto súvislosti tlačovú správu, a po tretie, že vec, v ktorej bolo toto rozhodnutie vydané, mala široké mediálne pokrytie na vnútroštátnej úrovni, CP nemôže tvrdiť, že ku dňu uverejnenia uvedeného rozhodnutia na webovej stránke CNMC nevedel o informáciách nevyhnutných na podanie uvedenej žaloby o náhradu škody. Nissan preto tvrdí, že keďže na začatie plynutia premlčacej lehoty nie je potrebné, aby sa toto rozhodnutie stalo konečným, možno prijať záver, že táto lehota začala plynúť 15. septembra 2015.

20

Podľa vnútroštátneho súdu premlčacie lehoty uplatniteľné na žaloby o náhradu škody spôsobenej porušením pravidiel hospodárskej súťaže nemôžu začať plynúť predtým, ako sa dotknuté porušenie skončilo a poškodený sa dozvedel alebo sa mohol dozvedieť o informáciách nevyhnutných na podanie svojej žaloby o náhradu škody.

21

V prípade, že toto porušenie bolo konštatované rozhodnutím vnútroštátneho orgánu hospodárskej súťaže, tento súd zastáva názor, že sa možno domnievať, že poškodené osoby sa o týchto informáciách dozvedeli v okamihu uverejnenia tohto rozhodnutia na webovej stránke tohto orgánu. Práve pri príležitosti tohto uverejnenia je existencia predmetného porušenia známa, sú presne určení páchatelia tohto porušenia, uvádza sa dĺžka protiprávneho konania a možno preukázať vznik škody. Podľa uvedeného súdu vzhľadom na to, že žiadna právna norma nevyžaduje, aby sa takéto rozhodnutie stalo konečným na to, aby vzniklo právo na náhradu škody spôsobenej dotknutým porušením, skutočnosť, že toto rozhodnutie bolo predmetom súdneho preskúmania, nemôže mať vplyv na výpočet premlčacej lehoty uplatniteľnej na žalobu o náhradu škody smerujúcu k získaniu náhrady škody vyplývajúcej z predmetného porušenia.

22

Je pravda, že podľa názoru vnútroštátneho súdu môže byť súd, ktorý rozhoduje o žalobe o náhradu škody v nadväznosti na rozhodnutie orgánu hospodárskej súťaže, ktoré bolo predmetom žaloby o neplatnosť, viazaný konštatovaním existencie porušenia uvedeným v tomto rozhodnutí len vtedy, ak sa uvedené rozhodnutie stalo konečným. Podľa uplatniteľného procesného práva však tento súd môže prerušiť konanie, ktoré pred ním prebieha, až do času, keď sa uvedené rozhodnutie stane konečným. Okrem toho za predpokladu, že by bola podaná žaloba o náhradu škody za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, ktoré by súčasne bolo predmetom vyšetrovania zo strany orgánu hospodárskej súťaže, uvedený súd by mohol prerušiť toto konanie až do času, keď by tento orgán vydal rozhodnutie a toto sa stalo konečným.

23

V prejednávanej veci bolo podľa tohto súdu možné, aby CP poznal všetky informácie nevyhnutné na podanie svojej žaloby o náhradu škody v nadväznosti na úplné uverejnenie rozhodnutia tohto orgánu na webovej stránke CNMC, uverejnenie tlačovej správy v tejto súvislosti, ktorá výslovne vyzývala poškodené osoby, aby podali žalobu o náhradu škody spôsobenej dotknutým porušením, ako aj široké mediálne pokrytie veci, ktorá je predmetom tohto rozhodnutia, na vnútroštátnej úrovni.

24

Uvedený súd v tejto súvislosti dodáva, že na rozdiel od rozhodnutí CNMC, ktoré sú predmetom uverejnenia na webovej stránke tohto orgánu, ako aj tlačovej správy uverejnenej tiež na tejto webovej stránke, rozsudky španielskych súdov, ktorými sa prípadne stáva rozhodnutie uvedeného orgánu konečným, nie sú predmetom ani tlačovej správy, ani uverejnenia v Boletín Oficial del Estado (španielsky Úradný vestník). Okrem toho webová stránka, na ktorej sú uverejnené rozsudky španielskych súdov, je pre širokú verejnosť ťažko prístupná.

25

V tejto súvislosti však vnútroštátny súd poznamenáva, že na rozdiel od jeho výkladu pravidiel upravujúcich dies a quo premlčacej lehoty uplatniteľnej na žaloby o náhradu škody spôsobenej porušeniami pravidiel hospodárskej súťaže, existuje časť vnútroštátnej judikatúry, podľa ktorej premlčacia lehota uplatniteľná na takéto žaloby o náhradu škody podané v nadväznosti na rozhodnutie CNMC, ktoré je predmetom žaloby o neplatnosť podanej na príslušné súdy, začína plynúť až od okamihu, keď sa toto rozhodnutie stane konečným v nadväznosti na súdne preskúmanie. Podľa tejto časti judikatúry nie je možné, aby sa poškodená osoba dozvedela o informáciách nevyhnutných na podanie svojej žaloby o náhradu škody len na základe uverejnenia úplného znenia rozhodnutia CNMC na jej webovej stránke, tlačovej správy a mediálneho pokrytia dotknutej veci na vnútroštátnej úrovni. Treba sa teda domnievať, že premlčacia lehota začína plynúť až vtedy, keď rozsudok poslednej odvolacej inštancie nadobudne právoplatnosť. V každom prípade by bolo zbytočné podať žalobu o náhradu škody na základe rozhodnutia CNMC a následne požiadať o prerušenie konania, aby bolo možné určiť, či je alebo nie je potrebné vychádzať z tohto rozhodnutia na podporu tejto žaloby o náhradu škody.

26

Podľa tohto súdu sa zdá, že uvedená časť judikatúry nesprávne rozlišuje medzi možnosťou a povinnosťou podať žalobu. Podľa uvedeného súdu, ak sa dotknutý žalobca dozvie o informáciách nevyhnutných na podanie svojej žaloby o náhradu škody, prináleží mu, aby tak urobil v lehotách stanovených na tento účel.

27

Za týchto okolností Juzgado de lo Mercantil no 1 de Zaragoza (Obchodný súd č. 1 Zaragoza, Španielsko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

28

Podaním doručeným do kancelárie Súdneho dvora 17. apríla 2025 Nissan v prvom rade požiadal o opätovné začatie ústnej časti konania podľa článku 83 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. Subsidiárne vyzval Súdny dvor, aby vnútroštátnemu súdu zaslal žiadosť o vysvetlenie v súlade s článkom 101 tohto rokovacieho poriadku.

29

Na podporu týchto návrhov Nissan v podstate na jednej strane uviedol, že generálna advokátka vo svojich návrhoch vychádzala zo skutkových a právnych okolností, ktoré uviedol CP na pojednávaní a ktoré neboli kontradiktórne prejednané na tomto pojednávaní, a na druhej strane, že Súdny dvor nemá dostatok informácií o skutkových otázkach a otázkach vnútroštátneho práva. Po prvé treba predovšetkým objasniť podmienky prerušenia premlčacej lehoty uplatniteľnej na žaloby o náhradu škody a najmä účinky mimosúdnych uplatnení nároku na prerušenie tejto lehoty. V prejednávanej veci by bolo vhodné požiadať vnútroštátny súd, aby spresnil, či CP podal mimosúdne uplatnenie nároku a prípadne jeho obsah, ako aj náklady spojené s jeho podaním. Po druhé, bolo by užitočné spresniť počet rozhodnutí CNMC o sankciách, ktoré boli zrušené v nadväznosti na súdne preskúmanie týchto rozhodnutí. Po tretie, bolo by potrebné požiadať vnútroštátny súd, aby spresnil niektoré aspekty španielskeho práva týkajúce sa najmä vykonateľnosti rozhodnutí CNMC, rozdielov medzi vnútroštátnymi pravidlami upravujúcimi uverejňovanie rozhodnutí CNMC a pravidlami upravujúcimi uverejňovanie rozsudkov španielskych súdov, ako aj nákladov spojených s prerušením premlčacích lehôt.

30

V tejto súvislosti, pokiaľ ide v prvom rade o návrh na opätovné začatie ústnej časti konania, treba pripomenúť, že podľa článku 252 druhého odseku ZFEÚ generálny advokát konajúci nestranne a nezávisle predkladá na verejných pojednávaniach odôvodnené návrhy v prípadoch, ktoré si v súlade so Štatútom Súdneho dvora Európskej únie vyžadujú jeho účasť. Súdny dvor však nie je viazaný ani týmito návrhmi, ani odôvodnením, na základe ktorého generálny advokát dospel k týmto návrhom (rozsudok z 19. marca 2020, Sánchez Ruiz a i., C‑103/18 a C‑429/18, EU:C:2020:219, bod 42, ako aj citovaná judikatúra).

31

V tejto súvislosti treba rovnako uviesť, že Štatút Súdneho dvora Európskej únie ani rokovací poriadok neupravujú možnosť účastníkov konania alebo dotknutých osôb uvedených v článku 23 tohto štatútu podať pripomienky v reakcii na návrhy prednesené generálnym advokátom. Nesúhlas účastníka alebo takejto dotknutej osoby s návrhmi generálneho advokáta bez ohľadu na otázky, ktoré v nich skúmal, nemôže byť sám osebe dôvodom odôvodňujúcim opätovné začatie ústnej časti konania (rozsudok z 19. marca 2020, Sánchez Ruiz a i., C‑103/18 a C‑429/18, EU:C:2020:219, bod 43, ako aj citovaná judikatúra).

32

Z toho vyplýva, že vzhľadom na to, že účelom návrhu spoločnosti Nissan na opätovné začatie ústnej časti konania je to, aby jej bolo umožnené odpovedať na stanovisko, ktoré zaujala generálna advokátka vo svojich návrhoch, nemožno jej vyhovieť.

33

Podľa článku 83 rokovacieho poriadku môže Súdny dvor kedykoľvek po vypočutí generálneho advokáta rozhodnúť o opätovnom začatí ústnej časti konania, najmä ak usúdi, že nemá dostatok informácií, alebo ak účastník konania uviedol po skončení tejto časti konania novú skutočnosť, ktorá môže mať rozhodujúci vplyv na rozhodnutie Súdneho dvora, alebo ak sa má vo veci rozhodnúť na základe tvrdenia, ku ktorému sa nemali možnosť vyjadriť účastníci konania alebo subjekty oprávnené podľa článku 23 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie.

34

V prejednávanej veci Súdny dvor po vypočutí generálnej advokátky dospel k záveru, že má k dispozícii všetky informácie potrebné na zodpovedanie otázok položených vnútroštátnym súdom a že prejednávaná vec si nevyžaduje, aby sa o nej rozhodlo na základe tvrdenia, ku ktorému sa dotknuté osoby nevyjadrili. Návrh na opätovné začatie ústnej časti konania okrem toho nepoukazuje na nijakú novú skutočnosť, ktorá by mohla mať rozhodujúci vplyv na rozhodnutie, ktoré má Súdny dvor prijať v prejednávanej veci.

35

Z uvedeného vyplýva, že nie je potrebné nariadiť opätovné začatie ústnej časti konania.

36

V druhom rade, pokiaľ ide o subsidiárny návrh, ktorým Nissan vyzýva Súdny dvor, aby požiadal vnútroštátny súd o vysvetlenie, stačí pripomenúť, že možnosť Súdneho dvora požiadať vnútroštátny súd o vysvetlenie na základe článku 101 svojho rokovacieho poriadku je alternatívou, ktorej využitie musí Súdny dvor v každom jednotlivom prípade posúdiť v rámci svojej voľnej úvahy (rozsudok z 3. decembra 2015, Banif Plus Bank,C‑312/14, EU:C:2015:794, bod 32). Ako však bolo uvedené v bode 34 tohto rozsudku, Súdny dvor má k dispozícii všetky informácie potrebné na rozhodnutie o tomto návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Z toho vyplýva, že tento návrh musí byť tiež zamietnutý.

37

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora v rámci postupu spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, zavedeného článkom 267 ZFEÚ, Súdnemu dvoru prináleží poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, ktorá mu umožní rozhodnúť spor, ktorý prejednáva. Vzhľadom na to Súdnemu dvoru prináleží v prípade potreby preformulovať otázky, ktoré sú mu položené. Navyše Súdny dvor môže vziať do úvahy aj ustanovenia práva Únie, na ktoré sa vnútroštátny súd v znení svojej otázky neodvolával (rozsudok z 12. januára 2023, RegioJet,C‑57/21, EU:C:2023:6, bod 92 a citovaná judikatúra). Súdnemu dvoru v tejto súvislosti prináleží, aby zo všetkých informácií, ktoré poskytol vnútroštátny súd, a najmä z odôvodnenia jeho návrhu na začatie prejudiciálneho konania, vybral tie prvky práva Únie, ktoré si vyžadujú výklad so zreteľom na predmet sporu (rozsudok z 22. júna 2022, Volvo a DAF Trucks, C‑267/20, EU:C:2022:494, bod 28, ako aj citovaná judikatúra).

38

V prejednávanej veci je vzhľadom na všetky informácie poskytnuté vnútroštátnym súdom potrebné na účely podania vnútroštátnemu súdu užitočnej odpovede umožňujúcej mu rozhodnúť spor, ktorý prejednáva, preformulovať prejudiciálne otázky.

39

Z týchto skutočností totiž vyplýva, že vnútroštátny súd sa snaží najmä určiť, či CP, ktorý sa považuje za poškodeného porušením práva hospodárskej súťaže, ktoré bolo konštatované rozhodnutím CNMC uverejneným na webovej stránke tohto orgánu 15. septembra 2015 a ktoré sa stalo konečným v nadväznosti na rozsudok Tribunal Supremo (Najvyšší súd) vydaný v roku 2021, môže požadovať náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená, alebo či je jeho žaloba o náhradu škody podaná v marci 2023 premlčaná.

40

V tejto súvislosti zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že kráľovský zákonný dekrét č. 9/2017, ktorým sa preberá smernica 2014/104, nadobudol účinnosť 27. mája 2017, teda približne päť mesiacov po uplynutí lehoty na prebratie stanovenej v článku 21 tejto smernice. Vnútroštátny súd predkladajúci návrh na začatie prejudiciálneho konania uvádza, že až do nadobudnutia účinnosti tohto zákonného dekrétu preberajúceho uvedenú smernicu do španielskeho práva sa premlčacia lehota uplatniteľná na žaloby o náhradu škody pri porušení práva hospodárskej súťaže riadila všeobecným režimom mimozmluvnej zodpovednosti a že podľa článku 1968 ods. 2 Občianskeho zákonníka začala táto jednoročná premlčacia lehota plynúť až od okamihu, kedy sa osoba, ktorá sa považovala za poškodenú, dozvedela o skutočnostiach, ktoré viedli ku vzniku zodpovednosti. Tento súd spresňuje, že v nadväznosti na legislatívnu zmenu, ku ktorej došlo v priebehu roka 2007, vnútroštátna právna úprava na to, aby vzniklo právo na náhradu škody spôsobenej dotknutým porušením, už nevyžaduje, aby sa rozhodnutie vnútroštátneho orgánu hospodárskej súťaže stalo konečným. Vnútroštátny súd sa tak domnieva, že začiatok plynutia premlčacej lehoty uplatniteľnej na žalobu o náhradu škody, ktorú podal CP, sa zhoduje s dátumom uverejnenia rozhodnutia CNMC na jej webovej stránke, teda s 15. septembrom 2015, a nie s dátumom uverejnenia rozsudku Tribunal Supremo (Najvyšší súd), ktorým sa toto rozhodnutie stalo konečným v priebehu roka 2021.

41

V tomto kontexte a najmä vzhľadom na skutočnosť, že pravidlá premlčania stanovené v Občianskom zákonníku sa naďalej uplatňovali približne päť mesiacov po uplynutí lehoty na prebratie smernice 2014/104, z informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom jasne vyplýva, že vnútroštátny súd sa pýta na zlučiteľnosť pravidiel premlčania, ktoré boli účinné pred prebratím tejto smernice 2014/104, s článkom 101 ZFEÚ v spojení so zásadou efektivity a prípadne s článkom 10 uvedenej smernice, najmä pokiaľ ide o určenie dies a quo premlčacej lehoty.

42

Za týchto podmienok treba konštatovať, že svojimi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 101 ZFEÚ v spojení so zásadou efektivity a prípadne článok 10 ods. 2 smernice 2014/104 majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ako ju vykladajú príslušné vnútroštátne súdy, podľa ktorej na účely určenia okamihu, od ktorého začína plynúť premlčacia lehota uplatniteľná na žaloby o náhradu škody spôsobenej porušením pravidiel hospodárskej súťaže v nadväznosti na rozhodnutie vnútroštátneho orgánu hospodárskej súťaže konštatujúce porušenie týchto pravidiel, sa možno domnievať, že osoba, ktorá sa považuje za poškodenú, sa dozvedela nevyhnutné informácie, ktoré jej umožňujú podať svoju žalobu o náhradu škody predtým, ako sa toto rozhodnutie stalo konečným.

43

V tejto súvislosti je na zodpovedanie položených otázok potrebné najprv overiť časovú pôsobnosť článku 10 smernice 2014/104, ktorý stanovuje určité požiadavky týkajúce sa premlčacej lehoty uplatniteľnej na žaloby o náhradu škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže, pričom určuje najmä minimálnu dĺžku tejto lehoty a okamih, od ktorého najskôr môže táto lehota začať plynúť, ako aj okolnosti, za ktorých musí premlčacia lehota spočívať alebo sa prerušiť.

44

V tomto zmysle treba pripomenúť, že článok 10 smernice 2014/104 je hmotnoprávnym ustanovením v zmysle článku 22 ods. 1 tejto smernice. Podľa posledného uvedeného ustanovenia pritom mali členské štáty zabezpečiť, aby sa vnútroštátne opatrenia prijaté podľa článku 21 uvedenej smernice na zosúladenie s hmotnoprávnymi ustanoveniami tejto smernice neuplatňovali so spätným účinkom [rozsudok z 18. apríla 2024, Heureka Group (Online porovnávače cien),C‑605/21, EU:C:2024:324, bod 47].

45

Po uplynutí lehoty na prebratie smernice sa má vnútroštátne právo vykladať v súlade so všetkými ustanoveniami tejto smernice [rozsudok z 18. apríla 2024, Heureka Group (Online porovnávače cien),C‑605/21, EU:C:2024:324, bod 48].

46

S cieľom určiť časovú pôsobnosť článku 10 smernice 2014/104 treba teda overiť, či situácia, o ktorú ide vo veci samej, nastala pred uplynutím lehoty na prebratie tejto smernice alebo či naďalej vyvolávala účinky aj po uplynutí tejto lehoty [rozsudok z 18. apríla 2024, Heureka Group (Online porovnávače cien),C‑605/21, EU:C:2024:324, bod 49].

47

Na tento účel treba určiť, vzhľadom na osobitosti pravidiel premlčania, ich povahu, ako aj mechanizmus ich fungovania, najmä v kontexte žaloby o náhradu škody podanej v prípade porušenia práva hospodárskej súťaže, či ku dňu uplynutia lehoty na prebratie smernice 2014/104, teda k 27. decembru 2016, uplynula premlčacia lehota stanovená vo vnútroštátnom práve, ktorá sa uplatňuje na situáciu, o akú ide vo veci samej, až do toho dátumu, a teda treba určiť okamih, od ktorého táto premlčacia lehota začala plynúť v súlade s týmto právom [rozsudok z 18. apríla 2024, Heureka Group (Online porovnávače cien),C‑605/21, EU:C:2024:324, bod 50].

48

Pokiaľ totiž v danej oblasti neexistovala pred dňom uplynutia lehoty na prebratie smernice 2014/104 právna úprava Únie, prináležalo vnútroštátnemu právnemu poriadku každého členského štátu upraviť spôsoby výkonu práva domáhať sa náhrady škody vyplývajúcej z porušenia článkov 101 a 102 ZFEÚ, vrátane pravidiel týkajúcich sa premlčacích lehôt, pokiaľ boli dodržané zásady ekvivalencie a efektivity, pričom posledná uvedená zásada vyžaduje, aby pravidlá uplatniteľné na žaloby určené na zabezpečenie ochrany práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z priameho účinku práva Únie, prakticky neznemožňovali alebo nadmerne nesťažovali výkon práv, ktoré priznáva právny poriadok Únie [rozsudok z 18. apríla 2024, Heureka Group (Online porovnávače cien),C‑605/21, EU:C:2024:324, bod 51 a citovaná judikatúra].

49

Z poslednej uvedenej zásady v tomto zmysle vyplýva, že aj pred uplynutím lehoty na prebratie smernice 2014/104, mala byť vnútroštátna právna úprava stanovujúca dátum, od ktorého začína plynúť premlčacia lehota, dĺžku a podmienky týkajúce sa jej spočívania alebo prerušenia, prispôsobená špecifikám práva hospodárskej súťaže a cieľom uplatňovania pravidiel tohto práva dotknutými osobami, aby nebola narušená plná účinnosť článkov 101 a 102 ZFEÚ [rozsudok z 18. apríla 2024, Heureka Group (Online porovnávače cien),C‑605/21, EU:C:2024:324, bod 52 a citovaná judikatúra].

50

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že článok 101 ods. 1 a článok 102 ZFEÚ spôsobujú priame účinky vo vzťahoch medzi jednotlivcami a zakladajú dotknutým osobám práva, ktoré sú vnútroštátne súdy povinné ochraňovať (rozsudok z 5. júna 2014, Kone a i., C‑557/12, EU:C:2014:1317, bod 20, ako aj citovaná judikatúra).

51

Plná účinnosť článku 101 ZFEÚ, a najmä potrebný účinok zákazu uvedeného v jeho odseku 1 by boli spochybnené, ak by sa akákoľvek osoba nemohla domáhať náhrady škody, ktorá jej bola spôsobená porušením práva hospodárskej súťaže (rozsudky z 5. júna 2014, Kone a i., C‑557/12, EU:C:2014:1317, bod 21, ako aj z 28. januára 2025, ASG 2,C‑253/23, EU:C:2025:40, bod 61 a citovaná judikatúra).

52

Každá osoba tak má právo domáhať sa náhrady spôsobenej škody, ak existuje príčinná súvislosť medzi uvedenou škodou a kartelovou dohodou alebo postupom zakázaným článkom 101 ZFEÚ (rozsudok z 5. júna 2014, Kone a i., C‑557/12, EU:C:2014:1317, bod 22, ako aj citovaná judikatúra).

53

Právo akejkoľvek osoby domáhať sa náhrady takejto škody totiž posilňuje operatívnosť pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže a svojou povahou odrádza od konania alebo postupov, ktoré môžu obmedziť alebo narušiť hospodársku súťaž, čím prispieva k zachovaniu účinnej hospodárskej súťaže v Únii (rozsudok z 28. januára 2025, ASG 2,C‑253/23, EU:C:2025:40, bod 63).

54

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora toto právo poskytuje každej poškodenej osobe možnosť požadovať náhradu škody, ktorá jej bola spôsobená konaním spôsobilým vylúčiť, obmedziť alebo skresliť hospodársku súťaž (pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. septembra 2001, Courage a Crehan, C‑453/99, EU:C:2001:465, bod 25; z 13. júla 2006, Manfredi a i., C‑295/04 až C‑298/04, EU:C:2006:461, bod 60, ako aj z 21. decembra 2023, International Skating Union/Komisia,C‑124/21 P, EU:C:2023:1012, bod 201).

55

V tejto súvislosti majú premlčacie lehoty uplatniteľné na uvedené právo v zásade za úlohu na jednej strane zabezpečiť ochranu práv poškodenej osoby, aby táto osoba mala dostatok času na získanie relevantných informácií na prípadné podanie žaloby, a na druhej strane zabrániť tomu, aby poškodená osoba mala možnosť donekonečna odďaľovať uplatnenie svojho práva na získanie náhrady škody v neprospech osoby zodpovednej za škodu. Premlčacie lehoty teda v konečnom dôsledku chránia tak poškodenú osobu, ako aj osobu zodpovednú za škodu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. júna 2022, Volvo a DAF Trucks, C‑267/20, EU:C:2022:494, bod 45, ako aj citovanú judikatúru).

56

Treba tiež pripomenúť, že uplatnenie práva domáhať sa náhrady škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže by bolo prakticky znemožnené alebo nadmerne sťažené, ak by premlčacie lehoty uplatniteľné na žaloby o náhradu škody spôsobenej porušením právnych predpisov v oblasti hospodárskej súťaže začali plynúť skôr, ako sa porušenie právnych predpisov skončí a ako sa poškodená osoba dozvie alebo sa môže odôvodnene predpokladať, že sa dozvedela, informácie, ktoré sú nevyhnutné na podanie jej žaloby o náhradu škody [pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. apríla 2024, Heureka Group (Online porovnávače cien),C‑605/21, EU:C:2024:324, bod 55 a citovaná judikatúra].

57

V prejednávanej veci, pokiaľ ide o prvú podmienku uvedenú v predchádzajúcom bode tohto rozsudku týkajúcu sa ukončenia porušenia, je nesporné, že porušenie sa skončilo v priebehu roka 2013.

58

Pokiaľ ide o druhú podmienku uvedenú v tom istom bode, a to, že poškodená osoba získa informácie nevyhnutné na podanie svojej žaloby o náhradu škody, z ustálenej judikatúry vyplýva, že tieto informácie zahŕňajú existenciu porušenia práva hospodárskej súťaže, existenciu škody, príčinnú súvislosť medzi touto škodou a týmto porušením, ako aj totožnosť porušiteľa [pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. apríla 2024, Heureka Group (Online porovnávače cien),C‑605/21, EU:C:2024:324, bod 64 a citovaná judikatúra].

59

Ak totiž tieto informácie chýbajú, je pre poškodeného mimoriadne ťažké, ak nie nemožné, získať náhradu škody, ktorá mu bola týmto porušením spôsobená [rozsudok z 18. apríla 2024, Heureka Group (Online porovnávače cien),C‑605/21, EU:C:2024:324, bod 65].

60

V tejto súvislosti prináleží vnútroštátnemu súdu, ktorý rozhoduje o žalobe na náhradu škody, aby určil okamih, od ktorého možno odôvodnene predpokladať, že sa poškodená osoba dozvedela o týchto informáciách. Totiž výlučne vnútroštátny súd má právomoc zistiť a posúdiť skutkový stav veci samej. V takom prípade môže Súdny dvor v rámci rozhodovania o návrhu na začatie prejudiciálneho konania poskytnúť spresnenie, ktoré vnútroštátny súdu usmerní pri určení tohto okamihu [pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. apríla 2024, Heureka Group (Online porovnávače cien),C‑605/21, EU:C:2024:324, bod 66 a citovanú judikatúru].

61

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že podľa vnútroštátnej právnej úpravy zodpovednosť porušiteľa pravidiel hospodárskej súťaže v zásade môže vzniknúť buď tým, že poškodená strana podá na príslušný vnútroštátny súd žalobu o náhradu škody, ak takéto porušenie nebolo konštatované v rozhodnutí vnútroštátneho orgánu hospodárskej súťaže, alebo podaním takejto žaloby po prijatí takéhoto rozhodnutia týmto orgánom.

62

Vnútroštátny súd však zdôrazňuje, že na to, aby vzniklo právo na náhradu škody spôsobenej dotknutým porušením, žiadny právny predpis nevyžaduje, aby sa takéto rozhodnutie stalo konečným.

63

Tento súd spresňuje, že podľa vnútroštátnej právnej úpravy súd, ktorý rozhoduje o žalobe o náhradu škody v nadväznosti na rozhodnutie vnútroštátneho orgánu hospodárskej súťaže konštatujúce porušenie, ktoré bolo predmetom žaloby o neplatnosť, môže byť viazaný konštatovaním existencie tohto porušenia len vtedy, ak sa toto rozhodnutie stalo konečným.

64

Zdá sa teda, že na rozdiel od rozhodnutí Komisie o dohodách, rozhodnutiach alebo postupoch podľa článku 101 alebo 102 ZFEÚ, ktoré sú podľa článku 16 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 záväzné pre vnútroštátne súdy, takže tieto súdy nemôžu prijímať rozhodnutia, ktoré by boli v rozpore s takýmito rozhodnutiami, v prejednávanej veci rozhodnutie vnútroštátneho orgánu hospodárskej súťaže, ktorým sa konštatuje porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, ktorého platnosť bola spochybnená súdnou cestou, nemá takúto povahu. Z toho vyplýva, že súd, na ktorý bola podaná žaloba o náhradu škody v nadväznosti na takéto rozhodnutie, má v prípade žaloby podanej proti tomuto rozhodnutiu k dispozícii informácie, ktoré nemajú konečnú povahu.

65

V prípadoch, v ktorých potenciálny páchateľ porušenia práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže, ktoré bolo konštatované v rozhodnutí vnútroštátneho orgánu pre hospodársku súťaž, napadne žalobou o neplatnosť zistenia tohto orgánu týkajúce sa povahy, ako aj vecného, osobného, časového a územného rozsahu tohto porušenia, takže súd, ktorý rozhoduje o žalobe o náhradu škody týkajúcej sa uvedeného porušenia, nie je týmito zisteniami viazaný, nemožno sa domnievať, že by sa poškodená osoba mohla pred týmto súdom účinne opierať o uvedené rozhodnutie s cieľom podložiť svoju žalobu proti potenciálnemu páchateľovi porušenia.

66

V takom prípade by bola narušená možnosť poškodenej osoby podať žalobu o náhradu škody v nadväznosti na rozhodnutie vnútroštátneho orgánu hospodárskej súťaže (follow‑on damages action) a pre túto osobu by bolo nadmerne sťažené uplatniť si svoje právo domáhať sa náhrady škody.

67

Za týchto podmienok treba konštatovať, že vzhľadom na to, že súd, ktorý rozhoduje o žalobe o náhradu škody, je viazaný konštatovaním existencie dotknutého porušenia len vtedy, keď sa rozhodnutie vnútroštátneho orgánu hospodárskej súťaže stalo konečným, poškodenú osobu nemožno dôvodne považovať za osobu, ktorá sa oboznámila s informáciami nevyhnutnými na podanie jej žaloby o náhradu škody na základe tohto rozhodnutia, a teda premlčacia lehota nemôže začať plynúť predtým, ako sa uvedené rozhodnutie stane konečným.

68

Treba spresniť, že tento výklad nie je v prejednávanej veci vyvrátený ani podmienkami spočívania a/alebo prerušenia premlčacej lehoty, ani podmienkami týkajúcimi sa prerušenia konania pred súdom, na ktorý bola podaná žaloba o náhradu škody, ako vyplývajú zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii.

69

Po prvé, pokiaľ ide o prípadné spočívanie premlčacej lehoty, z tohto spisu nevyplýva, že by sa o takomto spočívaní mohlo rozhodnúť z dôvodu podania žaloby o neplatnosť predmetného rozhodnutia CNMC na príslušné súdy, ani že by takéto spočívanie nevyhnutne pokračovalo až do dátumu uverejnenia rozsudku, ktorým by sa toto rozhodnutie stávalo konečným.

70

Po druhé, pokiaľ ide o prerušenie plynutia premlčacej lehoty, z uvedeného spisu vyplýva, že táto lehota môže byť prerušená mimosúdnym uplatnením nároku poškodenej osoby, ktorým je páchateľ údajného porušenia vyzvaný, aby jej nahradil škodu prostredníctvom začatia zmierovacieho konania, alebo prostredníctvom návrhu na nariadenie predbežných opatrení s cieľom zhromaždiť informácie a/alebo dokumenty podstatné pre prípravu podania žaloby o náhradu škody.

71

Vzhľadom na to treba konštatovať, že tieto dôvody prerušenia sú nezávislé od podania žaloby o neplatnosť predmetného rozhodnutia CNMC na príslušné súdy. V dôsledku toho treba konštatovať, že žiadny z uvedených dôvodov prerušenia neumožňuje dostatočne účinným spôsobom zaručiť, že jednoročná premlčacia lehota stanovená vnútroštátnou právnou úpravou by neuplynula pred ukončením súdnych konaní, na konci ktorých sa dotknuté rozhodnutie stane konečným.

72

Po tretie, pokiaľ ide o možnosť súdu rozhodujúceho o žalobe o náhradu škody prerušiť konanie pred ním, ak je uvedená žaloba podaná v nadväznosti na rozhodnutie orgánu hospodárskej súťaže, ktoré bolo predmetom žaloby o neplatnosť, až kým sa uvedené rozhodnutie nestane konečným, z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že toto prerušenie nie je automatické, keďže súd, ktorému bola vec predložená, disponuje v tejto súvislosti voľnou úvahou.

73

V každom prípade, ako v podstate uviedla generálna advokátka v bode 83 svojich návrhov, návrh na prerušenie konania možno podať až po podaní žaloby o náhradu škody, čo znamená, že táto žaloba musí byť podaná pred uplynutím premlčacej lehoty. Za týchto podmienok sa nemožno domnievať, že možnosť požiadať o prerušenie konania môže spĺňať požiadavky článku 101 ZFEÚ a zásady efektivity.

74

Po tomto spresnení treba uviesť, že podmienka týkajúca sa znalosti informácií nevyhnutných na podanie žaloby o náhradu škody v nadväznosti na rozhodnutie vnútroštátneho orgánu hospodárskej súťaže vyžaduje nielen to, aby sa toto rozhodnutie stalo konečným, ale aj to, aby tieto informácie vyplývajúce z konečného rozhodnutia boli vhodným spôsobom uverejnené.

75

V tejto súvislosti treba na to, aby sa bolo možné dôvodne domnievať, že poškodená osoba disponuje informáciami nevyhnutnými na podanie svojej žaloby o náhradu škody odo dňa uverejnenia rozsudku, ktorým bolo s konečnou platnosťou potvrdené rozhodnutie vnútroštátneho orgánu hospodárskej súťaže, aby bol tento rozsudok úradne uverejnený, aby bol voľne prístupný širokej verejnosti a aby z neho jasne vyplýval dátum jeho uverejnenia.

76

V prejednávanej veci CP podal svoju žalobu o náhradu škody v marci 2023 v nadväznosti na rozhodnutie CNMC prijaté 23. júla 2015, ktoré bolo uverejnené na webovej stránke tohto orgánu 15. septembra 2015 a ktoré sa stalo konečným, pokiaľ ide o spoločnosť Nissan, v nadväznosti na rozsudok Tribunal Supremo (Najvyšší súd) vyhlásený v roku 2021.

77

Okrem toho z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že webová stránka, na ktorej sú uverejnené rozsudky španielskych súdov, je webová stránka Centro de Documentación Judicial (Cendoj) (Centrum justičnej dokumentácie) pri Consejo General del Poder Judicial (Všeobecná rada súdnej moci, Španielsko), ktorá v podstate predstavuje databázu judikatúry, ktorá je voľne prístupná širokej verejnosti.

78

V dôsledku toho, s výhradou overenia vnútroštátnym súdom, sa možno dôvodne domnievať, že CP sa oboznámil so všetkými potrebnými informáciami, ktoré mu umožnili podať svoju žalobu o náhradu škody ku dňu uverejnenia rozsudku Tribunal Supremo (Najvyšší súd), ktorým sa rozhodnutie CNMC stalo konečným v priebehu roka 2021.

79

Z toho je zrejmé, že ako vyplýva z bodov 76 až 78 tohto rozsudku, ku dňu uplynutia lehoty na prebratie smernice 2014/104, teda k 27. decembru 2016, premlčacia lehota nielenže neuplynula, ale ani nezačala plynúť.

80

Situácia, o ktorú ide vo veci samej, teda nenastala pred uplynutím lehoty na prebratie tejto smernice, takže článok 10 tejto smernice je v prejednávanej veci uplatniteľný ratione temporis a žaloba o náhradu škody, ktorú podal CP, sa nezdá byť premlčaná.

81

V tejto súvislosti vzhľadom na to, že obsah článku 10 ods. 2 smernice 2014/104, pokiaľ ide o určenie okamihu, od ktorého začína plynúť premlčacia lehota, v podstate odráža judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa článkov 101 a 102 ZFEÚ, ako aj zásady efektivity, úvahy tohto rozsudku týkajúce sa bodu začatia plynutia premlčacej lehoty uplatniteľnej na žaloby o náhradu škody spôsobenej porušením pravidiel hospodárskej súťaže v nadväznosti na rozhodnutie vnútroštátneho orgánu hospodárskej súťaže, ktorým sa konštatuje porušenie, sú uplatniteľné aj na výklad článku 10 ods. 2 smernice 2014/104.

82

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na položené otázky odpovedať tak, že článok 101 ZFEÚ v spojení so zásadou efektivity a článkom 10 ods. 2 smernice 2014/104 sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ako ju vykladajú príslušné vnútroštátne súdy, podľa ktorej na účely určenia okamihu, od ktorého začína plynúť premlčacia lehota uplatniteľná na žaloby o náhradu škody spôsobenej porušením pravidiel hospodárskej súťaže v nadväznosti na rozhodnutie vnútroštátneho orgánu hospodárskej súťaže konštatujúce porušenie týchto pravidiel, sa možno domnievať, že osoba, ktorá sa považuje za poškodenú, sa dozvedela nevyhnutné informácie, ktoré jej umožňujú podať svoju žalobu o náhradu škody predtým, ako sa toto rozhodnutie stalo konečným.

83

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

Článok 101 ZFEÚ v spojení so zásadou efektivity a článkom 10 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/104/EÚ z 26. novembra 2014 o určitých pravidlách upravujúcich žaloby podľa vnútroštátneho práva o náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia ustanovení práva hospodárskej súťaže členských štátov a Európskej únie

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

bránia vnútroštátnej právnej úprave, ako ju vykladajú príslušné vnútroštátne súdy, podľa ktorej na účely určenia okamihu, od ktorého začína plynúť premlčacia lehota uplatniteľná na žaloby o náhradu škody spôsobenej porušením pravidiel hospodárskej súťaže v nadväznosti na rozhodnutie vnútroštátneho orgánu hospodárskej súťaže konštatujúce porušenie týchto pravidiel, sa možno domnievať, že osoba, ktorá sa považuje za poškodenú, sa dozvedela nevyhnutné informácie, ktoré jej umožňujú podať svoju žalobu o náhradu škody predtým, ako sa toto rozhodnutie stalo konečným.