–

CeramTec GmbH, v zastúpení: A. Bothe, Rechtsanwalt, C. Bratel a M.‑A. de Dampierre, avocates, ako aj M. A. Mittelstein a C. Stöber, Rechtsanwältinnen,

–

Coorstek Bioceramics LLC, v zastúpení: S. Naumann, avocat,

–

francúzska vláda, v zastúpení: R. Bénard, B. Dourthe, H. Nunes da Silva a E. Timmermans, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: C. Auvret a P. Němečková, splnomocnené zástupkyne,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 52 ods. 1 písm. a) v spojení s článkom 7 ods. 1 písm. e) bodom ii) a článku 52 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke [Európskej únie] (Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťami CeramTec GmbH a Coorstek Bioceramics LLC (ďalej len „Coorstek“) vo veci žaloby pre porušenie práv podanej spoločnosťou CeramTec proti spoločnosti Coorstek, ktorá podala vzájomný návrh na vyhlásenie neplatnosti troch ochranných známok Európskej únie, ktoré vlastní CeramTec.

3

Nariadenie č. 207/2009 bolo zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2424 zo 16. decembra 2015 (Ú. v. EÚ L 341, 2015, s. 21), ktoré nadobudlo účinnosť 23. marca 2016. Následne bolo s účinnosťou od 1. októbra 2017 zrušené a nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1). Vzhľadom na dátum podania prihlášok ochranných známok napadnutých spoločnosťou Coorstek v spore vo veci samej, ktorý je rozhodujúci na účely určenia hmotného práva uplatniteľného na návrh na vyhlásenie neplatnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. januára 2020, Sky a i., C‑371/18, EU:C:2020:45, bod 49), tento návrh na začatie prejudiciálneho konania treba preskúmať z hľadiska nariadenia č. 207/2009 v jeho pôvodnom znení.

4

Odôvodnenie 2 nariadenia č. 207/2009 uvádzalo:

„Je žiaduce podporovať v [celej Únii] harmonický rozvoj hospodárskych aktivít a plynulé a vyvážené rozširovanie ustanovením vnútorného trhu, ktorý bude riadne fungovať a poskytovať podmienky, ktoré sú podobné podmienkam dosiahnutým na národnom trhu. V snahe vytvoriť trh takéhoto typu a pretvárať ho čoraz viac a viac na spoločný trh sa musia [najmä] odstrániť bariéry voľného pohybu tovarov a služieb a zaviesť opatrenia, ktoré zabezpečia, že nedôjde k deformácii hospodárskej súťaže…“

5

Článok 7 tohto nariadenia, nazvaný „Absolútne dôvody zamietnutia“, v odseku 1 písm. e) bode ii) stanovoval:

„Do registra sa nezapíšu:

…

e) označenia, ktoré sa skladajú výlučne z týchto prvkov:

…

6

Článok 52 uvedeného nariadenia s názvom „Absolútne dôvody neplatnosti“ v odseku 1 uvádzal:

„Ochranná známka [Európskej únie] sa vyhlási za neplatnú na základe návrhu podaného úradu alebo na základe vzájomného návrhu v konaní o porušení práv:

7

Článok 99 toho istého nariadenia, nazvaný „Domnienka platnosti – obhajoba vo veci samej“, znel:

„1.   Súdy pre ochranné známky [Európskej únie] zaobchádzajú s ochrannou známkou [Európskej únie] ako s platnou, pokiaľ jej platnosť nebude spochybnená odporcom formou vzájomného návrhu na zrušenie alebo na vyhlásenie neplatnosti.

…“

8

CeramTec je spoločnosť so sídlom v Nemecku, ktorá sa špecializuje na vývoj, výrobu a distribúciu technických keramických komponentov určených najmä na použitie v bedrových a kolenných implantátoch. Tieto komponenty predáva výrobcom protéz, aby z nich vytvorili kompletné bedrové protézy, ktoré sa potom predávajú konečným používateľom, ako sú nemocnice alebo ortopedickí chirurgovia.

9

Coorstek je spoločnosť založená podľa amerického práva, ktorej predmetom činnosti je výroba medicínskych komponentov z pokročilej technickej keramiky, najmä na bedrové a chrbtové a zubné protézy.

10

CeramTec bola majiteľom európskeho patentu EP 0542815 označujúceho Francúzsko, ktorý sa vzťahuje na keramický kompozitný materiál. Platnosť tohto patentu uplynula 5. augusta 2011.

11

Dňa 23. augusta 2011 CeramTec podala tri prihlášky ochranných známok Európskej únie, ktoré sa týkali týchto ochranných známok:

–	obrazová ochranná známka zapísaná 12. apríla 2013 pod číslom 010214112 s právom prednosti nemeckej ochrannej známky z 25. júla 2011, ktorá je grafickým zobrazením hlavice v ružovej farbe pantone 677C; táto ochranná známka je vyobrazená takto:

–	trojrozmerná ochranná známka zapísaná 20. júna 2013 pod číslom 010214179, na základe práva prednosti nemeckej ochrannej známky z 26. júla 2011, ktorá preberá ružovú farbu pantone 677C; táto ochranná známka je vyobrazená takto:

12

Táto ochranná známka bola zapísaná pre výrobky patriace do triedy 10 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb na účely zápisu ochranných známok z 15. júna 1957, v revidovanom a doplnenom znení, a to: „Keramické časti pre implantáty pre osteosyntézu, plošnú náhradu kĺbov, dištančné diely kostí; hlavice pre bedrové kĺby, jamky/puzdra pre bedrové kĺby a diely kolenných kĺbov; všetky uvedené tovary pre predaj implantátov výrobcovi“.

13

Dňa 13. decembra 2013 CeramTec podala proti spoločnosti Coorstek žalobu pre porušenie práv z ochrannej známky a pre parazitovanie na konkurencii, pričom tvrdila, že táto spoločnosť uvádzala na trh výrobok kopírujúci ružovú farbu charakteristickú pre jej vlastné výrobky. Coorstek podala vzájomný návrh na vyhlásenie neplatnosti troch ochranných známok opísaných v bodoch 11 a 12 tohto rozsudku (ďalej len „napadnuté ochranné známky“).

14

Rozsudkom z 25. júna 2021 Cour d’appel de Paris (Odvolací súd Paríž, Francúzsko) zrušil napadnuté ochranné známky z dôvodu, že CeramTec nekonala pri podaní prihlášok ochranných známok v dobrej viere.

15

Tento súd uviedol, že v čase podania prihlášky sporných ochranných známok bola CeramTec presvedčená o technickom účinku oxidu chromitého na zabezpečenie tvrdosti a pevnosti keramických hlavíc používaných v medicínskych protézach a snažila sa o ochranu ružovej farby hlavíc, ktorá vyplývala z účinku vyvolaného prítomnosťou oxidu chromitého v keramike. Z toho vyvodil, že CeramTec mala v úmysle predĺžiť svoj monopol na technické riešenie, ktoré predtým chránil patent uvedený v bode 10 tohto rozsudku, ktorého platnosť skončila pred dňom podania týchto prihlášok.

16

Podľa uvedeného súdu nekonanie v dobrej viere dokazuje, že nemala v úmysle zabrániť konkurentom v používaní ružovej farby, ale predĺžiť trvanie monopolu a zabrániť konkurentom v preniknutí na trh, na ktorom Ceramtec dominuje vďaka materiálu, z ktorého sú jej výrobky, a to oxidu chromitého v pomere, ktorý má za následok zafarbenie keramiky na ružovo. Ten istý súd uviedol, že CeramTec mala preto v úmysle získať výlučné právo na iné účely ako tie, ktoré patria do funkcie ochrannej známky, a to označenia pôvodu jej výrobkov.

17

CeramTec následne podala kasačný opravný prostriedok na Cour de cassation (Kasačný súd, Francúzsko), ktorý je vnútroštátnym súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. Podľa spoločnosti CeramTec absolútne dôvody zamietnutia uvedené v článku 7 nariadenia č. 207/2009 nemôžu charakterizovať neexistenciu dobrej viery uvedenú v článku 52 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia, s výnimkou toho, že by bolo možné použiť pojem nekonanie v dobrej viere s cieľom obísť alebo ignorovať podmienky uplatnenia stanovené v tomto článku 7. Okrem toho výklad tohto článku 52 ods. 1 písm. b), ktorý umožňuje vyhlásiť ochrannú známku za neplatnú len z dôvodu, že jej prihlasovateľ mal v úmysle chrániť práva k technickému riešeniu bez toho, aby bolo preukázané, že právo k predmetnej ochrannej známke skutočne zabezpečuje ochranu takéhoto technického riešenia, by tiež viedol k obchádzaniu pôsobnosti článku 7 ods. 1 písm. e) bodu ii) nariadenia č. 207/2009 a k nezohľadneniu príslušných oblastí uplatnenia týchto dvoch článkov. CeramTec spresňuje, že po uplynutí platnosti jej patentu a po podaní prihlášok napadnutých ochranných známok zistila, že oxid chrómový, ktorý dodáva ružovú farbu prihlasovanú týmito ochrannými známkami, v skutočnosti nemal žiadny technický účinok.

18

Coorstek tvrdí, že článok 7 ods. 1 písm. e) bod ii) a článok 52 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 sledujú odlišné ciele a že prvý uvedený článok nie je osobitným ustanovením, ktoré by malo prednosť pred druhým článkom. Podľa spoločnosti Coorstek pri posudzovaní neexistencie dobrej viery v zmysle tohto článku 52 ods. 1 písm. b) je dôležité iba konanie prihlasovateľa, a nie vnútorné vlastnosti predmetného označenia. Okrem toho vzhľadom na to, že neexistencia dobrej viery sa musí posudzovať ku dňu podania prihlášky ochrannej známky, je irelevantné, že monopol na predmetné označenie v skutočnosti neumožňuje ochranu technického riešenia, keďže prihlasovateľ veril v takúto ochranu a že sa musí zohľadniť len úmysel prihlasovateľa.

19

Vnútroštátny súd konštatuje existenciu rozdielov vo výklade medzi Cour d’appel de Paris (Odvolací súd Paríž) a Oberlandesgericht Stuttgart (Vyšší krajinský súd Stuttgart, Nemecko), ktoré rozhodli o otázke neplatnosti napadnutých ochranných známok. Tieto rozdiely sa týkajú najmä vzťahu absolútnych dôvodov zamietnutia uvedených v článku 7 nariadenia č. 207/2009 a pojmu nekonanie v dobrej viere, ktorý predstavuje absolútny dôvod neplatnosti stanovený v článku 52 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia.

20

Za týchto podmienok Cour de cassation (Kasačný súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

21

Po prednesení návrhov generálneho advokáta podaním doručeným do kancelárie Súdneho dvora 24. februára 2025 CeramTec požiadala o opätovné začatie ústnej časti konania podľa článku 83 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.

22

Podľa tohto ustanovenia Súdny dvor môže kedykoľvek po vypočutí generálneho advokáta rozhodnúť o opätovnom začatí ústnej časti konania, najmä ak usúdi, že nemá dostatok informácií, alebo ak účastník konania uviedol po skončení tejto časti konania novú skutočnosť, ktorá môže mať rozhodujúci vplyv na rozhodnutie Súdneho dvora, alebo ak sa má vo veci rozhodnúť na základe tvrdenia, ku ktorému sa účastníci konania nemali možnosť vyjadriť.

23

Na podporu svojho návrhu CeramTec tvrdí, že návrhy generálneho advokáta sa nezaoberajú ani osobitosťami, ani zložitosťou skutkových okolností sporu vo veci samej, že tieto návrhy nezohľadňujú ciele sledované dôvodom neplatnosti založeným na neexistencii dobrej viery, že štúdia judikatúry potvrdzuje požiadavku objektívneho rizika narušenia hospodárskej súťaže a že v uvedených návrhoch chýbajú údaje o legitímnom obchodnom záujme.

24

Treba pripomenúť, že podľa článku 252 druhého odseku ZFEÚ generálny advokát, ktorý koná nestranne a nezávisle, predkladá na verejných pojednávaniach odôvodnené návrhy v prípadoch, ktoré si v súlade so Štatútom Súdneho dvora Európskej únie vyžadujú jeho účasť. Súdny dvor nie je viazaný ani týmito návrhmi, ani odôvodnením, na základe ktorého k nim generálny advokát dospeje. Treba tiež pripomenúť, že Štatút Súdneho dvora Európskej únie a rokovací poriadok neupravujú možnosť účastníkov konania vo veci samej a subjektov oprávnených podľa článku 23 tohto štatútu odpovedať na návrhy prednesené generálnym advokátom. V dôsledku toho nesúhlas strany vo veci samej alebo dotknutej osoby s návrhmi generálneho advokáta bez ohľadu na otázky, ktoré v nich skúmal, nemôže byť sám osebe dôvodom opodstatňujúcim opätovné začatie ústnej časti konania (rozsudok zo 4. októbra 2024, Herbaria Kräuterparadies II, C‑240/23, EU:C:2024:852, body 40 a 41, ako aj citovaná judikatúra).

25

V prejednávanej veci z návrhu na opätovné začatie ústnej časti konania vyplýva, že týmto návrhom sa CeramTec v skutočnosti snaží vyjadriť svoj nesúhlas s právnou analýzou, ktorú vykonal generálny advokát. Ako však vyplýva z článku 83 rokovacieho poriadku a z judikatúry citovanej v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, takýto dôvod sa nenachádza medzi dôvodmi, ktoré môžu odôvodniť opätovné začatie ústnej časti konania. Okrem toho dotknuté osoby, ktoré sa zúčastnili na tomto konaní, mohli v priebehu písomnej a ústnej časti tohto konania uviesť právne okolnosti, ktoré považovali za relevantné na to, aby umožnili Súdnemu dvoru podať výklad ustanovení práva Únie, ktoré sú predmetom otázok položených vnútroštátnym súdom. V tejto súvislosti sa Súdny dvor domnieva, že má k dispozícii všetky informácie potrebné na rozhodnutie o tomto návrhu na začatie prejudiciálneho konania a že žiadna zo skutočností uvedených spoločnosťou CeramTec na podporu jej návrhu na opätovné začatie ústnej časti konania neodôvodňuje toto opätovné začatie konania podľa článku 83 rokovacieho poriadku.

26

Za týchto okolností nie je opodstatnené nariadiť opätovné začatie ústnej časti konania.

27

Na úvod treba spresniť, že hoci vnútroštátny súd formuloval prvú otázku tak, že sa týka vzťahu medzi dôvodom absolútnej neplatnosti stanoveným v článku 52 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 a dôvodom stanoveným v článku 52 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia v spojení s článkom 7 ods. 1 uvedeného nariadenia, z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že z dôvodov absolútneho zamietnutia zápisu stanovených v článku 7 ods. 1 sa spor vo veci samej týka len dôvodu stanoveného v článku 7 ods. 1 písm. e) bode ii) tohto nariadenia.

28

Za týchto podmienok treba konštatovať, že svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 52 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 vykladať v tom zmysle, že absolútny dôvod neplatnosti stanovený v článku 52 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia v spojení s článkom 7 ods. 1 písm. e) bodom ii) uvedeného nariadenia a absolútny dôvod neplatnosti stanovený v článku 52 ods. 1 písm. b) toho istého nariadenia sú autonómne a navzájom sa vylučujú.

29

Podľa článku 52 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009 sa ochranná známka Európskej únie vyhlási za neplatnú, ak bola táto ochranná známka zapísaná v rozpore s ustanoveniami článku 7 tohto nariadenia. Podľa článku 7 ods. 1 písm. e) bodu ii) uvedeného nariadenia sa do registra nezapíšu označenia, ktoré sa skladajú výlučne z tvaru tovaru, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie technického výsledku.

30

Článok 52 ods. 1 písm. b) toho istého nariadenia stanovuje, že ochranná známka Európskej únie sa vyhlási za neplatnú, ak prihlasovateľ nekonal pri podávaní prihlášky tejto ochrannej známky v dobrej viere.

31

Na účely odpovede na prvú otázku treba postupne preskúmať, či absolútny dôvod neplatnosti stanovený v článku 52 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009 v spojení s článkom 7 ods. 1 písm. e) bodom ii) tohto nariadenia a absolútny dôvod neplatnosti stanovený v článku 52 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia (ďalej len „oba absolútne dôvody neplatnosti“) sú autonómne a či sa tieto dva dôvody absolútnej neplatnosti navzájom vylučujú.

32

V prvom rade treba preskúmať otázku, či sú oba absolútne dôvody neplatnosti autonómne v tom zmysle, že na vyhlásenie neplatnosti ochrannej známky z dôvodu, že prihlasovateľ nekonal v dobrej viere, sa na základe tohto článku 52 ods. 1 písm. b) nevyžaduje predchádzajúce overenie existencie absolútneho dôvodu zamietnutia zápisu stanoveného v tomto článku 7 ods. 1 písm. e) bode ii).

33

V súlade s ustálenou judikatúrou výklad ustanovenia práva Únie vyžaduje zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj kontext, do ktorého patrí, ako aj ciele a účel, ktorý sleduje akt, ktorého je súčasťou (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. novembra 1983, Merck, 292/82, EU:C:1983:335, bod 12, a z 11. januára 2024, Inditex, C‑361/22, EU:C:2024:17, bod 43, ako aj citovanú judikatúru).

34

Zo znenia článku 52 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 vyplýva, že každý z týchto dvoch dôvodov je uvedený v samostatnom písmene, konkrétne v písmenách a) a b), ktoré sú oddelené bodkočiarkou, čo vyjadruje zámer normotvorcu Únie ich rozlišovať. Okrem toho článok 52 ods. 1 neobsahuje ani v úvodnej vete, ani v nasledujúcom taxatívnom vymedzení nijaké slová, ktoré by naznačovali, že tieto dva dôvody absolútnej neplatnosti sa musia skúmať v akomkoľvek poradí podľa priority jeden vo vzťahu k druhému.

35

Tento doslovný výklad článku 52 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 je podporený tak kontextom, do ktorého toto ustanovenie patrí, ako aj cieľmi, ktoré sleduje.

36

Pokiaľ ide o tento kontext, treba uviesť, že v tomto článku 52 ods. 1 dôvod neplatnosti stanovený v písmene a) odkazuje, na rozdiel od dôvodu stanoveného v písmene b), na absolútne dôvody zamietnutia zápisu stanovené v článku 7 nariadenia č. 207/2009 a musí sa chápať a vykladať v spojení s týmto článkom.

37

Každý z dôvodov zamietnutia zápisu taxatívne vymedzených v článku 7 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 je nezávislý od ostatných a vyžaduje samostatné preskúmanie (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok zo 16. septembra 2015, Société des Produits Nestlé, C‑215/14, EU:C:2015:604, bod 46), takže samotný článok 52 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia sa týka dôvodov neplatnosti, ktoré sú navzájom autonómne a každý z nich má svoju vlastnú pôsobnosť.

38

V dôsledku toho treba a fortiori uznať takúto autonómiu medzi dôvodom neplatnosti stanoveným v článku 52 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia a dôvodom stanoveným v článku 52 ods. 1 písm. b) toho istého nariadenia.

39

Okrem toho, ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 34 svojich návrhov, hoci článok 52 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 ako celok poskytuje taxatívny zoznam absolútnych dôvodov neplatnosti ochrannej známky Európskej únie, každý absolútny dôvod neplatnosti, ktorý uvádza, má odlišnú povahu. Možnosť stanovená v písmene a) sa totiž uplatní len v prípadoch taxatívne vymedzených v článku 7 ods. 1 tohto nariadenia, zatiaľ čo prípad uvedený v písmene b) odkazuje na pojem „nekonanie v dobrej viere“, ktorý sa môže uplatniť v neurčitom počte situácií.

40

Pokiaľ ide o ciele sledované týmito dôvodmi absolútnej neplatnosti, tieto dôvody zdieľajú všeobecný cieľ sledovaný pravidlami Únie v oblasti ochranných známok, ktorým je prispieť k nenarušenej hospodárskej súťaži v Únii. V tejto súvislosti, ako vyplýva najmä z odôvodnenia 2 nariadenia č. 207/2009, cieľom tohto nariadenia je vytvoriť a zabezpečiť fungovanie vnútorného trhu. V tomto rámci normy týkajúce sa ochrannej známky Európskej únie majú za cieľ zaručiť, aby na účely získania a udržania si klientely kvalitou svojich výrobkov alebo služieb mal každý podnik mať možnosť dať zapísať ako ochranné známky označenia umožňujúce spotrebiteľovi odlíšiť bez možnosti zámeny tieto výrobky alebo služby od výrobkov alebo služieb iného pôvodu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. septembra 2019, Koton Mağazacilik Tekstil Sanayi ve Ticaret/EUIPO, C‑104/18 P, EU:C:2019:724, bod 45 a citovanú judikatúru).

41

Dôvody absolútnej neplatnosti uvedené v článku 52 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 však majú odlišné ciele.

42

Na jednej strane totiž dôvod absolútnej neplatnosti stanovený v článku 52 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009 má za cieľ vyhlásiť za neplatné ochranné známky, ktoré boli zapísané napriek tomu, že narážajú na jeden alebo viacero absolútnych dôvodov zamietnutia stanovených v článku 7 ods. 1 tohto nariadenia, a preto nie sú spôsobilé na zápis, pretože nemôžu plniť svoje funkcie ochrannej známky. Tento dôvod neplatnosti spochybňuje vadu samotnej ochrannej známky a jeho cieľom je chrániť všeobecný záujem, ktorý je základom týchto absolútnych dôvodov zamietnutia.

43

Pokiaľ ide konkrétne o absolútny dôvod zamietnutia uvedený v článku 7 ods. 1 písm. e) bode ii) nariadenia č. 207/2009, jeho základným cieľom je zabezpečiť, aby právo ochranných známok neviedlo k tomu, že spoločnosť bude mať monopol na technické riešenia alebo úžitkové vlastnosti výrobku, ktoré môže používateľ vyhľadávať aj u výrobkov konkurentov. Cieľom tohto dôvodu zamietnutia je teda zabrániť rozšíreniu ochrany vyplývajúcej z právnej úpravy ochrannej známky na iné označenia ako tie, ktoré môžu odlíšiť tovar alebo službu jedného podniku od tovarov a služieb jeho konkurentov, aby nevznikla prekážka pre konkurentov ponúkať výrobky obsahujúce tie isté technické riešenia a úžitkové vlastnosti ako výrobky majiteľa ochrannej známky (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. septembra 2010, Lego Juris/ÚHVT,C‑48/09 P, EU:C:2010:516, bod 43, a z 23. apríla 2020, Gömböc, C‑237/19, EU:C:2020:296, bod 25, ako aj citovanú judikatúru). Cieľom je zabrániť tomu, aby výlučné a trvalé právo priznané ochrannou známku mohlo slúžiť na udržanie – bez časového obmedzenia – iných práv, ktoré chcel normotvorca Únie podriadiť premlčacím dobám (rozsudok zo 16. septembra 2015, Société des Produits Nestlé, C‑215/14, EU:C:2015:604, bod 45).

44

Ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 37 svojich návrhov, tento článok tak podľa judikatúry vytvára rovnováhu medzi dvoma požiadavkami, a to na jednej strane požiadavkou zabrániť tomu, aby sa ochrana patentovaného technického riešenia zachovala aj po skončení platnosti patentu, a na druhej strane požiadavkou obmedziť nespôsobilosť na zápis len na ochranné známky, ktoré by skutočne obmedzovali používanie technického riešenia inými podnikmi (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. septembra 2010, Lego Juris/ÚHVT,C‑48/09 P, EU:C:2010:516, body 44 až 48).

45

Na druhej strane absolútny dôvod neplatnosti stanovený v článku 52 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 má za cieľ zabezpečiť, aby sa hospodárske subjekty, ktoré chcú využívať systém ochranných známok Európskej únie, lojálne podieľali na hospodárskej súťaži. Jeho cieľom je tak postihnúť vadu, ktorá je vlastná prihláške, a nie samotnej ochrannej známke.

46

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že oba absolútne dôvody neplatnosti sú autonómne v tom zmysle, že na vyhlásenie neplatnosti predmetnej ochrannej známky z dôvodu neexistencie dobrej viery prihlasovateľa na základe článku 52 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 sa nevyžaduje predchádzajúce overenie existencie jedného z absolútnych dôvodov zamietnutia zápisu stanovených v článku 7 tohto nariadenia, na ktorý odkazuje jeho článok 52 ods. 1 písm. a). Kvalifikácia neexistencie dobrej viery teda nevyžaduje konštatovanie, že predmetné označenie sa tiež skladá výlučne z tvaru tovaru, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie technického výsledku v zmysle článku 7 ods. 1 písm. e) bodu ii) uvedeného nariadenia. Opak je rovnako správny, pretože na konštatovanie, že označenie sa skladá výlučne z tvaru tovaru, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie technického výsledku, nie je potrebné preukázať, že prihlasovateľ nekonal v dobrej viere.

47

V druhom rade treba preskúmať, či sa absolútne dôvody neplatnosti uvedené v článku 52 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 navzájom vylučujú v tom zmysle, že uplatnenie jedného z týchto dvoch dôvodov vylučuje uplatnenie druhého dôvodu.

48

V tejto súvislosti treba uviesť, že znenie článku 52 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 neobsahuje ani vo svojej úvodnej vete, ani v písmenách a) a b) skutočnosti, na základe ktorých sa možno domnievať, že dôvody neplatnosti uvedené v týchto bodoch sa navzájom vylučujú.

49

Okrem toho ustanovenia nariadenia č. 207/2009 nevylučujú, aby neplatnosť ochrannej známky Európskej únie mohla byť vyhlásená na základe dôvodov absolútnej neplatnosti stanovených v článku 52 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia č. 207/2009. Je pravda, že súd rozhodujúci o návrhu na vyhlásenie neplatnosti ochrannej známky založenom na týchto dôvodoch, môže považovať za vhodné, aby sa v závislosti od osobitostí konkrétneho prípadu obmedzil na analýzu jedného z uvedených dôvodov. Ak je totiž tento dôvod dôvodný, na účely vyhlásenia neplatnosti ochrannej známky už nie je potrebné skúmať druhý z týchto dôvodov. Žiadne ustanovenie nariadenia č. 207/2009 mu však nebráni v tom, aby analyzoval aj tento druhý dôvod.

50

Z vyššie uvedeného vyplýva, že absolútne dôvody neplatnosti uvedené v článku 52 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 sa navzájom nevylučujú.

51

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 52 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 sa má vykladať v tom zmysle, že absolútny dôvod neplatnosti stanovený v článku 52 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia v spojení s článkom 7 ods. 1 písm. e) bodom ii) uvedeného nariadenia a absolútny dôvod neplatnosti stanovený v článku 52 ods. 1 písm. b) toho istého nariadenia sú autonómne, ale navzájom sa nevylučujú.

52

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 52 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 vykladať v tom zmysle, že nekonanie prihlasovateľa o zápis označenia ako ochrannej známky v dobrej viere môže byť, ak bol tento zápis požadovaný po uplynutí platnosti patentu, podložené výlučne stanoviskom tohto prihlasovateľa, pokiaľ ide o schopnosť tohto označenia vyjadriť technické riešenie, ktoré bolo predtým chránené týmto patentom, a to bez ohľadu na to, či sa uvedené označenie skladá výlučne z tvaru tovaru, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie technického výsledku v zmysle článku 7 ods. 1 písm. e) bodu ii) tohto nariadenia.

53

Ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, že keďže pojem „nekonanie v dobrej viere“ nachádzajúci sa v článku 52 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 nie je definovaný v tomto nariadení, jeho význam a rozsah sa musí určiť v súlade s jeho obvyklým významom v bežnom jazyku pri súčasnom zohľadnení súvislostí, v ktorých sa používa, a cieľov, ktoré toto nariadenie sleduje (pozri rozsudok z 12. septembra 2019, Koton Mağazacilik Tekstil Sanayi ve Ticaret/EUIPO, C‑104/18 P, EU:C:2019:724, body 43 a 44, ako aj citovanú judikatúru).

54

V súlade s jeho obvyklým významom v bežnej hovorovej reči pojem „nekonanie v dobrej viere“ predpokladá existenciu určitého stavu mysle alebo nečestného úmyslu. Tento pojem treba navyše chápať v kontexte práva ochranných známok, teda v kontexte obchodného styku. V tejto súvislosti nariadenie Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146), nariadenia č. 207/2009 a 2017/1001, ktoré boli postupne prijaté, majú rovnaký cieľ, a to vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu.

55

Ako bolo pripomenuté v bode 40 tohto rozsudku, normy týkajúce sa ochrannej známky Európskej únie majú za cieľ predovšetkým prispieť k systému nerušenej hospodárskej súťaže v Únii, v ktorom na účely získania a udržania si klientely kvalitou svojich výrobkov alebo služieb musí každý podnik mať možnosť dať zapísať ako ochranné známky označenia umožňujúce spotrebiteľovi odlíšiť bez možnosti zámeny tieto výrobky alebo služby od výrobkov alebo služieb iného pôvodu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. septembra 2019, Koton Mağazacilik Tekstil Sanayi ve Ticaret/EUIPO, C‑104/18 P, EU:C:2019:724, bod 45 a citovanú judikatúru).

56

V dôsledku toho sa dôvod absolútnej neplatnosti uvedený v článku 52 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 uplatní, ak z relevantných a súhlasných dôkazov vyplýva, že majiteľ ochrannej známky Európskej únie podal prihlášku tejto ochrannej známky nie s cieľom podieľať sa čestne na hospodárskej súťaži, ale s úmyslom poškodiť záujmy tretích osôb spôsobom, ktorý nie je v súlade s čestnými praktikami, alebo s úmyslom získať výlučné právo na iné účely, než sú tie, ktoré súvisia s funkciou ochrannej známky, predovšetkým so základnou funkciou označenia pôvodu pripomenutou v predchádzajúcom bode, a to aj bez toho, aby sa zameral na konkrétnu tretiu osobu (rozsudok z 12. septembra 2019, Koton Mağazacilik Tekstil Sanayi ve Ticaret/EUIPO, C‑104/18 P, EU:C:2019:724, bod 46).

57

Úmysel prihlasovateľa ochrannej známky je subjektívnym prvkom, ktorý však musia príslušné správne a súdne orgány určiť objektívne. Každé tvrdenie o nekonaní v dobrej viere treba posudzovať z celkového hľadiska, a to s prihliadnutím na všetky relevantné skutkové okolnosti prejednávanej veci. Len takto je možné objektívne posúdiť tvrdenie o nekonaní v dobrej viere (pozri rozsudok z 12. septembra 2019, Koton Mağazacilik Tekstil Sanayi ve Ticaret/EUIPO, C‑104/18 P, EU:C:2019:724, bod 47 a citovanú judikatúru).

58

V tejto súvislosti treba uviesť, že zo znenia článku 52 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 nevyplýva, že na účely posúdenia prípadnej neexistencie dobrej viery prihlasovateľa treba vylúčiť skutkové okolnosti, ktoré prispievajú alebo by mohli prispieť ku kvalifikácii absolútneho dôvodu neplatnosti stanoveného v článku 52 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia v spojení s článkom 7 ods. 1 písm. e) bodom ii) uvedeného nariadenia.

59

Z judikatúry Súdneho dvora už vyplýva, že skutočnosti, ktoré by okrem toho mohli prispieť k charakteristike relatívneho dôvodu zamietnutia zápisu, môžu byť relevantné pre kvalifikáciu neexistencie dobrej viery prihlasovateľa v zmysle článku 52 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 bez toho, aby kvalifikácia neexistencie dobrej viery v súvislosti s relatívnym dôvodom zamietnutia zápisu vyžadovala preskúmať, či bol tento dôvod okrem iného v celom rozsahu naplnený (pozri rozsudok z 12. septembra 2019, Koton Mağazacilik Tekstil Sanayi ve Ticaret/EUIPO, C‑104/18 P, EU:C:2019:724, body 54 a 55, ako aj citovanú judikatúru).

60

Rovnako treba konštatovať, že na účely posúdenia prípadného zlého úmyslu prihlasovateľa možno zohľadniť skutočnosť, že sa pokúsil predĺžiť monopol na technické riešenie, ktoré bolo predtým chránené patentom. Stanovisko prihlasovateľa, pokiaľ ide o schopnosť označenia, ktorého zápis ako ochrannej známky sa žiada, úplne alebo čiastočne vyjadriť toto technické riešenie, sa nachádza medzi dôkazmi, pričom nemôže byť jediným, ktoré môžu preukázať existenciu úmyslu, ktorý nesúvisí s funkciami ochrannej známky, zabrániť konkurentom, aby vstúpili na trh, v ktorom prihlasovateľ dominoval vďaka svojmu patentu. Toto stanovisko môže byť súčasťou relevantných a zhodujúcich sa dôkazov preukazujúcich, že prihláška nebola podaná s cieľom lojálnej účasti na hospodárskej súťaži, ale so zámerom, ktorý nie je v súlade s čestným konaním v obchodnom styku.

61

Táto možnosť tak existuje vtedy, keď relevantné skutkové okolnosti prejednávanej veci umožňujú úplne charakterizovať absolútny dôvod zamietnutia zápisu stanovený v článku 7 ods. 1 písm. e) bode ii) nariadenia č. 207/2009, ako aj vtedy, ak by tieto okolnosti boli v tejto súvislosti nedostatočné, pretože ako vyplýva z odpovede na prvú otázku, oba absolútne dôvody neplatnosti sú autonómne a navzájom sa nevylučujú.

62

V dôsledku toho o nekonaní prihlasovateľa v dobrej viere v zmysle článku 52 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 možno dospieť k záveru zohľadnením skutočností, ktoré by mohli byť zohľadnené v rámci analýzy absolútneho dôvodu zamietnutia zápisu uvedeného v článku 7 ods. 1 písm. e) bode ii) tohto nariadenia, bez toho, aby sa nevyhnutne konštatovalo, že predmetné označenie sa skladá výlučne z tvaru tovaru, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie technického výsledku.

63

Na posúdenie tvrdenia, že prihlasovateľ nekonal v dobrej viere, je však potrebné preukázať skutočný úmysel prihlasovateľa na základe všetkých relevantných skutkových okolností. Ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 57 svojich návrhov, v situácii, o akú ide vo veci samej, sa medzi nimi nachádza aj povaha dotknutej ochrannej známky, pôvod predmetného označenia a jeho používanie od jeho vytvorenia, dosah patentu, ktorého platnosť uplynula, obchodná logika, do ktorej patrí podanie prihlášky napadnutej ochrannej známky, a chronológia udalostí, ktorými sa vyznačuje toto podanie.

64

Napokon vzhľadom na to, že podľa článku 99 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 sa na ochrannú známku Európskej únie vzťahuje domnienka platnosti, osobe, ktorá podala návrh na vyhlásenie neplatnosti založený na dôvode uvedenom v článku 52 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, prináleží, aby na účely preukázania neexistencie dobrej viery pri podaní prihlášky predložila relevantné a zhodujúce sa dôkazy uvedené v judikatúre pripomenutej v bode 56 tohto rozsudku. V takom prípade ďalej prináleží žiadateľovi o zápis, aby poskytnutím hodnoverných vysvetlení týkajúcich sa sledovaných cieľov a obchodnej logiky preukázal, že tento zápis bol súčasťou legitímnej obchodnej stratégie. V tejto súvislosti treba spresniť, ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 58 svojich návrhov, že samotná skutočnosť, že zapísaná ochranná známka, ktorá nebola zapísaná v dobrej viere, plní vlastné funkcie ochrannej známky, a najmä funkciu označenia pôvodu, sama osebe nepredstavuje prekážku vyhlásenia jej neplatnosti. Ako totiž vyplýva aj z tejto judikatúry, ochranná známka plniaca tieto funkcie musí byť napriek tomu zrušená, ak bola podaná žiadosť o jej zápis s úmyslom poškodiť záujmy tretích osôb spôsobom, ktorý nie je v súlade s čestným konaním.

65

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 52 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 sa má vykladať v tom zmysle, že nekonanie prihlasovateľa o zápis označenia ako ochrannej známky v dobrej viere môže byť, ak bol tento zápis požadovaný po uplynutí platnosti patentu, podložené najmä stanoviskom tohto prihlasovateľa, pokiaľ ide o schopnosť tohto označenia vyjadriť technické riešenie, ktoré bolo predtým chránené týmto patentom, a to bez ohľadu na to, či sa uvedené označenie skladá výlučne z tvaru tovaru, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie technického výsledku v zmysle článku 7 ods. 1 písm. e) bodu ii) tohto nariadenia. Medzi relevantné okolnosti na posúdenie prípadnej neexistencie dobrej viery prihlasovateľa patria aj povaha napadnutej ochrannej známky, pôvod predmetného označenia a jeho používanie od jeho vytvorenia, dosah patentu, ktorého platnosť uplynula, obchodná logika, do ktorej patrí podanie prihlášky napadnutej ochrannej známky, a chronológia udalostí, ktoré charakterizovali toto podanie.

66

Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 52 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 vykladať v tom zmysle, že nekonanie prihlasovateľa v dobrej viere možno posúdiť na základe okolností, ktoré nastali po podaní prihlášky predmetnej ochrannej známky.

67

Zo znenia článku 52 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 vyplýva, že ochranná známka sa vyhlási za neplatnú, ak prihlasovateľ nekonal pri podávaní prihlášky ochrannej známky v dobrej viere.

68

Z tohto ustanovenia teda vyplýva, že relevantným okamihom na účely posúdenia neexistencie dobrej viery prihlasovateľa je okamih podania prihlášky dotknutou osobou (rozsudky z 11. júna 2009, Chocoladefabriken Lindt & Sprüngli, C‑529/07, EU:C:2009:361, bod 35, a z 12. septembra 2019, Koton Mağazacilik Tekstil Sanayi ve Ticaret/EUIPO, C‑104/18 P, EU:C:2019:724, bod 59).

69

Ako bolo pripomenuté v bode 56 tohto rozsudku dôvod absolútnej neplatnosti uvedený v článku 52 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 sa uplatní, ak z relevantných a súhlasných dôkazov vyplýva, že majiteľ ochrannej známky Európskej únie podal prihlášku tejto ochrannej známky nie s cieľom zúčastniť sa hospodárskej súťaže čestným spôsobom, ale s úmyslom poškodiť záujmy tretích osôb spôsobom, ktorý nie je v súlade s čestnými praktikami, alebo s úmyslom získať výlučné právo na iné účely, než sú tie, ktoré súvisia s funkciou ochrannej známky, predovšetkým so základnou funkciou označenia pôvodu, a to aj bez toho, aby sa zameral na konkrétnu tretiu osobu.

70

V rámci celkového posúdenia neexistencie dobrej viery prihlasovateľa treba zohľadniť všetky relevantné skutkové okolnosti, ktoré existovali v čase podania prihlášky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. septembra 2019, Koton Mağazacilik Tekstil Sanayi ve Ticaret/EUIPO, C‑104/18 P, EU:C:2019:724, bod 59).

71

Z toho vyplýva, že toto posúdenie musí byť založené na každej skutočnosti, ktorá umožňuje súdu získať informáciu o úmysle prihlasovateľa v okamihu podania prihlášky predmetnej ochrannej známky. Okolnosti, aj keď nastali po podaní tejto prihlášky, môžu slúžiť ako dôkaz o úmysle prihlasovateľa v danom okamihu.

72

Naopak skutočnosť, o ktorej sa prihlasovateľ dozvedel až po podaní prihlášky predmetnej ochrannej známky, nemôže zmeniť vnímanie tohto prihlasovateľa pri tomto podaní.

73

V prejednávanej veci okolnosť, ktorú musí overiť vnútroštátny súd, že CeramTec zistila až po tomto podaní, že zahrnutie oxidu chrómového do jej výrobkov nemalo technický účinok, nemôže byť relevantná na účely dodatočného určenia vnímania spoločnosťou CeramTec, ktoré v čase uvedeného podania neexistovalo.

74

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na tretiu otázku odpovedať tak, že článok 52 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 sa má vykladať v tom zmysle, že neexistenciu dobrej viery prihlasovateľa nemožno posudzovať na základe okolností, ktoré nastali po podaní prihlášky predmetnej ochrannej známky.

75

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto: