1

Odvolateľky sa svojím odvolaním domáhajú zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 18. októbra 2023, Teva Pharmaceutical Industries a Cephalon/Komisia (T‑74/21, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2023:651), ktorým Všeobecný súd zamietol ich návrh na zrušenie rozhodnutia Európskej komisie C(2020) 8153 final z 26. novembra 2020, ktoré sa týka konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (vec AT.39686‑CEPHALON) (ďalej len „sporné rozhodnutie“), a subsidiárny návrh na zrušenie alebo zníženie pokuty, ktorá im bola uložená v tomto rozhodnutí.

2

Pre potreby tohto konania možno okolnosti predchádzajúce sporu, ako boli vyjadrené v bodoch 2 až 23 napadnutého rozsudku, zhrnúť takto.

3

Cephalon Inc. je biofarmaceutická spoločnosť so sídlom v Spojených štátoch, ktorá dodáva tak originálne, ako aj generické lieky do celého sveta. Medzi hlavné činnosti spoločnosti Cephalon patrí výskum a vývoj, ako aj uvádzanie liekov na trh, s osobitným dôrazom na poruchy centrálneho nervového systému.

4

Teva Pharmaceutical Industries Ltd (ďalej len „Teva“) je nadnárodná farmaceutická spoločnosť pôsobiaca v oblasti vývoja, výroby a uvádzania na trh generických liekov, ako aj inovačných a špecializovaných farmaceutických výrobkov, účinných farmaceutických látok a voľnopredajných výrobkov.

5

V októbri 2011 po tom, ako Komisia schválila oznámenú koncentráciu rozhodnutím C(2011) 7435 v konečnom znení (vec COMP/M. 6258 – Teva/Cephalon) z 13. októbra 2011 na základe článku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (nariadenie ES o fúziách) (Ú. v. EÚ L 24, 2004, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 40) (ďalej len „rozhodnutie o koncentrácii“), došlo k nadobudnutiu spoločnosti Cephalon spoločnosťou Teva.

6

Dotknutý výrobok predstavuje liek obsahujúci účinnú farmaceutickú látku (ďalej len „ÚFL“) s názvom „modafinil“. Modafinil, ktorý bol objavený v roku 1976 laboratóriom Lafon, francúzskou farmaceutickou spoločnosťou, je dlhodobo pôsobiaci stimulant podporujúci bdelosť, ktorý sa používa na liečbu určitých porúch spánku.

7

V roku 1993 získala Cephalon výlučné práva k modafinilu a v roku 1997 tento podnik začal predávať modafinil pod ochrannou známkou Provigil v Spojenom kráľovstve. V priebehu roku 2005 predávala modafinil vo viacerých krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP).

8

Pokiaľ ide o EHP, platnosť jednotlivých vnútroštátnych patentov na molekulu spoločnosti Cephalon vo vzťahu k ÚFL modafinil uplynula najneskôr v priebehu roku 2003, zatiaľ čo ochrana údajov týkajúcich sa tejto ÚFL uplynula najneskôr v priebehu roku 2005.

9

Hoci platnosť patentov na molekulu modafinilu uplynula, Cephalon stále vlastnila sekundárne patenty na veľkosť častíc a ďalšie patenty súvisiace s modafinilom, ktorých platnosť v EHP uplynula v priebehu roku 2015.

10

Liek Provigil bol najdôležitejším výrobkom v portfóliu spoločnosti Cephalon z hľadiska predaja. Vzhľadom na vstup generických výrobkov na trh v blízkej budúcnosti a na účely ochrany svojich činností v predmetnej oblasti pracovala Cephalon na výrobku druhej generácie s názvom „Nuvigil“, ktorý je založený na ÚFL modafinil, a tento mala v úmysle uviesť na trh s cieľom postupne od roku 2006 nahradiť Provigil, a to najprv v Spojených štátoch a neskôr v EHP. Okrem toho Cephalon plánovala uviesť na trh ďalší liek na báze modafinilu, a to liek s názvom „Sparlon“. Nakoniec Cephalon neuviedla na trh v EHP ani Nuvigil, ani Sparlon.

11

Keď na konci roka 2002 štyri spoločnosti pôsobiace v odvetví generických liekov, vrátane spoločnosti Teva, požiadali o regulačné povolenie na uvedenie svojich generických výrobkov modafinilu na trh v Spojených štátoch, Cephalon podala v Spojených štátoch návrh na začatie konania o porušení patentu.

12

V júni 2005 uviedla Teva svoj generický výrobok modafinilu na trh v Spojenom kráľovstve.

13

Dňa 6. júla 2005 po výmene listov podala Cephalon návrh začatie konania proti spoločnosti Teva vo veci patentov na High Court of Justice (England & Wales) [Vrchný súd (Anglicko a Wales), Spojené kráľovstvo] a domáhala sa nariadenia predbežného opatrenia s cieľom zabrániť spoločnosti Teva predávať svoj generický výrobok modafinilu v Spojenom kráľovstve. Spoločnosť Teva následne podala protinávrh na zrušenie.

14

Pred pojednávaním o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo stanovené na 11. júla 2005, Teva súhlasila s ukončením predaja generických výrobkov modafinilu v Spojenom kráľovstve. Cephalon výmenou za to súhlasila s tým, že poskytne záruku vo výške 2,1 milióna libier šterlingov (GBP) (t. j. približne 3,07 milióna eur) pre prípad, že by Teva mala v súdnom konaní úspech a bola by oprávnená požadovať náhradu škody z titulu ušlého zisku.

15

Rokovania na účely uzavretia dohody o urovnaní sa začali koncom novembra 2005.

16

Dňa 8. decembra 2005 Cephalon a Teva uzavreli dohodu o urovnaní (ďalej len „dohoda o urovnaní“). Táto dohoda bola uzatvorená aj vo vzťahu k podnikom s nimi prepojeným a nadobudla účinnosť 4. decembra 2005.

17

V dohode o urovnaní sa okrem iného stanovovalo, že podľa článku 2 sa spoločnosť Teva zaväzuje nevstúpiť samostatne na trh s modafinilom, a tiež nekonkurovať spoločnosti Cephalon na tomto trhu (ďalej len „ustanovenie o zákaze konkurencie“) a nenapadnúť patenty spoločnosti Cephalon na modafinil (ďalej len „ustanovenie o nenapadnutí patentov“) (ďalej spoločne ako „obmedzujúce ustanovenia“).

18

Články 2.2 až 2.6 dohody o urovnaní obsahovali celý súbor transakcií, ktoré sa vzťahovali na:

19

Dohoda o urovnaní tiež vo svojom článku 3 stanovovala generické práva v prospech spoločnosti Teva. Podľa tohto článku udelila Cephalon spoločnosti Teva nevýhradnú licenciu na uvádzanie jej generického výrobku modafinilu na trh, a to aj v EHP, od roku 2012 (alebo skôr, a to v prípade, že by akýkoľvek subjekt uviedol na trh generický výrobok modafinilu).

20

V súlade s článkom 4 dohody o urovnaní sa spoločnosti Teva a Cephalon zaviazali okamžite ukončiť svoje súdne spory týkajúce sa modafinilu v Spojených štátoch a Spojenom kráľovstve.

21

Dohoda o urovnaní zahŕňala aj sumy alebo poplatky súvisiace s jednotlivými transakciami uvedenými v bodoch 17 a 18 tohto rozsudku.

22

Dňa 26. novembra 2020 prijala Komisia sporné rozhodnutie.

23

V tomto rozhodutí Komisia konštatovala, že odvolateľky porušili článok 101 ZFEÚ a článok 53 Dohody o EHP tým, že sa zúčastnili na dohode o urovnaní vo farmaceutickom sektore výmenou za reverznú platbu (článok 1 sporného rozhodnutia).

24

Za toto porušenie uložila Komisia spoločnostiam Cephalon a Teva pokuty vo výške 30480000 eur a 30000000 eur (článok 2 sporného rozhodnutia).

25

Žalobou podanou do kancelárie Všeobecného súdu 5. februára 2021 sa Teva a Cephalon domáhali zrušenia sporného rozhodnutia a subsidiárne zrušenia alebo zníženia pokút.

26

Na podporu svojej žaloby uviedli odvolateľky štyri žalobné dôvody.

27

V napadnutom rozsudku Všeobecný súd v prvom rade preskúmal prvý žalobný dôvod založený na nesprávnom právnom posúdení a skutkovom omyle spočívajúcich v tom, že Komisia kvalifikovala dohodu o urovnaní ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa (body 27 až 205 napadnutého rozsudku).

28

Po prvé odmietol výhrady týkajúce sa neuplatnenia vhodného právneho kritéria (body 30 až 57 napadnutého rozsudku).

29

V tejto súvislosti Všeobecný súd okrem iného uviedol, že vzhľadom na judikatúru vyplývajúcu z rozsudku z 30. januára 2020, Generics (UK) a i. (C‑307/18, ďalej len „rozsudok Generics (UK), EU:C:2020:52), si kvalifikácia dohody ako obmedzenia z hľadiska cieľa vyžaduje celkové posúdenie zahŕňajúce záujmy a motiváciu dotknutých strán na účely overenia toho, či obchodné transakcie uvedené v dohode o urovnaní mohli mať iné vysvetlenia ako obchodný záujem tak majiteľa patentu, ako aj údajného porušovateľa práv z patentu, nevstúpiť do hospodárskej súťaže (body 37 až 43 napadnutého rozsudku). Komisia bola preto povinná overiť, či by obchodné transakcie, na ktoré sa vzťahuje dohoda o urovnaní, mohli byť za rovnako výhodných podmienok uzavreté aj v prípade neexistencie obmedzujúcich ustanovení. Podľa Všeobecného súdu platí, že ak Komisia môže konštatovať, že predmetné transakcie by v prípade neexistencie uvedených ustanovení neboli uzavreté alebo by neboli uzavreté za takých výhodných podmienok, možno z toho vyvodiť, že uvedené transakcie nemôžu mať iné vysvetlenie než obchodný záujem majiteľa predmetného patentu a údajného porušovateľa práv z patentu nevstúpiť do hospodárskej súťaže (bod 45 napadnutého rozsudku).

30

Všeobecný súd následne uviedol, že právne kritérium uplatnené Komisiou nepredstavuje kontrafaktuálnu analýzu patriacu do posúdenia dohôd ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska následku (bod 47 napadnutého rozsudku).

31

Podľa Všeobecného súdu totiž z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že cieľom posúdenia, ktoré treba vykonať na účely určenia, či sa na dohodu vzťahuje kvalifikácia „obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa“, nie je identifikovať ani kvantifikovať protisúťažné účinky určitého postupu, ale len určiť jeho objektívnu závažnosť, čo práve môže odôvodňovať to, že jeho následky sa nemajú posudzovať (bod 49 napadnutého rozsudku).

32

Všeobecný súd okrem toho uviedol, že ani skutočnosť, že toto posúdenie sa musí v prípade potreby vykonať na základe podrobnej analýzy dotknutej dohody, a osobitne motivačného účinku prevodov hodnôt, ktoré táto dohoda upravuje, ale tiež jej cieľov, ako aj ekonomického a právneho kontextu, do ktorého táto dohoda patrí, neznamená posúdenie protisúťažných účinkov tejto dohody na trh. Predpokladá len vykonanie celkového a dôkladného posúdenia samotných komplexných dohôd s cieľom nielen vylúčiť kvalifikáciu „obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa“, ak sa objaví pochybnosť o ich dostatočnej škodlivosti pre hospodársku súťaž, ale aj zabrániť tomu, aby sa dohody mohli vyhnúť rovnakej kvalifikácii len z dôvodu ich komplexnosti, a to aj vtedy, ak by ich analýza odhalila, že objektívne majú dostatočný stupeň škodlivosti pre hospodársku súťaž (bod 50 napadnutého rozsudku).

33

Po druhé Všeobecný súd odmietol výhrady týkajúce sa existencie iného prijateľného vysvetlenia, pokiaľ ide o transakcie uzavreté popri dohode o urovnaní, než to, že slúžili výlučne ako protiplnenie za obmedzujúce ustanovenia (body 58 až 166 napadnutého rozsudku).

34

Po tretie Všeobecný súd odmietol výhrady týkajúce sa kritéria stanoveného v rozsudku Generics (UK), zameraného na existenciu pozitívnych účinkov na hospodársku súťaž, ktoré sú preukázané, relevantné, vlastné dotknutej dohode a dostatočne významné (body 167 až 191 napadnutého rozsudku).

35

Všeobecný súd vo vzťahu k tvrdeniam založeným na rozhodnutí o koncentrácii konštatoval, že referenčný rámec tohto rozhodnutia sa líši od referenčného rámca, na ktorom je založená analýza dohody o urovnaní z hľadiska článku 101 ods. 1 ZFEÚ. Zatiaľ čo v spornom rozhodnutí Komisia posúdila obmedzenie hospodárskej súťaže spôsobené dohodou o urovnaní a porovnala jeho vplyv s kontrafaktuálnym scenárom, v ktorom by dohoda o urovnaní nebola uzavretá, v rozhodnutí o koncentrácii sa dohoda o urovnaní považuje za akceptovanú skutočnosť a posudzuje sa pravdepodobný vplyv koncentrácie strán na hospodársku súťaž v dohľadnej budúcnosti z hľadiska pravidiel Únie v oblasti kontroly koncentrácií, a to od roku 2011 (bod 182 napadnutého rozsudku).

36

Všeobecný súd okrem toho uviedol, že skutočnosť, že Komisia v rozhodnutí o koncentrácii konštatovala, že po uzavretí dohody o urovnaní a napriek jej uzavretiu predstavovala Teva stále najpravdepodobnejší konkurenčný tlak vyvíjaný na spoločnosť Cephalon, neznamená, že by sa domnievala, že generické práva spoločnosti Teva mali pozitívny účinok na hospodársku súťaž (bod 183 napadnutého rozsudku).

37

Po štvrté Všeobecný súd odmietol výhrady týkajúce sa pochybení, ktorých sa údajne dopustila Komisia v rámci posúdenia hospodárskeho a právneho kontextu dohody o urovnaní (body 192 až 205 napadnutého rozsudku).

38

V druhom rade Všeobecný súd zamietol druhý žalobný dôvod založený na pochybení spočívajúcom v tom, že Komisia kvalifikovala dohodu o urovnaní ako obmedzujúcu z hľadiska následku, keďže vychádzala výlučne z potenciálnych účinkov dohody o urovnaní (body 206 až 255 napadnutého rozsudku).

39

V tejto súvislosti Všeobecný súd okrem iného uviedol, že podľa ustálenej judikatúry je možné vychádzať z potenciálnej hospodárskej súťaže, ktorú predstavuje subjekt potenciálne vstupujúci na trh, ktorý bol predmetnou dohodou vylúčený, ako aj zo štruktúry daného trhu, a že cieľom článku 101 ZFEÚ je chrániť nielen skutočnú hospodársku súťaž, ale aj potenciálnu hospodársku súťaž (body 227 až 229 napadnutého rozsudku).

40

V treťom rade Všeobecný súd zamietol tretí a štvrtý žalobný dôvod, ktoré odvolateľky uviedli subsidiárne a ktoré sa týkali nesprávneho uplatnenia článku 101 ods. 3 ZFEÚ a pokút, ktoré im boli uložené (body 256 až 307 napadnutého rozsudku).

41

Po štvrté Všeobecný súd zamietol návrh odvolateliek na zrušenie alebo zníženie uložených pokút (body 308 až 311 napadnutého rozsudku).

42

Vzhľadom na tieto úvahy Všeobecný súd zamietol žalobu odvolateliek v celom rozsahu.

43

Odvolateľky svojím odvolaním navrhujú, aby Súdny dvor:

44

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

45

Na podporu svojho odvolania uvádzajú odvolateľky dva odvolacie dôvody.

46

Svojím prvým odvolacím dôvodom odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd nesprávne uplatnil právne kritérium vyplývajúce z rozsudku Generics (UK) na účely preukázania existencie obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa v rámci dohody o urovnaní.

47

Prvá časť tohto odvolacieho dôvodu sa týka výkladu Všeobecného súdu, uvedeného v bode 87 tohto rozsudku, pokiaľ ide o prvý aspekt tohto kritéria, podľa ktorého sa musí uplatniť kvalifikácia obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, pokiaľ z analýzy predmetnej dohody o urovnaní vyplýva, že prevody hodnôt, ktoré táto dohoda upravuje, možno vysvetliť výlučne obchodným záujmom tak majiteľa patentu, ako aj údajného porušovateľa práv z patentu nevstúpiť do hospodárskej súťaže. Druhá časť prvého odvolacieho dôvodu sa týka druhého aspektu uvedeného kritéria, zvoleného v bode 111 uvedeného rozsudku, podľa ktorého dohody o urovnaní, ktoré majú preukázané priaznivé účinky na hospodársku súťaž, ktoré by mohli odôvodnene spochybniť ich dostatočne škodlivú povahu vo vzťahu k hospodárskej súťaži, nemôžu predstavovať obmedzenia z hľadiska cieľa.

48

Odvolateľky v rámci prvej časti prvého odvolacieho dôvodu namietajú proti bodom 45 až 47 napadnutého rozsudku.

49

Po prvé právne kritérium zvolené v bodoch 46 a 47 tohto rozsudku je v rozpore s judikatúrou vyplývajúcou z rozsudku Generics (UK) a zodpovedá kontrafaktuálnej analýze patriacej do rámca posúdenia dohôd ako obmedzenia z hľadiska následku.

50

V tejto súvislosti odvolateľky vytýkajú Všeobecnému súdu to, že nevysvetlil dôvod, pre ktorý právne kritérium uvedené Komisiou v spornom rozhodnutí v skutočnosti nepredstavuje kontrafaktuálnu analýzu patriacu do rámca posúdenia dohôd ako obmedzenia z hľadiska následku. Okrem toho kritérium potvrdené Všeobecným súdom v skutočnosti vyžaduje, aby sa pri každej obchodnej transakcii posudzovalo, či by takáto transakcia bola skutočne uzavretá, alebo či by bola uzavretá za rovnakých podmienok v prípade neexistencie dohody o urovnaní ako celku, čo je podľa názoru odvolateliek v rozpore s judikatúrou vyplývajúcou z rozsudku Generics (UK).

51

Po druhé Všeobecný súd v bode 45 napadnutého rozsudku sformuloval prísnejšie právne pravidlo, než je pravidlo uvedené v rozsudku Generics (UK).

52

Odvolateľky pripomínajú, že podľa záverov vyplývajúcich z rozsudku Generics (UK) dohoda o urovnaní predstavuje dohodu, ktorej cieľom je vylúčiť, obmedziť alebo skresliť hospodársku súťaž, ak zo všetkých dostupných dôkazov vyplýva, že prevody hodnôt možno vysvetliť výlučne obchodným záujmom strán tejto dohody nekonkurovať si. Okrem toho z tohto rozsudku vyplýva, že na to, aby sa takéto prevody hodnôt nespadali pod definíciu dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž z hľadiska cieľa, stačí, aby alternatívne vysvetlenie týchto prevodov bolo prijateľné.

53

Keď pritom Všeobecný súd rozhodol, že Komisia bola povinná overiť, či by obchodné transakcie uvedené v dohode o urovnaní mohli byť – za rovnako výhodných podmienok – uzavreté aj v prípade neexistencie obmedzujúcich ustanovení, nielenže tým skreslil kritérium stanovené judikatúrou Súdneho dvora, ale tiež v rozpore s ňou obrátil dôkazné bremeno.

54

Po tretie Všeobecný súd schválil kritérium, ktoré účastníci konania nemali možnosť splniť, čo je v rozpore s judikatúrou vyplývajúcou z rozsudku Generics (UK).

55

Odvolateľky v tejto súvislosti vytýkajú Všeobecnému súdu nesprávne uplatnenie kritéria zvoleného v bode 43 napadnutého rozsudku, na účely overenia toho, či obchodné transakcie uvedené v dohode o urovnaní môžu mať iné vysvetlenie než obchodný záujem tak majiteľa patentu, ako aj údajného porušovateľa práv z patentu na tom, aby nevstúpili do hospodárskej súťaže.

56

Odvolateľky zdôrazňujú, že v čase uzavretia dohody o urovnaní boli zapojené do súdnych konaní po celom svete, ktoré sa týkali patentov spoločnosti Cephalon chrániacich modafinil, a že v prípade neexistencie dohody o urovnaní by účastníci konania pokračovali v súdnom konaní. V takej situácii by Cephalon nemala žiadny záujem uzavrieť so spoločnosťou Teva akúkoľvek obchodnú transakciu súvisiacu s predmetom sporu a uzavretie akejkoľvek dohody by pre ňu nebolo vôbec zaujímavé, ako to údajne uznala samotná Komisia v odôvodnení 794 sporného rozhodnutia.

57

Také kritérium, aké použil Všeobecný súd, pritom nevyhnutne vylučuje uzavretie obchodných transakcií súčasne s dohodou o urovnaní, čo je v rozpore s judikatúrou vyplývajúcou z rozsudku Generics (UK).

58

Podľa názoru odvolateliek relevantnou otázkou, ktorú si v tejto súvislosti bolo potrebné položiť, bola tá, či v prípade, že by spoločnosti Teva a Cephalon urovnali svoj spor zmierom, bolo možné každú z obchodných transakcií prijateľne vysvetliť.

59

Komisia sa domnieva, že prvú časť prvého odvolacieho dôvodu treba zamietnuť ako nedôvodnú.

60

Prvou časťou prvého odvolacieho dôvodu odvolateľky namietajú proti bodom 45 až 47 napadnutého rozsudku, a konkrétne proti právnemu kritériu, ktoré Všeobecný súd zvolil na účely kvalifikácie záväzkov spočívajúcich v zákaze konkurencie a nenapadnutí patentov, ktoré boli prijaté v rámci dohody o urovnaní, ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.

61

Na úvod treba pripomenúť, že podľa judikatúry Súdneho dvora dohody o urovnaní, ktorými výrobca generických liekov, ktorý sa usiluje o vstup na trh, aspoň dočasne uznáva platnosť patentu, ktorý má výrobca originálnych liekov, a preto sa zaväzuje, že ho nebude spochybňovať, ani nevstúpi na dotknutý trh, môžu mať účinky obmedzujúce hospodársku súťaž, keďže spochybnenie platnosti a rozsahu patentu je súčasťou normálneho fungovania hospodárskej súťaže v odvetviach, v ktorých existujú výhradné práva na technológie [rozsudky z 27. júna 2024, Generics (UK), bod 81, a Servier a i./Komisia, C‑201/19 P, EU:C:2024:552, bod 293].

62

Výrobca generických liekov sa môže po tom, ako posúdi svoje šance na úspech v súdnom konaní, v ktorom proti nemu stojí výrobca dotknutého originálneho lieku, rozhodnúť, že sa vzdá vstupu na relevantný trh a uzavrie s týmto výrobcom originálneho lieku dohodu o zmierlivom urovnaní, ktorou sa toto konanie skončí (rozsudok z 27. júna 2024, Servier a i./Komisia, C‑201/19 P, EU:C:2024:552, bod 163 a citovaná judikatúra).

63

V každom prípade pritom túto dohodu nemožno považovať za obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ. Skutočnosť, že takáto dohoda je spojená s prevodmi hodnôt zo strany výrobcu originálnych liekov v prospech výrobcu generických liekov, nepredstavuje dostatočný dôvod na jej kvalifikáciu ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, keďže tieto prevody hodnôt sa môžu ukázať ako odôvodnené. Tak to môže byť v prípade, keď výrobca generických liekov dostane od výrobcu originálnych liekov sumy skutočne zodpovedajúce náhrade nákladov alebo nepríjemností spojených so sporom, v ktorom proti sebe stoja, alebo zodpovedajúce odmene za skutočné dodanie tovarov alebo služieb výrobcovi originálnych liekov (rozsudok z 27. júna 2024, Servier a i./Komisia, C‑201/19 P, EU:C:2024:552, bod 163 a citovaná judikatúra].

64

V dôsledku uvedeného, vzhľadom na to, že dohoda o urovnaní sporu týkajúceho sa platnosti patentu, v ktorom proti sebe stoja výrobca generických liekov a výrobca originálnych liekov, ktorý je majiteľom tohto patentu, je spojená s prevodmi hodnôt z výrobcu originálnych liekov v prospech výrobcu generických liekov, treba v prvom rade overiť, či čistý kladný zostatok týchto prevodov možno v celom rozsahu odôvodniť, tak ako sa to uvádza v bodoch 62 a 63 tohto rozsudku, potrebou kompenzovať náklady alebo nepríjemnosti spojené s týmto sporom, akými sú náklady a odmeny poradcov tohto druhého uvedeného výrobcu, alebo potrebou tohto výrobcu zaplatiť výrobcovi originálnych liekov za skutočné a preukázané poskytnutie tovarov alebo služieb. Zmierlivé urovnanie takého sporu totiž predpokladá, že výrobca generických liekov uznáva platnosť predmetného patentu, pretože sa vzdá toho, že by ju napadol. Z toho vyplýva, že v rámci takzvanej „reverznej“ platby zo strany výrobcu originálnych liekov v prospech výrobcu generických liekov sa jedine záväzok uhradiť takéto náklady alebo zaplatenie odmeny za takéto poskytnuté výrobky alebo služby dajú považovať za náklady, ktoré sú koherentné vo vzťahu k takémuto uznaniu, a teda za náklady, ktoré môžu byť odôvodnené vzhľadom na hospodársku súťaž (rozsudok z 27. júna 2024, Servier a i./Komisia, C‑201/19 P, EU:C:2024:552, bod 164 a citovaná judikatúra).

65

V druhom rade, ak tento čistý kladný zostatok prevodov nie je v celom rozsahu odôvodnený takouto nevyhnutnosťou, treba overiť, či v prípade neexistencie takéhoto odôvodnenia možno tieto prevody vysvetliť výlučne obchodným záujmom týchto výrobcov liekov nevstúpiť do hospodárskej súťaže. Na účely tohto preskúmania treba posúdiť, či uvedený zostatok vrátane prípadných odôvodnených nákladov bol dostatočne významný na to, aby skutočne motivoval výrobcu generických liekov k tomu, aby sa vzdal vstupu na dotknutý trh, pričom sa nevyžaduje, aby bol tento čistý kladný zostatok nevyhnutne vyšší ako zisk, ktorý by dosiahol, ak by mal úspech v patentovom konaní (rozsudok z 27. júna 2024, Servier a i./Komisia, C‑201/19 P, EU:C:2024:552, bod 165 a citovaná judikatúra).

66

Ako uviedol generálny advokát v bode 45 svojich návrhov, treba konštatovať, že kvalifikácia obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa sa teda môže uplatniť iba v prípade, ak obmedzenia hospodárskej súťaže vyplývajúce z ustanovení o zákaze konkurencie a nenapadnutí patentov, ktoré sú upravené v dohode o urovnaní, nie sú založené na uznaní platnosti patentov výrobcu originálnych liekov, ale na prevode hodnoty zo strany tohto výrobcu v prospech výrobcu predmetných generických liekov, pre ktorého je motiváciou k tomu, aby upustil od vstupu do hospodárskej súťaže.

67

Dohody o zmierlivom urovnaní, akou je aj daná dohoda o urovnaní, tak treba kvalifikovať ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, ak z ich preskúmania vyplýva, že prevody hodnôt zo strany výrobcu originálneho lieku v prospech výrobcu generického lieku možno v konečnom dôsledku vysvetliť výlučne obchodným záujmom týchto subjektov nevstúpiť do hospodárskej súťaže [pozri v tomto zmysle rozsudky Generics (UK), bod 87, a z 25. marca 2021, Lundbeck/Komisia, C‑591/16 P, EU:C:2021:243, bod 114].

68

Na účely určenia toho, či dohodu možno kvalifikovať ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, je potrebné analyzovať nie každé z jej ustanovení samostatne, ale zhodnotiť, či táto dohoda, posudzovaná ako celok, má určitý stupeň hospodárskej škodlivosti na riadne fungovanie hospodárskej súťaže na dotknutom trhu (rozsudok z 27. júna 2024, Servier a i./Komisia, C‑201/19 P, EU:C:2024:552, bod 294).

69

Práve vzhľadom na tieto úvahy treba posúdiť po prvé to, či Všeobecný súd dospel k správnemu konštatovaniu, keď v rámci preskúmania s cieľom určiť, či sa má dohoda o urovnaní kvalifikovať ako „obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa“, v bode 46 napadnutého rozsudku konštatoval, že na účely posúdenia toho, či jediným prijateľným vysvetlením každej z obchodných transakcií uvedených v tejto dohode bol cieľ motivovať spoločnosť Teva k tomu, aby súhlasila s obmedzujúcimi ustanoveniami, a teda aby upustila od konkurovania spoločnosti Cephalon, alebo či by tieto transakcie boli v každom prípade za obvyklých trhových podmienok uzavreté, bolo potrebné vykonať analýzu toho, či by obchodné transakcie obsiahnuté v tejto dohode boli skutočne uzavreté alebo či by došlo k uzavretiu za rovnakých podmienok v prípade neexistencie obmedzujúcich ustanovení.

70

V tejto súvislosti platí, že ak čistý kladný zostatok prevodov hodnôt nemožno v plnom rozsahu odôvodniť nevyhnutnosťou kompenzovať náklady alebo nepríjemnosti spojené so sporom týkajúcim sa platnosti patentu medzi výrobcom generických liekov a výrobcom originálnych liekov, právne kritérium použité v judikatúre na účely kvalifikácie dohody o urovnaní ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa vyžaduje, aby sa overilo, či samotná protihodnota za prevod hodnoty, ktorú získal výrobca generických liekov od výrobcu originálneho lieku, je dostatočne významná na to, aby skutočne motivovala tohto výrobcu generických liekov k tomu, aby upustil od vstupu na dotknutý trh (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. júna 2024, Servier a i/Komisia, C‑201/19 P, EU:C:2024:552, bod 164, ako aj citovanú judikatúru).

71

Za týchto okolností odvolateľky nesprávne vytýkajú Všeobecnému súdu, že svoje preskúmanie zameral na záväzky týkajúce sa zákazu konkurencie a nenapadnutia patentov uvedené v dohode o urovnaní, keďže tieto záväzky v podstate spočívajú v upustení od vstupu na trh.

72

Je pravda, ako uviedol generálny advokát v bode 71 svojich návrhov, že oddelený výklad bodov 45 a 46 napadnutého rozsudku by mohol naznačovať, že Všeobecný súd vykonal abstraktnú analýzu obmedzujúcich ustanovení prostredníctvom preskúmania hypotetického scenára založeného na porovnaní „[toho,] čo sa skutočne stalo, s tým, čo by sa stalo v prípade neexistencie obmedzujúcich ustanovení“.

73

Ako však vyplýva z bodov 43 až 46 a 61 až 162 napadnutého rozsudku, Všeobecný súd práve na základe podrobnej analýzy a celkového posúdenia dohody o urovnaní dospel k záveru, že prevod hodnoty uskutočnený spoločnosťou Cephalon v prospech spoločnosti Teva prostredníctvom obchodných transakcií predstavoval protihodnotu za to, že sa do dohody o urovnaní vložili obmedzujúce ustanovenia, a teda za záväzok spoločnosti Teva vzdať sa nezávislého vstupu na trh s generickými liekmi.

74

Všeobecný súd konkrétne najprv v bodoch 43 až 46 napadnutého rozsudku uviedol, že sa na základe hypotetického scenára snaží zistiť, či sa obchodné dohody medzi odvolateľkami odchyľovali od bežných trhových podmienok, pričom sa sústredil najmä na ciele a hospodársky a právny kontext, do ktorého tieto transakcie patrili v čase uzavretia dohody o urovnaní, s cieľom určiť, aký motivačný účinok mali prevody hodnôt upravené v tejto dohode.

75

Nič pritom nebráni zohľadneniu kontrafaktuálnych prvkov na účely konštatovania obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. apríla 2020, Budapest Bank a i., C‑228/18, EU:C:2020:265, body 82 a 83).

76

Hoci analýza uvedená Všeobecným súdom v bode 46 napadnutého rozsudku, ktorá spočíva v preskúmaní obchodných transakcií obsiahnutých v dohode o urovnaní v prípade neexistencie obmedzujúcich ustanovení, zahŕňa – ako Všeobecný súd uviedol v bodoch 47 až 50 napadnutého rozsudku – zohľadnenie hypotetickej situácie, túto analýzu si nemožno zamieňať s tzv. „kontrafaktuálnou“ metódou.

77

Zatiaľ čo táto metóda spočíva v porovnaní konkurenčnej situácie vyplývajúcej z dotknutej dohody a situácie, ktorá by existovala v prípade, že by táto dohoda nebola uzavretá, s cieľom posúdiť existenciu protisúťažných účinkov spôsobených dohodou medzi podnikmi (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. júna 2024, Komisia/KRKA, C‑151/19 P, EU:C:2024:546, bod 316 a citovanú judikatúru), analýza, ktorú vykonal Všeobecný súd v rámci posúdenia existencie obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, mala za cieľ – ako vyplýva z bodov 43 až 50 a 61 napadnutého rozsudku – určiť, či tieto ustanovenia predstavovali pre spoločnosť Teva motiváciu na to, aby sa vzdala konkurovania spoločnosti Cephalon, a to na účely určenia objektívnej závažnosti dotknutého postupu, a nemala za cieľ posúdiť existenciu protisúťažných účinkov dohody o urovnaní. Uvedené posúdenie bolo vykonané v bodoch 221 až 223 a 230 až 254 napadnutého rozsudku.

78

Kritérium potvrdené Všeobecným súdom teda v rozpore s tým, čo tvrdia odvolateľky, nevyžaduje, aby sa vo vzťahu ku každej obchodnej transakcii posúdilo, či by bola daná transakcia skutočne uzavretá, alebo či by došlo k jej uzavretiu za rovnakých podmienok v prípade neexistencie dohody o urovnaní ako celku. Toto kritérium má naopak za cieľ určiť, či, ako to vyžaduje judikatúra uvedená v bode 67 tohto rozsudku, možno prevody hodnôt v konečnom dôsledku vysvetliť výlučne obchodným záujmom dotknutých subjektov nevstúpiť do hospodárskej súťaže.

79

Okrem toho vzhľadom na vysvetlenia obsiahnuté v bodoch 47 až 50 napadnutého rozsudku, ktorých body 48 až 50 odvolateľky nespochybňujú, pokiaľ ide o rozdiel medzi analýzou, ktorá bola vykonaná v rámci určovania existencie obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, a kontrafaktuálnou metódou, ktorá sa má uplatniť len v rámci posudzovania protisúťažných účinkov dohody, Všeobecný súd v rozpore s tým, čo tvrdia odvolateľky, jasne vysvetlil dôvody, pre ktoré sa táto analýza nerovná tejto kontrafaktuálnej metóde.

80

Po druhé treba preskúmať, či sa Všeobecný súd v bode 46 napadnutého rozsudku odchýlil od judikatúry vyplývajúcej z rozsudku Generics (UK), keď konštatoval, že na účely posúdenia toho, či jediným prijateľným vysvetlením každej z obchodných transakcií bol cieľ motivovať spoločnosť Teva k tomu, aby súhlasila s obmedzujúcimi ustanoveniami, a teda aby upustila od konkurovania spoločnosti Cephalon, alebo či by tieto transakcie boli v každom prípade za obvyklých trhových podmienok uzavreté, mala Komisia porovnať to, čo sa skutočne stalo, s tým, čo by sa stalo v prípade neexistencie obmedzujúcich ustanovení.

81

Touto výhradou sa odvolateľky v podstate snažia preukázať, že kritérium uvedené Všeobecným súdom zodpovedá kritériu vyplývajúcemu z rozsudku Generics (UK) na účely preskúmania existencie obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska následku, a preto ho nemožno použiť – pričom v opačnom prípade by to znamenalo nesprávne právne posúdenie – na účely preukázania existencie obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.

82

Ako pritom vyplýva z bodu 43 napadnutého rozsudku, Všeobecný súd mal v úmysle vykonať celkové posúdenie záujmov a motivácie dotknutých strán na účely overenia toho, či obchodné transakcie uvedené v dohode o urovnaní bolo možné vysvetliť inak než obchodným záujmom odvolateliek na tom, aby nevstúpili do hospodárskej súťaže.

83

Takéto posúdenie, ako správne poznamenal Všeobecný súd v bodoch 50 a 56 napadnutého rozsudku, ktoré odvolateľky nespochybnili, sa musí zakladať na spoločnej analýze obchodných transakcií a dohody o urovnaní, pokiaľ sú tieto transakcie a táto dohoda súčasťou toho istého zmluvného rámca.

84

Ako totiž uviedol Súdny dvor, na účely určenia, či dohodu možno kvalifikovať ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, je nevyhnutné – predovšetkým z dôvodu úzkych väzieb medzi ustanoveniami o nenapadnutí patentov, neuvádzaní výrobkov na trh a o výhradnom zásobovaní, obsiahnutými v dohode o urovnaní – analyzovať nie každé z jej ustanovení samostatne, ale zhodnotiť, či táto dohoda, posudzovaná ako celok, má určitý stupeň hospodárskej škodlivosti na riadne fungovanie hospodárskej súťaže na dotknutom trhu, ktorý takúto kvalifikáciu odôvodňuje (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. júna 2024, Servier a i./Komisia, C‑201/19 P, EU:C:2024:552, bod 294).

85

Ako uviedol generálny advokát v bode 57 svojich návrhov, platí to tým viac v prípade, keď tak ako v prejednávanej veci cieľ tejto analýzy spočíva v identifikácii potenciálneho motivačného účinku prevodov hodnôt a v určení, či vloženie obmedzujúcich ustanovení do dohody o urovnaní predstavovalo protihodnotu za prevody hodnôt uskutočnené spoločnosťou Cephalon prostredníctvom obchodných transakcií, na ktoré sa vzťahuje dohoda o urovnaní.

86

Ak sa totiž dospeje ku konštatovaniu, že v prípade neexistencie obmedzujúcich ustanovení obsiahnutých v dohode o urovnaní by strany neuzavreli obchodné transakcie upravené touto dohodou, dá sa z toho vyvodiť záver, že tieto transakcie možno vysvetliť len obmedzením hospodárskej súťaže dohodnutým v tejto dohode.

87

Okrem toho v rozpore s tým, čo tvrdia odvolateľky, z napadnutého rozsudku nijako nevyplýva jednak to, že by Všeobecný súd takúto analýzu nevykonal, keďže body 61 a 162 tohto rozsudku svedčia o opaku, a jednak ani to, že by vyžadoval preukázanie toho, čo by sa stalo v prípade neexistencie dohody o urovnaní ako celku.

88

Tejto výhrade, ktorá je založená na nesprávnom výklade napadnutého rozsudku, teda nemožno vyhovieť.

89

Rovnako treba zamietnuť tú výhradu odvolateliek, ktorá je založená na skreslení kritéria stanoveného judikatúrou Súdneho dvora uvedenou v bode 53 tohto rozsudku, a na obrátení dôkazného bremena, pokiaľ ide o preukázanie vyžadované touto judikatúrou.

90

Všeobecný súd sa totiž nedopustil nesprávneho posúdenia, keď v bode 45 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia bola povinná overiť, či by obchodné transakcie, na ktoré sa vzťahuje dohoda o urovnaní, mohli byť za rovnako výhodných podmienok uzavreté aj v prípade neexistencie obmedzujúcich ustanovení.

91

Ako vyplýva z bodu 53 napadnutého rozsudku, ktorý odvolateľky nespochybňujú, Všeobecný súd s odkazom na body 83 a 87 rozsudku Generics (UK) pripomenul, že Komisii prináleží preukázať, že v predmetnom kontexte obmedzujúce ustanovenia, ktoré boli dohodnuté v rámci dohody o urovnaní, viedli k dohode obmedzujúcej hospodársku súťaž z hľadiska cieľa, a teda preukázať, že z preskúmania tejto dohody vyplýva, že prevody hodnôt upravené touto dohodou možno vysvetliť výlučne obchodným záujmom tak majiteľa predmetného patentu, ako aj údajného porušovateľa práv z patentu na tom, aby nevstúpili do hospodárskej súťaže.

92

Odvolateľky pred Všeobecným súdom tvrdili, že každá z obchodných transakcií uvedených v dohode o urovnaní mala iné prijateľné vysvetlenie než to, že slúžila len ako protihodnota za obmedzujúce ustanovenia. Všeobecný súd teda overil, ako vyplýva z bodu 61 napadnutého rozsudku, či sa Komisia vo vzťahu ku každej z týchto obchodných transakcií upravených v tejto dohode dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď dospela k záveru, že cieľom uvedených transakcií bolo poslúžiť na prevod hodnoty zo strany spoločnosti Cephalon na spoločnosť Teva výmenou za záväzok spoločnosti Teva upustiť od nezávislého vstupu na trhy s generickými liekmi a od konkurovania spoločnosti Cephalon, pokiaľ ide o modafinil.

93

Všeobecný súd po uskutočnení analýzy sporného rozhodnutia a každej obchodnej transakcie uvedenej v dohode o urovnaní dospel v bode 162 napadnutého rozsudku k záveru – ktorý odvolateľky nespochybňujú –, že Komisia uplatnila vhodné právne kritérium, keď stanovila, že každá z obchodných transakcií upravených v dohode o urovnaní nemala žiadny iný cieľ než zvýšiť úroveň prevodu hodnoty, ku ktorému celkovo došlo v prospech spoločnosti Teva na základe tejto dohody, s cieľom motivovať ju k tomu, aby sa podriadila obmedzujúcim ustanoveniam.

94

Z uvedeného vyplýva, že v rozpore s tým, čo tvrdia odvolateľky, Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že Komisia riadne – v zmysle judikatúry vyplývajúcej z bodu 87 rozsudku Generics (UK) – preukázala, že prevody hodnôt uskutočnené v rámci obchodných transakcií uvedených v dohode o urovnaní možno vysvetliť výlučne obchodným záujmom spoločností Teva a Cephalon nevstúpiť do hospodárskej súťaže.

95

Po tretie treba posúdiť, či, ako tvrdia odvolateľky, Všeobecný súd skutočne uplatnil kritérium, ktoré účastníci konania nemohli splniť, čo je v rozpore s judikatúrou vyplývajúcou z rozsudku Generics (UK), a či Všeobecný súd správne uplatnil kritérium, ktoré si sám zvolil v bode 43 napadnutého rozsudku, s cieľom overiť, či obchodné transakcie uvedené v dohode o urovnaní mohli mať iné vysvetlenia než obchodný záujem tak majiteľa patentu, ako aj údajného porušovateľa práv z patentu na tom, aby nevstúpili do hospodárskej súťaže.

96

V tejto súvislosti predovšetkým vzhľadom na to, že táto výhrada je založená na tvrdení – už preskúmanom v bodoch 83 až 87 tohto rozsudku –, že zámerom Všeobecného súdu bolo preskúmať obchodné transakcie „v prípade neexistencie dohody o urovnaní“, treba ju odmietnuť.

97

Ďalej treba tiež odmietnuť tvrdenia odvolateliek, že celkové posúdenie, ktoré vykonal Všeobecný súd, sa – v rozpore s tým, čo tento súd uviedol v bode 43 napadnutého rozsudku –, týkalo otázky, či by odvolateľky uzavreli akúkoľvek obchodnú transakciu bez ohľadu na dohodu o urovnaní.

98

Nič v napadnutom rozsudku totiž nenaznačuje, že by Všeobecný súd nepristúpil – ako sa uvádza v bode 43 napadnutého rozsudku – k posudzovaniu toho, či obchodné transakcie uvedené v dohode o urovnaní mohli mať iné vysvetlenia než obchodný záujem odvolateliek nevstúpiť do hospodárskej súťaže. Ako teda vyplýva najmä z bodov 61 a 162 napadnutého rozsudku, práve túto analýzu Všeobecný súd vykonal.

99

Napokon v rozpore s tým, čo tvrdia odvolateľky, z napadnutého rozsudku nevyplýva, že by Všeobecný súd vylúčil možnosť uzavrieť obchodné transakcie súbežne s dohodou o urovnaní. Z bodov 56, 61 a 162 napadnutého rozsudku naopak vyplýva, že Všeobecný súd takúto možnosť uznal, keď preskúmal všetky obchodné transakcie uzavreté medzi stranami v rámci zmierlivého urovnania ich sporov.

100

Ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 71 svojich návrhov, v prejednávanej veci je teda na účely preukázania obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa relevantná tá otázka, či obchodné transakcie uzavreté v rámci dohody o urovnaní možno prijateľne vysvetliť v tom zmysle, že ich cieľom nie je obmedziť alebo skresliť hospodársku súťaž na trhu na základe motivovania potenciálneho konkurenta k tomu, aby nevstúpil na trh, a to výmenou za prevod hodnoty, ktorý nie je odôvodnený potrebou kompenzovať náklady alebo nepríjemnosti spojené so sporom medzi stranami tejto dohody.

101

Všeobecnému súdu preto nemožno vytýkať, že vykonal takúto analýzu, ktorá vyplýva z bodov 61 a 162 napadnutého rozsudku.

102

V dôsledku uvedeného je prvú časť prvého odvolacieho dôvodu potrebné zamietnuť ako nedôvodnú.

103

V rámci druhej časti prvého odvolacieho dôvodu odvolateľky tvrdia, že v bodoch 182 a 183 napadnutého rozsudku došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu, pretože odôvodnenie, ktoré je v nich uvedené, je nedostatočné a rozporuplné.

104

V tejto súvislosti odvolateľky pripomínajú, že podľa záverov vyplývajúcich z bodu 111 rozsudku Generics (UK) platí, že dohody o urovnaní, ktoré majú preukázané priaznivé účinky na hospodársku súťaž, ktoré by mohli odôvodnene spochybniť ich dostatočne škodlivú povahu vo vzťahu k hospodárskej súťaži, nemôžu predstavovať obmedzenia z hľadiska cieľa. Podľa tejto judikatúry musia byť tieto účinky preukázané, relevantné a vlastné dotknutej dohode a dostatočne významné, aby umožňovali dôvodne pochybovať o dostatočne škodlivej povahe dotknutej dohody o urovnaní pre hospodársku súťaž, a teda o jej protisúťažnom cieli.

105

Komisia pritom v rozhodnutí o koncentrácii uviedla, že vzhľadom na to, že dohoda o urovnaní odstránila prekážky v oblasti duševného vlastníctva, pre ktoré bol vstup iných výrobcov generických liekov na trh s modafinilom v krátkodobom horizonte mimoriadne neistý, dohoda o urovnaní umožňuje spoločnosti Teva stať sa najvýznamnejším konkurentom spoločnosti Cephalon na trhu s modafinilom.

106

Konkurenčný tlak, ktorý vyvíjala Teva na Cephalon, bol považovaný za taký silný, že Komisia žiadala, aby Teva previedla svoje práva na výrobu a predaj svojho výrobku modafinil, aby sa odstránilo prekrývanie činností medzi účastníkmi koncentrácie.

107

S ohľadom na tieto skutočnosti odvolateľky Všeobecnému súdu po prvé vytýkajú, že v rámci svojej odpovede na tvrdenia, ktoré uviedli v prvostupňovom konaní s cieľom preukázať, že priaznivé účinky na hospodársku súťaž vyplývajúce z dohody o urovnaní jasne vyplývali z rozhodnutia o koncentrácii, neuviedol dôvody, pre ktoré obmedzenia hospodárskej súťaže obsiahnuté v dohode o urovnaní prevážili nad zjavnými priaznivými účinkami na hospodársku súťaž vyplývajúcimi z tejto dohody. Okrem toho Všeobecný súd podľa názoru odvolateliek neuviedol dôvody, pre ktoré by rozdiel medzi analytickým rámcom stanoveným v spornom rozhodnutí a analytickým rámcom nachádzajúcim sa v rozhodnutí o koncentrácii mal za následok to, že z dohody o urovnaní nevyplýval žiadny priaznivý účinok na hospodársku súťaž.

108

Po druhé sa odvolateľky domnievajú, že odôvodnenie napadnutého rozsudku neumožňuje pochopiť, ako Všeobecný súd dospel v bode 183 napadnutého rozsudku k rozporuplnému záveru, podľa ktorého skutočnosť, že Komisia v rozhodnutí o koncentrácii konštatovala, že po uzavretí dohody o urovnaní – a napriek jej uzavretiu – bola Teva stále najpravdepodobnejším konkurenčným tlakom vyvíjaným na spoločnosť Cephalon, neznamená, že by Komisia dospela k záveru, že generické práva spoločnosti Teva mali priaznivý účinok na hospodársku súťaž.

109

Toto odôvodnenie podľa názoru odvolateliek predovšetkým neumožňuje pochopiť dôvody, pre ktoré rozhodnutie o koncentrácii neumožnilo dôvodne pochybovať o dostatočne škodlivej povahe dohody o urovnaní pre hospodársku súťaž.

110

Komisia sa domnieva, že tvrdenia, ktoré odvolateľky uvádzajú vo svojej replike a ktoré sa týkajú údajnej rozporuplnosti odôvodnenia Všeobecného súdu uvedeného v bodoch 182 a 183 napadnutého rozsudku, musia byť – ako nové tvrdenia – zamietnuté ako neprípustné. V každom prípade Komisia usudzuje, že druhá časť prvého odvolacieho dôvodu je nedôvodná.

111

V druhej časti prvého odvolacieho dôvodu odvolateľky tvrdia, že v bodoch 182 a 183 napadnutého rozsudku došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu, a to z dôvodu nedostatočného a rozporuplného odôvodnenia.

112

Komisia na úvod uvádza, že tvrdenia odvolateliek týkajúce sa rozporuplnosti odôvodnenia Všeobecného súdu, uvedené v rámci ich repliky, musia byť vyhlásené za neprípustné ako nové tvrdenia.

113

V tejto súvislosti treba konštatovať, že odvolateľky zmienili rozporuplnosť odôvodnenia Všeobecného súdu len v názve druhej časti prvého odvolacieho dôvodu a v jednom bode ich odvolania, pričom na účely preukázania tejto rozporuplnosti neposkytli žiadne vysvetlenie a ani neuviedli akúkoľvek argumentáciu. Až v štádiu repliky došlo k rozvinutiu úvah týkajúcich sa údajnej rozporuplnosti, a to len pokiaľ ide o bod 183 napadnutého rozsudku.

114

V dôsledku uvedeného, vzhľadom na to, že tvrdenie založené na rozporuplnosti odôvodnenia nebolo v odvolaní ničím podložené a po prvýkrát bolo podrobnejšie rozobraté až v replike v súvislosti s bodom 183 napadnutého rozsudku, a to navyše bez toho, aby sa zakladalo na skutočnostiach, ktoré vyšli najavo po podaní odvolania, alebo by predstavovalo rozšírenie dôvodu uvedeného v žalobe, treba ho v súlade s článkom 127 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ktorý sa na základe článku 190 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatňuje na odvolacie konanie, považovať za neprípustné.

115

Okrem toho treba zdôrazniť, že odvolateľky nenamietajú proti celému odôvodneniu, ktoré Všeobecný súd poskytol v rámci zamietnutia tretej časti ich prvého žalobného dôvodu uvádzaného v prvostupňovom konaní. Konkrétne namietajú iba proti odôvodneniu, ktoré Všeobecný súd uviedol v bodoch 182 a 183 napadnutého rozsudku v rámci toho, ako zamietol tvrdenia, ktoré odvolateľky predložili s cieľom preukázať, že priaznivé účinky na hospodársku súťaž vyplývajúce z dohody o urovnaní boli jasným dôsledkom rozhodnutia o koncentrácii.

116

Aj za predpokladu, že by v odôvodnení obsiahnutom v bodoch 182 a 183 napadnutého rozsudku došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu v zmysle jeho nedostatočnosti, pritom takéto nesprávne posúdenie nemôže mať za následok zrušenie tohto rozsudku.

117

Odvolateľky totiž v rámci druhej časti prvého odvolacieho dôvodu spochybnili len jednu časť odôvodnenia, z ktorej Všeobecný súd vychádzal v rámci toho, ako zamietol tretiu časť prvého žalobného dôvodu uvedeného v prvostupňovom konaní.

118

V tejto súvislosti po prvé z bodov 178 až 180 napadnutého rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd preskúmal a odmietol tvrdenia založené na tom, že dohoda o urovnaní mala primárne pozitívny vplyv na hospodársku súťaž, a to v rámci toho, ako uviedol, že vstup spoločnosti Teva na trhy s modafinilom by sa mal kvalifikovať „skôr ako oneskorený, kontrolovaný a obmedzený vstup na tieto trhy, než ako skorý vstup“, ako to tvrdili odvolateľky. Po druhé Všeobecný súd v bodoch 186 až 190 tohto rozsudku uviedol, že konštatovanie existencie obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa nemožno vylúčiť z dôvodu údajne vedľajšieho charakteru obmedzujúcich ustanovení.

119

Z uvedeného vyplýva, že druhú časť prvého odvolacieho dôvodu treba zamietnuť ako čiastočne neprípustnú a čiastočne neúčinnú.

120

Za týchto okolností musí byť prvý odvolací dôvod zamietnutý v celom rozsahu.

121

Na podporu svojho druhého odvolacieho dôvodu odvolateľky v podstate tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení pri preskúmavaní protisúťažných účinkov dohody o urovnaní.

122

V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, že protisúťažný cieľ a následok dohody nie sú kumulatívnymi, ale alternatívnymi podmienkami na účely uplatnenia zákazu formulovaného v článku 101 ods. 1 ZFEÚ. Nie je preto potrebné skúmať následky dohody, pokiaľ je preukázaný jej protisúťažný cieľ (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2009, GlaxoSmithKline Services a i./Komisia a i., C‑501/06 P, C‑513/06 P, C‑515/06 P a C‑519/06 P, EU:C:2009:610, bod 55 a citovanú judikatúru).

123

Keďže pritom preskúmanie prvého odvolacieho dôvodu týkajúceho sa posúdení vykonaných Všeobecným súdom v rámci určenia existencie obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa neodhalilo žiadne nesprávne právne posúdenie, nie je potrebné preskúmať druhý odvolací dôvod týkajúci sa protisúťažných účinkov dohody o urovnaní.

124

Za týchto okolností treba toto odvolanie zamietnuť.

125

Podľa článku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania.

126

Článok 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, ktorý sa uplatňuje na odvolacie konanie na základe jeho článku 184 ods. 1, stanovuje, že účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

127

Keďže Komisia navrhla uložiť žalobkyniam povinnosť nahradiť trovy konania a tieto nemali úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť žalobkyniam povinnosť nahradiť trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto: