–

žalobu doručenú do kancelárie Všeobecného súdu 31. júla 2023,

–

námietku neprípustnosti, ktorú vzniesla SRB samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 30. októbra 2023,

–

pripomienky žalobkyne k námietke neprípustnosti doručené do kancelárie Všeobecného súdu 18. decembra 2023,

–

návrhy Európskeho parlamentu, Rady Európskej únie a Európskej komisie na vstup vedľajšieho účastníka do konania, doručené do kancelárie Všeobecného súdu v uvedenom poradí 19. októbra 2023, 15. novembra 2023 a 15. novembra 2023,

1

Svojou žalobou podľa článku 263 ZFEÚ sa žalobkyňa, DZ Bank AG Deutsche Zentral‑Genossenschaftsbank, Frankfurt am Main, domáha v prvom rade zrušenia spoločného rozhodnutia RC/JD/2022/22 zo 6. apríla 2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým sa určuje minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (ďalej len „MREL“) pre ňu a pre jej päť dcérskych spoločností, a subsidiárne určenia, že toto rozhodnutie z právneho hľadiska neexistuje.

2

Žalobkyňa je spoločnosťou, ktorá stojí na čele skupiny DZ Bank Gruppe, ktorá je finančnou skupinou družstevných bánk v Nemecku. V Nemecku je klasifikovaná ako popredná banka, ktorej celkové aktíva skupiny predstavovali 627 miliárd eur k 31. decembru 2022. V rámci bankovej únie má žalobkyňa dcérske spoločnosti v Nemecku a v Luxembursku. Jej dcérska spoločnosť Fundamenta Lakáskassza Zrt. sa nachádza mimo bankovej únie, v Maďarsku.

3

V roku 2017 Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB) zriadila kolégium pre riešenie krízových situácií pre žalobkyňu a jej dcérske spoločnosti v súlade s článkom 88 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 190) v znení zmien, ku ktorému patrí najmä na jednej strane SRB ako predseda tohto kolégia a ako orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, a na druhej strane Magyar Nemzeti Bank (Národná banka Maďarska) ako orgán pre riešenie krízových situácií maďarskej dcérskej spoločnosti.

4

SRB 8. decembra 2022 na svojom rozšírenom výkonnom zasadnutí predbežne schválila návrh napadnutého rozhodnutia, ktoré malo byť preskúmané kolégiom pre riešenie krízových situácií. Dňa 15. decembra 2022 SRB začala postup konzultácie so žalobkyňou o tomto návrhu. Žalobkyňa predložila pripomienky listom z 10. januára 2023. Dňa 8. februára 2023 uvedené kolégium preskúmalo návrh napadnutého rozhodnutia a dospelo k záveru, že v nadväznosti na postup konzultácie nemá dôjsť k zmene návrhu. Dňa 24. marca 2023 SRB ako orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny zaslala kolégiu pre riešenie krízových situácií konečné znenie návrhu napadnutého rozhodnutia. Dňa 28. marca 2023 sa v rámci kolégia dosiahol konsenzus, ktorý bol následne predložený na príslušné interné schvaľovacie procesy SRB a Národnej banke Maďarska.

5

Dňa 5. apríla 2023 SRB na svojom rozšírenom výkonnom zasadnutí vzala na vedomie vyššie uvedený spoločný rozhodovací proces a na tomto základe schválila konsenzus, ktorý sa odráža v napadnutom rozhodnutí.

6

Na tom istom rozšírenom výkonnom zasadnutí prijala SRB rozhodnutie SRB/EES/2022/215, ktoré určuje MREL pre subjekty skupiny riadené žalobkyňou, ktoré podliehajú jej právomoci, t. j. pre žalobkyňu a jej dcérske spoločnosti Bausparkasse Schwäbisch Hall AG, DZ HYP AG a Team Bank AG, ktoré majú sídlo v Nemecku, a jej dcérsku spoločnosť DZ Privatbank SA, so sídlom v Luxembursku. Rozhodnutie SRB/EES/2022/215 poveruje vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií vykonávaním uvedenej MREL (článok 4 tohto rozhodnutia) a kontrolou jej dodržiavania (článok 6 tohto rozhodnutia).

7

Dňa 6. apríla 2023 predseda SRB podpísal napadnuté rozhodnutie. Za podpisom v tomto dokumente nasleduje poznámka, že zástupcovia príslušných orgánov vyjadrili svoj písomný súhlas so spoločným rozhodnutím o MREL. Príloha I napadnutého rozhodnutia obsahuje písomnú dohodu zo 6. apríla 2023 podpísanú predsedom maďarského orgánu pre riešenie krízových situácií, teda Národnej banky Maďarska, podľa ktorej táto súhlasí so spoločným rozhodnutím, ktoré navrhla a zaslala SRB 24. marca 2023.

8

Dňa 14. apríla 2023 bolo nemeckému orgánu pre riešenie krízových situácií, t. j. Bundesanstalt für Finanzdienstleistungsaufsicht (BaFin, Spolkový orgán dohľadu nad finančnými službami), doručené rozhodnutie SRB z 5. apríla 2023 SRB/EES/2022/215, ktoré tento orgán vykonal rozhodnutím z 26. mája 2023, adresovaným žalobkyni.

9

Listom zo 17. mája 2023 luxemburský orgán pre riešenie krízových situácií, t. j. Commission de surveillance du secteur financier (CSSF) (Komisia pre dohľad nad finančným sektorom), informoval dcérsku spoločnosť DZ Privatbank o zavedení MREL stanovenej rozhodnutím SRB/EES/2022/215 a oznámil jej uvedené rozhodnutie.

10

E‑mailom z 22. mája 2023 SRB ako orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny zaslal žalobkyni ako materskej spoločnosti skupiny v Únii napadnuté rozhodnutie spolu so spoločným rozhodnutím o pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a so zhrnutím tohto plánu.

11

Dňa 3. júla 2023 sa žalobkyňa odvolala proti napadnutému rozhodnutiu na odvolací výbor SRB podľa článku 85 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1) v znení zmien.

12

Dňa 5. júla 2023 žalobkyňa na základe rovnakých ustanovení podala odvolanie na odvolací výbor SRB aj proti rozhodnutiu SRB/EES/2022/215.

13

Odvolania boli zamietnuté rozhodnutím odvolacieho výboru SRB z 15. decembra 2023 v spojených veciach 2/23 a 3/23. Tento výbor považoval odvolanie žalobkyne proti napadnutému rozhodnutiu za prípustné, ale nedôvodné a odvolanie proti rozhodnutiu SRB/EES/2022/215 za neprípustné.

14

Dňa 26. februára 2024 podala žalobkyňa proti rozhodnutiu odvolacieho výboru SRB žalobu do kancelárie Všeobecného súdu, zaregistrovanú pod číslom T‑116/24.

15

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

16

SRB navrhuje, aby Všeobecný súd:

17

Podľa článku 130 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu môže Všeobecný súd na žiadosť žalovaného rozhodnúť o neprípustnosti pred prejednaním veci samej.

18

V prejednávanej veci sa Všeobecný súd domnieva, že je dostatočne oboznámený so spisovým materiálom a rozhodne na základe tohto článku bez toho, aby bolo potrebné pokračovať v konaní.

19

SRB zakladá svoju námietku nedostatku právomoci a neprípustnosti na štyroch dôvodoch.

20

Po prvé uvádza, že „spoločné rozhodnutie“ nepredstavuje právny akt, ktorý by jej bolo možné pripísať. V tejto súvislosti uvádza, že súdy Únie potvrdili, že akty iných subjektov, ako sú inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry Únie, nepatria do ich právomoci podľa článku 263 ZFEÚ, a preto sa dovoláva toho, že Všeobecný súd nemá právomoc rozhodnúť v tomto spore.

21

Po druhé spoločné rozhodnutie je len prípravným aktom pre iné rozhodnutie. Po tretie toto rozhodnutie nie je adresované žalobkyni a netýka sa jej priamo a osobne, takže žalobkyňa nemá aktívnu legitimáciu. Po štvrté SRB sa domnieva, že žaloba je neprípustná z dôvodu podmienky týkajúcej sa postupu pred začatím súdneho konania.

22

Žalobkyňa spochybňuje argumentáciu SRB a domnieva sa, že žaloba je prípustná.

23

Pokiaľ ide v prvom rade o autora napadnutého rozhodnutia, toto rozhodnutie bolo prijaté SRB ako orgánom pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny. SRB stanovila MREL v rámci výkonu právomoci, ktorú jej priznáva článok 12 ods. 1 nariadenia č. 806/2014, vo forme spoločného rozhodnutia.

24

Po prvé kolégium pre riešenie krízových situácií samo neprijíma právne akty, ale len vytvára rámec, v ktorom môžu orgány pre riešenie krízových situácií vykonávať spoločné úlohy. Maďarský orgán pre riešenie krízových situácií, teda Národná banka Maďarska, iba prevzal napadnuté rozhodnutie.

25

Po druhé žalobkyňa preberá za vlastnú úvahu, ktorú sledoval odvolací výbor SRB vo svojom rozhodnutí z 15. decembra 2023, a tvrdí, že spoločné rozhodnutie predstavuje súbor jednotlivých rozhodnutí s rovnakým obsahom a že ho schválil každý zo zúčastnených orgánov pre riešenie krízových situácií. Podľa žalobkyne treba rozlišovať dve situácie. V prípade nezhody každý z orgánov pre riešenie krízových situácií prijme samostatne pri výkone svojich právomocí svoje vlastné rozhodnutie týkajúce sa MREL (situácia opísaná v článku 45 h ods. 4 a 6 smernice 2014/59). V prípade spoločného rozhodnutia však každý z orgánov pre riešenie krízových situácií prijme individuálne rozhodnutie, ktoré zodpovedá predchádzajúcemu spoločnému rozhodnutiu (situácia opísaná v článku 45 h ods. 2 a 4 smernice 2014/59).

26

Po tretie skutočnosť, že dotknuté orgány pre riešenie krízových situácií sa dohodnú na rovnakom znení rozhodnutia, nevedie k tomu, že spoločné rozhodnutie predstavuje len dohodu v rámci vnútorných vzťahov medzi orgánmi. Dohoda medzi členmi kolégia pre riešenie krízových situácií je len predpokladom spoločného rozhodnutia, ale nemožno ju s ním stotožňovať.

27

V druhom rade napadnuté rozhodnutie po prvé vyvoláva záväzné právne účinky vo vonkajších vzťahoch, keďže spoločné rozhodnutie kolégia pre riešenie krízových situácií predstavuje konečné rozhodnutie, a nie iba interný prípravný akt orgánu, a je záväzné pre dotknuté inštitúcie. SRB v rámci napadnutého rozhodnutia už s konečnou platnosťou stanovila MREL voči žalobkyni pri výkone právomocí, ktoré jej priznáva článok 12 nariadenia č. 806/2014, pričom spoločné rozhodnutie zaväzuje SRB podľa článku 45 h ods. 7 smernice 2014/59, pokiaľ ide o stanovenie MREL.

28

Tvrdenie, podľa ktorého bolo potrebné vykonať napadnuté rozhodnutie rozhodnutím SRB a BaFin stanovujúcim MREL, nie je relevantné, keďže v prejednávanej veci spoločné rozhodnutie už obsahuje konečné rozhodnutie, ktoré je pre SRB aj BaFin záväzné bez možnosti ich voľnej úvahy v ich následných právnych aktoch.

29

Po druhé napadnuté rozhodnutie sa žalobkyne týka, prinajmenšom priamo a individuálne v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, keďže spoločné rozhodnutie je adresované dotknutým inštitúciám a tieto sú priamo a individuálne dotknuté týmto spoločným rozhodnutím bez ohľadu na svoje postavenie adresátov.

30

Po tretie v súlade s článkom 263 štvrtým odsekom ZFEÚ má žalobkyňa aktívnu legitimáciu a požadovaný záujem na konaní. Navrhované zrušenie napadnutého rozhodnutia ako takého môže mať právne účinky, pretože zbavuje opodstatnenia rozhodnutie SRB o stanovení MREL, a teda aj rozhodnutie BaFin o MREL, ktorý by bol následne povinný zrušiť svoje rozhodnutie o námietke žalobkyne.

31

Žalobkyňa pritom bola adresátom napadnutého rozhodnutia, pričom toto postavenie adresáta vyplýva z povinnosti SRB výslovne stanovenej v článku 45 h ods. 1 druhom pododseku písm. a) smernice 2014/59 a v článku 92 ods. 1 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/1075 z 23. marca 2016, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, ktorými sa stanovuje obsah plánov ozdravenia, plánov riešenia krízových situácií a plánov riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, minimálne kritériá, ktoré príslušný orgán posúdi, pokiaľ ide o plány ozdravenia a plány ozdravenia na úrovni skupiny, podmienky pre finančnú podporu v rámci skupiny, požiadavky na nezávislých odhadcov, zmluvné uznanie právomoci odpísať dlh a právomoci vykonať jeho konverziu, postupy oznamovania a obsah požiadaviek na oznamovanie, obsah oznámenia o pozastavení a prevádzkové fungovanie kolégií pre riešenie krízových situácií (Ú. v. EÚ L 184, 2016, s. 1), oznámiť spoločné rozhodnutia žalobkyni po ich prijatí.

32

Navyše žalobkyňa vyvracia tvrdenie SRB, podľa ktorého nemá záujem na zrušení napadnutého rozhodnutia, pretože takéto zrušenie by jej neprinieslo žiadnu výhodu, keďže vzhľadom na spoločnú povahu napadnutého rozhodnutia by SRB za žiadnych okolností nemohla sama nahradiť tento akt, ale mohla by iba obnoviť konanie v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií, pričom v rámci tohto konania by nemohla ostatným členom tohto kolégia stanoviť určitú úroveň MREL. V tejto súvislosti žalobkyňa tvrdí, že určenie MREL si nevyhnutne nevyžaduje spoločné rozhodnutie. Ak sa spoločné rozhodnutie neprijme, stanovenie MREL sa uskutoční samostatnými rozhodnutiami dotknutých orgánov pre riešenie krízových situácií v súlade s článkom 45 h ods. 4 až 6 smernice 2014/59, takže SRB by potom mohla prijať rozhodnutie, ktoré by zohľadňovalo prípadné požiadavky Všeobecného súdu.

33

V treťom rade žalobkyňa odmieta požiadavku predbežného konania, pričom v podstate tvrdí, že táto otázka nebola súdom objasnená. Uvádza, že by existovalo priame riziko porušenia jej základného práva na účinnú súdnu ochranu zakotveného v článku 47 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, ak by požiadavka predbežného konania podľa článku 263 piateho odseku ZFEÚ v spojení s článkom 85 ods. 3 prvým pododsekom a článkom 86 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 bránila prípustnosti tejto žaloby na Všeobecnom súde.

34

Podľa SRB tak z postupu, ktorý viedol k prijatiu napadnutého rozhodnutia, ako aj z jeho obsahu vyplýva, že napadnuté rozhodnutie nie je právnym aktom, ktorý by jej bolo možné pripísať. Na podporu tohto tvrdenia uvádza, že napadnuté rozhodnutie ako spoločné rozhodnutie neprijala sama, ale spoločne s maďarským orgánom pre riešenie krízových situácií, teda s Národnou bankou Maďarska, v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií. Napadnuté rozhodnutie teda zohľadňuje konsenzus dosiahnutý týmito orgánmi s cieľom zabezpečiť v konečnom dôsledku riadne vykonanie plánovanej stratégie riešenia krízových situácií. Ide o integrovanú dohodu o príslušných úrovniach MREL stanovených pre všetkých členov skupiny, prostredníctvom ktorej stratégia riešenia krízových situácií zohľadňuje MREL ostatných členov a závisí od nich.

35

Všeobecný súd má právomoc rozhodovať o žalobách podaných podľa článku 263 ZFEÚ výlučne proti aktom inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Únie (uznesenie zo 6. októbra 2020, Sharpston/Rada a zástupcovia vlád členských štátov, T‑550/20, neuverejnené, EU:T:2020:475, bod 33).

36

Rovnako podľa ustálenej judikatúry možno žalobou o neplatnosť napadnúť všetky právne ustanovenia prijaté inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie bez ohľadu na to, akú majú povahu či formu, pokiaľ ich účelom je vytvárať právne účinky (pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. júna 1993, Parlament/Rada a Komisia, C‑181/91 a C‑248/91, EU:C:1993:271, bod 13; z 13. júla 2004, Komisia/Rada, C‑27/04, EU:C:2004:436, bod 44, a z 28. apríla 2015, Komisia/Rada, C‑28/12, EU:C:2015:282, bod 14).

37

Napadnuté rozhodnutie, ktoré má názov „spoločné rozhodnutie“, stanovuje, že „SRB a [Národná banka Maďarska] ako orgány pre riešenie krízových situácií dospeli k spoločnému rozhodnutiu, keď sa dohodli na“ MREL, ktorú musí žalobkyňa a jej päť dcérskych spoločností podľa článkov 2 až 4 napadnutého rozhodnutia dodržiavať. Táto MREL je špecifikovaná v oddieloch I až III napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie obsahuje okrem toho podpis predsedu SRB daný v mene SRB, spolu s dodatkom „[t]he representatives of the relevant resolution authorities have agreed to this joint decision on MREL by means of a written agreement“ (zástupcovia príslušných orgánov sa písomne dohodli na tomto spoločnom rozhodnutí o MREL). Súhlas maďarského orgánu pre riešenie krízových situácií, teda Národnej banky Maďarska, spolu s podpisom jej riaditeľa, je priložený k napadnutému rozhodnutiu.

38

Napadnuté rozhodnutie sa teda týka stanovenia MREL pre žalobkyňu a jej päť dcérskych spoločností, z ktorých jedna sa nachádza mimo bankovej únie.

39

Právomoc určiť MREL pre skupinu zloženú zo žalobkyne a jej dcérskych spoločností v Nemecku a v Luxembursku má SRB (článok 12 ods. 1 nariadenia č. 806/2014), ktorá je orgánom pre riešenie krízových situácií danej „cezhraničnej skupiny“ [pozri článok 7 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 806/2014 v spojení s článkom 3 ods. 1 bodom 24 tohto nariadenia].

40

Keďže však „cezhraničná skupina“ zahŕňa len subjekty v členských štátoch, ktoré sa zúčastňujú na bankovej únii (článok 3 ods. 1 bod 24 nariadenia č. 806/2014), SRB nie je príslušná určiť MREL pre celú skupinu, keďže maďarská dcérska spoločnosť žalobkyne má sídlo v štáte, ktorý sa nezúčastňuje na bankovej únii.

41

Orgánom pre riešenie krízových situácií maďarskej dcérskej spoločnosti Fundamanta Lakáskassza je Národná banka Maďarska (odôvodnenie 11 napadnutého rozhodnutia v spojení s prílohou napadnutého rozhodnutia).

42

Skupina žalobkyne ako celok, vrátane maďarskej dcérskej spoločnosti, predstavuje „cezhraničnú skupinu“ v zmysle článku 2 ods. 1 bodu 27 smernice 2014/59, ktorej subjekty sú usadené vo viac ako jednom členskom štáte.

43

Podľa článku 88 ods. 1 prvého pododseku smernice 2014/59 orgány pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny zriadia pre cezhraničné skupiny kolégiá pre riešenie krízových situácií, ktoré poskytnú rámec umožňujúci stanoviť MREL pre skupiny na konsolidovanej úrovni a na úrovni dcérskych spoločností [pozri článok 88 ods. 1 druhý pododsek písm. i) smernice 2014/59]. V prejednávanej veci z odôvodnenia 6 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že SRB v roku 2017 zriadila kolégium pre riešenie krízových situácií pre žalobkyňu a jej päť dcérskych spoločností, ktorého členmi sú okrem iných SRB a Národná banka Maďarska, v súlade s článkom 88 ods. 2 písm. a) a b) smernice 2014/59.

44

V rámci tohto kolégia vedú dotknuté orgány pre riešenie krízových situácií dialóg o navrhovaných MREL uplatniteľných na konsolidovanej úrovni, na úrovni materskej spoločnosti a na úrovni každej dcérskej spoločnosti a prediskutujú zosúladenie uvedených MREL (článok 89 delegovaného nariadenia 2016/1075). Kolégiu predsedá orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny (článok 88 ods. 5 smernice 2014/59).

45

Pokiaľ skupina zahŕňa subjekty usadené v členských štátoch zúčastňujúcich sa na bankovej únii, ako aj v nezúčastnených členských štátoch, SRB zastupuje vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií zúčastnených členských štátov na účely konzultácie a spolupráce s nezúčastnenými členskými štátmi (článok 32 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 a odôvodnenie 10 napadnutého rozhodnutia). Nemecké a luxemburské orgány pre riešenie krízových situácií sa tak zúčastnili kolégia pre riešenie krízových situácií iba ako pozorovatelia (odôvodnenia 6 a 9 napadnutého rozhodnutia).

46

Na účely stanovenia, v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií, výšky MREL uplatniteľných na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, a na individuálnom základe na dcérske spoločnosti, článok 88 ods. 1 druhý pododsek písm. i) smernice 2014/59 odkazuje najmä na článok 45 h tejto smernice, ktorý stanovuje dva alternatívne postupy na účely dosiahnutia koordinovaného stanovenia týchto MREL.

47

Odporúčaným postupom je vypracovanie spoločného rozhodnutia v súlade s článkom 45 h ods. 1 smernice 2014/59, podľa ktorého orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgány pre riešenie krízových situácií zodpovedné za dcérske spoločnosti skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, urobia všetko, čo je v ich právomoci, aby dosiahli spoločné rozhodnutie o výške požiadavky uplatňovanej na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, a o výške požiadavky uplatňovanej na individuálnom základe na každú dcérsku spoločnosť. Spoločné rozhodnutie je pre dotknuté orgány pre riešenie krízových situácií záväzné (článok 45 h ods. 7 smernice 2014/59).

48

Ak sa takéto spoločné rozhodnutie neprijme do štyroch mesiacov, príslušné orgány pre MREL konsolidovanú na úrovni skupiny na jednej strane a pre MREL na individuálnom základe na strane druhej určia MREL pri náležitom zohľadnení názorov a výhrad vyjadrených ostatnými príslušnými orgánmi pre riešenie krízových situácií a dotknutým subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši (článok 45 h ods. 3 smernice 2014/59). Odseky 4 až 6 článku 45 h stanovujú osobitné pravidlá pre túto alternatívu.

49

Vzhľadom na to, že SRB a maďarský orgán pre riešenie krízových situácií, teda Národná banka Maďarska, dospeli k spoločnému rozhodnutiu, zosúladili sa na účely následného stanovenia MREL každým zo zúčastnených orgánov v rámci svojej vlastnej právomoci. Napadnutým rozhodnutím totiž SRB a maďarský orgán pre riešenie krízových situácií ako orgány pre riešenie krízových situácií a členovia kolégia pre riešenie krízových situácií vyjadrujú svoj súhlas s MREL, ktoré stanovila SRB ako predseda kolégia v oddieloch I až III napadnutého rozhodnutia pre žalobkyňu a všetky jej dcérske spoločnosti.

50

Napadnuté rozhodnutie vyvoláva právne účinky v rozsahu, v akom sa v súlade s článkom 45 h ods. 7 smernice 2014/59 „dotknuté“ orgány pre riešenie krízových situácií (pozri bod 78 nižšie) vzájomne zaväzujú, keďže si ukladajú povinnosť dodržiavať MREL, ktoré majú byť stanovené pri výkone ich príslušných právomocí.

51

SRB v postavení orgánu pre riešenie krízových situácií oprávneného stanoviť MREL pre subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, a pre dcérske spoločnosti usadené v členských štátoch zúčastnených na bankovej únii sa musí obmedziť na MREL určené v oddieloch I a II napadnutého rozhodnutia. To isté platí pre maďarský orgán pre riešenie krízových situácií, teda Národnú banku Maďarska, ktorá je povinná dodržiavať MREL stanovené v oddiele III.

52

Z toho vyplýva, že SRB sa tým, že pripravila a podpísala napadnuté rozhodnutie, ako je uvedené v bodoch 3 až 7 vyššie, podieľala na prijatí napadnutého rozhodnutia, ktoré vyvoláva právne účinky.

53

Pokiaľ ide o tvrdenie SRB, podľa ktorého napadnuté rozhodnutie ako spoločné rozhodnutie nebolo prijaté len ňou samou, ale spoločne s maďarským orgánom pre riešenie krízových situácií v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií, kladie sa otázka, do akej miery možno napadnuté rozhodnutie považovať za akt podliehajúci preskúmaniu súdom Únie.

54

Napadnuté rozhodnutie vychádza, ako správne uviedla SRB, z konsenzu a z jeho odôvodnenia 7 jasne vyplýva, že ho prijali spoločne SRB ako orgán pre riešenie krízových situácií skupiny na jednej strane, a orgán pre riešenie krízových situácií štátu, ktorý sa nezúčastňuje na bankovej únii, na strane druhej.

55

Na jednej strane by tak bez súhlasu SRB nebolo možné prijať žiadne spoločné rozhodnutie. Na strane druhej, podľa článku 5 napadnutého rozhodnutia a v súlade s článkom 91 ods. 3 delegovaného nariadenia 2016/1075 je na prijatie spoločného rozhodnutia nevyhnutný aj súhlas maďarského orgánu pre riešenie krízových situácií, teda Národnej banky Maďarska.

56

„Hybridný“ charakter napadnutého rozhodnutia, vyplývajúci z okolnosti, že toto rozhodnutie prijali SRB a Národná banka Maďarska, však neznamená, že nepochádza od SRB.

57

Dokument obsahujúci napadnuté rozhodnutie totiž uvádza tak vo svojej úvodnej časti [„as agreed by the Single Resolution Board… and Magyar Nemzeti Bank“, teda „ako sa dohodli [SRB] a [Národná banka Maďarska]“], ako aj pri podpise predsedu SRB v mene SRB, že SRB bola jedným z autorov spoločného rozhodnutia. Okrem toho z prvej vety odôvodnenia 10 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že SRB konala ako orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny. Podľa odôvodnenia 12 tohto rozhodnutia spoločné rozhodnutie vychádza z článku 45 h smernice 2014/59, ktorý stanovuje, že orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgány pre riešenie krízových situácií zodpovedné za dcérske spoločnosti urobia všetko, čo je v ich právomoci, aby dosiahli spoločné rozhodnutie. SRB teda pri prijímaní napadnutého rozhodnutia spoločne s maďarským orgánom pre riešenie krízových situácií, teda Národnou bankou Maďarska, konala na základe právomoci, ktorá jej bola priznaná právom Únie. SRB mohla prijať napadnuté rozhodnutie s orgánom pre riešenie krízových situácií nezúčastneného členského štátu len vďaka rozhodovacím právomociam, ktoré jej boli udelené normotvorcom Únie.

58

Na rozdiel od zmiešaných správnych konaní, na ktorých sa podieľajú vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií, ale kde konečné rozhodnutie prijíma SRB, ako napríklad pri určovaní pravidelných príspevkov do jednotného fondu na riešenie krízových situácií (SRF) (pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Campos Sánchez‑Bordona vo veci Iccrea Banca, C‑414/18, EU:C:2019:574, body 34 a 35), napadnuté rozhodnutie predstavuje skutočnú dohodu prijatú na základe rovnosti v rámci koordinácie medzi maďarským vnútroštátnym orgánom, teda Národnou bankou Maďarska, a SRB, ktorá prebieha pred prijatím rozhodnutí v rámci ich príslušných právomocí.

59

Správne konanie, o ktoré ide v prejednávanej veci, sa líši od tých, ktoré viedli k rozsudkom z 3. decembra 1992, Oleificio Borelli/Komisia (C‑97/91, EU:C:1992:491), a z 19. decembra 2018, Berlusconi a Fininvest (C‑219/17, EU:C:2018:1023). Veci, ktoré viedli k vydaniu týchto rozsudkov, totiž patria do rámca vertikálneho vzťahu, keďže akt vnútroštátneho orgánu predchádza konaniu, a k rozhodnutiu správneho orgánu Únie dôjde na konci konania. Otázka, či dotknutý orgán Únie disponuje voľnou úvahou, patrí práve do rámca tohto vertikálneho vzťahu.

60

Naproti tomu prejednávaná vec patrí do rámca čisto horizontálneho vzťahu, v ktorom dva orgány, vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií, teda Národná banka Maďarska, a SRB, ktoré majú svoje vlastné právomoci, prijímajú „spoločné rozhodnutie“. Na rozdiel od vertikálnej situácie zmiešaných správnych konaní, na ktorých sa podieľajú vnútroštátne orgány a orgány Únie, kde je výkon konečnej rozhodovacej právomoci rozhodujúcim prvkom na určenie, či má súdne preskúmanie vykonať súd Únie, alebo či ho majú vykonať vnútroštátne súdy (pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Campos Sánchez‑Bordona vo veci Iccrea Banca, C‑414/18, EU:C:2019:574, bod 34), v tejto situácii spoluautori spoločného rozhodnutia vykonávajú pri jeho prijímaní každý svoju vlastnú právomoc nezávisle jeden od druhého. V každom prípade pri prijímaní takého spoločného rozhodnutia, akým je napadnuté rozhodnutie, má SRB určitú mieru voľnej úvahy a nie je viazaná návrhmi vnútroštátneho orgánu.

61

Skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie je výsledkom konsenzu medzi SRB a maďarským orgánom pre riešenie krízových situácií, teda Národnou bankou Maďarska, nemôže spochybniť záver, že ide o akt, ktorý podlieha preskúmaniu súdom Únie, keďže SRB musí pri určovaní MREL na základe postupu stanoveného v článku 45 h smernice 2014/59 uplatňovať a dodržiavať články 45 a nasledujúce tejto smernice.

62

V tomto ohľade je uplatňovanie týchto ustanovení zo strany SRB nezávislé od zásahu maďarského orgánu pre riešenie krízových situácií, ktorý sa môže rozhodnúť neakceptovať spoločné rozhodnutie navrhované SRB.

63

V tomto kontexte by neexistencia súhlasu maďarského orgánu pre riešenie krízových situácií, teda Národnej banky Maďarska, nebránila SRB stanoviť MREL, aspoň pokiaľ ide o jej uplatňovanie v rámci členských štátov zúčastňujúcich sa na bankovej únii. V súlade s článkom 45 h ods. 3 a 4 smernice 2014/59 totiž v prípade neexistencie spoločného rozhodnutia prináleží SRB prijať rozhodnutie o MREL.

64

Zapojenie maďarského orgánu pre riešenie krízových situácií je síce nevyhnutnou etapou postupu prijímania napadnutého rozhodnutia, dodržiavanie pravidiel Únie uplatniteľných v prejednávanej veci nemôže byť vylúčené z preskúmania súdom Únie vzhľadom na rozsah právomocí, ktoré v tomto rámci vykonáva SRB.

65

Za týchto podmienok je Všeobecný súd príslušný preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia, takže námietku nedostatku právomoci treba zamietnuť.

66

Z článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ vyplýva, že akákoľvek fyzická alebo právnická osoba môže podať žalobu proti aktom, ktoré sú jej určené alebo ktoré sa jej priamo a osobne týkajú, ako aj voči regulačným aktom, ktoré sa jej priamo týkajú a nevyžadujú vykonávacie opatrenia.

67

Pokiaľ ide po prvé o postavenie žalobkyne ako adresáta aktu, treba zamietnuť jej tvrdenie, podľa ktorého toto postavenie vyplýva z povinnosti SRB oznámiť spoločné rozhodnutia po ich prijatí, stanovenej v článku 45 h ods. 1 druhom pododseku písm. a) smernice 2014/59 a v článku 92 ods. 1 delegovaného nariadenia 2016/1075.

68

Podľa článku 45 h ods. 1 druhého pododseku písm. a) smernice 2014/59 je totiž spoločné rozhodnutie „stanovené pre subjekt [oznámené subjektu – neoficiálny preklad], ktorého krízová situácia sa rieši, jeho orgánom pre riešenie krízových situácií“. Pokiaľ ide o subjekty skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, ktoré nie sú subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, podľa 45 h ods. 1 druhého pododseku písm. b) smernice 2014/59 spoločné rozhodnutie im oznámia orgány pre riešenie krízových situácií týchto subjektov. Pokiaľ ide o materskú spoločnosť v Únii skupiny, ktorá nie je sama subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, z tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, článok 45 h ods. 1 druhý pododsek písm. c) smernice 2014/59 stanovuje, že spoločné rozhodnutie jej oznámi orgán pre riešenie krízových situácií subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši.

69

Z toho vyplýva, že článok 45 h ods. 1 druhý pododsek smernice 2014/59 nestanovuje, že autor spoločného rozhodnutia oznámi toto rozhodnutie dotknutým subjektom, ale poveruje rôzne orgány pre riešenie krízovej situácie v rámci ich príslušných právomocí, aby toto rozhodnutie „stanov[ili] [oznámili – neoficiálny preklad]“.

70

V prejednávanej veci teda SRB ako orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny až e‑mailom z 22. mája 2023, v súlade s článkom 45 h ods. 1 druhým pododsekom písm. c) smernice 2014/59, oznámila žalobkyni ako materskej spoločnosti skupiny v Únii napadnuté rozhodnutie, pričom vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií boli informované už pred týmto dátumom, keďže BaFin bol informovaný 14. apríla 2023 a CSSF bola v každom prípade informovaná pred 17. májom 2023.

71

Po druhé keďže žalobkyňa nie je adresátom napadnutého rozhodnutia, musí ním byť priamo dotknutá.

72

V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, že podmienka stanovená v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ, podľa ktorej sa musí rozhodnutie, ktoré je predmetom žaloby, priamo týkať fyzickej osoby alebo právnickej osoby, si vyžaduje splnenie dvoch kumulatívnych kritérií, a to po prvé, aby sporné opatrenie priamo ovplyvňovalo právne postavenie jednotlivca, a po druhé, aby neponechávalo žiadny priestor na voľnú úvahu jeho adresátom povereným jeho uplatňovaním, keďže má úplne automatický charakter a vyplýva zo samotnej právnej úpravy Únie bez uplatnenia iných sprostredkujúcich ustanovení (rozsudky z 13. októbra 2011, Deutsche Post a Nemecko/Komisia, C‑463/10 P a C‑475/10 P, EU:C:2011:656, bod 66; zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci, C‑622/16 P až C‑624/16 P, EU:C:2018:873, bod 42, a z 28. októbra 2020, Associazione GranoSalus/Komisia, C‑313/19 P, neuverejnený, EU:C:2020:869, bod 51).

73

SRB v podstate tvrdí, že prvé uvedené kritérium nie je splnené, teda že napadnuté rozhodnutie nemá priamy vplyv na právne postavenie žalobkyne.

74

Na preskúmanie prvého kritéria, a to spôsobilosti napadnutého rozhodnutia vyvolať priame účinky na právne postavenie žalobkyne, je potrebné zamerať sa na podstatu tohto aktu a posúdiť tieto účinky podľa objektívnych kritérií, akými je obsah uvedeného aktu, a prípadne zohľadniť kontext, v akom bol tento akt prijatý, ako aj právomoci inštitúcie, ktorá je jeho autorom (pozri rozsudok z 12. júla 2022, Nord Stream 2/Parlament a Rada, C‑348/20 P, EU:C:2022:548, bod 63 a citovanú judikatúru).

75

Pokiaľ ide o spoločné rozhodnutie týkajúce sa cezhraničnej skupiny (pozri bod 42 vyššie), treba vziať osobitne do úvahy systém zavedený normotvorcom Únie na účely stanovenia MREL pre každý subjekt skupiny v rámci Únie (pozri body 38 až 48 vyššie).

76

V prejednávanej veci tak napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie SRB/EES/2022/215 stanovujú MREL pre subjekty skupiny, do ktorej patrí žalobkyňa.

77

Zatiaľ čo napadnuté rozhodnutie predstavuje dohodu dosiahnutú v rámci Únie ako celku medzi SRB a maďarským orgánom pre riešenie krízových situácií, teda Národnou bankou Maďarska, podľa smernice 2014/59, rozhodnutie SRB/EES/2022/215 prijaté na základe nariadenia č. 806/2014 zhmotňuje túto dohodu len v rámci bankovej únie.

78

Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutie, jeho záväzný účinok sa teda na základe článku 45 h ods. 7 smernice 2014/59 vzťahuje len na „dotknuté“ orgány pre riešenie krízových situácií, teda na tie, ktoré sa navzájom zaviazali prijatím spoločného rozhodnutia. V prejednávanej veci ide o SRB a maďarský orgán pre riešenie krízových situácií, teda Národnú banku Maďarska.

79

Prijatie napadnutého rozhodnutia teda samo osebe nemá v rámci bankovej únie žiaden iný právny účinok ako povinnosť, ktorú si SRB sama ukladá voči maďarskému orgánu pre riešenie krízových situácií, teda Národnej banke Maďarska, a to uplatňovať MREL, ktorú s ňou dohodla.

80

Naproti tomu pokiaľ ide o rozhodnutie SRB/EES/2022/215, podľa článku 12 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 SRB stanoví MREL, ktoré musia subjekty a skupiny, ktorých krízová situácia sa rieši, vždy dodržiavať. Podľa článku 12 ods. 5 tohto nariadenia SRB adresuje stanovené požiadavky vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií, ktoré plnia inštrukcie SRB v súlade s článkom 29 tohto nariadenia.

81

V prejednávanej veci SRB prijatím rozhodnutia SRB/EES/2022/215, ktoré vo svojom druhom odôvodnení odkazuje okrem iného na články 12 až 12k a článok 29 nariadenia č. 806/2014, prijala rozhodnutie podľa uvedených článkov, ktorým v rámci bankovej únie stanovila MREL skupiny, do ktorej patrí žalobkyňa.

82

Z vyššie uvedeného vyplýva, že napadnuté rozhodnutie nemá priame účinky na právne postavenie žalobkyne v zmysle judikatúry uvedenej v bode 72 vyššie.

83

Toto konštatovanie nie je spochybnené záverom odvolacieho výboru SRB v jeho rozhodnutí v spojených veciach 2/2023 a 3/2023 z 15. decembra 2023, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa. Podľa odvolacieho výboru sa spoločné rozhodnutie dotýka záujmov žalujúcej úverovej inštitúcie, keďže výrazne mení jej právne postavenie (bod 46 rozhodnutia odvolacieho výboru). Odvolací výbor sa domnieval, že napadnuté rozhodnutie bolo rozhodnutím, ktoré s konečnou platnosťou stanovilo MREL (bod 48 rozhodnutia odvolacieho výboru).

84

Odvolací výbor SRB založil svoje posúdenie napadnutého rozhodnutia na predpoklade, že išlo len o súbor takzvaných „paralelných“ individuálnych rozhodnutí rôznych orgánov pre riešenie krízových situácií s rovnakým obsahom a schválených individuálne každým zo zúčastnených orgánov pre riešenie krízových situácií. Spoločné rozhodnutie nepredstavuje viac než len súhrn rozhodnutí príslušných orgánov v jednom dokumente, ktorých rozhodnutia už majú účinky v rámci príslušných jurisdikcií týchto orgánov, a to bez ohľadu na to, či všetky tieto orgány dali svoj súhlas.

85

Tento predpoklad však neberie do úvahy aspekt vzájomného záväzku, ktorý obsahuje spoločné rozhodnutie v súlade s článkom 45 h ods. 7 smernice 2014/59.

86

Toto vysvetlenie je navyše vyvrátené článkom 45 h ods. 3 smernice 2014/59, podľa ktorého ak sa spoločné rozhodnutie neprijme v stanovenej lehote, orgány pre riešenie krízových situácií budú dohliadať na dodržiavanie osobitných pravidiel (pozri bod 48 vyššie). Z toho vyplýva, že situácia sa líši podľa toho, či všetky orgány dali svoj súhlas, alebo nie. Ak sa všetky dotknuté orgány – t. j. orgány vymedzené svojím členstvom v kolégiu pre riešenie krízových situácií, v rámci ktorého bolo vypracované a uzavreté spoločné rozhodnutie – nedohodnú, spoločné rozhodnutie nie je prijaté. Pokiaľ ide o maďarský orgán pre riešenie krízových situácií, teda Národnú banku Maďarska, táto nevyhnutná podmienka súhlasu bola výslovne stanovená v článku 5 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého sa toto rozhodnutie prijíma po získaní súhlasu orgánu pre riešenie krízových situácií nezúčastneného členského štátu.

87

Vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutie nemá priame účinky na právne postavenie žalobkyne, treba vyhovieť námietke neprípustnosti, ktorú vzniesla SRB z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne.

88

Neprípustnosť žaloby však nevyplýva – ako sa domnievala SRB vo svojom štvrtom dôvode neprípustnosti (pozri bod 21 vyššie) – z nepodania predchádzajúceho odvolania na odvolací výbor SRB. Článok 85 ods. 3 prvý pododsek nariadenia č. 806/2014 totiž stanovuje, že ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba vrátane orgánov pre riešenie krízových situácií sa môže odvolať proti rozhodnutiu SRB uvedenému v článku 10 ods. 10, v článku 11, v článku 12 ods. 1, v článkoch 38 až 41, v článku 65 ods. 3, v článku 71 a v článku 90 ods. 3 tohto nariadenia, ktoré je jej adresované alebo ktoré sa jej priamo a individuálne týka. Spoločné rozhodnutie týkajúce sa MREL má však osobitnú povahu. Predovšetkým nejde o rozhodnutie SRB uvedené v týchto článkoch. Okrem toho napadnuté rozhodnutie nie je adresované žalobkyni a nemá priame účinky na jej právne postavenie, takže sa jej priamo netýka (pozri body 79 až 82 vyššie).

89

Z toho vyplýva, že žalobkyňa nemohla podať odvolanie na odvolací výbor SRB, takže jej nemožno vytýkať, že sa obrátila priamo na súd Únie v súlade s článkom 263 ZFEÚ.

90

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba žalobu zamietnuť ako neprípustnú.

91

Vzhľadom na to, že SRB bola úspešná vo svojich návrhoch uvedených primárne, nie je už dôvod rozhodnúť o jej návrhu podanom subsidiárne v rámci jej námietky neprípustnosti na prerušenie konania do vydania rozhodnutia vo veci BNP Paribas/SRB (T‑71/22), ktoré bolo navyše ukončené uznesením o výmaze z 8. novembra 2024 (neuverejnené, EU:T:2024:834).

92

V súlade s článkom 144 ods. 3 rokovacieho poriadku ak žalovaný podá námietku neprípustnosti alebo nepríslušnosti podľa článku 130 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, o návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania sa rozhodne až po jej zamietnutí alebo spojení na spoločné konanie o veci samej. Podľa článku 142 ods. 2 rokovacieho poriadku vedľajšie účastníctvo má vo vzťahu k hlavnému konaniu vedľajšiu povahu a stane sa bezpredmetným, najmä ak je žaloba vyhlásená za neprípustnú.

93

V dôsledku toho už nie je potrebné rozhodovať o návrhoch na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktoré podali Európsky parlament, Rada Európskej únie a Európska komisia.

94

Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

95

Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené rozhodnúť, že znáša vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli SRB, v súlade s jej návrhom.

96

Podľa článku 144 ods. 10 rokovacieho poriadku ak sa hlavné konanie skončí predtým, ako sa rozhodne o návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania, tento navrhovateľ a hlavní účastníci konania znášajú svoje vlastné trovy konania spojené s návrhom na vstup vedľajšieho účastníka do konania.

97

Žalobkyňa, SRB, Parlament, Rada a Komisia tak znášajú svoje vlastné trovy konania súvisiace s návrhmi na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov SRB.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (tretia rozšírená komora)

nariadil: