—

zrušil smernicu Rady (EÚ) 2022/2523 zo 14. decembra 2022 o zabezpečení globálnej minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín v Únii (1), a to v rozsahu, v akom

—

článok 17 vylučuje z jej pôsobnosti príjem z činnosti námornej dopravy, na ktorú sa vzťahuje daňový režim tonáže členských štátov povolený v zmysle pravidiel štátnej pomoci, iný než „príjem z medzinárodnej námornej dopravy“ a „kvalifikovaný vedľajší príjem z medzinárodnej námornej dopravy“,

—

sa článok 17 uplatňuje iba vtedy, ak „základný subjekt preukáže, že strategické alebo obchodné riadenie všetkých dotknutých lodí sa účinne vykonáva z jurisdikcie, v ktorej sa základný subjekt nachádza“,

—

smernica nestanovuje prechodné opatrenia pre daňovníkov, ktorí uskutočnili podstatné investície spoliehajúc sa na vnútroštátny daňový režim tonáže,

—

uložil Rade Európskej únie povinnosť nahradiť trovy tohto konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že smernica porušuje všeobecnú zásadu rovnakého zaobchádzania s porovnateľnými podnikmi.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že smernica porušuje všeobecnú zásadu proporcionality, pretože jej účinky prekračujú to, čo je nevyhnutné na dosiahnutie jej účelu.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tvrdení, že uplatňovanie pravidiel smernice na čisto vnútroštátne situácie porušuje zásadu proporcionality.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení zásady ochrany legitímnych očakávaní a právnej istoty.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na porušení článkov 115 a 107 ZFEÚ.