13.3.2023   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 94/56


Žaloba podaná 20. januára 2023 – Rumunsko/Komisia

(Vec T-15/23)

(2023/C 94/68)

Jazyk konania: rumunčina

Účastníci konania

Žalobca: Rumunsko (v zastúpení: E. Gane, L.-E. Baţagoi, O.-C. Ichim a M. Chicu, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

čiastočne zrušil vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2022/2261 z 11. novembra 2022, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (1), v rozsahu, v akom sa týka jednorazových finančných opráv uplatnených na Rumunsko za porušenie práva Únie, pokiaľ ide o platby za roky podania žiadosti 2018 a 2019 (rozpočtové roky 2019 a 2020) – vo výške 2 515 141,78 eur;

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza dva žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na zneužití právomoci Komisie pri vylúčení určitých súm z financovania Úniou na základe článku 52 nariadenia č. 1306/2013.

Komisia vychádzala z nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že pokiaľ ide o opatrenie č. 10 (na základe ktorého sa poskytujú dotácie na agroenvironmentálne a klimatické účely) a opatrenie č. 13 (na základe ktorého sa poskytujú dotácie na oblasti podliehajúce prírodným obmedzeniam alebo iným osobitným obmedzeniam) v rámci Národného programu rozvoja vidieka (NPRV) 2014-2020, rumunské orgány porušili článok 5 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 640/2014. Inštitúcia EÚ sa nesprávne domnievala, že maximálna oprávnená plocha bola vypočítaná podľa administratívnych hraníc územných správnych celkov (USC), čo malo viesť k platbám na plochy, pri ktorých na to nebol nárok. Komisia sa tiež dopustila pochybenia, keď sa domnievala, že pokiaľ ide o opatrenie 8, podopatrenie 8.1 (na základe ktorého sa poskytujú dotácie na zalesnenie) NPRV 2014-2020, rumunské orgány porušili článok 30 nariadenia č. 1306/2013 a článok 28 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 809/2014 v rozsahu, v akom malo dôjsť k dvojitému financovaniu na jednej strane ako príspevkov týkajúcich sa straty poľnohospodárskej výnosnosti v rámci opatrenia 8, podopatrenia 8.1, a na druhej strane ako príspevkov na zalesnenie. Inštitúcia EÚ sa nesprávne domnievala, že tieto príspevky sú rovnakej povahy a kompenzujú tie isté náklady.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti odôvodnenia stanovenej v článku 296 druhom odseku Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Komisia porušila povinnosť odôvodnenia stanovenú v článku 296 druhom odseku Zmluvy o fungovaní Európskej únie tým, že z právneho hľadiska dostatočne neodôvodnila existenciu vytýkaných porušení a dostatočne nevysvetlila dôvody, pre ktoré neboli zohľadnené tvrdenia, ktoré uviedli a konštantne opakovali príslušné rumunské orgány počas dialógu medzi správnymi orgánmi, ktorý predchádzal prijatiu sporného rozhodnutia.


(1)  Dňa 14.11.2022 doručené rumunským orgánom a 18.11.2022 uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ) L 299, s. 381, ďalej len „rozhodnutie 2022/2261“.