1

Svojou žalobou založenou na článku 263 ZFEÚ sa žalobca, pán Samer Kamal Al‑Assad, domáha neplatnosti jednak vykonávacieho rozhodnutia Rady (SZBP) 2023/847 z 24. apríla 2023, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii (Ú. v. EÚ L 109 I, 2023, s. 26), a jednak vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2023/844 z 24. apríla 2023, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 36/2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii (Ú. v. EÚ L 109 I, 2023, s. 1), v rozsahu, v akom sa tieto akty týkajú žalobcu (ďalej len spoločne „napadnuté akty“).

7

Vzhľadom na závažnosť situácie v Sýrii, ako vyplýva z odôvodnenia 5 rozhodnutia (SZBP) 2015/1836, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/255 (Ú. v. EÚ L 266, 2015, s. 75), prijala Rada 12. októbra 2015 toto rozhodnutie a nariadenie (EÚ) 2015/1828, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 36/2012 (Ú. v. EÚ L 266, 2015, s. 1) (ďalej len spoločne „akty z roku 2015“).

8

Keďže sa Rada v tejto súvislosti domnievala, že reštriktívne opatrenia, ktoré boli pôvodne prijaté rozhodnutím 2011/273, neumožnili ukončiť násilné represie sýrskeho režimu voči civilnému obyvateľstvu, rozhodla, ako vyplýva z odôvodnenia 5 rozhodnutia 2015/1836, že „je potrebné zachovať a zabezpečiť účinnosť uložených reštriktívnych opatrení ich ďalším rozpracovaním, pričom sa zachová cielený a diferencovaný prístup a prihliadne sa na humanitárnu situáciu sýrskeho obyvateľstva, [a] že vzhľadom na osobitnú situáciu v Sýrii majú z hľadiska účinnosti týchto reštriktívnych opatrení osobitný význam určité kategórie osôb a subjektov“.

9

Znenie článkov 27 a 28 rozhodnutia 2013/255 bolo zmenené rozhodnutím 2015/1836. Tieto články stanovovali obmedzenia vstupu na územie členských štátov alebo prechod cez toto územie, ako aj zmrazenie finančných prostriedkov osôb patriacich do kategórií osôb uvedených v odseku 2 písm. a) až g) týchto článkov, ktorých zoznam sa nachádza v prílohe I, s výnimkou prípadov v súlade s odsekom 3 týchto článkov, keď existuje „dostatok informácií, že [tieto osoby] nie sú alebo už nie sú spojené s režimom alebo že naň nemajú vplyv alebo že nepredstavujú reálne riziko obchádzania reštriktívnych opatrení“.

10

Keďže „v Sýrii sú rodinné väzby tradične základom mocenských štruktúr [a] v rámci súčasného sýrskeho režimu sa moc sústreďuje v rukách vplyvných členov rodiny Asadovcov a Ma[chlú]fovcov“, ako vyplýva z odôvodnenia 7 rozhodnutia 2015/1836, mali by sa prijať reštriktívne opatrenia voči niektorým členom týchto rodín, s cieľom priamo vykonávať tlak na sýrsky režim prostredníctvom členov týchto rodín, aby zmenil svoju represívnu politiku, ako aj s cieľom predísť riziku obchádzania reštriktívnych opatrení uvedenými rodinnými príslušníkmi.

11

Na jednej strane sa teda po prijatí aktov z roku 2015 reštriktívne opatrenia na základe článku 27 ods. 2 písm. b) a článku 28 ods. 2 písm. b) rozhodnutia 2013/255 uplatňovali aj na „členov rodín Asadovcov alebo Ma[chlú]fovcov“ (ďalej len „kritérium rodinnej príslušnosti“). Zároveň bol článok 15 nariadenia č. 36/2012 doplnený o odsek 1a písm. b), ktorý stanovuje zmrazenie majetku členov týchto rodín.

12

Na druhej strane všeobecné kritérium zápisu týkajúce sa prospechu z politiky vedenej sýrskym režimom alebo jeho podpory je uvedené v článku 27 ods. 1 a článku 28 ods. 1 rozhodnutia 2013/255, zmeneného rozhodnutím 2015/1836, a v článku 15 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 36/2012, zmeneného nariadením 2015/1828 (ďalej len „všeobecné kritérium spojenia so sýrskym režimom“).

13

Dňa 24. apríla 2023 Rada prijala napadnuté akty. V odôvodneniach 2, 3 a 5 týchto aktov sa uvádzalo:

14

Rada odôvodnila zápis mena žalobcu na sporné zoznamy uvedením týchto dôvodov:

„…je členom rodiny Asadovcov.

Pôsobí v rámci obchodu s omamnými látkami, najmä pokiaľ ide o jeho výrobu. Z obchodu s Captagonom sa stal obchodný model pod vedením režimu, vďaka ktorému sa obohacujú osoby z najužšieho kruhu režimu a ktorý zabezpečuje jeho prežitie. Profituje tak z režimu a podporuje ho.“

[omissis]

17

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

18

Rada navrhuje, aby Všeobecný súd:

26

Žalobca na základe článku 277 ZFEÚ vznáša námietku nezákonnosti voči kritériu rodinnej príslušnosti, ktoré je uvedené v článku 27 ods. 2 písm. b) a článku 28 ods. 2 písm. b) rozhodnutia 2013/255, zmeneného rozhodnutím 2015/1836. Žalobca navrhuje, aby sa uvedené kritérium vyhlásilo za neuplatniteľné vo vzťahu k nemu a aby v dôsledku toho bol zrušený zápis jeho mena do sporných zoznamov vyplývajúci z uplatnenia týchto ustanovení.

27

Rada spochybňuje tak prípustnosť námietky nezákonnosti vznesenej žalobcom, ako aj jej dôvodnosť.

28

Rada bez toho, aby formálne vzniesla námietku neprípustnosti podľa článku 130 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, spochybňuje prípustnosť námietky nezákonnosti vznesenej žalobcom.

29

Podľa Rady žalobca nevysvetlil dôsledky námietky nezákonnosti vznesenej voči napadnutým aktom a vo vzťahu k nemu. Táto nejasnosť, ktorá je v rozpore s požiadavkami článku 76 písm. d) rokovacieho poriadku, jej neumožnila pripraviť si obranu, a preto by mala viesť k neprípustnosti uvedenej námietky.

30

Žalobca sa s touto argumentáciou nestotožňuje.

31

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa článku 76 písm. d) rokovacieho poriadku musí žaloba obsahovať predovšetkým stručné zhrnutie dôvodov, na ktorých je založená. Okrem toho nezávisle od akejkoľvek terminologickej otázky musí byť toto zhrnutie dostatočne jasné a presné, aby si žalovaný mohol pripraviť svoju obranu a aby Všeobecný súd mohol rozhodnúť o žalobe prípadne bez toho, aby musel žiadať o ďalšie informácie. Na to, aby bola žaloba prípustná, je totiž potrebné, aby základné skutkové a právne okolnosti, na ktorých je založená, vyplývali aspoň stručne, ale ucelene a zrozumiteľne, z textu samotnej žaloby, aby sa zaistila právna istota a riadny výkon spravodlivosti (pozri rozsudok zo 14. apríla 2021, Al‑Tarazi/Rada, T‑260/19, neuverejnený, EU:T:2021:187, bod 166 a citovanú judikatúru).

32

V prejednávanej veci žalobca v stručnej argumentácii tvrdí, že kritérium rodinnej príslušnosti nie je jasné a presné, čo znemožňuje identifikáciu osôb, na ktoré sa uvedené kritérium môže vzťahovať. Okrem toho podľa jeho názoru uplatnenie tohto kritéria vedie k diskriminácii, ktorá má za následok nezákonnosť napadnutých aktov.

33

V tejto súvislosti zo spisu vyplýva, že Rada si mohla pripraviť svoju obranu, o čom svedčí skutočnosť, že na vecné tvrdenia žalobcu odpovedala tak v rámci vyjadrenia k žalobe, ako aj v duplike.

34

Okrem toho sa Všeobecný súd domnieva, že námietka nezákonnosti je doplnená dostatočnými spresneniami, ktoré mu umožňujú vykonať súdne preskúmanie a tak rozhodnúť o tejto námietke bez toho, aby musel žiadať o ďalšie informácie.

35

V dôsledku toho je potrebné zamietnuť námietku neprípustnosti vznesenú Radou a vyhlásiť námietku nezákonnosti voči kritériu rodinnej príslušnosti za prípustnú.

36

Na podporu námietky nezákonnosti žalobca v podstate uvádza dva dôvody:

37

Na úvod je potrebné pripomenúť, ako potvrdzuje článok 6 ods. 3 ZEÚ, že hoci základné práva zakotvené v EDĽP sú súčasťou práva Únie ako všeobecné zásady, a hoci článok 52 ods. 3 Charty stanovuje, že práva obsiahnuté v tejto Charte, ktoré zodpovedajú právam zaručeným EDĽP, majú rovnaký zmysel a rozsah ako práva, ktoré priznáva uvedený dohovor, tento dohovor nepredstavuje, keďže k nemu Únia nepristúpila, právny nástroj formálne začlenený do právneho poriadku Únie (pozri rozsudok z 3. septembra 2015, Inuit Tapiriit Kanatami a i./Komisia, C‑398/13 P, EU:C:2015:535, bod 45 a citovanú judikatúru).

38

Preskúmanie tejto námietky nezákonnosti sa preto musí uskutočniť výlučne s ohľadom na ustanovenia Charty, na ktoré sa odvoláva žalobca.

39

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 277 ZFEÚ sa každý účastník konania môže v konaní, ktorého predmetom je všeobecne záväzný právny akt prijatý inštitúciou, orgánom alebo úradom alebo agentúrou Únie, dovolávať pred Súdnym dvorom Európskej únie neuplatniteľnosti daného aktu z dôvodov ustanovených v článku 263 druhom odseku ZFEÚ.

40

Článok 277 ZFEÚ je vyjadrením všeobecnej zásady, ktorá zaručuje každému účastníkovi konania právo incidenčne napadnúť platnosť všeobecne uplatniteľných aktov tvoriacich právny základ rozhodnutia, s cieľom dosiahnuť zrušenie takéhoto rozhodnutia, ktoré sa ho dotýka, ak tento účastník konania nedisponuje právom podať podľa článku 263 ZFEÚ priamu žalobu proti týmto aktom, ktorých následky musí znášať, bez toho, aby mohol navrhnúť ich zrušenie. Všeobecný akt, ktorého nezákonnosť je namietaná, musí byť priamo alebo nepriamo uplatniteľný na prejednávanú vec, ktorá je predmetom žaloby, a medzi napadnutým individuálnym rozhodnutím a predmetným všeobecným aktom musí byť priama právna súvislosť (pozri rozsudky z 8. septembra 2020, Komisia a Rada/Carreras Sequeros a i., C‑119/19 P a C‑126/19 P, EU:C:2020:676, body 67 a 68 a citovanú judikatúru, a z 15. novembra 2023, OT/Rada, T‑193/22, EU:T:2023:716, bod 33 a citovanú judikatúru).

41

Rada pri všeobecnom a abstraktnom vymedzovaní právnych kritérií a podmienok pre prijatie reštriktívnych opatrení disponuje širokou mierou voľnej úvahy (pozri rozsudok z 28. apríla 2021, Sharif/Rada, T‑540/19, neuverejnený, EU:T:2021:220, bod 167 a citovanú judikatúru).

42

Všeobecne záväzné pravidlá definujúce tieto kritériá a tieto podmienky sú teda predmetom obmedzeného súdneho preskúmania, ktoré je limitované na overenie dodržania procesných pravidiel a pravidiel odôvodnenia, vecnej správnosti skutkových zistení, neexistencie nesprávneho právneho posúdenia, ako aj neexistencie zjavne nesprávneho skutkového posúdenia a zneužitia právomoci (pozri rozsudok z 28. septembra 2022, LAICO/Rada, T‑627/20, neuverejnený, EU:T:2022:590, bod 59 a citovanú judikatúru).

43

Podľa ustálenej judikatúry súdy Únie majú v súlade s právomocami, ktoré sú im zverené podľa Zmluvy o fungovaní EÚ, v podstate zabezpečiť úplné preskúmanie zákonnosti všetkých aktov Únie s ohľadom na základné práva, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť právneho poriadku Únie (pozri rozsudok z 9. septembra 2016, Farahat/Rada, T‑830/14, neuverejnený, EU:T:2016:462, bod 27 a citovanú judikatúru).

44

Dôvodnosť námietky nezákonnosti je potrebné preskúmať vo svetle týchto úvah.

45

Žalobca tvrdí, že hoci základné práva môžu byť v súlade s článkom 52 ods. 1 Charty predmetom obmedzení zo strany orgánov verejnej moci, akékoľvek obmedzenie v tomto smere musí byť stanovené zákonom a musí rešpektovať požiadavky jasnosti, presnosti a predvídateľnosti.

46

Podľa žalobcu kritérium rodinnej príslušnosti porušuje článok 52 ods. 1 Charty z dôvodu, že „nie je veľmi presné“. Táto nedostatočná presnosť tak znemožňuje identifikovať osoby, na ktoré by sa v zásade mohla vzťahovať základná právna úprava.

47

Z toho podľa jeho názoru vyplýva, že kritérium rodinnej príslušnosti zasahuje jednak do práva vlastniť majetok zaručeného článkom 17 ods. 1 Charty a jednak do práva na rešpektovanie dobrej povesti, ktoré je súčasťou práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života v zmysle jej článku 7.

48

Rada s touto argumentáciou nesúhlasí.

49

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že právo vlastniť majetok, ako aj právo na rešpektovanie súkromného života, ktorého súčasťou je právo na rešpektovanie dobrej povesti, nie sú absolútnymi výsadami, ale naopak, ich výkon môže podliehať obmedzeniam za podmienok uvedených v článku 52 ods. 1 Charty, podľa ktorého na jednej strane „akékoľvek obmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných v tejto Charte musí byť ustanovené zákonom a rešpektovať podstatu týchto práv a slobôd“ a na druhej strane „za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality možno tieto práva a slobody obmedziť len vtedy, ak je to nevyhnutné a skutočne to zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných“.

50

Z toho vyplýva, že na to, aby zásah do práv alebo slobôd zakotvených v Charte bol v súlade s právom Únie, musí spĺňať štyri podmienky. Po prvé dotknuté obmedzenie musí byť „ustanovené zákonom“ v tom zmysle, že inštitúcia Únie prijímajúca opatrenia, ktoré môžu obmedziť právo alebo slobodu fyzickej alebo právnickej osoby, musí mať na tento účel určitý právny základ. Po druhé dotknuté obmedzenie musí rešpektovať podstatu dotknutého práva alebo slobody. Po tretie musí skutočne zodpovedať cieľu všeobecného záujmu, ktorý je ako taký uznaný Úniou. Po štvrté predmetné obmedzenie musí byť primerané (pozri rozsudok z 27. júla 2022, RT France/Rada, T‑125/22, EU:T:2022:483, bod 145 a citovanú judikatúru).

51

Ako však vyplýva z bodu 46 vyššie, žalobca sa obmedzuje iba na tvrdenie, že kritérium rodinnej príslušnosti nie je dostatočne presné na to, aby spĺňalo prvú podmienku stanovenú v článku 52 ods. 1 Charty, podľa ktorej akékoľvek obmedzenie základných práv musí byť stanovené zákonom. Naproti tomu žalobca neuvádza nijaké tvrdenia k ďalším trom podmienkam uvedeným v bode 50 vyššie.

52

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Súdny dvor dospel k záveru, že zásada zákonnosti, vyjadrená výrazom „ustanovené zákonom“ uvedeným v článku 52 ods. 1 Charty, znamená, že každé obmedzenie práv a slobôd zakotvených v Charte musí mať právny základ, ktorý sám jasne a presne vymedzuje rozsah obmedzenia ich výkonu [stanovisko 1/15 (Dohoda o PNR medzi Kanadou a EÚ) z 26. júla 2017, EU:C:2017:592, bod 139; rozsudky zo 16. júla 2020, Facebook Ireland a Schrems, C‑311/18, EU:C:2020:559, bod 175, a z 8. septembra 2020, Recorded Artists Actors Performers, C‑265/19, EU:C:2020:677, bod 86].

53

Je potrebné dodať, že hoci zásada zákonnosti vyžaduje, aby akt umožňujúci zásah do základných práv sám vymedzoval rozsah obmedzenia výkonu dotknutého práva, táto požiadavka nevylučuje, aby predmetné obmedzenie jednak bolo formulované dostatočne otvorene na to, aby sa mohlo prispôsobiť rôznym prípadom, ako aj zmenám situácií, a jednak aby Súdny dvor Európskej únie mohol prípadne prostredníctvom výkladu spresniť konkrétny rozsah obmedzenia tak vzhľadom na samotné znenie dotknutej právnej úpravy Únie, ako aj na jej všeobecnú systematiku a ciele, ktoré sleduje, ako sú vykladané s prihliadnutím na základné práva zaručené Chartou (pozri rozsudok z 21. júna 2022, Ligue des droits humains, C‑817/19, EU:C:2022:491, bod 114 a citovanú judikatúru).

54

V tomto kontexte zásada právnej istoty, ktorá je všeobecnou zásadou práva Únie, vyžaduje najmä to, aby pravidlá práva boli jasné, presné a predvídateľné, pokiaľ ide o ich účinky, a to obzvlášť vtedy, keď môžu mať nepriaznivé dôsledky pre jednotlivcov a podniky (pozri rozsudok z 15. septembra 2021, Ilunga Luyoyo/Rada, T‑101/20, neuverejnený, EU:T:2021:575, bod 201 a citovanú judikatúru). Takáto zásada sa uplatňuje na reštriktívne opatrenia, o aké ide v prejednávanej veci, ktoré zasahujú do práv a slobôd dotknutých osôb (pozri rozsudok z 15. septembra 2021, Mutondo/Rada, T‑103/20, neuverejnený, EU:T:2021:578, bod 205 a citovanú judikatúru).

55

V prejednávanej veci na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobca, kritérium rodinnej príslušnosti neumožňuje Rade uplatniť reštriktívne opatrenia na všetky osoby s priezviskom Asad, či už sú alebo nie sú spojené s uvedenou rodinou, ktorá je v súčasnosti v Sýrii pri moci.

56

Na jednej strane sa totiž v súlade s článkom 27 ods. 4 a článkom 28 ods. 4 rozhodnutia 2013/255, zmeneného rozhodnutím 2015/1836, všetky rozhodnutia o zaradení do sporných zoznamov prijímajú na individuálnom základe a pre konkrétny prípad, pričom sa zohľadní primeranosť opatrenia.

57

Na druhej strane kritérium rodinnej príslušnosti je vsadené do právneho rámca, ktorý je jasne vymedzený cieľmi sledovanými najmä základnou právnou úpravou.

58

V súlade s judikatúrou citovanou v bode 53 vyššie sa teda kritérium rodinnej príslušnosti musí vykladať najmä s ohľadom na ciele reštriktívnych opatrení prijatých s ohľadom na situáciu v Sýrii. V prejednávanej veci z odôvodnenia 7 rozhodnutia 2015/1836 vyplýva, že moc v Sýrii sa sústreďuje prevažne „v rukách vplyvných členov rodiny Asadovcov a Ma[chlú]fovcov“ a že Rada preto stanovila reštriktívne opatrenia voči niektorým členom uvedených rodín s cieľom „prostredníctvom členov týchto rodín priamo ovplyvniť režim, aby zmenil svoju represívnu politiku, ako aj predísť riziku obchádzania reštriktívnych opatrení prostredníctvom rodinných príslušníkov“ (pozri bod 8 vyššie).

59

V prejednávanej veci žalobca v prvom rade tvrdí, že kritérium rodinnej príslušnosti sa týka na jednej strane osôb nesúcich priezvisko Asad, ktoré je v Sýrii veľmi rozšírené, ale ktoré nie sú spojené s rodinou Asadovcov, ktorá je v tejto krajine pri moci. Na druhej strane toto kritérium vylučuje zo svojej pôsobnosti osoby, ktoré stratili toto priezvisko v dôsledku uzavretia manželstva.

60

V tejto súvislosti treba uviesť, že kritérium rodinnej príslušnosti je síce formulované otvoreným spôsobom, ale jeho rozsah je vymedzený odôvodnením 7 rozhodnutia 2015/1836 (pozri bod 58 vyššie), a teda môže cieliť len na okruh identifikovateľných osôb, a to osôb, ktoré sú spojené s rodinou Asadovcov, ktorá je v súčasnosti v Sýrii pri moci.

61

Z toho na jednej strane vyplýva, že osoby s priezviskom Asad, bez ohľadu na rozšírený výskyt tohto priezviska v Sýrii, patria do pôsobnosti kritéria rodinnej príslušnosti len vtedy, ak majú príbuzenský vzťah s rodinou Asadovcov, ktorá v súčasnosti vládne v Sýrii.

62

Na druhej strane, ako tvrdí Rada, mená osôb, ktoré majú príbuzenský vzťah s rodinou Asadovcov pri moci v Sýrii, môžu byť zapísané do sporných zoznamov na základe kritéria rodinnej príslušnosti, aj keď nemajú priezvisko Asad.

63

V druhom rade žalobca tvrdí, že kritérium rodinnej príslušnosti je nepresné, keďže sa týka všetkých členov rodiny Asadovcov, pričom nerozlišuje medzi vplyvnými a nevplyvnými členmi.

64

V tejto súvislosti treba uviesť, že kritérium rodinnej príslušnosti nestanovuje podmienku súvisiacu s vplyvom členov rodiny Asadovcov. Naproti tomu táto podmienka je výslovne uvedená v článku 27 ods. 2 písm. a) a v článku 28 ods. 2 písm. a) rozhodnutia 2013/255, zmeneného rozhodnutím 2015/1836, a v článku 15 ods. 1a písm. a) nariadenia č. 36/2012, zmeneného nariadením 2015/1828, ktoré sa týkajú kategórie „popredných podnikateľov pôsobiacich v Sýrii“.

65

Z toho vyplýva, že kritérium rodinnej príslušnosti sa nevzťahuje na iba na „popredných“ členov rodiny Asadovcov, ktorí sú pri moci v Sýrii. Rada sa totiž prostredníctvom reštriktívnych opatrení prijatých na základe tohto kritéria snaží podnietiť niektorých členov uvedenej rodiny, aby vyvíjali tlak na sýrsky režim, aby ukončil represie voči civilnému obyvateľstvu, ako aj zabrániť riziku obchádzania reštriktívnych opatrení členmi tejto rodiny (pozri bod 58 vyššie).

66

V treťom rade žalobca tvrdí, že zásada osobnej zodpovednosti zakotvená v ústavných tradíciách členských štátov bráni akémukoľvek systematickému zaraďovaniu do zoznamov, ktoré „sankcionuje“ osobu len za jej príslušnosť k rodine Asadovcov, keďže nikto nemôže byť braný na zodpovednosť za správanie svojich rodičov.

67

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že je síce pravda, že z judikatúry vyplýva, že podľa zásady individualizácie trestov a sankcií možno fyzickú alebo právnickú osobu sankcionovať len za skutky, ktoré sa jej osobne vytýkajú (pozri rozsudok zo 7. júna 2023, Skryba/Rada, T‑581/21, neuverejnený, EU:T:2023:321, bod 27 a citovanú judikatúru).

68

Reštriktívne opatrenia však predstavujú cielené preventívne opatrenia, ktoré sú začlenené do striktného rámca zákonných podmienok vymedzených rozhodnutím prijatým na základe článku 29 ZEÚ a nariadením založeným na článku 215 ods. 2 ZFEÚ, ktorým sa vykonáva toto rozhodnutie v rámci pôsobnosti Zmluvy o fungovaní EÚ. Ich cieľom je bojovať najmä proti hrozbám pre medzinárodný mier a bezpečnosť v súlade s ustanoveniami o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike (SZBP). Preto sa reštriktívne opatrenia svojou ochrannou povahou, ako aj svojím preventívnym účelom odlišujú od trestných alebo správnych sankcií (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júna 2023, Skryba/Rada, T‑581/21, neuverejnený, EU:T:2023:321, bod 28 a citovanú judikatúru).

69

Ako konkrétne vyplýva z bodu 58 vyššie, cieľom, ktorý sledujú reštriktívne opatrenia prijaté s ohľadom na situáciu v Sýrii, nie je sankcionovať osoby alebo subjekty, na ktoré sa zameriavajú, ale prostredníctvom nich vyvíjať tlak na sýrsky režim, aby ukončil politiku násilných represií voči sýrskemu civilnému obyvateľstvu.

70

Okrem toho ako bolo uvedené v bode 56 vyššie, každé rozhodnutie o zápise do sporných zoznamov sa prijíma na individuálnom základe a pre každý konkrétny prípad s prihliadnutím na primeranosť dotknutého opatrenia, takže nemožno vykonať žiadny systematický zápis na základe kritéria rodinnej príslušnosti.

71

Žalobca sa preto nemôže odvolávať na zásadu osobnej zodpovednosti na účely spochybnenia zákonnosti kritéria rodinnej príslušnosti.

72

Z vyššie uvedeného vyplýva, že kritérium rodinnej príslušnosti v spojení s cieľom, ktorým je vyvinúť tlak na sýrsky režim, aby bol prinútený ukončiť svoju represívnu politiku, objektívne a dostatočne presne definuje vymedzenú kategóriu osôb, ktoré môžu podliehať reštriktívnym opatreniam.

73

V dôsledku toho sa Všeobecný súd domnieva, že kritérium rodinnej príslušnosti zavádza jasné a presné ustanovenie, ktoré zodpovedá požiadavkám stanoveným zásadou zákonnosti v zmysle judikatúry citovanej v bode 52 vyššie.

74

Za týchto okolností vzhľadom na skutočnosť, že kritérium rodinnej príslušnosti spĺňa zásadu zákonnosti, je potrebné odmietnuť aj argumentáciu žalobcu založenú na zásahu do práva vlastniť majetok a práva na rešpektovanie dobrej povesti.

75

Prvý žalobný dôvod je preto potrebné zamietnuť.

76

V rámci druhého žalobného dôvodu žalobca tvrdí, že „sankcionovanie“ jednotlivca výlučne z dôvodu jeho rodinnej príslušnosti, bez ohľadu na význam uvedeného pojmu, predstavuje diskrimináciu v zmysle článku 21 ods. 1 Charty. Podľa jeho názoru vedie uplatnenie kritéria rodinnej príslušnosti k neprimeranému výsledku vo vzťahu k sledovanému cieľu, keďže ako dieťa bratranca sýrskeho prezidenta Baššára Al‑Asada (ďalej len „sýrsky prezident“) nebude nikdy schopný spochybniť dôvodnosť prvého dôvodu zaradenia do zoznamu.

77

Rada s touto argumentáciou nesúhlasí.

78

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa článku 21 ods. 1 Charty sa zakazuje „akákoľvek diskriminácia najmä z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie“.

79

Podľa judikatúry zásada rovnosti zaobchádzania, ktorá je všeobecnou zásadou práva Únie a ktorej osobitným vyjadrením je zákaz diskriminácie, zakazuje, aby sa porovnateľné situácie posudzovali rozdielnym spôsobom a rozdielne situácie posudzovali rovnako, okrem prípadu, že by bolo takéto posudzovanie objektívne odôvodnené (rozsudky z 31. mája 2018, Kaddour/Rada, T‑461/16, EU:T:2018:316, bod 152 a citovaná judikatúra, a z 23. novembra 2022, Bowden a Young/Europol, T‑72/21, neuverejnený, EU:T:2022:720, bod 151 a citovaná judikatúra).

80

Rozdiel v zaobchádzaní je odôvodnený, ak je založený na objektívnom a primeranom kritériu, to znamená, ak je v súlade s právne prípustným cieľom sledovaným predmetnou právnou úpravou a ak tento rozdiel je primeraný cieľu, ktorý dotknuté zaobchádzanie sleduje (pozri rozsudok zo 16. júna 2021, Krajowa Izba Gospodarcza Chłodnictwa i Klimatyzacji/Komisia, T‑126/19, EU:T:2021:360, bod 86 a citovanú judikatúru).

81

Okrem toho zásada proporcionality zakotvená v článku 5 ods. 4 ZEÚ vyžaduje, aby prostriedky zavedené ustanovením práva Únie umožňovali uskutočnenie legitímnych cieľov sledovaných dotknutou právnou úpravou a nešli nad rámec toho, čo je potrebné na ich dosiahnutie (pozri rozsudok zo 16. decembra 2020, Haswani//Rada, T‑521/19, neuverejnený, EU:T:2020:608, bod 171 a citovanú judikatúru).

82

Ako však vyplýva z bodu 41 vyššie, Rada disponuje v oblasti reštriktívnych opatrení širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o vymedzenie a prijímanie kritérií na zaradenie osôb do zoznamu. Preto zákonnosť reštriktívnych opatrení nie je podmienená zistením ich okamžitých účinkov, ale vyžaduje sa len to, aby tieto opatrenia neboli zjavne neprimerané vzhľadom na cieľ, ktorý príslušná inštitúcia sleduje (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. septembra 2020, Rosneft a i./Rada, C‑732/18 P, neuverejnený, EU:C:2020:727, bod 97).

83

V prejednávanej veci žalobca tvrdí, že kritérium rodinnej príslušnosti je diskriminačné, pretože umožňuje uložiť „sankcie“ proti „veľkému množstvu jednotlivcov, ktorí nemajú nič spoločné so sýrskym prezidentom“, takže vedie k neprimeranému výsledku vo vzťahu k sledovanému cieľu.

84

V prvom rade treba uviesť, že podľa ustálenej judikatúry reštriktívne opatrenia prijaté Úniou nemajú za následok konfiškáciu majetku dotknutých osôb ako majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti, ale predbežné zmrazenie, takže nepredstavujú trestnú sankciu. Okrem toho nezahŕňajú žiadne obvinenie takejto povahy [pozri rozsudky z 21. júla 2016, Hassan/Rada, T‑790/14, EU:T:2016:429, bod 77 (neuverejnený) a citovanú judikatúru, a z 12. decembra 2018, Makhlouf/Rada, T‑409/16, neuverejnený, EU:T:2018:901, bod 129 a citovanú judikatúru].

85

Pokiaľ ide o reštriktívne opatrenia prijaté s ohľadom na situáciu v Sýrii, sledovaným cieľom nie je sankcionovať sýrsky režim ani osoby, ktorých mená sa uvádzajú na sporných zoznamoch, ale vyvíjať na tento režim tlak, aby ukončil politiku násilných represií voči civilnému obyvateľstvu (pozri bod 58 vyššie).

86

Ide teda o cieľ, ktorý je vsadený do širšieho rámca úsilia spojeného s udržaním medzinárodného mieru a bezpečnosti, stanoveného v článku 21 ZEÚ, ktorý sa týka ustanovení vonkajších aktivít Únie, a preto je legitímny [pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. septembra 2020, Kaddour/Rada, T‑510/18, EU:T:2020:436, bod 176 (neuverejnený)].

87

Ako totiž Rada uvádza, prijatie reštriktívnych opatrení voči žalobcovi je primerané, keďže zodpovedá cieľu všeobecného záujmu so zásadným významom pre medzinárodné spoločenstvo, ako je ochrana civilného obyvateľstva. Zmrazenie finančných prostriedkov a iných hospodárskych zdrojov, ako aj zákaz vstupu na územie Únie vo vzťahu k osobám identifikovaným ako osoby zapojené do podpory sýrskeho režimu preto nemožno ako také považovať za neprimerané (pozri rozsudok zo 16. januára 2019, Haswani/Rada, T‑477/17, neuverejnený, EU:T:2019:7, bod 75 a citovanú judikatúru).

88

Z toho vyplýva, že obmedzujúce opatrenia prijaté na základe kritéria rodinnej príslušnosti jednak nemožno v žiadnom prípade považovať za sankcie a jednak sledujú cieľ všeobecného záujmu uznaný Úniou.

89

V druhom rade a na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobca, sa kritérium rodinnej príslušnosti týka presnej skupiny osôb, a to osôb, ktoré majú pokrvný vzťah s rodinou Asadovcov pri moci v Sýrii a ktoré sú teda členmi tejto rodiny (pozri body 60, 61 a 72 vyššie).

90

V treťom rade žalobca konkrétne neuvádza, v čom alebo vo vzťahu ku ktorým osobám je uplatnenie kritéria rodinnej príslušnosti diskriminačné. Neuvádza ani konkrétne príklady iných osôb, ktoré sa nachádzajú v situácii porovnateľnej s jeho situáciou a s ktorými sa zaobchádza rozdielne v zmysle judikatúry citovanej v bode 79 vyššie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. novembra 2016, Export Development Bank of Iran/Rada, T‑89/14, neuverejnený, EU:T:2016:693, bod 120). Za týchto okolností Všeobecný súd nedokáže overiť, či sú tvrdenia žalobcu skutkovo podložené.

91

V štvrtom rade treba tiež odmietnuť tvrdenie žalobcu, že kritérium rodinnej príslušnosti vedie k výsledku, ktorý je neprimeraný vo vzťahu k cieľu sledovanému predmetnými reštriktívnymi opatreniami, keďže ako dieťa bratranca sýrskeho prezidenta nemôže vyvrátiť domnienku spojitosti so sýrskym režimom.

92

V tejto súvislosti totiž stačí konštatovať, že podľa článku 27 ods. 3 a článku 28 ods. 3 rozhodnutia 2013/255, zmeneného rozhodnutím 2015/1836, a článku 15 ods. 1b nariadenia č. 36/2012, zmeneného nariadením 2015/1828, mená osôb, na ktoré sa vzťahujú rôzne kritériá zápisu do zoznamu, vrátane najmä členov rodiny Asadovcov, nebudú zapísané alebo ponechané na sporných zoznamoch, ak existuje dostatok informácií, že tieto osoby nie sú alebo už nie sú spojené s režimom alebo že naň nemajú vplyv alebo že nepredstavujú reálne riziko obchádzania reštriktívnych opatrení.

93

V dôsledku toho môže každá osoba bez ohľadu na postavenie alebo status, na základe ktorého bolo jej meno zapísané do sporných zoznamov, predložiť dôkazy, ktorými spochybní zápis alebo ponechanie svojho mena v týchto zoznamoch. To isté platí v prejednávanej veci aj pre žalobcu ako dieťa bratranca sýrskeho prezidenta.

94

Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti je potrebné zamietnuť druhý žalobný dôvod, a teda aj námietku nezákonnosti v celom rozsahu.

[omissis]

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (deviata komora)

rozhodol takto: