1

Svojou žalobou podanou na základe článku 268 ZFEÚ a článku 340 druhého odseku ZFEÚ sa Česká republika domáha vrátenia sumy 60435306,39 českej koruny (CZK) (približne 2409000 eur) zaplatenej do vlastných zdrojov Európskej únie.

2

Európska únia zrušila od 1. januára 2005 všetky kvóty uplatniteľné na dovoz textilných a odevných výrobkov z členských krajín Svetovej obchodnej organizácie (WTO) vrátane Číny.

3

Po tomto zrušení bola Únia vystavená veľmi veľkému objemu dovozu textilných výrobkov a obuvi z Ázie, a najmä z Číny, ako aj riziku podhodnotenia colnej hodnoty uvedeného dovozu.

4

V reakcii na riziko podhodnotenia colnej hodnoty určitého dovozu sa v období od 21. do 27. novembra 2011 a potom od 12. do 18. decembra 2011 uskutočnila prioritná kontrolná operácia s názvom „Discount“ (ďalej len „PKO Discount“), ktorú koordinovalo Generálne riaditeľstvo (GR) Európskej komisie pre dane a colnú úniu podľa článku 13 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 302, 1992, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307, ďalej len „Colný kódex Spoločenstva“), uplatniteľného v čase skutkových okolností, podľa ktorého sa mal na určenie spoločného rámca riadenia rizika a na stanovenie spoločných kritérií a prioritných oblastí kontrol použiť postup výboru. Prioritná kontrolná operácia bola spoločná akcia členských štátov, v rámci ktorej boli stanovené dôkladnejšie colné kontroly zamerané na konkrétnu oblasť s použitím rovnakých rizikových profilov vo všetkých dotknutých členských štátoch počas určitého obdobia.

5

Operácia PKO Discount, ku ktorej sa prihlásili všetky členské štáty, sa týkala dovozu určitých textilných výrobkov, obuvi a slnečných okuliarov s nízkou colnou hodnotou, pochádzajúcich z Číny, Thajska a Vietnamu.

6

V rámci operácie PKO Discount bol vypracovaný operačný plán, v ktorom sa stanovili rizikové prahové hodnoty umožňujúce colným orgánom členských štátov odhaliť obzvlášť nízke hodnoty deklarované pri dovoze, a teda dovoz vyznačujúci sa významným rizikom podhodnotenia jeho colnej hodnoty (ďalej len „operačný plán PKO Discount“).

7

Vybralo sa teda dvadsať kódov integrovaného sadzobníka Európskej únie (ďalej len „kódy TARIC“) pre textilné výrobky a obuv a dva kódy TARIC pre slnečné okuliare a pre každý z týchto kódov TARIC Komisia určila „prepočítanú priemernú cenu“ (ďalej len „PPC“).

8

PPC vyjadrené v cenách za kilogram sa vypočítali na základe dovozných cien do Únie pre tovar patriaci pod kódy TARIC za obdobie 48 mesiacov podľa údajov z databázy Comext, čo je referenčná databáza pre podrobné štatistiky medzinárodného obchodu s tovarom, ktorú spravuje Štatistický úrad Európskej únie (Eurostat).

9

Následne sa vypočítal priemer pre celú Úniu na základe aritmetického priemeru, t. j. neváženého priemeru PPC zaznamenaných vo všetkých členských štátoch. V rámci tohto výpočtu boli vylúčené neobvykle vysoké alebo nízke hodnoty.

10

Napokon sa vypočítala „najnižšia prijateľná cena“ (ďalej len „NPC“) zodpovedajúca 50 % PPC a táto NPC bola použitá ako riziková prahová hodnota.

11

Operačný plán PKO Discount v prílohe 2 obsahoval „usmernenia na predchádzanie nezrovnalostiam (podhodnocovanie) a ich odhaľovanie pri dovoze textilných výrobkov a obuvi“ (ďalej len „usmernenia k PKO Discount“).

12

Usmernenia k PKO Discount stanovovali postupy overovania a fyzických kontrol, ktoré majú colné orgány vykonať v prípade pochybností o deklarovanej colnej hodnote, najmä ak bola nižšia ako NPC (pozri bod 5 uvedených usmernení).

13

Podľa bodu 7 usmernení k PKO Discount mohla pochybnosti o deklarovanej colnej hodnote rozptýliť skutočnosť, že colné orgány mali predchádzajúcu vedomosť o spoľahlivosti deklaranta.

14

Naopak, ak colné orgány nemali takúto vedomosť, museli overiť relevantné doklady a skontrolovať povahu tovaru vrátane náhodného odberu vzoriek (pozri bod 8 usmernení k PKO Discount).

15

Okrem toho bolo nariadené, že v rozsahu, v akom kontrola (zameraná na určenie povahy tovaru) nerozptýlila prípadné odôvodnené pochybnosti, ktoré mohli vzniknúť, odoberie sa vzorka každej položky uvedenej v colnom vyhlásení. Ak však nebolo možné odobrať vzorku bez zničenia tovaru, nemala sa odobrať žiadna vzorka a kvalita tovaru sa mala čo najpresnejšie zdokumentovať a v čo najväčšej miere podložiť fotografiami (pozri bod 8 usmernení k PKO Discount).

16

Ak po tomto preskúmaní pretrvávali akékoľvek pochybnosti, colné orgány mali telefonicky kontaktovať deklaranta s cieľom pokračovať v kontrole vyhlásení. Ak počas telefonického rozhovoru deklarant vyjadril želanie, aby bol tovar uvoľnený, musela byť zložená zábezpeka. Výška takejto zábezpeky sa mala zakladať na celkovej výške dovozného cla, ktoré mohlo byť splatné (pozri bod 9 usmernení k PKO Discount).

17

V bode 11 usmernení k PKO Discount bol uvedený zoznam doplňujúcich dokumentov, ktoré si colné orgány mali vyžiadať na účely ďalších overení. Išlo najmä o zmluvy, potvrdenia o zaplatení nákladov na prepravu a poistenie alebo objednávky.

18

V bode 12 usmernení k PKO Discount boli uvedené rôzne okolnosti, ktoré sa mali zohľadniť na účely posúdenia toho, či napriek dodatočným dokumentom a vysvetleniam, ktoré poskytol deklarant, pretrvávajú odôvodnené pochybnosti, ako napríklad skutočnosť, že dovozca nebol schopný poskytnúť primerané vysvetlenie nízkej fakturovanej ceny alebo nebol k dispozícii na to, aby sa mohlo vykonať preskúmanie.

19

V prípade pretrvávajúcich pochybností alebo v prípade neposkytnutia odpovede mali colné orgány poskytnúť dovozcovi písomné stanovisko, pričom mali uviesť dôvody, na ktorých sa zakladajú ich pretrvávajúce pochybnosti, a požiadať o odpoveď v primeranej lehote (pozri bod 13 usmernení k PKO Discount).

20

Ak ani dodatočné informácie a dokumenty nerozptýlili pochybnosti, deklarovaná colná hodnota sa nemohla uplatniť a colná hodnota sa mala určiť rozhodnutím colných orgánov podľa jednej zo sekundárnych metód stanovených v článku 30 ods. 2 alebo článku 31 Colného kódexu Spoločenstva a oznámiť dovozcovi bez zbytočného odkladu (pozri body 14 a 15 usmernení k PKO Discount).

21

Od 10. do 14. novembra 2014 Komisia vykonala v Českej republike inšpekčnú misiu týkajúcu sa vykonávania PKO Discount zo strany Českej republiky.

22

V nadväznosti na túto misiu Komisia listom z 3. februára 2015 zaslala českým orgánom správu č. 14‑25‑1, ktorá sa týkala výsledkov kontroly tradičných vlastných zdrojov vykonanej v Českej republike od 10. do 14. novembra 2014.

23

V uvedenej správe Komisia vyjadrila výhrady k vykonávaniu PKO Discount zo strany Českej republiky. Dospela tak k záveru, že neprebehla účinná kontrola všetkých colných vyhlásení, ktorých sa týkala PKO Discount, a že všetok tovar bol prepustený bez toho, aby sa požiadalo o zábezpeku podľa článku 248 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 253, 1993, s. 1; Mim. vyd. 02/006, s. 3), hoci existovali odôvodnené pochybnosti o tom, že došlo k podhodnoteniu colnej hodnoty uvedeného tovaru. Podľa Komisie to malo za následok stratu tradičných vlastných zdrojov Únie, za ktorú boli zodpovedné české orgány, ktorá sa rovnala rozdielu medzi clom vypočítaným na základe deklarovanej colnej hodnoty a clom vypočítaným na základe NPC.

24

To viedlo k výmene korešpondencie medzi Českou republikou a Komisiou v rokoch 2015 až 2022, počas ktorej Česká republika poskytla Komisii požadované dôkazy, ale Komisia ich neakceptovala. Komisia opakovane trvala na tom, aby Česká republika najprv sprístupnila do rozpočtu Únie rozdiel medzi clom vypočítaným na základe deklarovanej colnej hodnoty a clom vypočítaným na základe NPC a od roku 2017 rozdiel medzi clom vypočítaným na základe deklarovanej colnej hodnoty a clom vypočítaným na základe PPC (namiesto NPC).

25

Česká republika 15. júna 2018 a 20. decembra 2022 napriek tomu, že s tým viackrát vyjadrila nesúhlas, podmienečne sprístupnila do rozpočtu Únie sumy 28307935,78 CZK (približne 1128000 eur) a 33444448,24 CZK (približne 1334000 eur). Dňa 22. júna 2020 bola Českej republike vyplatená náhrada vo výške 641306,81 CZK (približne 26000 eur).

26

Česká republika 15. júna 2023 podala túto žalobu založenú na bezdôvodnom obohatení Únie.

27

Keďže Komisia a Česká republika uzavreli zmier v súvislosti so štvrtým žalobným dôvodom žaloby, ktorý sa týkal nesprávneho uplatnenia výmenného kurzu EUR/CZK, Komisia listom z 12. decembra 2024 súhlasila s tým, aby sa Českej republike vrátila suma 675770,82 CZK (približne 27000 eur).

28

Česká republika preto listom z 20. decembra 2024 informovala Všeobecný súd, že berie späť štvrtý žalobný dôvod a požaduje už len vrátenie sumy 60435306,39 CZK namiesto 61111071,21 CZK.

29

Listom z 28. januára 2025 Komisia informovala Všeobecný súd, že nemá žiadne námietky proti čiastočnému späťvzatiu žaloby.

30

Po čiastočnom odstúpení od zmluvy Česká republika v podstate navrhuje, aby Všeobecný súd:

31

Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

32

Na podporu svojej žaloby a po čiastočnom späťvzatí žaloby Česká republika uvádza tri žalobné dôvody. V rámci prvého žalobného dôvodu tvrdí, že vykonala účinné colné kontroly, a teda mohla akceptovať deklarovanú colnú hodnotu tovaru, ktorého sa týkala PKO Discount, a pristúpiť k jeho prepusteniu bez toho, aby vyžadovala zloženie zábezpeky. V rámci druhého žalobného dôvodu Česká republika tvrdí, že keby Všeobecný súd dospel k záveru, že nemohla akceptovať deklarovanú colnú hodnotu tovaru, ktorého sa týkala PKO Discount, na odhad colnej hodnoty uvedeného tovaru by sa nemohla použiť štatistická hodnota. Napokon v rámci tretieho žalobného dôvodu Česká republika v každom prípade uvádza skutočnosť, že PPC nemohla byť použitá na stanovenie colnej hodnoty.

33

Komisia tvrdenia Českej republiky spochybňuje.

34

Na úvod treba pripomenúť, že prejednávaný spor sa týka žaloby o náhradu škody podľa článku 268 ZFEÚ a článku 340 druhého odseku ZFEÚ, založenej na bezdôvodnom obohatení, ktoré bolo v prejednávanej veci spôsobené tým, že suma vlastných zdrojov Únie bola bezdôvodne zvýšená o sumu, ktorej sa domáha Česká republika, ktorá zastáva názor, že bola v dôsledku toho úmerne ochudobnená bez toho, aby toto ochudobnenie bolo odôvodnené zákonným ustanovením.

35

V tejto súvislosti je medzi účastníkmi konania nesporné, že suma zodpovedajúca prípadnému ochudobneniu a obohateniu nie je spochybnená.

36

Treba preto overiť, či je vyplatenie predmetnej sumy odôvodnené podľa práva Únie.

37

V tomto rámci treba na účely posúdenia dôvodnosti tvrdení Českej republiky pripomenúť pravidlá dokazovania uplatniteľné na žalobu o náhradu škody založenú na bezdôvodnom obohatení Únie.

38

Podľa judikatúry Súdneho dvora v rámci žaloby takejto povahy podanej členským štátom, ktorý sprístupnil Komisii sumu vlastných zdrojov Únie, no zároveň vyjadril výhrady k dôvodnosti stanoviska Únie, prináleží Všeobecnému súdu najmä posúdiť, či ochudobnenie členského štátu, ktorý má postavenie žalobcu, zodpovedá sprístupneniu tejto sumy Komisii a súvisiace obohatenie Komisie je odôvodnené povinnosťami, ktoré uvedenému členskému štátu vyplývajú z práva Únie v oblasti vlastných zdrojov Únie, alebo ich naopak takto odôvodniť nemožno (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. júla 2020, Česká republika/Komisia, C‑575/18 P, EU:C:2020:530, bod 83).

39

Prináleží teda členskému štátu, ktorý je žalobcom, aby preukázal, že podľa pravidiel Únie upravujúcich systém vlastných zdrojov nie je povinný sprístupniť Komisii sumu vlastných zdrojov, ktorá je predmetom sporu, a že si splnil povinnosti, ktoré mu z tohto dôvodu vyplývajú. Dôkazné bremeno, ktoré takto znáša členský štát, však nemá za následok, že Komisia sa môže obmedziť na to, že všeobecne a bez podporných dôkazov uvedie, že skutočnosti uvedené v tomto rámci členským štátom nie sú dostatočné.

40

Za súčasného stavu práva Únie je správa systému vlastných zdrojov zverená členským štátom a patrí výlučne do ich zodpovednosti [rozsudky z 9. júla 2020, Česká republika/Komisia, C‑575/18 P, EU:C:2020:530, bod 62, a z 8. marca 2022, Komisia/Spojené kráľovstvo (Boj proti podvodom s podhodnotením), C‑213/19, EU:C:2022:167, bod 345].

41

Z článku 8 ods. 1 rozhodnutia Rady 2007/436/ES, Euratom zo 7. júna 2007 o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 163, 2007, s. 17) tak vyplýva, že vlastné zdroje Únie uvedené v článku 2 ods. 1 písm. a) uvedeného rozhodnutia vyberajú členské štáty a členské štáty sú povinné sprístupniť tieto zdroje Komisii.

42

Na tento účel podľa článku 2 ods. 1 a článku 6 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1150/2000 z 22. mája 2000, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 94/728/ES, Euratom o systéme vlastných zdrojov Spoločenstiev (Ú. v. ES L 130, 2000, s. 1; Mim. vyd. 01/003, s. 169), ktoré bolo v tom čase uplatniteľné, mali členské štáty bezodkladne po splnení podmienok týkajúcich sa zápisu nároku do účtovných kníh a upovedomenia dlžníka, ktoré sú ustanovené v colných predpisoch, konštatovať, že vznikol nárok Únie na vlastné zdroje a zapísať ho do účtovných záznamov. Ako vyplývalo z článkov 217 a 218 Colného kódexu Spoločenstva, uvedené podmienky boli splnené, keď colné orgány disponovali potrebnými údajmi, a teda boli schopné vypočítať sumu cla vyplývajúcu z colného dlhu a určiť dotknutého dlžníka (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 15. novembra 2005, Komisia/Dánsko, C‑392/02, EU:C:2005:683, body 57 až 59).

43

Členské štáty mali následne sprístupniť vlastné zdroje Únie Komisii za podmienok stanovených v článkoch 9 až 11 nariadenia č. 1150/2000 tak, že ich zapíšu v súlade so stanovenými lehotami na účet založený na tento účel v mene tejto inštitúcie.

44

V tejto súvislosti podľa článku 17 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1150/2000 boli členské štáty povinné vykonať všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že suma zodpovedajúca nárokom stanoveným podľa článku 2 tohto nariadenia bude sprístupnená Komisii. V prípade prijatia nedostatočných opatrení by bol členský štát povinný sprístupniť Komisii stratené vlastné zdroje.

45

Na úvod treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry je cieľom colnej právnej úpravy vytvorenie spravodlivého, jednotného a nestranného systému, ktorý by vylučoval uplatňovanie svojvoľných alebo fiktívnych colných hodnôt (pozri rozsudok zo 16. júna 2016, EURO 2004. Hungary, C‑291/15, EU:C:2016:455, bod 23 a citovaná judikatúra).

46

Predovšetkým podľa článku 29 Colného kódexu Spoločenstva colnou hodnotou dovážaného tovaru bola jeho prevodná hodnota, teda cena, ktorá bola skutočne zaplatená alebo sa mala zaplatiť za tovar predávaný na vývoz na colné územie Únie, ktorá mala odrážať skutočnú hospodársku hodnotu dovážaného tovaru (pozri rozsudok zo 16. júna 2016, EURO 2004. Hungary, C‑291/15, EU:C:2016:455, body 24 a 26 a citovanú judikatúru).

47

Ak však colnú hodnotu nebolo možné určiť na základe článku 29 colného kódexu prevodnou hodnotou dovážaného tovaru, určenie colnej hodnoty sa uskutočnilo podľa ustanovení článku 30 tohto kódexu postupným a subsidiárnym uplatňovaním metód stanovených v článku 30 odseku 2 písmenách a) až d) tohto kódexu, ako aj v článku 31 toho istého kódexu (pozri rozsudok zo 16. júna 2016, EURO 2004. Hungary, C‑291/15, EU:C:2016:455, body 27 až 29 a citovanú judikatúru).

48

Článok 13 ods. 1 Colného kódexu okrem toho stanovoval, že colné orgány môžu v súlade s podmienkami stanovenými v platných ustanoveniach vykonávať všetky kontroly, ktoré považujú za potrebné na zabezpečenie správneho uplatňovania právnych predpisov z oblasti ciel a iných právnych predpisov, ktorými sa spravuje vstup, výstup, tranzit, preprava a konečné použitie tovaru prepravovaného medzi colným územím Spoločenstva a tretími krajinami.

49

V tejto súvislosti článok 248 ods. 1 nariadenia č. 2454/93 stanovoval, že colné orgány prepustia dotknutý tovar v zásade na základe prevodnej hodnoty v zmysle článku 29 Colného kódexu Spoločenstva, teda na základe dovozného cla uvedeného vo vyhlásení. Ak však colné orgány odhadovali, že z kontrol, ktoré vykonali, môže vyplynúť vyššie clo, ako z náležitostí uvedených vo vyhlásení, požadovali ďalej zloženie dostatočnej zábezpeky na pokrytie rozdielu medzi sumou vyplývajúcou z týchto náležitostí uvedených vo vyhlásení a sumou, ktorá mohla byť v konečnom dôsledku splatná za tovar. Členské štáty však boli povinné vrátiť uvedenú zábezpeku, ak dodatočné overenia a kontroly vykonané colnými orgánmi neviedli k určeniu vyššej sumy cla, než bola suma vyplývajúca z náležitostí uvedených v colnom vyhlásení.

50

Z toho vyplýva, že pri vykonávaní kontrol podľa článku 13 ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva a v požiadavke zábezpeky, ktorú považovali za nevyhnutnú podľa článku 248 ods. 1 nariadenia č. 2454/93, mali členské štáty určitú voľnosť a slobodu voľby, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré sa mali prijať, najmä v súvislosti so spôsobom použitia prostriedkov, ktoré mali k dispozícii. Táto voľnosť alebo sloboda výberu však bola obmedzená zásadou efektivity, ktorá vyžaduje, aby prijaté opatrenia boli účinné a odradzujúce, avšak s výhradou nevyhnutného dodržiavania základných práv zaručených Chartou základných práv Európskej únie a všeobecných zásad práva Únie [rozsudok z 8. marca 2022, Komisia/Spojené kráľovstvo (Boj proti podvodom s podhodnotením)C‑213/19, EU:C:2022:167, bod 213].

51

Vplyv zásady efektivity v situácii, keď sa táto zásada uplatňuje na konkrétnu povinnosť členských štátov podľa článku 325 ods. 1 ZFEÚ, a to na povinnosť zabezpečiť, aby sa vlastné zdroje Únie pozostávajúce z cla vyberali efektívne a v plnej výške, totiž nemožno určiť abstraktne a staticky, pretože tento dosah závisí od charakteristických znakov dotknutej činnosti [pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. marca 2022, Komisia/Spojené kráľovstvo (Boj proti podvodom s podhodnotením)C‑213/19, EU:C:2022:167, bod 220].

52

Napokon treba pripomenúť, že prejednávaná vec sa týka vykonávania akcie PKO Discount zo strany Českej republiky, v rámci ktorej členské štáty a Komisia vypracovali operačný plán, ktorý stanovoval profily a rizikové prahové hodnoty, ktoré mali upozorňovať členské štáty pri overovaní deklarovaných colných hodnôt tovaru, na ktorý sa tento plán osobitne vzťahoval, a vo svojej prílohe 2 obsahoval usmernenia upravujúce postupy overovania a fyzických kontrol v prípade pochybností o deklarovanej colnej hodnote, najmä ak bola táto hodnota nižšia, či dokonca nižšia ako NPC (pozri bod 12 vyššie). Bolo teda úlohou českých colných orgánov, aby podnikli kroky stanovené v usmerneniach a po vykonaní každého z nich posúdili na základe informácií pochádzajúcich od svojich zamestnancov alebo deklarantov, či sa mohli odôvodnene vzdať svojich pochybností s prihliadnutím na to, čo bolo uskutočniteľné za efektívneho využívania zdrojov, ktorými disponovali.

53

Na úvod treba konštatovať, že účastníci konania nespochybňujú, že Únia sa obohatila o to, o čo bola ochudobnená Česká republika, pretože tento členský štát zaplatil spornú sumu, hoci nesúhlasil s Komisiou, pokiaľ ide o jeho povinnosť tak urobiť.

54

Podľa Komisie je však ochudobnenie Českej republiky odôvodnené, pretože vyplýva z toho, že Česká republika porušila článok 13 ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva a článok 248 ods. 1 nariadenia č. 2454/93.

55

Česká republika v rámci prvého žalobného dôvodu tvrdí, že nedošlo k žiadnemu porušeniu uvedených ustanovení, keďže jej colné orgány vykonali dostatočné kontroly v súlade s platnými ustanoveniami podľa operačného plánu a usmernení k PKO Discount. Okrem toho uvedené kontroly preukázali, že dotknutý tovar bol natoľko zlej kvality, že jeho deklarovaná colná hodnota mohla byť prijatá a jeho prepustenie bolo možné nariadiť bez žiadosti o zloženie zábezpeky.

56

Vzhľadom na zásady uvedené v bodoch 34 až 51 vyššie z toho vyplýva, že treba preskúmať, či sa kontroly vykonané Českou republikou na základe článku 13 ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva mohli z hľadiska zásady efektivity stanovenej v článku 325 ods. 1 ZFEÚ považovať za dostatočné na to, aby mohla pristúpiť k prepusteniu dotknutého tovaru bez toho, aby požadovala zloženie zábezpeky, ako ju stanovuje článok 248 ods. 1 nariadenia č. 2454/93.

57

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že usmernenia k PKO Discount stanovovali postupy overovania a fyzických kontrol, ak mali colné orgány pochybnosti o tom, či deklarovaná colná hodnota odráža skutočne zaplatenú cenu alebo cenu, ktorá sa mala zaplatiť za tovar, najmä ak bola colná hodnota nižšia ako NPC (pozri bod 12 vyššie).

58

V prejednávanej veci je medzi účastníkmi konania nesporné, že takéto pochybnosti existovali, pretože tento spor sa týka 544 položiek tovaru, ktoré boli prevzaté do 370 colných vyhlásení, ktorých deklarovaná colná hodnota bola nižšia ako NPC.

59

Pokiaľ ide o kontroly vykonané colnými orgánmi Českej republiky z dôvodu pochybností o deklarovanej colnej hodnote, Česká republika po prvé predkladá dôkaz o vykonaní fyzickej kontroly všetkého tovaru, ktorého sa týka 544 položiek a 370 vyššie uvedených colných vyhlásení, pričom vo väčšine prípadov predkladá s nimi súvisiace inšpekčné správy a v ostatných prípadoch dokument z počítačového systému colnej správy týkajúci sa vykonania kontroly. Z týchto dokumentov vyplýva, že všetok tovar bol podrobený kontrole vlastností dotknutého tovaru.

60

Po druhé Česká republika predkladá ako príklad kópie niektorých colných vyhlásení, ku ktorým sú pripojené fotografie dotknutého tovaru, ktorý zjavne vykazuje nedostatky, ako aj zápisnice, zmluvné dokumenty a správy o inšpekcii, ktoré potvrdzujú nízku až veľmi nízku kvalitu uvedeného tovaru.

61

Po tretie Česká republika predložila čestné vyhlásenia viacerých úradníkov svojich colných orgánov, ktorí sa zúčastnili na kontrolách v rámci rôznych colných úradov v novembri a decembri 2011. V týchto colných vyhláseniach sa uvádza, že sa vykonávala systematická a pravidelná kontrola dovážaného tovaru, ktorá sa týkala všetkých vlastností tovaru, ako je druh, hodnota, množstvo, falšovanie a poškodenie. Tieto kontroly ukázali, že kontrolovaný tovar mal zlú kvalitu, pokiaľ ide napríklad o textílie, ktoré boli niekedy plesnivé alebo falošne označené, odevy, keď mal tovar napríklad nesúmerný strih, alebo skutočnosť, že z kontajnerov s obuvou sa pri ich otvorení šíril nepríjemný chemický zápach. Uvedení zamestnanci tiež uviedli, že podľa ich názoru tovar zodpovedá deklarovanej hodnote.

62

Po štvrté, pokiaľ ide o tvrdenie Komisie, že z každej zásielky mali byť odobraté vzorky, Česká republika na pojednávaní vysvetlila, že v súlade s bodom 8 usmernení k PKO Discount bola odobratá vzorka z každej položky uvedenej v colných vyhláseniach, čo Komisia napokon nespochybnila.

63

Po piate Česká republika tvrdí, že deklaranti v každom prípade spolupracovali s colnými orgánmi a predložili doklady na podporu deklarovanej colnej hodnoty, ako sú faktúry, poistné doklady, baliace zoznamy, kúpne zmluvy a dokumenty o prevode finančných prostriedkov, t. j. dôkazy o skutočne zaplatenej cene.

64

Po šieste Česká republika uvádza, že dokumenty predložené deklarantmi neobsahovali nezrovnalosti ani rozpory, boli platné tak z právneho, ako aj z účtovného hľadiska a preukazovali deklarovanú colnú hodnotu.

65

Česká republika napokon uvádza, že náklady na odoslanie a poistenie hodnoty tovaru vo vzťahu k deklarovanej colnej hodnote nevyvolávajú pochybnosti o tom, či táto hodnota odráža skutočne zaplatenú cenu.

66

Vzhľadom na vyššie uvedené treba konštatovať, že Česká republika prijala takmer všetky opatrenia stanovené v usmerneniach k PKO Discount. V tejto súvislosti Komisia na pojednávaní pripustila, že inšpekčné spisy boli úplné a že nebola schopná identifikovať dokumenty, ktoré by chýbali.

67

V tejto súvislosti treba na jednej strane pripomenúť, že usmernenia k PKO Discount opisovali, ako mali podľa názoru členských štátov a Komisie colné orgány konať, keď boli konfrontované s objemnými dovozmi určitého tovaru pochádzajúceho z Ázie, ktorý mal nízku alebo veľmi nízku colnú hodnotu (pozri body 4 a 12 vyššie), a na druhej strane, že uvedené colné orgány mali pri vykonávaní overovaní a kontrol dotknutého tovaru priestor na voľnú úvahu (pozri bod 50 vyššie).

68

Treba však konštatovať, že počas celého konania pred podaním žaloby a počas celého konania o tejto žalobe Komisia nepredložila konkrétne dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že fyzické kontroly a kontroly dokumentov vykonané Českou republikou neboli v súlade so zásadou efektivity (pozri bod 50 vyššie), napriek ich súladu s usmerneniami k PKO Discount a vzhľadom na mieru voľnej úvahy, ktorou disponovali české colné orgány pri výbere kontrol, ktoré považovali v danom prípade za vhodné.

69

V tejto súvislosti treba tiež zamietnuť tvrdenie Komisie uvedené na pojednávaní, podľa ktorého je prísnosť kontrol vykonávaných Českou republikou spochybnená skutočnosťou, že Česká republika neodmietla deklarovanú colnú hodnotu žiadneho kontrolovaného tovaru, aj keď bola nižšia ako riziková prahová hodnota. Ani v tejto súvislosti totiž Komisia neuvádza, aké ďalšie opatrenia mohli české colné orgány prijať na účely určenia, či deklarovaná colná hodnota zodpovedala cene, ktorá bola skutočne zaplatená.

70

Napriek úplnosti kontrol vykonaných českými colnými orgánmi Komisia tvrdí, že vzhľadom na osobitný kontext prejednávanej veci sa Česká republika nemohla uspokojiť s vykonanými overeniami a kontrolami, mala mať naďalej pochybnosti o deklarovanej colnej hodnote a nenariadiť prepustenie dotknutého tovaru bez toho, aby požiadala o zloženie zábezpeky.

71

V tejto súvislosti Komisia uvádza viacero skutočností.

72

Po prvé tvrdí, že vďaka opatreniam prijatým v rámci operácií „Draper“ v roku 2009 a „TRICK“ v roku 2010, ktoré sa týkali podhodnotených textílií dovážaných z Číny, české colné orgány v čase konania PKO Discount poznali spôsob, akým podvodníci používali sfalšované dokumenty na podhodnotenie tovaru, a teda nemohli akceptovať deklarovanú colnú hodnotu.

73

V tejto súvislosti treba konštatovať, ako uvádza Česká republika, že operácie „Draper“ v roku 2009 a „TRICK“ v roku 2010 boli vykonané na základe konkrétnych podozrení z podvodu, ktoré umožnili českým orgánom využiť operatívne techniky dostupné v rámci trestného konania (odpočúvanie telefonických hovorov, videonahrávky, sledovanie osôb), čo sa však nemôže uplatniť v danom prípade. Ako totiž tvrdí Česká republika a Komisia to nespochybňuje, v prejednávanej veci neexistoval žiadny konkrétny náznak podvodu, ktorý by umožnil použitie takýchto vyšetrovacích metód.

74

Po druhé Komisia odkazuje na udalosti nasledujúce po PKO Discount, ktoré poukazujú na nedostatočnú efektivitu kontrol vykonaných v rámci PKO Discount. Komisia uvádza najmä opatrenia zavedené českými orgánmi od marca 2012 a okolnosť, že od apríla 2015 priemerné colné hodnoty v Českej republike dosiahli priemer Únie.

75

V tejto súvislosti treba uviesť, že udalosti, ku ktorým došlo od marca 2012 a apríla 2015, nemožno zohľadniť pri skúmaní dostatočnosti kontrol vykonaných českými colnými orgánmi v rámci PKO Discount počas novembra a decembra 2011. Toto preskúmanie sa totiž musí vykonať s prihliadnutím na skutkové okolnosti daného obdobia, ako aj na informácie, ktoré boli v tom čase dostupné českým colným orgánom.

76

Okrem toho pokiaľ ide o opatrenia prijaté Českou republikou v marci 2012, treba poznamenať, že tieto opatrenia sa týkali uplatňovania metódy umožňujúcej stanoviť rizikové profily založené na priemernej hodnote podobného tovaru nedávno dovezeného do Českej republiky, ktoré boli presnejšie a cielenejšie ako v PKO Discount, pričom tieto profily sa vypočítavali na základe dovozných cien tovaru patriaceho pod určité kódy TARIC do celej Únie, ktoré neboli nevyhnutne podobné výrobkom, ktoré boli predmetom danej colnej kontroly.

77

Ako však uvádza Česká republika a Komisia to nespochybňuje, české colné orgány už mali v čase PKO Discount k dispozícii údaje o rovnakom alebo podobnom tovare, ktorý bol nedávno dovezený do Českej republiky. Na tomto základe uvedené orgány porovnali colnú hodnotu uvedeného tovaru s colnou hodnotou tovaru, ktorého sa týkala PKO Discount, a použitie uvedenej metódy, ktorá bola uplatnená v marci 2012, by teda neviedlo k inému výsledku.

78

Napokon pokiaľ ide o vývoj priemerných colných hodnôt od apríla 2015 v Českej republike, Česká republika uvádza a Komisia to nespochybňuje, že v tom čase Komisia začala poskytovať členským štátom prístup k svojej vlastnej databáze a že medzinárodná spolupráca a výmena informácií s Čínou sa zlepšili. Česká republika v tomto rámci odkazuje na spoločnosť ANEX CZ s.r.o., ktorú Komisia spomenula vo vyjadrení k žalobe z dôvodu podvodného dovozu, ktorý spoločnosť uskutočnila v rokoch 2013 a 2014, a vysvetľuje, že čínske orgány poskytli informácie, ktoré umožnili českým orgánom odhaliť podvodný charakter niektorých faktúr.

79

Bola to teda zvýšená dostupnosť relevantných údajov, a nie pokračovanie kontrol a inšpekcií, čo umožnilo českým colným orgánom, aby boli efektívnejšie pri odhaľovaní podhodnoteného dovozu pred rokom 2015, avšak počas PKO Discount nemali k dispozícii takéto údaje.

80

Po tretie Komisia tvrdí, že vzhľadom na to, že celosvetová cena za kilogram bavlnených tričiek dosahovala počas PKO Discount 12,77 eura a priemerná jednotková cena bola teda 1,50 eura, priemerná cena uvedená v colných vyhláseniach, ktorá dosahovala menej ako 0,15 eura, nemohla zodpovedať skutočnej hodnote trička.

81

V tejto súvislosti treba konštatovať, že porovnanie vykonané Komisiou nie je užitočné na určenie, či deklarovaná colná hodnota odrážala cenu, ktorá bola skutočne zaplatená alebo sa mala zaplatiť za dotknutý tovar. Takéto porovnanie by totiž mohlo byť použité nanajvýš ako ukazovateľ rizika, ktorý by viedol k podrobnejším kontrolám, podobne ako NPC. Keďže však colné orgány vykonali fyzické overenia a kontroly všetkého tovaru, ktorého deklarovaná colná hodnota bola nižšia ako NPC, skutočnosť, že uvedená hodnota tohto tovaru bola tiež nižšia ako celosvetová priemerná jednotková cena bavlny nie je vôbec relevantná.

82

Vzhľadom na vyššie uvedené spočíva podstata argumentácie Komisie na tom, že pokiaľ je deklarovaná colná hodnota nižšia ako NPC, nemožno ju prijať a v dôsledku toho musia vnútroštátne orgány požiadať o zloženie zábezpeky pred prepustením tovaru.

83

Takýto predpoklad, podľa ktorého akákoľvek colná hodnota nižšia ako NPC musí byť v zásade odmietnutá, bez ohľadu na rozsah pochybností, ktoré pretrvávajú alebo boli rozptýlené po kontrolách vykonaných colnými orgánmi, by však bol v rozpore s mierou voľnej úvahy, ktorú majú členské štáty pri vykonávaní colných kontrol (pozri bod 50 vyššie) a právnymi predpismi z oblasti ciel, ktoré stanovujú osobitný postup v prípade spochybnenia deklarovanej colnej hodnoty (pozri body 47 až 89 vyššie).

84

Ako teda Komisia uznala na pojednávaní, štatistickú hodnotu, akou je NPC, možno použiť len ako nástroj na analýzu rizika, teda ako nástroj umožňujúci odhaliť na základe rizikových profilov dovoz, ktorý by mohol byť podhodnotený a ktorý si vyžaduje overenia, a nie na určovanie jeho colnej hodnoty [pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. marca 2022, Komisia/Spojené kráľovstvo (Boj proti podvodom s podhodnotením)C‑213/19, EU:C:2022:167, bod 373].

85

Napokon aj za predpokladu, že by české colné orgány mali určiť colnú hodnotu podľa sekundárnych metód stanovených v článkoch 30 a 31 Colného kódexu Spoločenstva, ako tvrdí Komisia, treba preskúmať, či uplatnením takejto metódy mohli uvedené orgány dospieť k vyššej colnej hodnote ako prevodná hodnota podľa článku 29 Colného kódexu Spoločenstva a či by v dôsledku toho zloženie zábezpeky pred prepustením dotknutého tovaru prispelo k ochrane finančných záujmov Únie (pozri bod 49 vyššie).

86

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že cieľom zábezpeky je jednak umožniť colným orgánom povoliť prepustenie tovaru a zároveň pokračovať v skúmaní tovaru a jeho sprievodnej dokumentácie a jednak zabrániť tomu, aby sa prípadný colný dlh vyplývajúci z takéhoto skúmania stal nevymáhateľným.

87

Z toho vyplýva, že zloženie zábezpeky prispieva k ochrane finančných záujmov Únie len za predpokladu, že colné orgány členského štátu majú k dispozícii údaje, ktoré im umožňujú vypočítať vyššiu sumu cla, než je suma vybratá na základe deklarovanej colnej hodnoty, a teda zistiť dodatočný nárok na vlastné zdroje v prospech Únie (pozri bod 42 vyššie).

88

V tejto súvislosti treba na úvod pripomenúť, že ak po vykonaní kontroly a požiadaní o doplňujúce informácie mali colné orgány stále odôvodnené pochybnosti o hodnote deklarovaného tovaru, čo im bránilo prijať tento tovar na základe článku 29 Colného kódexu Spoločenstva, mohli na určenie hodnoty tovaru použiť jednu z sekundárnych metód stanovených v článku 30 ods. 2 písm. a) až d) Colného kódexu Spoločenstva. Tieto sekundárne metódy sa mali uplatňovať postupne a subsidiárne (pozri bod 47 vyššie) a spočívali najmä v určení hodnoty na základe prevodnej hodnoty rovnakého alebo podobného tovaru dovezeného v rovnakom čase, ako to stanovuje článok 30 ods. 2 písm. a) a b) uvedeného nariadenia.

89

Ak v tomto štádiu stále nebolo možné určiť colnú hodnotu tovaru, mala by sa uplatniť „núdzová metóda“ (fall‑back) podľa článku 31 Colného kódexu Spoločenstva.

90

Treba však konštatovať, že zo spisu vyplýva, že české colné orgány porovnali deklarovanú colnú hodnotu s nedávnymi dovozmi tovaru rovnakého druhu a rovnakej kvality, aj keď sa domnievali, že nie sú povinné tak urobiť, keďže zastávali názor, že deklarovanú colnú hodnotu bolo možné prijať v súlade s článkom 29 Colného kódexu Spoločenstva, (pozri bod 77 vyššie). Ako uvádza Česká republika a Komisia to nespochybňuje, toto porovnanie preukázalo, že uplatnenie jednej zo sekundárnych metód stanovených v článku 30 ods. 2 písm. a) alebo b) Colného kódexu Spoločenstva by v prípade tovaru, na ktorý sa vzťahovala PKO Discount, neumožnilo českým colným orgánom dospieť k vyššej colnej hodnote, než bola deklarovaná hodnota v zmysle článku 29 Colného kódexu Spoločenstva.

91

Napokon aj za predpokladu, že uvedený tovar nebolo možné zohľadniť na účely porovnania v rámci uplatnenia článku 30 ods. 2 písm. a) alebo b) Colného kódexu Spoločenstva z dôvodu jeho nízkej colnej hodnoty, ktorá je nižšia ako NPC, ako tvrdí Komisia, treba preskúmať, či by uplatnenie núdzovej metódy podľa článku 31 Colného kódexu Spoločenstva umožnilo českým colným orgánom dospieť k vyššej colnej hodnote.

92

Podľa tejto metódy sa totiž colná hodnota určovala na základe údajov dostupných v Únii primeranými prostriedkami zlučiteľnými so zásadami a všeobecnými ustanoveniami uvedenými v článku 31 Colného kódexu Spoločenstva.

93

V tejto súvislosti treba pripomenúť, ako uznala Komisia na pojednávaní, že štatistická hodnota, akou je NPC, neslúži na určenie colnej hodnoty tovaru (pozri bod 84 vyššie), a to ani v rámci určovania hodnoty núdzovou metódou.

94

Vzhľadom na to, že použitie svojvoľných alebo fiktívnych colných hodnôt bolo vylúčené článkom 30 ods. 2 Colného kódexu Spoločenstva a judikatúrou (pozri bod 45 vyššie), treba preto konštatovať, že spis neobsahuje skutočnosti umožňujúce dospieť k záveru, že uplatnenie núdzovej metódy v zmysle článku 31 Colného kódexu Spoločenstva by viedlo k výberu dodatočnej sumy cla, a teda vlastných zdrojov Únie.

95

Vzhľadom na vyššie uvedené treba konštatovať, že Česká republika konala v súlade s článkom 13 ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva a článkom 248 ods. 1 nariadenia č. 2454/93, a dospieť k záveru, že podľa pravidiel Únie upravujúcich systém vlastných zdrojov nebola povinná sprístupniť Komisii sumu vlastných zdrojov, ktorá je predmetom tohto sporu.

96

Z toho vyplýva, že prvému a druhému žalobnému dôvodu treba vyhovieť bez toho, aby bolo potrebné preskúmať tretí žalobný dôvod.

97

V dôsledku toho je potrebné uložiť Komisii povinnosť vrátiť Českej republike sumu 60435306,39 CZK, zaplatenú do vlastných zdroje Únie.

98

Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia nemala vo veci úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhom Českej republiky.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (desiata rozšírená komora)

rozhodol takto: