Žaloba podaná 10. augusta 2023 – Európska komisia/Talianska republika

(Vec C-519/23)

(2023/C 338/20)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: B.-R. Killmann, D. Recchia, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Talianska republika

Návrhy žalobkyne

Európska komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

—	určil, že Talianska republika tým, že nepristúpila k obnove služobného postupu bývalých lektorov s cieľom zaručiť im peňažné ohodnotenie, ktoré im dlhuje, a vyplatenie príslušných nedoplatkov, si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 45 ZFEÚ,

—	uložil Talianskej republike povinnosť nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Komisia tvrdí, že Talianska republika nesprávne uplatnila článok 45 ZFEÚ, pokiaľ ide o obnovenie kariérneho postupu zamestnancov univerzít, ktorí boli predtým prijatí do zamestnania mnohými talianskymi štátnymi univerzitami ako „lektori“.

Komisia pripomína, že Súdny dvor už mal príležitosť vyjadriť sa k situácii bývalých lektorov, ktorí boli prijatí do zamestnania na šiestich talianskych štátnych univerzitách. V rozsudku vo veci C-212/99 (1), Súdny dvor potvrdil, že zásada rovnosti zaobchádzania, ktorej vyjadrením je článok 45 ZFEÚ, zakazuje nielen zjavnú diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti, ale aj akúkoľvek skrytú formu diskriminácie, ktorá v skutočnosti vedie k rovnakému výsledku (2), a že právna úprava účinná v Taliansku umožňuje, aby šesť talianskych univerzít uplatňovalo diskriminačnú administratívnu a zmluvnú prax tým, že neuznáva obnovenie služobného postupu bývalých lektorov, zaručujúce rovnaké nadobudnuté práva ako pre vnútroštátnych pracovníkov (vrátane zvýšenia platu, počtu odpracovaných rokov a platenia príspevkov na sociálne zabezpečenie odo dňa prvého prijatia do zamestnania) (3).

V rozsudku vo veci C-119/04 (4) Súdny dvor preskúmal vývoj talianskej právnej úpravy, ktorý viedol k prijatiu zákonného dekrétu č. 2 zo 14. januára 2004 o naliehavých ustanoveniach týkajúcich sa peňažného odmeňovania lingvistických spolupracovníkov na niektorých univerzitách a v oblasti rovnocennosti titulov (5). La Súdny dvor dospel k záveru, že tento právny rámec, ktorý nie je nesprávny, umožňuje dotknutým univerzitám obnoviť služobný postup bývalých lektorov (6).

Napriek uvedenému zákonnému dekrétu a napriek každoročným rozpočtovým prostriedkom vo výške viac než 8 miliónov eur od roku 2017, určeným pre univerzity, ktoré zamestnávajú alebo zamestnávali bývalých lektorov (fondy najprv podriadené uzavretiu dodatočných zmlúv, ale v súčasnosti oslobodené od tejto požiadavky), mnohí bývalí lektori stále nedosiahli primerané obnovenie služobného postupu. V prípade týchto bývalých lektorov tak podľa Komisie pretrváva stav diskriminácie zakázanej článkom 45 ZFEÚ.

---

(1)  Rozsudok z 26. júna 2001, Komisia /Taliansko, C-212/99, EU:C:2001:357.

(2)  Rozsudok z 26. júna 2001, Komisia/Taliansko, C-212/99, EU:C:2001:357, bod 24.

(3)  Rozsudok z 26. júna 2001, Komisia/Taliansko, C-212/99, EU:C:2001:357, bod 30 a nasl.

(4)  Rozsudok z 18. júla 2006, Komisia/Taliansko, C-119/04, EU:C:2006:489.

(5)  GURI č. 11 z 15. januára 2004. Zákonný dekrét 2/2004 bol po novelizácii zmenený zákonom č. 36 z 5. marca 2004 (GURI č. 60 z 12. marca 2004).

(6)  Rozsudok z 18. júla 2006, Komisia/Taliansko, C-119/04, EU:C:2006:489, body 38 a 39.