1.

Má sa pojem „opakované použitie informácií“ v zmysle článku 2 bodu 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024 z 20. júna 2019 o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora ([Ú. v. EÚ L 172, 2019, [s. 56]) (ďalej len „smernica“) chápať ako prístup k akýmkoľvek informáciám, ktoré subjekt verejného sektora/verejný podnik vytvoril alebo ktoré má v držbe, a ktoré používateľ (fyzická alebo právnická osoba) po prvýkrát žiada od subjektu verejného sektora?

2.

Môže sa žiadosť o informácie, ktoré subjekt verejného sektora/verejný podnik vytvoril alebo ktoré má v držbe a ktoré vznikli v rámci jeho činnosti alebo v súvislosti s organizáciou a činnosťou tohto subjektu, považovať za žiadosť o informácie, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia tejto smernice, t. j. vzťahujú sa ustanovenia tejto smernice na všetky žiadosti o prístup k informáciám, ktoré majú v držbe subjekty verejného sektora?

3.

Sú subjektmi, ktoré sú povinné sprístupniť informácie uvedené v článku 2 smernice, len tie subjekty verejného sektora, od ktorých sa požaduje opakované použitie informácií, alebo sa nové definície vzťahujú na všetky subjekty verejného sektora a na všetky informácie, ktoré majú v držbe, t. j. sú v článku 2 smernice vymenované subjekty povinné sprístupniť informácie, ktoré tieto subjekty vytvorili alebo majú v držbe, alebo sa predpokladá, že subjekty uvedené v článku 2 smernice sú povinné sprístupniť tieto informácie len v prípade opakovaného použitia informácií?

4.

Možno výnimky z povinnosti sprístupniť informácie uvedené v článku 1 ods. 2 smernice považovať za výnimky, na základe ktorých môžu subjekty verejného sektora odmietnuť sprístupniť informácie, ktoré vytvorili alebo ktoré majú v držbe, alebo ide o výnimky, ktoré sa uplatňujú len v prípade, že subjekty verejného sektora boli požiadané o opakované použitie informácií?