30.5.2023   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 189/18


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale Ordinario di Venezia (Taliansko) 2. marca 2023 – UD, QO, VU, LO, CA/Presidenza del Consiglio dei ministri, Ministero dell'Interno

(Vec C-126/23, Burdene (1))

(2023/C 189/24)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunale Ordinario di Venezia

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: UD, QO, VU, LO, CA

Žalovaní: Presidenza del Consiglio dei ministri, Ministero dell'Interno

Prejudiciálne otázky

Súdnemu dvoru Európskej únie sa kladie otázka [za okolností uvedených v bode a), týkajúcich sa žaloby o náhradu škody podanej talianskymi štátnymi príslušníkmi s trvalým pobytom v Taliansku proti štátu v úlohe zákonodarcu z dôvodu nesplnenia a/alebo nesprávneho a/alebo neúplného splnenia povinností stanovených smernicou Rady 2004/80/ES z 29. apríla 2004„o odškodňovaní obetí trestných činov“ (2) a najmä povinnosti členských štátov, vyplývajúcej z článku 12 ods. 2 tejto smernice, zaviesť do 1. júla 2005 (v súlade s ustanovením nasledujúceho článku 18 ods. 1) všeobecný systém ochrany v podobe odškodnenia, vhodný na zaručenie spravodlivého a primeraného odškodnenia pre obete všetkých násilných a úmyselných trestných činov v prípadoch, keď obete nemôžu získať úplnú náhradu vzniknutej škody od osôb, ktoré sú za jej vznik priamo zodpovedné] a v súvislosti so situáciou, keď došlo k neskorému (a/alebo neúplnému) prebratiu smernice Rady 2004/80/ES z 29. apríla 2004 do vnútroštátneho právneho poriadku:

a)

vzhľadom na ustanovenie článku 11 ods. 2a zákona č. 122/2016, ktoré podmieňuje zaplatenie odškodnenia rodičom a sestre obete vraždy neexistenciou manželského partnera a potomkov tejto obete, a to napriek právoplatnému rozsudku, ktorý aj v ich prospech vyčíslil právo na náhradu škody na úkor páchateľa príslušného trestného činu:

je zaplatenie odškodnenia v prospech rodičov a sestry obete úmyselných násilných trestných činov, ktoré sa v prípade vraždy stanovuje v článku 11 ods. 2a zákona č. 122 zo 7. júla 2016 [Disposizioni per l’adempimento degli obblighi derivanti dall’appartenenza dell’Italia all’Unione Europea – Legge Europea 2015-2016 (ustanovenia týkajúce sa dodržiavania záväzkov vyplývajúcich z členstva Talianska v Európskej únii – Európsky zákon 2015 – 2016)] v znení neskorších predpisov (podľa článku 6 zákona č. 167 z 20. novembra 2017 a článku 1 ods. 593 až 596 zákona č. 145 z 30. decembra 2018) a ktoré sa podmieňuje neexistenciou potomkov a manželského partnera obete (v prípade rodičov) a neexistenciou rodičov (v prípade súrodencov), v súlade s ustanovením článku 12 ods. 2 smernice 2004/80, ako aj s článkami 20 (rovnosť pred zákonom), 21 (nediskriminácia), 33 ods. 1 (ochrana rodiny) a 47 (právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces) Charty základných práv Európskej únie a tiež s článkom 1 protokolu č. 12 k EDĽP (zákaz diskriminácie);

b)

s odkazom na obmedzenie pri zaplatení odškodnenia:

možno podmienku poskytnutia odškodnenia stanovenú v článku 11 ods. 3 zákona č. 122/2016 (ustanovenia týkajúce sa dodržiavania záväzkov vyplývajúcich z členstva Talianska v Európskej únii – Európsky zákon 2015 – 2016) v znení neskorších predpisov (podľa článku 6 zákona č. 167 z 20. novembra 2017 a článku 1 ods. 593 až 596 zákona č. 145 z 30. decembra 2018), ktorá znie: „v každom prípade v medziach možností fondu uvedeného v odseku 14“, pričom neexistuje predpis, ktorý by od Talianskej republiky vyžadoval vyčlenenie prostriedkov, ktoré by bolo možné konkrétne použiť na zaplatenie odškodnenia, zároveň by sa určovali na štatistickom základe a v každom prípade by boli konkrétne spôsobilé v primeranom čase odškodniť oprávnené osoby, považovať za „spravodlivé a primerané odškodnenie pre obete“ v rámci vykonania ustanovenia článku 12 ods. 2 smernice 2004/80?


(1)  Názov prejednávanej veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu žiadneho z účastníkov konania.

(2)  Smernica Rady 2004/80/ES z 29. apríla 2004 o odškodňovaní obetí trestných činov (Ú. v. EÚ L 261, 2004, s. 15; Mim. vyd. 19/007, s. 65).