–

litovská vláda, v zastúpení: K. Dieninis a V. Kazlauskaitė‑Švenčionienė, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: E. Montaguti a A. Steiblytė, splnomocnené zástupkyne,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 21 ods. 1 ZFEÚ.

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi I. J. a Registrų centras VI (Centrum registrov, Litva) vo veci zamietnutia žiadosti I. J. o zápis údajov týkajúcich sa jej majetkového režimu do vnútroštátneho registra manželských zmlúv zo strany tohto centra.

3

Článok 21 ods. 1 ZFEÚ stanovuje:

„Každý občan Únie má právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov, pričom podlieha obmedzeniam a podmienkam ustanoveným v zmluvách a v opatreniach prijatých na ich vykonanie.“

4

Ustanovenie § 3.101 Lietuvos Respublikos civilinis kodeksas (Občiansky zákonník Litovskej republiky, ďalej len „Občiansky zákonník“), nazvaný „Manželská zmluva“, stanovuje:

„Manželská zmluva je dohoda uzavretá manželmi, ktorá určuje ich majetkové práva a povinnosti počas manželstva, ako aj v prípade rozvodu alebo právnej rozluky (rozluky).“

5

Ustanovenie § 3.103 Občianskeho zákonníka, nazvaný „Forma manželskej zmluvy“, stanovuje:

„1.   Manželská zmluva sa uzatvára vo forme notárskej zápisnice.

2.   Manželská zmluva a všetky jej zmeny sa zapisujú do registra manželských zmlúv…

3.   Manželská zmluva a jej zmeny sú uplatniteľné voči tretím osobám len vtedy, ak zmluva a jej zmeny boli zapísané do registra manželských zmlúv. Toto pravidlo sa neuplatní, ak v čase uzavretia právneho úkonu tretie osoby vedeli o manželskej zmluve alebo jej zmenách.“

6

Prostredníctvom Lietuvos Respublikos Vyriausybės nutarimas č. 1284 „Dėl Vedybų sutarčių registro nuostatų patvirtinimo“ (uznesenie vlády Litovskej republiky č. 1284, ktorým sa schvaľujú nariadenia o registri manželských zmlúv) z 13. augusta 2002 (Žin., 2002, č. 82‑3523), vláda Litovskej republiky prijala pravidlá uplatniteľné na register manželských zmlúv. Tieto pravidlá boli zmenené, pričom znením uplatniteľným na spor vo veci samej je podľa vnútroštátneho súdu znenie z 10. septembra 2015, zmenené Lietuvos Respublikos Vyriausybės nutarimas Nr. 773 (uznesenie vlády Litovskej republiky č. 773) z 8. júla 2020 (TAR, 2020, č. 2020‑15562) (ďalej len „pravidlá uplatniteľné na register manželských zmlúv“).

7

Podľa bodu 13 pravidiel uplatniteľných na register manželských zmlúv:

„Do registra sa zapisujú:

13.1. manželské zmluvy,

…

13.3. skutočnosti týkajúce sa rozdelenia majetku uvedené v [Občianskom zákonníku].“

8

Bod 17 týchto pravidiel stanovoval:

„V registri sa spracúvajú údaje o rozdelení tohto majetku:

…

…

…

9

Kapitola IV týchto pravidiel upravuje zápis právnych skutočností a právnych aktov do registra, ktoré podliehajú registrácii. Táto kapitola obsahuje okrem iného body 67 a 68, ktoré znejú takto:

„67. Manželská zmluva alebo zmluva o spolužití uzavretá v cudzom štáte môže byť zapísaná do registra, ak obsahuje osobné identifikačné číslo pridelené litovským registrom obyvateľov aspoň jednej zo zmluvných strán.

68. Ak chce jeden z manželov alebo partnerov zapísať manželskú zmluvu alebo zmluvu o spolužití osvedčenú v cudzom štáte, zapísať zmeny takejto zmluvy alebo zapísať údaje o ukončení takejto zmluvy, môže tieto údaje predložiť na zápis do registra osobne alebo prostredníctvom oprávnenej osoby, poštou alebo elektronicky, v súlade s postupom stanoveným správcom registra.“

10

Žalobkyňa vo veci samej je občiankou Únie a je zapísaná v litovskom registri obyvateľov. Z tohto dôvodu disponuje osobným identifikačným číslom prideleným orgánom, ktorý vedie tento register, ako aj preukazom totožnosti, na ktorom je toto číslo uvedené.

11

V roku 2006 žalobkyňa vo veci samej a C. B., taliansky štátny príslušník, uzavreli manželstvo v Taliansku. Manželstvo bolo zapísané do registra manželstiev talianskej obce. Výpis zo sobášneho listu obsahuje poznámku, podľa ktorej si manželia zvolili režim oddeleného majetku.

12

Dotknuté manželstvo bolo zapísané na matričných úradoch v Litve.

13

Dňa 15. februára 2022 žalobkyňa vo veci samej podala na Centrum registrov návrh na zápis právnej skutočnosti týkajúcej sa jej majetkového režimu do registra manželských zmlúv, konkrétne rozdelenia majetku medzi manželmi.

14

Rozhodnutím z 9. marca 2022 Centrum registrov zamietlo túto žiadosť z dôvodu, že fyzická osoba nie je oprávnená poskytovať Centru registrov údaje o rozdelení majetku medzi manželmi, v dôsledku čoho rozdelenie predmetného majetku nemohlo byť na žiadosť žalobkyne vo veci samej zapísané do registra manželských zmlúv. Centrum registrov vysvetlilo, že výpis zo sobášneho listu predložený žalobkyňou vo veci samej by mohol byť zapísaný do registra manželských zmlúv ako manželská zmluva, keby predložila dodatok k sobášnemu listu osvedčený notárom alebo iným príslušným talianskym štátnym úradníkom, v ktorom by bolo uvedené litovské osobné identifikačné číslo aspoň jedného z manželov.

15

Žalobkyňa vo veci samej následne predložila kópiu e‑mailu, z ktorého vyplýva, že požiadala dotknutý matričný úrad v Taliansku o vydanie kópie sobášneho listu obsahujúceho jej osobné identifikačné číslo, ako je uvedené v jej preukaze totožnosti. Tento matričný úrad odmietol doplniť túto poznámku na výpis zo sobášneho listu z dôvodu, že nebol schopný potvrdiť pravosť uvedeného osobného identifikačného čísla žalobkyne vo veci samej.

16

Táto žalobkyňa preto podala na Vilniaus apygardos administracinis teismas (Krajský správny súd Vilnius, Litva) žalobu proti rozhodnutiu z 9. marca 2022. Rozsudkom z 29. júna 2022 bola táto žaloba zamietnutá ako nedôvodná najmä z dôvodu, že podmienky zápisu „zmluvy uzavretej v zahraničí“ do registra manželských zmlúv, ako sú stanovené v bode 67 pravidiel uplatniteľných na register manželských zmlúv, neboli splnené, keďže v manželskej zmluve nebolo uvedené litovské osobné identifikačné číslo aspoň jednej zo zmluvných strán.

17

Žalobkyňa vo veci samej podala proti tomuto rozsudku odvolanie na Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd, Litva), vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

18

Na úvod tento súd uvádza, že žalobkyňa vo veci samej sa v skutočnosti nedomáha zápisu rozdelenia majetku do registra manželských zmlúv, na ktorom sa manželia dohodli, ale svojej manželskej zmluvy uzavretej v inom členskom štáte než v Litovskej republike. Na jej právne postavenie sa vzťahuje bod 68 pravidiel uplatniteľných na register manželských zmlúv, podľa ktorého jeden z manželov môže požiadať o zápis manželskej zmluvy overenej „v zahraničí“ do registra manželských zmlúv.

19

V tejto súvislosti uvádza, že takýto zápis podlieha podmienke stanovenej v bode 67 týchto pravidiel, aby predmetná manželská zmluva obsahovala litovské osobné identifikačné číslo aspoň jednej zo zmluvných strán.

20

Vnútroštátny súd pritom konštatuje, že litovské osobné identifikačné číslo žalobkyne vo veci samej nie je uvedené v jej sobášnom liste, pretože príslušný taliansky matričný úrad odmietol zapísať tento údaj, keďže podmienka stanovená v bode 67 týchto pravidiel nebola splnená.

21

Tento súd uvádza, že takáto podmienka je však stanovená len pre manželské zmluvy uzavreté mimo Litvy a že pravidlá uplatniteľné na register manželských zmlúv neposkytujú žiadnu alternatívu, pokiaľ ide o identifikáciu zmluvných strán manželskej zmluvy uzavretej „v zahraničí“.

22

Za týchto okolností sa tento súd pýta, či právnu úpravu zavedenú pravidlami uplatniteľnými na register manželských zmlúv možno považovať za takú, že môže obmedziť právo priznané každému občanovi Únie slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov, ako je zakotvené v článku 21 ods. 1 ZFEÚ.

23

Za týchto podmienok Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd, Litva) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 21 ods. 1 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej manželská zmluva uzavretá v inom členskom štáte [Európskej únie] nemôže byť zapísaná do registra manželských zmlúv, ak neobsahuje osobné identifikačné číslo aspoň jednej zo zmluvných strán, ktoré je uvedené v registri obyvateľov Litovskej republiky, pokiaľ za okolností, o aké ide v prejednávanej veci, príslušné orgány členského štátu, v ktorom bola uzavretá manželská zmluva, odmietnu poskytnúť výpis z tejto zmluvy doplnený o príslušné osobné identifikačné údaje?“

24

Litovská vláda tvrdí, že návrh na začatie prejudiciálneho konania je neprípustný. Tvrdí, že po zmenách pravidiel uplatniteľných na register manželských zmlúv, ktoré boli prijaté právnou úpravou, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2023, tieto pravidlá už nestanovujú, že manželská zmluva uzavretá v zahraničí musí na účely svojho zápisu do vnútroštátneho registra manželských zmlúv uvádzať litovské osobné identifikačné číslo aspoň jedného z manželov. Prejudiciálna otázka je teda irelevantná, a preto už nie je potrebné, aby o nej Súdny dvor rozhodol.

25

V odpovedi na žiadosť Súdneho dvora o informácie, ktorá bola zaslaná vnútroštátnemu súdu 16. októbra 2024, tento súd uviedol, že tieto zmeny sa neuplatňujú ratione temporis na spor vo veci samej.

26

Okrem toho tento súd spresnil, že žalobkyňa vo veci samej nevzala späť svoje odvolanie a že podľa informácií, ktoré mal k dispozícii, nepodala nový návrh na zápis do registra manželských zmlúv po nadobudnutí účinnosti týchto zmien. Vnútroštátny súd je tak naďalej povinný rozhodnúť o zákonnosti a dôvodnosti rozhodnutia z 9. marca 2022.

27

V tejto súvislosti Súdny dvor opakovane zdôraznil, že konanie, ktoré upravuje článok 267 ZFEÚ, je nástrojom spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi, prostredníctvom ktorého Súdny dvor poskytuje týmto súdom výklad práva Únie potrebný na vyriešenie sporov, ktoré prejednávajú, pričom odôvodnením návrhu na začatie prejudiciálneho konania nie je formulovanie poradných názorov na všeobecné alebo hypotetické otázky, ale potreba, ktorá je vnútorne spätá s efektívnym riešením určitého sporu [pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. decembra 1981, Foglia, 244/80, EU:C:1981:302, bod 18, ako aj z 9. januára 2024, G. a i. (Vymenovanie sudcov na všeobecné súdy v Poľsku), C‑181/21 a C‑269/21, EU:C:2024:1, bod 62].

28

Ako vyplýva zo samotného znenia článku 267 ZFEÚ, požadované rozhodnutie o prejudiciálnej otázke musí byť „nevyhnutné“ na to, aby umožnilo vnútroštátnemu súdu „vydať rozsudok“ vo veci, ktorá mu bola predložená [rozsudky zo 17. februára 2011, Weryński, C‑283/09, EU:C:2011:85, bod 35, ako aj z 9. januára 2024, G. a i. (Vymenovanie sudcov na všeobecné súdy v Poľsku), C‑181/21 a C‑269/21, EU:C:2024:1, bod 63].

29

Súdny dvor tak pripomenul, že zo znenia a systematiky článku 267 ZFEÚ vyplýva, že prejudiciálne konanie predovšetkým predpokladá, že pred vnútroštátnymi súdmi skutočne prebieha konanie, v rámci ktorého majú vydať rozhodnutie, pri ktorom budú môcť zohľadniť rozsudok v prejudiciálnom konaní [pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. apríla 1988, Pardini, 338/85, EU:C:1988:194, point 11, ako aj z 9. januára 2024, G. a i. (Vymenovanie sudcov na všeobecné súdy v Poľsku), C‑181/21 a C‑269/21, EU:C:2024:1, bod 64].

30

V prejednávanej veci zo skutočností uvedených v bodoch 25 a 26 tohto rozsudku vyplýva, že odpoveď Súdneho dvora na otázku položenú vnútroštátnym súdom je nevyhnutná na to, aby tento súd mohol rozhodnúť o žalobe, ktorú prejednáva.

31

Z uvedeného vyplýva, že návrh na začatie prejudiciálneho konania je prípustný.

32

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 21 ods. 1 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, ktorá podmieňuje zápis manželskej zmluvy uzavretej v inom členskom štáte do vnútroštátneho registra manželských zmlúv tým, že táto zmluva musí obsahovať osobné identifikačné číslo aspoň jedného z manželov pridelené týmto prvým členským štátom, hoci taká podmienka nie je stanovená pre zápis manželskej zmluvy uzavretej v tomto členskom štáte do tohto registra.

33

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že postavenie občana Únie, ktoré má žalobkyňa vo veci samej na základe článku 20 ods. 1 ZFEÚ, predstavuje základné postavenie štátnych príslušníkov členských štátov [pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. septembra 2001, Grzelczyk, C‑184/99, EU:C:2001:458, bod 31; zo 4. októbra 2024, Mirin, C‑4/23, EU:C:2024:845, bod 51, a z 29. apríla 2025, Komisia/Malta (Občianstvo investorom), C‑181/23, EU:C:2025:283, bod 92].

34

Toto postavenie umožňuje tým štátnym príslušníkom, ktorí sa nachádzajú v rovnakej situácii, aby sa s nimi v rozsahu vecnej pôsobnosti Zmluvy bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť a bez toho, aby boli dotknuté výnimky výslovne stanovené v tejto súvislosti, z právneho hľadiska zaobchádzalo rovnako [pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. septembra 2001, Grzelczyk, C‑184/99, EU:C:2001:458, bod 31, ako aj z 25. júla 2018, A (Pomoc pre zdravotne postihnutú osobu), C‑679/16, EU:C:2018:601, bod 56].

35

Medzi situácie, ktoré patria do pôsobnosti ratione materiae práva Únie, patria tie, ktoré sa týkajú výkonu základných slobôd zaručených Zmluvou, najmä tých, ktoré sa týkajú slobody pohybu a pobytu na území členských štátov, ako ju priznáva článok 21 ZFEÚ [rozsudky z 24. novembra 1998, Bickel a Franz, C‑274/96, EU:C:1998:563, body 15 a 16, ako aj z 25. júla 2018, A (Pomoc pre zdravotne postihnutú osobu), C‑679/16, EU:C:2018:601, bod 57].

36

Za súčasného stavu práva Únie patrí zavedenie registrov manželských zmlúv a pravidiel týkajúcich sa ich fungovania do právomoci členských štátov. Pri výkone tejto právomoci však musia tieto členské štáty dodržiavať právo Únie, a predovšetkým ustanovenia Zmluvy o FEÚ, ktoré priznávajú každému občanovi Únie právo voľne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov, pričom na tento účel uznajú osobný stav stanovený v inom členskom štáte v súlade s právom tohto štátu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 2. októbra 2003, Garcia Avello, C‑148/02, EU:C:2003:539, bod 25; zo 14. decembra 2021, Stolična obština, Rajon Pančarevo, C‑490/20, EU:C:2021:1008, bod 52, a zo 4. októbra 2024, Mirin, C‑4/23, EU:C:2024:845, bod 53).

37

V prejednávanej veci je nesporné, že žalobkyňa vo veci samej ako občianka Únie využila svoju slobodu pohybu. Pri výkone tohto práva uzavrela v Taliansku manželskú zmluvu, ktorú teraz chce nechať zapísať do registra manželských zmlúv v Litve.

38

Tento zápis bol zamietnutý z dôvodu, že táto zmluva neobsahovala osobné identifikačné číslo pridelené týmto štátom aspoň jednému z manželov.

39

Po prvé z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že podmienka týkajúca sa uvedenia osobného identifikačného čísla aspoň jedného z manželov v manželskej zmluve je stanovená len pre manželské zmluvy uzavreté v inom členskom štáte, než je členský štát registrácie.

40

Po druhé treba uviesť, ako to v podstate urobil generálny advokát v bodoch 59, 61 a 77 svojich návrhov, že forma verejnej listiny sa spravuje právom členského štátu, v ktorom bol tento právny akt vyhotovený. Dodržanie podmienky týkajúcej sa uvedenia osobného identifikačného čísla aspoň jedného z manželov v manželskej zmluve tak závisí od formálnych podmienok stanovených právnym poriadkom miesta uzavretia zmluvy.

41

V prejednávanej veci vnútroštátna právna úprava členského štátu registrácie, teda Litovskej republiky, rozlišuje na jednej strane medzi manželskými zmluvami uzatvorenými na jeho území, ktoré môžu byť zapísané do registra manželských zmlúv bez osobitnej požiadavky týkajúcej sa uvedenia osobného identifikačného čísla prideleného týmto členským štátom, a na druhej strane zmluvami uzavretými v inom členskom štáte, ktoré musia obsahovať takéto číslo, bez ohľadu na formálne podmienky stanovené právom miesta uzavretia zmluvy.

42

V tejto súvislosti Súdny dvor opakovane rozhodol, že vnútroštátna právna úprava, ktorá niektorých štátnych príslušníkov členského štátu znevýhodňuje len z toho dôvodu, že uplatnili svoju slobodu pohybu a pobytu na území iného členského štátu, predstavuje obmedzenie práv, ktoré sú v článku 21 ods. 1 ZFEÚ priznané každému občanovi Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. júla 2006, De Cuyper, C‑406/04, EU:C:2006:491, bod 39, a z 19. novembra 2020, ZW, C‑454/21, EU:C:2020:947, bod 30).

43

Ako pritom v podstate uviedol generálny advokát v bode 54 svojich návrhov, nemožnosť zapísať manželskú zmluvu do registra manželských zmlúv má vplyv na právne postavenie manželov, keďže ich zbavuje možnosti využiť opatrenie vnútroštátneho práva, ktoré umožňuje zabezpečiť ochranu ich majetkových záujmov.

44

Treba teda konštatovať, že právna úprava členského štátu, ktorá podmieňuje zápis manželskej zmluvy uzavretej v inom členskom štáte do vnútroštátneho registra manželských zmlúv tým, že táto zmluva musí obsahovať osobné identifikačné číslo aspoň jedného z manželov pridelené týmto prvým členským štátom, zavádza rozdielne zaobchádzanie medzi občanmi tohto členského štátu, ktorí využili svoje právo pohybu a pobytu, a tými, ktorí tak neurobili.

45

Toto rozdielne zaobchádzanie môže ovplyvniť, ba dokonca obmedziť právo pohybu a pobytu občanov Únie v zmysle článku 21 ods. 1 ZFEÚ.

46

V súlade s ustálenou judikatúrou však obmedzenie právo pohybu a pobytu občanov Únie, ktoré je nezávislé od štátnej príslušnosti dotknutých osôb, môže byť odôvodnené, ak je založené na objektívnych dôvodoch všeobecného záujmu a je primerané cieľu, ktorý legitímne sleduje predmetná vnútroštátna právna úprava. Toto opatrenie je primerané vtedy, ak popri tom, že je spôsobilé realizovať sledovaný cieľ, nejde nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie toho cieľa (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. júla 2006, De Cuyper, C‑406/04, EU:C:2006:491, body 40 a 42, a z 19. novembra 2020, ZW, C‑454/19, EU:C:2020:947, bod 36).

47

V tejto súvislosti treba uviesť, že litovská vláda tvrdila, že podmienka, aby manželská zmluva uzavretá v inom členskom štáte, než je členský štát registrácie, uvádzala osobné identifikačné číslo aspoň jedného z manželov, mala za cieľ umožniť identifikáciu osôb, ktoré uzavreli túto zmluvu, ako aj zabezpečiť presnosť a pravdivosť údajov uvedených v registri manželských zmlúv. V tejto súvislosti spresnila, že táto podmienka vyplýva zo skutočnosti, že údaje týkajúce sa manželských zmlúv uzavretých v inom členskom štáte, než je členský štát registrácie, môžu poskytnúť fyzické osoby, zatiaľ čo údaje týkajúce sa manželských zmlúv uzavretých v Litve môže poskytnúť len notár, ktorý osvedčil manželskú zmluvu, alebo súd prostredníctvom osobitného softvéru.

48

Ako v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 46, 65 a 66 svojich návrhov, registre manželských zmlúv zaručujú presnosť a pravdivosť údajov, ktoré obsahujú, čím prostredníctvom zverejnenia, ktoré zavádzajú, prispievajú k zabezpečeniu právnej istoty, v dôsledku čoho možno usudzovať, že vytvorenie týchto registrov je založené na objektívnych dôvodoch všeobecného záujmu, ktoré môžu odôvodniť obmedzenie práva priznaného každému občanovi Únie slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov, ako je zakotvená v článku 21 ods. 1 ZFEÚ.

49

Vzhľadom na to, že osobné identifikačné číslo predstavuje údaj, ktorý zabezpečuje správnu identifikáciu fyzických osôb, požiadavka uviesť ho v manželskej zmluve, ak je táto zmluva uzavretá v inom členskom štáte, než je členský štát zápisu, a ak ho fyzické osoby uvedú v registri manželských zmlúv, sa preto zdá byť vhodná na dosiahnutie cieľa sledovaného vnútroštátnou právnou úpravou dotknutou vo veci samej, ktorým je zabezpečiť presnosť a pravdivosť údajov uvedených v tomto registri.

50

Naopak, pokiaľ ide o nevyhnutnosť tejto podmienky, treba uviesť, ako uviedol generálny advokát v bode 74 svojich návrhov, že osobné identifikačné číslo nie je jediným údajom umožňujúcim zabezpečiť správnu identifikáciu osoby, ktorá si želá zapísať svoju manželskú zmluvu do registra manželských zmlúv. Ďalšie údaje obsiahnuté v tejto zmluve, ako sú najmä priezvisko, meno, dátum a miesto narodenia tejto osoby, prípadne aj číslo dokumentu predloženého pri uzavretí manželskej zmluvy, môžu zabezpečiť správnosť a pravdivosť údajov nachádzajúcich sa v tomto registri, čo však prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

51

Ak je to tak, podmienku uvedenia osobného identifikačného čísla aspoň jedného z manželov do manželskej zmluvy uzavretej v inom členskom štáte, než je členský štát registrácie, treba považovať za podmienku, ktorá ide nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného cieľa.

52

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 21 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, ktorá podmieňuje zápis manželskej zmluvy uzavretej v inom členskom štáte do vnútroštátneho registra manželských zmlúv tým, že táto zmluva musí obsahovať osobné identifikačné číslo aspoň jedného z manželov pridelené týmto prvým členským štátom, hoci taká podmienka nie je stanovená pre zápis manželskej zmluvy uzavretej v tomto členskom štáte do tohto registra a údaje obsiahnuté v tejto zmluve umožňujú identifikáciu osôb, ktoré ju uzavreli.

53

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

Článok 21 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, ktorá podmieňuje zápis manželskej zmluvy uzavretej v inom členskom štáte do vnútroštátneho registra manželských zmlúv tým, že táto zmluva musí obsahovať osobné identifikačné číslo aspoň jedného z manželov pridelené týmto prvým členským štátom, hoci taká podmienka nie je stanovená pre zápis manželskej zmluvy uzavretej v tomto členskom štáte do tohto registra a údaje obsiahnuté v tejto zmluve umožňujú identifikáciu osôb, ktoré ju uzavreli.