–

Jakub Cupriak‑Trojan a Mateusz Trojan, v zastúpení: P. Knut, A. Kula a A. Mazurczak, adwokaci,

–

Wojewoda Mazowiecki, v zastúpení: K. Płowucha, radca prawny,

–

Prokurator Prokuratury Okręgowej w Warszawie, v zastúpení: M. Gawarecka a B. Nowak,

–

Prokurator Regionalny w Warszawie, v zastúpení: M. Adamajtys a H. Więckowska,

–

poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, M. Malczewska a A. Siwek‑Ślusarek, splnomocnení zástupcovia,

–

nemecká vláda, v zastúpení: J. Möller a R. Kanitz, splnomocnení zástupcovia,

–

španielska vláda, v zastúpení: A. Pérez‑Zurita Gutiérrez a A. Torró Molés, splnomocnení zástupcovia,

–

maďarská vláda, v zastúpení: Z. Biró‑Tóth a M. Z. Fehér, splnomocnení zástupcovia,

–

holandská vláda, v zastúpení: M. K. Bulterman a A. Hanje, splnomocnené zástupkyne,

–

Európska komisia, v zastúpení: J. Hottiaux a E. Montaguti, splnomocnené zástupkyne,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 20 ods. 2 písm. a) a článku 21 ods. 1 ZFEÚ v spojení s článkom 7 a článkom 21 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), ako aj článkom 2 bodom 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Ú. v. EÚ L 158, 2004, s. 77; Mim. vyd. 05/005, s. 46).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi pánmi Jakubom Cupriakom‑Trojanom a Mateuszom Trojanom (ďalej spoločne len „manželia dotknutí vo veci samej“) na jednej strane a Wojewoda Mazowiecki (Mazovský vojvoda, Poľsko) na druhej strane vo veci žiadosti o uznanie a prepis ich sobášneho listu týkajúceho sa manželstva uzavretého v Nemecku do poľskej matriky.

3

Podľa článku 4 ods. 2 ZEÚ:

„[Európska] únia rešpektuje rovnosť členských štátov pred zmluvami, ako aj ich národnú identitu, obsiahnutú v ich základných politických a ústavných systémoch vrátane regionálnych a miestnych samospráv. Rešpektuje ich základné štátne funkcie, najmä zabezpečovanie územnej celistvosti štátu, udržiavanie verejného poriadku a zabezpečovanie národnej bezpečnosti. Predovšetkým národná bezpečnosť ostáva vo výlučnej zodpovednosti každého členského štátu.“

4

Článok 20 ZFEÚ stanovuje:

„1.   Týmto sa ustanovuje občianstvo Únie. Občanom Únie je každá osoba, ktorá má štátnu príslušnosť členského štátu. Občianstvo Únie dopĺňa štátne občianstvo a nenahrádza ho.

2.   Občania Únie požívajú práva a podliehajú povinnostiam ustanoveným v zmluvách. Majú okrem iného:

…

Tieto práva sa uplatňujú v súlade s podmienkami a obmedzeniami vymedzenými v zmluvách a opatreniami prijatými na ich vykonanie.“

5

Článok 21 ods. 1 ZFEÚ stanovuje:

„Každý občan Únie má právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov, pričom podlieha obmedzeniam a podmienkam ustanoveným v zmluvách a v opatreniach prijatých na ich vykonanie.“

6

Článok 7 Charty, nazvaný „Rešpektovanie súkromného a rodinného života“, uvádza:

„Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a komunikácie.“

7

Článok 9 Charty s názvom „Právo uzavrieť manželstvo a právo založiť rodinu“ stanovuje:

„Právo uzavrieť manželstvo a právo založiť rodinu sa zaručuje v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon týchto práv.“

8

Článok 21 Charty, nazvaný „Nediskriminácia“, v odseku 1 stanovuje:

„Zakazuje sa akákoľvek diskriminácia najmä z dôvodu… sexuálnej orientácie.“

9

Podľa článku 1 písm. a) smernice 2004/38 sa táto smernica týka najmä podmienok uplatňovania práva voľného pohybu a pobytu v rámci územia členských štátov občanmi Únie a ich rodinnými príslušníkmi.

10

Článok 2 bod 2 tejto smernice vymedzuje pojem „rodinný príslušník“ na účely tejto smernice. Podľa jej článku 2 bodu 2 písm. a) je takýmto rodinným príslušníkom „manželský partner“.

11

Článok 18 Konstytucja Rzeczypospolitej Polskiej (Ústava Poľskej republiky; ďalej len „Ústava“) stanovuje:

„Poľská republika zaručuje a chráni manželstvo ako zväzok ženy a muža, rodinu, materstvo a rodičovstvo.“

12

V článku 47 Ústavy sa uvádza:

„Každý má právo na právnu ochranu svojho súkromného a rodinného života, dôstojnosti a dobrého mena a má právo rozhodovať o svojom osobnom živote.“

13

Článok 1 § 1 ustawa – Kodeks rodzinny i opiekuńczy (zákon o rodine a poručníctve) z 25. februára 1964 (Dz. U. č. 9, položka 59), v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti vo veci samej stanovuje:

„Manželstvo sa uzavrie, keď muž a žena, ktorí sú súčasne prítomní, vyhlásia pred vedúcim matričného úradu, že vstupujú do manželstva.“

14

Podľa článku 3 ustawa – Prawo o aktach stanu cywilnego (zákon o dokumentoch o osobnom stave) z 28. novembra 2014 (Dz. U., položka 1741), v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti vo veci samej (ďalej len „zákon o dokumentoch o osobnom stave“):

„Dokumenty o osobnom stave predstavujú jediný dôkaz o skutočnostiach, ktoré sú v nich uvedené; ich nepravdivosť možno preukázať len v rámci súdneho konania.“

15

Článok 104 tohto zákona znie takto:

„1.   Zahraničný doklad o osobnom stave, ktorý predstavuje dôkaz o udalosti a jej zápise, možno prostredníctvom prepisu preniesť do matriky.

2.   Prepis spočíva vo vernom a doslovnom prenesení obsahu zahraničného dokladu o osobnom stave, a to po jazykovej aj formálnej stránke, bez zmeny pravopisu mien a priezvisk osôb uvedených v zahraničnom doklade o osobnom stave.

…

5.   Prepis do matriky je povinný, ak poľský občan, ktorého sa týka zahraničný matričný doklad, je držiteľom dokladu o osobnom stave, ktorý potvrdzuje staršie udalosti, vydaného na území Poľskej republiky, a pokiaľ tento občan žiada o vykonanie úkonu vyžadujúceho zápis do matriky alebo žiada o vydanie poľského preukazu totožnosti alebo čísla PESEL [identifikačné číslo fyzických osôb poľskej štátnej príslušnosti].

…“

16

Článok 105 ods. 1 uvedeného zákona znie:

„Obsah zahraničného dokladu o osobnom stave sa prenáša do matriky formou materiálno‑technického aktu uvedením zmienky o prepise v doklade o osobnom stave.“

17

Článok 107 tohto zákona stanovuje:

„Vedúci matričného úradu odmietne vykonať prepis v nasledujúcich prípadoch:

…

18

Článok 7 ustawa – Prawo prywatne międzynarodowe (zákon o medzinárodnom práve súkromnom) zo 4. februára 2011 (Dz. U. č. 80, položka 432), v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti vo veci samej, stanovuje:

„Cudzie právo sa neuplatňuje, pokiaľ by jeho vykonanie vyvolalo účinky, ktoré sú v rozpore so základnými zásadami právneho poriadku Poľskej republiky.“

19

Článok 1138 ustawa – Kodeks postępowania cywilnego (Občiansky súdny poriadok) zo 17. novembra 1964 (Dz. U. č. 43, položka 296), v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti vo veci samej, uvádza:

„Zahraničné verejné listiny majú rovnakú dôkaznú silu ako poľské verejné listiny. …“

20

Pán Cupriak‑Trojan, s dvojitou poľskou a nemeckou štátnou príslušnosťou, a pán Trojan, poľský štátny príslušník, uzavreli 6. júna 2018 manželstvo v Berlíne (Nemecko). Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že v čase podania návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa zdržiavali v Nemecku, ale chceli odísť do Poľska a zdržiavať sa tam ako manželský pár.

21

V dôsledku uzavretia tohto manželstva si pán Cupriak‑Trojan pripojil priezvisko pána Trojana k svojmu vlastnému priezvisku ako druhé v poradí. Na žiadosť pána Cupriaka‑Trojana Kierownik Urzędu Stanu Cywilnego m.st. Warszawy (vedúci matričného úradu Varšava, Poľsko) prijal rozhodnutie, ktorým sa jeho priezvisko rovnakým spôsobom zmenilo v Poľsku.

22

Okrem toho pán Cupriak‑Trojan podal u vedúceho matričného úradu Varšava žiadosť o prepis sobášneho listu týkajúceho sa manželstva uzavretého v Nemecku do poľskej matriky. Rozhodnutím z 8. augusta 2019 bola táto žiadosť zamietnutá z dôvodu, že poľské právo neupravuje manželstvo osôb rovnakého pohlavia a z tohto dôvodu prepis takéhoto zahraničného sobášneho listu porušuje základné zásady zakotvené v právnom poriadku Poľskej republiky.

23

Manželia dotknutí vo veci samej napadli toto rozhodnutie pred Mazovským vojvodom. Tento vojvoda potvrdil uvedené rozhodnutie a tiež konštatoval rozpor medzi formou nemeckého sobášneho listu a jeho poľským ekvivalentom. Vojvoda sa domnieval, že v prípade prepisu sobášneho listu týkajúceho sa uzavretia manželstva v Nemecku by vedúci matričného úradu musel zapísať krstné mená a priezviská oboch mužov, pričom jeden z nich by bol uvedený v rubrike „žena“. Vzhľadom na to, že v Poľsku možno manželstvo uzavrieť len medzi mužom a ženou, by však bolo neprípustné zapísať dvoch mužov do matriky ako manželov bez ohľadu na označenie jednotlivých rubrík vo vzorovom akte.

24

Manželia dotknutí vo veci samej podali proti rozhodnutiu Mazovského vojvodu žalobu na Wojewódzki Sąd Administracyjny w Warszawie (Vojvodský správny súd Varšava, Poľsko), pričom konkrétne tvrdili, že povinnosť chrániť manželstvo ako zväzok medzi mužom a ženou, ako je stanovená v článku 18 Ústavy, nemá za následok zákaz uznania manželstva uzavretého v zahraničí medzi dvoma osobami rovnakého pohlavia.

25

Rozsudkom z 1. júla 2020 tento súd zamietol túto žalobu najmä z dôvodu, že prepis sobášneho listu, o aký ide vo veci samej, porušuje základné zásady zakotvené v poľskom právnom poriadku v zmysle článku 107 bodu 3 zákona o dokumentoch o osobnom stave. Prijatie argumentácie manželov dotknutých vo veci samej by totiž viedlo k tomu, že vo vnútroštátnom právnom poriadku by koexistovali manželstvá uzavreté medzi ženou a mužom a manželstvá uzavreté medzi osobami rovnakého pohlavia, čo nie je upravené ani v Ústave, ani vo vnútroštátnych zákonoch, najmä v zákone o rodine a poručníctve, znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti vo veci samej. Uvedený súd sa tiež domnieval, že odmietnutie prepisu takéhoto sobášneho listu neporušuje ani články 8 a 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (ďalej len „EDĽP“), v spojení s článkom 12 tohto dohovoru, ani článok 21 ods. 1 ZFEÚ. Spor vo veci samej sa totiž vzťahuje na otázku týkajúcu sa osobného stavu, ktorá nesúvisí s právom na pohyb a pobyt v členskom štáte.

26

Manželia dotknutí vo veci samej proti tomuto rozsudku podali kasačný opravný prostriedok na Naczelny Sąd Administracyjny (Najvyšší správny súd, Poľsko), ktorý je vnútroštátnym súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. Domnievajú sa, že neuznanie ich manželstva predstavuje neprimerané obmedzenie ich slobody pohybu a pobytu na území členských štátov z dôvodu odlišného posúdenia ich osobného stavu v Poľsku a Nemecku. To ich odrádza od výkonu tejto slobody pohybu, ba dokonca im v jej výkone bráni. Konkrétne perspektíva, že budú žiť v dvoch odlišných režimoch osobného stavu, a to ako osoby zosobášené v Nemecku a ako slobodné osoby v Poľsku, a že nebudú môcť v Poľsku pokračovať v rovnakom súkromnom a rodinnom živote, aký vedú v Nemecku, ich môže odradiť od pobytu na území Poľskej republiky.

27

Vnútroštátny súd má pochybnosti o výklade článku 20 ods. 2 písm. a) a článku 21 ods. 1 ZFEÚ v spojení s článkom 7 a článkom 21 ods. 1 Charty.

28

Tento súd poukazuje na to, že v Poľsku prepis zahraničného dokladu o osobnom stave spočíva v tom, že obsah tohto dokladu sa verne a doslovne prenesie do poľskej matriky, a to tak po jazykovej, ako aj formálnej stránke bez zmeny pravopisu mien a priezvisk osôb uvedených v danom doklade. Jeho obsah sa prenesie do matriky formou materiálno‑technického aktu a o prepise sa v doklade o osobnom stave uvedie poznámka. Prepis vedie k vzniku poľského dokladu o osobnom stave, ktorý je „oddelený“ od pôvodného dokladu, v ktorom je zaznamenaná udalosť, a jeho ďalší osud v poľskom právnom poriadku je nezávislý od osudu zahraničného dokladu. Podľa článku 3 zákona o dokumentoch o osobnom stave má prepis cudzieho dokladu o osobnom stave priamy právny účinok spočívajúci vo vytvorení poľského dokladu o osobnom stave, ktorý má rovnakú dôkaznú silu ako doklady o osobnom stave vystavené v Poľsku.

29

Vnútroštátny súd uvádza, že otázky osobného stavu a s nimi súvisiace normy týkajúce sa manželstva patria do právomoci členských štátov. Kladie si však otázku, či rozdiel medzi normami uplatniteľnými v Nemecku a normami uplatniteľnými Poľsku nemá za následok zásah do slobody pohybu a pobytu v rámci území členských štátov priznanej každému občanovi Únie.

30

V tejto súvislosti vnútroštátny súd s odkazom na rozsudok z 24. novembra 2016, Parris (C‑443/15, EU:C:2016:897, bod 59), zdôrazňuje, že členské štáty disponujú voľnou úvahou pri zavedení alebo nezavedení manželstva osôb rovnakého pohlavia do svojho právneho poriadku. Podľa judikatúry Súdneho dvora sú však členské štáty povinné pri výkone svojich právomocí dodržiavať právo Únie, a najmä právo na voľný pohyb a pobyt.

31

Podľa judikatúry Súdneho dvora vyplývajúcej z rozsudkov z 5. júna 2018, Coman a i. (C‑673/16, EU:C:2018:385), a zo 14. decembra 2021, Stolična obština, rajon Pančarevo (C‑490/20, EU:C:2021:1008), práva priznané štátnym príslušníkom členských štátov právom Únie zahŕňajú aj právo viesť bežný rodinný život tak v hostiteľskom členskom štáte, ako aj v členskom štáte, ktorého sú štátnymi príslušníkmi, pri návrate do tohto členského štátu, za prítomnosti ich rodinných príslušníkov. V dôsledku toho sa vnútroštátny súd pýta najmä na obmedzenie práva manželov dotknutých vo veci samej viesť rodinný život v členskom štáte, ktorého sú štátnymi príslušníkmi, v tomto prípade v Poľsku, ako manželský pár, a požívať s tým súvisiace práva.

32

V tejto súvislosti vnútroštátny súd uvádza, že podľa vnútroštátnej judikatúry právo Únie až doteraz nestanovuje absolútnu povinnosť prepísať do vnútroštátnej matriky dokumenty o osobnom stave vystavené v iných členských štátoch, vrátane dokumentov o uzavretí manželstva, a že odmietnutie prepísať zahraničný doklad o osobnom stave možno odôvodniť uplatnením článku 107 bodu 3 zákona o dokumentoch o osobnom stave. Vnútroštátne súdy tiež rozhodli, že zavedenie manželstva osôb rovnakého pohlavia do poľského právneho poriadku formou prepisu do matriky môže vyvolať otázky súvisiace s možnosťou považovať takéto manželstvo za rovnocenné s manželstvom upraveným poľským občianskym právom. Vnútroštátny súd však tiež poznamenáva, že vnútroštátne súdy v tejto oblasti ešte nepristúpili k dôkladnému preskúmaniu týchto otázok v kontexte slobody pohybu a pobytu s ohľadom na základné práva zakotvené v článku 7 a článku 21 ods. 1 Charty.

33

V tejto súvislosti vnútroštátny súd odkazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcu sa právneho uznávania zväzkov medzi osobami rovnakého pohlavia, najmä v kontexte práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života zakotveného v článku 8 EDĽP.

34

Vnútroštátny súd zvažuje dva spôsoby vyriešenia sporu vo veci samej, pričom uprednostňuje prvý z nich. Na jednej strane sa domnieva, že by mohlo byť odôvodnené vykladať článok 20 ods. 2 písm. a) a článok 21 ods. 1 ZFEÚ v tom zmysle, že odmietnutie prepisu, podobné tomu, o ktoré ide vo veci samej, predstavuje zo strany dotknutého členského štátu porušenie práva občanov Únie viesť rodinný život ako zosobášené osoby, ktorých sobášny list je zapísaný do matriky iného členského štátu, ako aj prejav diskriminácie na základe pohlavia a sexuálnej orientácie. Z toho vyplýva, že toto odmietnutie bráni týmto osobám v plnom výkone ich práva na voľný pohyb a pobyt v tomto členskom štáte.

35

Na druhej strane by sa tieto dve ustanovenia mohli vykladať v tom zmysle, že nebránia takému odmietnutiu prepisu, o aké ide vo veci samej, keďže toto odmietnutie nezbavuje občanov Únie ich práva slobodne sa pohybovať a zdržiavať v členskom štáte, ktorý takýto prepis odmietol. V prejednávanej veci má zahraničný verejný dokument o osobnom stave vydaný v inom členskom štáte, vrátane dokumentu osvedčujúceho manželstvo, rovnakú dôkaznú silu ako verejné listiny vydané poľskými orgánmi. Použitie takejto verejnej listiny vyhotovenej v inom členskom štáte nepodlieha žiadnemu inému obmedzeniu než tomu, ktoré ukladá povinnosť jej prekladu do štátneho jazyka.

36

Za týchto podmienok Naczelny Sąd Administracyjny (Najvyšší správny súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Majú sa ustanovenia článku 20 ods. 2 písm. a) a článku 21 ods. 1 ZFEÚ v spojení s článkom 7 a článkom 21 ods. 1 [Charty] a článkom 2 [bodom] 2 smernice [2004/38] vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby príslušné orgány členského štátu, ktorého štátnym príslušníkom je občan Únie, ktorý uzavrel manželstvo s iným občanom Únie (osobou rovnakého pohlavia) v jednom z členských štátov v súlade s právnymi predpismi tohto členského štátu, mohli odmietnuť uznať a zapísať formou prepisu do vnútroštátnej matriky toto manželstvo, a tým zabrániť daným osobám zdržiavať sa v uvedenom štáte s týmto osobným stavom a s rovnakým priezviskom z dôvodu, že právo hostiteľského štátu neupravuje manželstvo osôb rovnakého pohlavia?“

37

Na úvod treba konštatovať, že prejudiciálna otázka sa týka článkov 20 a 21 ZFEÚ v spojení s Chartou, ako aj článkom 2 bodom 2 smernice 2004/38. Spor vo veci samej sa však týka žiadosti manželov dotknutých vo veci samej o prepis ich sobášneho listu týkajúceho sa manželstva uzavretého v Nemecku do poľskej matriky, aby im bolo priznané postavenie zosobášených osôb v Poľsku, členskom štáte, ktorého sú štátnymi príslušníkmi. Predmet tohto sporu teda nepatrí do pôsobnosti tejto smernice, ktorá upravuje len podmienky vstupu a pobytu občana Únie v iných členských štátoch, než je členský štát, ktorého je štátnym príslušníkom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. júna 2018, Coman a i., C‑673/16, EU:C:2018:385, bod 20, ako aj citovanú judikatúru).

38

Za týchto podmienok treba konštatovať, že vnútroštátny súd sa svojou otázkou v podstate pýta, či sa článok 20 a článok 21 ods. 1 ZFEÚ v spojení s článkom 7 a článkom 21 ods. 1 Charty majú vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave členského štátu, ktorá z dôvodu, že právo tohto členského štátu nepovoľuje manželstvo osôb rovnakého pohlavia, neumožňuje uznať manželstvo dvoch štátnych príslušníkov uvedeného členského štátu rovnakého pohlavia, ktoré bolo zákonne uzavreté pri výkone ich slobody pohybu a pobytu v inom členskom štáte, v ktorom začali alebo prehĺbili rodinný život, ani vykonať na tento účel prepis sobášneho listu do matriky prvého členského štátu.

39

Treba uviesť, že pán Cupriak‑Trojan, ktorý má dvojitú štátnu príslušnosť, a to poľskú a nemeckú, a pán Trojan ako poľský štátny príslušník majú obaja na základe článku 20 ods. 1 ZFEÚ postavenie občana Únie.

40

Toto postavenie občana Únie má totiž byť základným postavením štátnych príslušníkov členských štátov [rozsudky z 20. septembra 2001, Grzelczyk,C‑184/99, EU:C:2001:458, bod 31, a z 29. apríla 2025, Komisia/Malta (Občianstvo investorom),C‑181/23, EU:C:2025:283, bod 92].

41

Článok 20 ods. 2, ako aj články 21 a 22 ZFEÚ spájajú s týmto postavením súbor práv. Podľa článku 20 ods. 2 písm. a) a článku 21 ods. 1 ZFEÚ občianstvo Únie dáva každému občanovi Únie predovšetkým základné a individuálne právo voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov s výhradou obmedzení a podmienok uvedených v Zmluve o FEÚ a opatrení prijatých na ich uplatnenie (rozsudky zo 7. októbra 2010, Lassal,C‑162/09, EU:C:2010:592, bod 29; z 13. septembra 2016, Rendón Marín, C‑165/14, EU:C:2016:675, bod 70, a zo 4. októbra 2024, Mirin, C‑4/23, EU:C:2024:845, bod 52).

42

Ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, štátny príslušník členského štátu, ktorý v postavení občana Únie uplatnil svoje právo voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v inom členskom štáte, ako je jeho členský štát pôvodu, sa môže domáhať práv súvisiacich s týmto postavením, najmä práv stanovených v článku 21 ods. 1 ZFEÚ, a to aj voči svojmu členskému štátu pôvodu (rozsudky z 23. októbra 2007, Morgan a Bucher, C‑11/06 a C‑12/06, EU:C:2007:626, bod 22, ako aj z 5. júna 2018, Coman a i., C‑673/16, EU:C:2018:385, bod 31).

43

Práva priznané štátnym príslušníkom členských štátov týmto ustanovením zahŕňajú právo viesť bežný rodinný život tak v hostiteľskom členskom štáte, ako aj v členskom štáte, ktorého sú štátnymi príslušníkmi, pri návrate do tohto členského štátu za prítomnosti ich rodinných príslušníkov, vrátane ich manželského partnera (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. novembra 2017, Lounes, C‑165/16, EU:C:2017:862, bod 52, ako aj z 5. júna 2018, Coman a i., C‑673/16, EU:C:2018:385, body 32 a 34).

44

V tejto súvislosti, pokiaľ ide o rodinných príslušníkov občana Únie, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretieho štátu, Súdny dvor rozhodol, že ak sa pri príležitosti stáleho pobytu občana Únie v inom členskom v štáte, než ktorého je štátnym príslušníkom, podľa podmienok stanovených smernicou 2004/38 a v súlade s nimi začal alebo prehĺbil v tomto členskom štáte rodinný život, potrebný účinok práv, ktoré dotknutý občan Únie využíva na základe článku 21 ods. 1 ZFEÚ, vyžaduje, aby rodinný život, ktorý viedol tento občan v uvedenom členskom štáte, mohol pokračovať po jeho návrate do členského štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, najmä priznaním odvodeného práva na pobyt dotknutému rodinnému príslušníkovi, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny. Neexistencia takéhoto odvodeného práva na pobyt by totiž mohla dotknutého občana Únie odrádzať od odchodu z členského štátu, ktorého má štátnu príslušnosť, na účely vykonávania svojho práva na pobyt v inom členskom štáte podľa článku 21 ods. 1 ZFEÚ, z dôvodu neistoty, či bude môcť v členskom štáte pôvodu pokračovať v rodinnom živote, ktorý sa takto rozvinul alebo prehĺbil v hostiteľskom členskom štáte (pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. decembra 2007, Eind, C‑291/05, EU:C:2007:771, body 35 a 36, ako aj z 12. marca 2014, O. a B., C‑456/12, EU:C:2014:135, bod 54).

45

Súdny dvor už mal najmä príležitosť konštatovať existenciu takejto povinnosti priznať odvodené právo na pobyt manželskému partnerovi občana Únie v situácii, keď tento manželský partner bol štátnym príslušníkom tretej krajiny rovnakého pohlavia ako občan Únie a manželstvo s týmto občanom bolo zákonne uzavreté v hostiteľskom členskom štáte (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. júna 2018, Coman a i., C‑673/16, EU:C:2018:385, body 53 a 56).

46

Pokiaľ ide o situáciu dvoch občanov Únie, ktorí – tak ako vo veci samej – žijú spoločne v hostiteľskom členskom štáte a uzavreli tam manželstvo v súlade s právom tohto členského štátu, potrebný účinok práv, ktoré títo občania odvodzujú z článku 21 ods. 1 ZFEÚ, o to viac vyžaduje, aby títo občania mali istotu, že budú môcť v členskom štáte, z ktorého pochádzajú, pokračovať v rodinnom živote, ktorý začali alebo prehĺbili v hostiteľskom členskom štáte, najmä vďaka ich manželstvu.

47

Je pravda, že za súčasného stavu práva Únie spadajú pravidlá týkajúce sa manželstva do právomoci členských štátov a právo Únie nemôže do tejto právomoci zasahovať. Tieto členské štáty sa teda môžu rozhodnúť vo svojom vnútroštátnom práve upraviť alebo neupraviť manželstvo pre osoby rovnakého pohlavia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. júna 2018, Coman a i., C‑673/16, EU:C:2018:385, bod 37, ako aj zo 14. decembra 2021, Stolična obština, rajon Pančarevo, C‑490/20, EU:C:2021:1008, bod 52).

48

Pri výkone tejto právomoci však musí každý členský štát dodržiavať právo Únie, a predovšetkým ustanovenia Zmluvy o FEÚ, ktoré priznávajú každému občanovi Únie slobodu voľne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov, pričom na tento účel uznajú osobný stav stanovený v inom členskom štáte v súlade s právom tohto štátu (rozsudky zo 14. decembra 2021, Stolična obština, rajon Pančarevo, C‑490/20, EU:C:2021:1008, bod 52, a zo 4. októbra 2024, Mirin, C‑4/23, EU:C:2024:845, bod 53).

49

V prejednávanej veci z informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom vyplýva, že manželia dotknutí vo veci samej žiadajú poľské orgány, aby v poľskej matrike vykonali prepis sobášneho listu vzťahujúceho sa na manželstvo, ktoré uzavreli v Nemecku v rámci výkonu svojej slobody pohybu a pobytu, na účely uznania tohto manželstva v Poľsku. Táto žiadosť bola odmietnutá z dôvodu, že poľské právo nepovoľuje manželstvo osôb rovnakého pohlavia, a teda neumožňuje takýto prepis.

50

Vnútroštátny súd má pochybnosti o dôsledkoch takéhoto odmietnutia na možnosť týchto manželov pokračovať v rodinnom živote v Poľsku, ktorý začali a prehĺbili v Nemecku uzavretím manželstva. V tejto súvislosti a s výhradou overení týmto súdom uvedení manželia vo svojich pripomienkach predložených Súdnemu dvoru spresnili, že počas určitého obdobia, kedy pán Trojan žil a pracoval v Poľsku, bol pán Cupriak‑Trojan nezamestnaný a nebol krytý verejným zdravotným poistením, hoci v prípade uznania účinkov ich manželstva v Poľsku by poistený bol. Rovnako žiadosť o aktualizáciu priezviska pána Cupriaka‑Trojana v katastri nehnuteľností ju jeden poľský súd v prípade jednej z nehnuteľností, ktoré vlastní, povolil, ale iný poľský súd ju v prípade inej nehnuteľnosti zamietol z dôvodu, že sobášny list medzi osobami rovnakého pohlavia nebol akceptovaný ako základ takejto žiadosti.

51

V tejto súvislosti treba konštatovať, že odmietnutie orgánov členského štátu, ktorého štátnymi príslušníkmi sú dvaja občania Únie rovnakého pohlavia, uznať manželstvo, ktoré títo občania legálne uzavreli v súlade s postupmi stanovenými na tento účel v inom členskom štáte, v ktorom títo občania Únie využili svoju slobodu pohybu a pobytu, môže brániť výkonu práva zakotveného v článku 21 ZFEÚ, keďže takéto odmietnutie im môže spôsobiť vážne ťažkosti v administratívnej, profesionálnej a súkromnej oblasti (pozri analogicky rozsudok zo 4. októbra 2024, Mirin, C‑4/23, EU:C:2024:845, bod 55 a citovanú judikatúru).

52

Takéto odmietnutie konkrétne uvedeným občanom Únie, ktorí počas svojho pobytu v hostiteľskom členskom štáte začali alebo prehĺbili rodinný život tým, že v ňom žijú ako zosobášené osoby, bráni v tom, aby pokračovali v tomto rodinnom živote s týmto právnym postavením, ktoré je isté a uplatniteľné voči tretím osobám, a naopak ich núti žiť po návrate do ich členského štátu pôvodu ako slobodné osoby.

53

V prípade neuznania tohto manželstva v členskom štáte pôvodu teda existuje konkrétne riziko, že títo občania budú mať vážne sťažené organizovanie svojho rodinného života po návrate do tohto členského štátu, keďže pri mnohých každodenných úkonoch vo verejnej, ako aj v súkromnej sfére nemôžu uplatňovať svoj manželský stav, ktorý legálne vznikol v hostiteľskom členskom štáte.

54

Z toho vyplýva, že odmietnutie orgánov členského štátu uznať manželstvo dvoch občanov Únie rovnakého pohlavia uzavreté počas ich pobytu v inom členskom štáte predstavuje prekážku výkonu práva týchto občanov slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov, ktoré je zakotvené v článku 21 ods. 1 ZFEÚ. Takéto odmietnutie totiž povedie k tomu, že uvedení občania Únie budú zbavení možnosti vrátiť sa do členského štátu, ktorého sú štátnymi príslušníkmi, aby tam pokračovali v rodinnom živote, ktorí začali a prehĺbili v hostiteľskom členskom štáte.

55

Treba však uviesť, že v súlade s ustálenou judikatúrou obmedzenie voľného pohybu osôb, ktoré ako v konaní vo veci samej je nezávislé od štátnej príslušnosti dotknutých osôb, môže byť opodstatnené vtedy, ak vychádza z objektívnych dôvodov všeobecného záujmu a je primerané cieľu, ktorý legitímne sleduje vnútroštátne právo (rozsudok z 5. júna 2018, Coman a i., C‑673/16, EU:C:2018:385, bod 41, ako aj citovaná judikatúra). Navyše, ak je opatrenie členského štátu, ktoré obmedzuje základnú slobodu zaručenú Zmluvou o FEÚ, odôvodnené naliehavým dôvodom všeobecného záujmu uznaným právom Únie, takéto opatrenie sa musí považovať za opatrenie, ktorým sa vykonáva právo Únie v zmysle článku 51 ods. 1 Charty, a preto musí byť v súlade so základnými právami zakotvenými v tejto Charte (pozri najmä rozsudky z 30. apríla 2014, Pfleger a i., C‑390/12, EU:C:2014:281, bod 36, ako aj z 10. júla 2025, INTERZERO a i., C‑254/23, EU:C:2025:569, bod 105).

56

Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že opatrenie je primerané vtedy, ak popritom, že je spôsobilé realizovať sledovaný cieľ, nejde nad rámec toho, čo je potrebné na jeho dosiahnutie (rozsudok z 5. júna 2018, Coman a i., C‑673/16, EU:C:2018:385, bod 41, ako aj citovaná judikatúra). Okrem toho cieľ všeobecného záujmu nemožno sledovať bez zohľadnenia skutočnosti, že ho treba zosúladiť so základnými právami dotknutými opatrením, a to dosiahnutím rovnováhy medzi týmto cieľom na jednej strane a dotknutými právami na druhej strane, aby sa zabezpečilo, že nevýhody spôsobené týmto opatrením nebudú neprimerané vo vzťahu k sledovaným cieľom [rozsudky z 22. novembra 2022, Luxembourg Business Registers,C‑37/20 a C‑601/20, EU:C:2022:912, bod 64; z 23. marca 2023, Generalstaatsanwaltschaft Bamberg (Výnimka zo zásady ne bis in idem), C‑365/21, EU:C:2023:236, bod 59, ako aj z 10. júla 2025, INTERZERO a i., C‑254/23, EU:C:2025:569, bod 109].

57

V prejednávanej veci z informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom vyplýva, že žiadosť manželov dotknutých vo veci samej, ktorá spočíva v tom, aby bol v prípade sobášneho listu týkajúceho sa manželstva uzatvoreného v Nemecku vykonaný prepis do poľskej matriky na účely uznania tohto manželstva v Poľsku, bola zamietnutá z dôvodu, že poľské právo nepovoľuje manželstvo u osôb rovnakého pohlavia a že v dôsledku toho by takýto prepis porušoval základné zásady zakotvené v poľskom právnom poriadku.

58

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v súlade s článkom 4 ods. 2 ZEÚ Únia rešpektuje národnú identitu členských štátov obsiahnutú v ich základných politických a ústavných systémoch (rozsudok z 5. júna 2018, Coman a i., C‑673/16, EU:C:2018:385, bod 43, ako aj citovaná judikatúra).

59

Okrem toho v súlade s článkom 9 Charty právo uzavrieť manželstvo a právo založiť rodinu sa zaručuje v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon týchto práv.

60

Navyše Súdny dvor opakovane rozhodol, že pojem „verejný poriadok“ sa má na účely odôvodnenia odchýlky od základnej slobody vykladať reštriktívne v tom zmysle, že jeho rozsah nemôže určiť jednostranne každý členský štát bez kontroly zo strany inštitúcií Únie. Z toho vyplýva, že na verejný poriadok sa možno odvolávať len vtedy, ak existuje skutočné a dostatočne závažné ohrozenie jedného zo základných záujmov spoločnosti (rozsudok z 5. júna 2018, Coman a i., C‑673/16, EU:C:2018:385, bod 44, ako aj citovaná judikatúra).

61

Povinnosť členského štátu pôvodu uznať manželstvo občanov Únie rovnakého pohlavia uzavreté v hostiteľskom členskom štáte počas výkonu ich slobody pohybu a pobytu s cieľom umožniť im návrat do členského štátu, ktorého sú štátnymi príslušníkmi, a umožniť im pokračovanie vo svojom rodinnom živote s ich manželským statusom legálne získaným v hostiteľskom členskom štáte nemá vplyv na inštitúciu manželstva v členskom štáte pôvodu, ktorá je definovaná vnútroštátnym právom a patrí, ako bolo pripomenuté v bode 47 tohto rozsudku, do právomoci členských štátov. Z tejto povinnosti uznania nevyplýva, že tento posledný uvedený členský štát musí upraviť vo svojom vnútroštátnom práve inštitúciu manželstva medzi osobami rovnakého pohlavia. Ide len o povinnosť zabezpečiť uznanie takýchto manželstiev uzavretých v hostiteľskom členskom štáte v súlade s právom tohto štátu, a to na účely uplatňovania práv, ktoré týmto občanom vyplývajú z práva Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. júna 2018, Coman a i., C‑673/16, EU:C:2018:385, bod 45, ako aj zo 14. decembra 2021, Stolična obština, rajon Pančarevo, C‑490/20, EU:C:2021:1008, body 56 a 57).

62

Takáto povinnosť uznania teda neporušuje národnú identitu ani neohrozuje verejný poriadok členského štátu pôvodu.

63

Vzhľadom na judikatúru pripomenutú v bode 55 tohto rozsudku treba dodať, že vnútroštátne opatrenie, ktoré môže narušiť výkon práva na voľný pohyb osôb, môže byť odôvodnené iba v prípade, ak je toto opatrenie v súlade so základnými právami zaručenými Chartou, na ktorých dodržiavanie dohliada Súdny dvor, a najmä s právom na rešpektovanie súkromného a rodinného života uvedeným v jej článku 7, ako aj so zákazom akejkoľvek diskriminácie na základe sexuálnej orientácie uvedeným v jej článku 21 ods. 1 (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. júna 2018, Coman a i., C‑673/16, EU:C:2018:385, bod 47; zo 14. decembra 2021, Stolična obština, rajon Pančarevo, C‑490/20, EU:C:2021:1008, bod 58, ako aj zo 4. októbra 2024, Mirin, C‑4/23, EU:C:2024:845, bod 62).

64

V tejto súvislosti, pokiaľ ide o právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života zaručené v článku 7 Charty, z vysvetliviek k Charte základných práv (Ú. v. EÚ C 303, 2007, s. 17) vyplýva, že podľa článku 52 ods. 3 Charty majú práva zaručené v jej článku 7 rovnaký zmysel a rozsah ako práva zaručené v článku 8 EDĽP, pričom toto posledné uvedené ustanovenie predstavuje minimálnu úroveň ochrany (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. októbra 2024, Mirin, C‑4/23, EU:C:2024:845, bod 63 a citovanú judikatúru).

65

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva pritom vyplýva, že vzťah dvoch ľudí rovnakého pohlavia môže spadať pod pojem „súkromný život“, ako aj pod pojem „rodinný život“ z rovnakého dôvodu ako v prípade páru rôzneho pohlavia, ktorý sa nachádza v rovnakej situácii (rozsudok z 5. júna 2018, Coman a i., C‑673/16, EU:C:2018:385, bod 50, ako aj citovaná judikatúra).

66

V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že článok 8 EDĽP ukladá členským štátom pozitívnu povinnosť vytvoriť právny rámec umožňujúci právne uznanie a ochranu párom rovnakého pohlavia a že Poľská republika porušila túto povinnosť, čo malo za následok, že dotknuté osoby nie sú schopné usporiadať si základné aspekty svojho súkromného a rodinného života. Pokiaľ ide o osoby rovnakého pohlavia, ktoré zákonne uzavreli manželstvo v zahraničí, tento súd najmä konštatoval, že poľské orgány tým, že odmietli zaregistrovať toto manželstvo v akejkoľvek forme, ponechali tieto osoby v právnom vákuu a nenaplnili základné potreby uznania a ochrany párov rovnakého pohlavia žijúcich v stabilnom vzťahu. Uvedený súd tak konštatoval, že žiadny z dôvodov verejného záujmu uvádzaných poľskou vládou neprevažuje nad záujmom týchto osôb na tom, aby ich vzťahy boli riadne uznané a chránené zákonom (rozsudky ESĽP, 12. decembra 2023, Przybyszewska a i. v. Poľsko, CE:ECHR:2023:1212JUD001145417, body 113, 123 a 124; 19. septembra 2024, Formela a i. v. Poľsko, CE:ECHR:2024:0919JUD005882812, body 20, 25, 26 a 29, ako aj 24. apríla 2025, Andersen v. Poľsko, CE:ECHR:2025:0424JUD005366220, body 11, 14 až 19).

67

Preto neuznanie manželstva, ktoré uzavreli dvaja občania Únie rovnakého pohlavia v súlade s právom členského štátu, v ktorom títo občania Únie využili svoje právo na voľný pohyb a pobyt, z dôvodu, že právo členského štátu, ktorého sú štátnymi príslušníkmi a v ktorom títo občania Únie chcú pokračovať vo svojom súkromnom a rodinnom živote, neumožňuje manželstvo osôb rovnakého pohlavia, je v rozpore so základnými právami, ktoré článok 7 Charty zaručuje párom rovnakého pohlavia.

68

Preto, ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 36 svojich návrhov, prináleží členskému štátu, ktorý nepovoľuje manželstvo osôb rovnakého pohlavia, aby zaviedol primerané postupy na uznanie takéhoto manželstva v prípade, že manželstvo bolo uzavreté medzi dvoma občanmi Únie pri výkone ich slobody pohybu a pobytu v súlade s právom hostiteľského členského štátu.

69

V tejto súvislosti treba uviesť, že voľba spôsobu uznania manželstiev uzavretých občanmi Únie pri výkone ich slobody pohybu a pobytu v inom členskom štáte patrí do voľnej úvahy členských štátov v rámci výkonu ich právomoci uvedenej v bode 47 tohto rozsudku v oblasti pravidiel týkajúcich sa manželstva. Prepis sobášnych listín do matriky týchto členských štátov tak predstavuje len jeden z viacerých spôsobov, ktoré môžu umožniť takéto uznanie. Je však potrebné, aby tieto pravidlá uznania neznemožňovali alebo nadmerne nesťažovali uplatňovanie práv priznaných článkom 21 ZFEÚ.

70

Okrem toho, ak členské štáty využijú mieru voľnej úvahy, ktorou disponujú na zavedenie primeraných postupov na uznanie manželstva uzavretého dvoma občanmi Únie pri výkone ich slobody pohybu a pobytu v inom členskom štáte, sú povinné dodržiavať článok 21 ods. 1 Charty. V tejto súvislosti treba spresniť, že zákaz akejkoľvek diskriminácie na základe sexuálnej orientácie zakotvený v tomto ustanovení má ako všeobecná zásada práva Únie kogentnú povahu (pozri analogicky rozsudky z 15. januára 2014, Association de médiation sociale, C‑176/12, EU:C:2014:2, bod 47; zo 17. apríla 2018, Egenberger, C‑414/16, EU:C:2018:257, bod 76, a z 22. januára 2019, Cresco Investigation, C‑193/17, EU:C:2019:43, bod 76).

71

Hoci v prejednávanej veci môžu mať sobášne listy vystavené v zahraničí v zásade rovnakú dôkaznú silu ako poľské sobášne listy, v praxi je príliš ťažké, ba až nemožné odvodiť práva z týchto sobášnych listov, keďže v prípade neexistencie prepisu uvedených dokladov do poľskej matriky podlieha uznanie týchto dokladov voľnej úvahe týchto správnych orgánov a v dôsledku toho môže byť predmetom rozdielnych rozhodnutí uvedených orgánov, ako to ilustrujú okolnosti sporu vo veci samej uvedené v bode 50 tohto rozsudku.

72

Z informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom, ako aj z pripomienok, ktoré poľská vláda predložila Súdnemu dvoru, totiž vyplýva, že prepis sobášneho listu do poľskej matriky predstavuje jedinú možnosť stanovenú poľským právom, podľa ktorej by manželstvo uzavreté v inom členskom štáte ako v Poľskej republike mohlo byť skutočne uznané poľskými správnymi orgánmi.

73

Preto výkon práva na uznanie manželstva uzavretého v inom členskom štáte môže byť spochybnený voľnou úvahou, ktorou disponujú príslušné orgány v rámci postupu uznania sobášneho listu, keďže táto voľná úvaha vedie k rozdielnym prístupom k takémuto uznaniu, ktoré môžu spôsobiť vážne ťažkosti správnej, profesionálnej a súkromnej povahy uvedené v bode 51 tohto rozsudku (pozri analogicky rozsudok zo 4. októbra 2024, Mirin, C‑4/23, EU:C:2024:845, bod 69).

74

Okrem toho z informácií poskytnutých Súdnemu dvoru vyplýva, že podľa poľského práva majú páry opačného pohlavia možnosť požiadať o prepis ich sobášneho listu do poľskej matriky, ak bolo toto manželstvo uzavreté v inom členskom štáte. Naproti tomu páry rovnakého pohlavia, o aké ide vo veci samej, nemôžu z dôvodu svojej sexuálnej orientácie spĺňať podmienky stanovené poľským právom na dosiahnutie takéhoto prepisu.

75

Hoci, ako bolo pripomenuté v bode 69 tohto rozsudku, členské štáty disponujú mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o podmienky uznávania manželstiev uzavretých občanmi Únie pri výkone ich slobody pohybu a pobytu v inom členskom štáte, neexistencia spôsobu rovnocenného uznávania ako u párov opačného pohlavia predstavuje diskrimináciu založenú na sexuálnej orientácii a zakázanú článkom 21 ods. 1 Charty. Z toho vyplýva, že ak sa členský štát v rámci tejto voľnej úvahy rozhodne stanoviť vo svojom vnútroštátnom práve jediný spôsob uznávania manželstiev uzavretých občanmi Únie pri výkone ich slobody pohybu a pobytu v inom členskom štáte, akým je v prejednávanej veci prepis sobášneho listu do matriky, tento členský štát je povinný uplatňovať tento spôsob uznávania bez rozdielu tak na manželstvá uzavreté medzi osobami rovnakého pohlavia, ako aj na manželstvá uzavreté medzi osobami opačného pohlavia.

76

Napokon treba spresniť, že aj článok 20 a článok 21 ods. 1 ZFEÚ, aj článok 7 a článok 21 ods. 1 Charty samy osebe postačujú a nemusia byť spresnené ustanoveniami práva Únie alebo ustanoveniami vnútroštátneho práva, aby boli jednotlivcom priznané samostatne uplatniteľné práva. Ak by teda vnútroštátny súd konštatoval, že jeho vnútroštátne právo nie je možné vykladať v súlade s právom Únie, bol by povinný v rámci svojich právomocí zabezpečiť súdnu ochranu vyplývajúcu z týchto ustanovení pre osoby podliehajúce súdnej právomoci a zabezpečiť ich plný účinok tým, že v prípade potreby neuplatní dotknuté vnútroštátne ustanovenia (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. apríla 2018, Egenberger, C‑414/16, EU:C:2018:257, body 78 a 79, ako aj z 3. júna 2025, Kinsa, C‑460/23, EU:C:2025:392, bod 72).

77

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 20 a článok 21 ods. 1 ZFEÚ v spojení s článkom 7 a článkom 21 ods. 1 Charty sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave členského štátu, ktorá z dôvodu, že právo tohto členského štátu nepovoľuje manželstvo osôb rovnakého pohlavia, neumožňuje uznať manželstvo dvoch štátnych príslušníkov uvedeného členského štátu rovnakého pohlavia, ktoré bolo zákonne uzavreté pri výkone ich slobody pohybu a pobytu v inom členskom štáte, v ktorom začali alebo prehĺbili rodinný život, ani vykonať na tento účel prepis sobášneho listu do matriky prvého členského štátu, pokiaľ tento prepis predstavuje jedinú možnosť stanovenú daným členským štátom na to, aby sa umožnilo takéto uznanie.

78

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:

Článok 20 a článok 21 ods. 1 ZFEÚ v spojení s článkom 7 a článkom 21 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

bránia právnej úprave členského štátu, ktorá z dôvodu, že právo tohto členského štátu nepovoľuje manželstvo osôb rovnakého pohlavia, neumožňuje uznať manželstvo dvoch štátnych príslušníkov uvedeného členského štátu rovnakého pohlavia, ktoré bolo zákonne uzavreté pri výkone ich slobody pohybu a pobytu v inom členskom štáte, v ktorom začali alebo prehĺbili rodinný život, ani vykonať na tento účel prepis sobášneho listu do matriky prvého členského štátu, pokiaľ tento prepis predstavuje jedinú možnosť stanovenú daným členským štátom na to, aby sa umožnilo takéto uznanie.