–

AVR‑Afvalverwerking BV, v zastúpení: P. F. C. Heemskerk a E. L. Vos, advocaten,

–

NV BAR‑Afvalbeheer, Gemeente Barendrecht, Gemeente Albrandswaard a Gemeente Ridderkerk, v zastúpení: L. Bozkurt, advocate,

–

NV Irado, v zastúpení: D. B. Zieren, advocaat,

–

Afvalsturing Friesland NV, v zastúpení: L. E. J. Korsten a M. van Wanroij, advocaten,

–

talianska vláda, v zastúpení: S. Fiorentino a G. Palmieri, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci M. Cherubini a C. Colelli, avvocati dello Stato,

–

rakúska vláda, v zastúpení: A. Posch a J. Schmoll, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: A. Biolan, L. Malferrari a G. Wils, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 12 ods. 3 prvého pododseku písm. b) a článku 12 ods. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 65).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou AVR‑Afvalverwerking BV (ďalej len „AVR“) na jednej strane a spoločnosťou NV BAR‑Afvalbeheer (ďalej len „BAR“), Gemeente Barendrecht (obec Barendrecht, Holandsko), Gemeente Albrandswaard (obec Albrandswaard, Holandsko), Gemeente Ridderkerk (obec Ridderkerk, Holandsko) (ďalej spoločne len „obce BAR“), spoločnosťou NV Irado a spoločnosťou Afvalsturing Friesland NV (ďalej len „AF“) na druhej strane, vo veci verejných zákaziek na zber a spracovanie zvyškového odpadu z domácností v obciach BAR, ktoré boli priamo zadané právnickým osobám, ktoré spoločne kontrolujú verejní obstarávatelia.

3

Odôvodnenie 31 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 2013, s. 19), znie:

„V konsolidovanej účtovnej závierke by sa mali prezentovať činnosti materského podniku a jeho dcérskych podnikov ako jedného ekonomického celku (skupiny). Podniky, v ktorých má materský podnik rozhodujúci vplyv, by sa mali považovať za dcérske podniky. Rozhodujúci vplyv by sa mal zakladať na držbe väčšiny hlasovacích práv, ale rozhodujúci vplyv môže existovať aj vtedy, keď existujú dohody s partnerskými akcionármi alebo spoločníkmi. Za určitých okolností sa rozhodujúci vplyv môže účinne vykonávať aj vtedy, keď materský podnik vlastní v dcérskom podniku menšinový podiel alebo nevlastní žiadny podiel. Členské štáty by mali mať právo vyžadovať, aby sa podniky nepodliehajúce rozhodujúcemu vplyvu, ktoré sú riadené jednotne alebo majú spoločný správny, riadiaci alebo dozorný orgán, zahrnuli do konsolidovanej účtovnej závierky.“

4

Článok 22 smernice 2013/34 s názvom „Požiadavka zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku“ stanovuje:

„1.   Členský štát vyžaduje od každého podniku, na ktorý sa vzťahuje jeho vnútroštátne právo, aby zostavil konsolidovanú účtovnú závierku a konsolidovanú správu o hospodárení, ak tento podnik (materský podnik):

Členské štáty stanovia aspoň úpravu uvedenú v bode ii). Uplatňovanie bodu i) môžu podmieniť požiadavkou, aby hlasovacie práva predstavovali aspoň 20 % všetkých hlasovacích práv.

Bod i) sa však neuplatňuje, ak tretia strana disponuje právami uvedenými v písmenách a), b) alebo c) voči tomuto podniku.

2.   Okrem prípadov uvedených v odseku 1 môžu členské štáty vyžadovať, aby každý podnik, ktorý sa riadi ich vnútroštátnym právom, zostavil konsolidovanú účtovnú závierku a konsolidovanú správu o hospodárení, ak:

3.   Na účely odseku 1 písm. a), b) a d) sa hlasovacie práva, vymenovacie a odvolávacie práva každého dcérskeho podniku, ako aj práva každej osoby konajúcej vo vlastnom mene, ale na účet materského podniku alebo iného dcérskeho podniku, pripočítajú k právam materského podniku.

4.   Na účely odseku 1 písm. a), b) a d) sa od práv uvedených v odseku 3 odpočítajú práva:

5.   Na účely odseku 1 písm. a) a d) sa súčet hlasovacích práv akcionárov alebo spoločníkov v dcérskom podniku zníži o hlasovacie práva spojené s podielmi, ktoré sú držané samotným podnikom, dcérskym podnikom tohto podniku alebo osobou konajúcou vo vlastnom mene, ale na účet týchto podnikov.

6.   Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 23 ods. 9, sa materský podnik a všetky jeho dcérske podniky konsolidujú bez ohľadu na to, kde sa nachádza sídlo týchto dcérskych podnikov.

…“

5

Článok 23 tejto smernice v súlade so svojím názvom stanovuje výnimky z požiadavky zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku a konsolidovanú správu o hospodárení uvedenú v jej článku 22.

6

Článok 24 uvedenej smernice obsahuje v súlade so svojím názvom súbor pravidiel upravujúcich zostavovanie konsolidovanej účtovnej závierky.

7

Odôvodnenia 31 a 32 smernice 2014/24 uvádzajú:

8

Článok 12 tejto smernice, nazvaný „Verejné zákazky medzi subjektmi v rámci verejného sektora“, stanovuje vo svojich odsekov 3 a 5:

„3.   Verejný obstarávateľ, ktorý nad právnickou osobou, ktorá sa spravuje súkromným alebo verejným právom, nevykonáva kontrolu v zmysle odseku 1, môže napriek tomu zadať verejnú zákazku uvedenej právnickej osobe bez uplatnenia tejto smernice, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

…

5.   Na určenie percentuálneho podielu činností uvedených v odseku 1 prvom pododseku písm. b), odseku 3 prvom pododseku písm. b) a odseku 4 písm. c) sa berie do úvahy priemerný celkový obrat alebo vhodný alternatívny ukazovateľ založený na činnosti, napríklad náklady vzniknuté príslušnej právnickej osobe alebo verejnému obstarávateľovi, pokiaľ ide o služby, tovary a práce za tri roky predchádzajúce zadaniu zákazky.

…“

9

Ustanovenia § 22 až 24 smernice 2013/34 boli prebraté do holandského právneho poriadku ustanoveniami uvedenými v knihe 2 Burgerlijk Wetboek (Občiansky zákonník), nazvanej „Právnické osoby“.

10

Smernica 2014/24 bola do holandského právneho poriadku prebratá prostredníctvom Aanbestedingswet (zákon o verejnom obstarávaní) z 1. novembra 2012 (Stb. 2012, č. 542) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“).

11

V roku 1995 založili obce provincie Frízsko (Holandsko) spoločnú neziskovú organizáciu na spracovanie odpadu, konkrétne spoločnosť AF. Po tomto dátume sa jej akcionármi stali aj iné holandské obce, ktoré sa nenachádzajú v tejto provincii.

12

Vnútroštátny súd uvádza, že AF je materskou spoločnosťou skupiny dcérskych spoločností, z ktorých niektoré pôsobia v inej oblasti, než je vykonávanie úloh, ktoré spoločnosti AF alebo jej dcérskym spoločnostiam zverili obce, ktoré sú jej akcionármi.

13

V súlade s vnútroštátnou právnou úpravou, ktorou sa preberajú články 22 až 24 smernice 2013/34, AF zostavuje konsolidovanú ročnú účtovnú závierku, ktorá v súlade s touto vnútroštátnou právnou úpravou obsahuje jej vlastné finančné údaje a finančné údaje jej dcérskych spoločností, iných spoločností skupiny a iných právnických osôb, nad ktorými môže vykonávať kontrolu alebo ktoré podliehajú jej jednotnému riadeniu. Súčasťou tejto konsolidovanej ročnej účtovnej závierky je výkaz ziskov a strát, do ktorého AF zahŕňa na strane výnosov konsolidovaný obrat týchto subjektov, s výnimkou transakcií, ktoré sa medzi nimi uskutočňujú.

14

Okrem toho samotná AF prevádzkuje skládku odpadu (ďalej len „skládka“) na základe nariadenia obcí provincie Frízsko. Na túto skládku sa dostáva zvyškový odpad, ktorý nepochádza z domácností, vrátane priemyselného odpadu a odpadu z komunálnych projektov, ako je sanácia pôdy v rámci výstavby budov alebo odstraňovania azbestu.

15

V roku 2000 založili tri obce provincie Južný Holland (Holandsko) spoločnosť Irado, ktorá zabezpečuje predovšetkým realizáciu ich nakladania s odpadom. V roku 2017 sa Irado stala akcionárom spoločnosti AF a od 1. januára 2017 si necháva touto spoločnosťou spracovať zvyškový odpad z domácností, ktorý zbiera z týchto troch obcí provincie Južný Holland.

16

Obce BAR sa tiež nachádzajú v tejto provincii. V priebehu roka 2015 založili spoločnosť BAR na zabezpečenie vykonávania svojho nakladania s odpadom.

17

Do 31. decembra 2019 každá z obcí BAR mala dohodu s rôznymi spoločnosťami na spracovanie odpadu a na základe týchto dohôd AVR, obchodná spoločnosť špecializujúca sa na toto odvetvie, spracovávala zvyškový odpad z domácností z týchto obcí čiastočne ako subdodávateľ.

18

V priebehu roka 2019 obce BAR rozhodli, že BAR nadobudne podiel v spoločnosti Irado a že Irado bude poverená zberom a spracovaním ich zvyškového odpadu z domácností.

19

Dňa 13. decembra 2019 Irado a AF uzavreli zmluvu o dodaní, preprave a spracovaní zvyškového odpadu z domácností obcí BAR s účinnosťou od 1. januára 2020.

20

Dňa 20. decembra 2019 BAR a Irado uzavreli zmluvu o poskytovaní služieb, ktorá sa týkala aj spracovania zvyškového odpadu z domácností obcí BAR.

21

Dňa 31. decembra 2019 sa BAR stala akcionárom spoločnosti Irado.

22

AVR podala žalobu na Rechtbank Den Haag (súd v Haagu, Holandsko), ktorou sa domáhala v prvom rade zrušenia alebo subsidiárne vypovedania alebo zákazu plnenia zákaziek uvedených v bodoch 19 a 20 tohto rozsudku, ktoré spájajú na jednej strane BAR a Irado, ako aj na druhej strane Irado a AF z dôvodu, že neboli splnené podmienky, za ktorých verejný obstarávateľ môže pri výkone kontroly nad dotknutou právnickou osobou spoločne s inými verejnými obstarávateľmi priamo zadať verejnú zákazku tejto právnickej osobe. Touto žalobou sa tiež domáhala nariadenia vyhlásenia verejného obstarávania na tieto zákazky, ak by ich obce BAR ešte chceli zadať.

23

Po tom, čo Rechtbank Den Haag (súd v Haagu) zamietol jej žalobu, AVR podala odvolanie na Gerechtshof Den Haag (Odvolací súd Haag, Holandsko), vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

24

Tento súd uvádza, že medzi účastníkmi konania je nesporné, že na zákazku zadanú spoločnosťou BAR spoločnosti Irado a zákazku zadanú spoločnosťou Irado spoločnosti AF sa v zásade vzťahuje povinnosť vyhlásiť súťaž stanovená smernicou 2014/24, okrem prípadu, že by tieto zákazky mohli byť predmetom priameho zadania z dôvodu kontroly vykonávanej verejným obstarávateľom spoločne s inými verejnými obstarávateľmi nad právnickou osobou, ktorej bola zadaná zákazka.

25

V dôsledku toho sa uvedený súd domnieva, že na účely rozhodnutia sporu, ktorý prejednáva, treba okrem iného posúdiť, či AF vo vzťahu k verejným obstarávateľom, ktorí ju kontrolujú, spĺňa podmienku stanovenú v článku 12 ods. 3 prvom pododseku písm. b) tejto smernice v spojení s článkom 12 ods. 5 prvým pododsekom uvedenej smernice, podľa ktorej viac ako 80 % činností kontrolovanej právnickej osoby sa musí vykonávať pri plnení úloh, ktorými ju poverili kontrolujúci verejní obstarávatelia, pričom percentuálny podiel sa v prejednávanej veci určí podľa kritéria obratu.

26

V tejto súvislosti vnútroštátny súd uvádza, že žalované vo veci samej tvrdia, že vzhľadom na to, že tieto ustanovenia sa výslovne týkajú činností právnickej osoby, ktorej bola zadaná verejná zákazka, relevantným obratom môže byť len obrat samotnej tejto právnickej osoby.

27

Naproti tomu AVR tvrdí, že treba zohľadniť obrat skupiny, do ktorej táto právnická osoba patrí, pretože ide o jediný spôsob zohľadnenia hospodárskej reality. V opačnom prípade by právnická osoba kontrolovaná verejnými obstarávateľmi mohla obísť požiadavku stanovenú v článku 12 ods. 3 prvom pododseku písm. b) smernice 2014/24 tým, že by umelo rozdelila svoje činnosti tak, že by sama vykonávala v rámci skupiny viac ako 80 % týchto činností v prospech týchto verejných obstarávateľov, pričom jedna alebo viaceré spoločností tejto skupiny by pôsobili na voľnom trhu.

28

Vnútroštátny súd si teda kladie otázku, aký obrat je potrebné zohľadniť, ak je percentuálny podiel činností uvedený v týchto ustanoveniach určený na základe kritéria obratu a ak je kontrolovaná právnická osoba na čele skupiny, na účely posúdenia, či je splnená podmienka stanovená v článku 12 ods. 3 prvom pododseku písm. b) tejto smernice.

29

V tejto súvislosti uvádza, že v rámci sporu, ktorý prejednáva, je táto podmienka splnená, ak sa použije len obrat spoločnosti AF, ale nie vtedy, ak sa posudzuje s ohľadom na konsolidovaný obrat skupiny, na čele ktorej sa nachádza AF.

30

Vnútroštátny súd však tiež poukazuje na možnosť, ako to tvrdí AVR, použiť prípadne ako relevantný obrat ten obrat subjektov, s ktorými táto právnická osoba tvorí hospodársku jednotku v zmysle pojmu „podnik“ v práve Únie v oblasti hospodárskej súťaže.

31

Po druhé sa tento súd domnieva, že ak by Súdny dvor rozhodol, že sa má zohľadniť len obrat kontrolovanej právnickej osoby, bolo by potrebné určiť, či v prejednávanej veci žalované vo veci samej správne zohľadnili obrat, ktorý dosiahla AF z prevádzkovania skládky.

32

Za týchto podmienok Gerechtshof Den Haag (Odvolací súd Haag) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

33

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 12 ods. 3 prvý pododsek písm. b) smernice 2014/24 v spojení s článkom 12 ods. 5 prvým pododsekom tejto smernice vykladať v tom zmysle, že v prípade podmienky, podľa ktorej viac ako 80 % činností kontrolovanej právnickej osoby sa musí vykonávať pri plnení úloh, ktorými ju poverili kontrolujúci verejní obstarávatelia, pokiaľ sa táto podmienka určuje podľa kritéria obratu a táto kontrolovaná právnická osoba je materskou spoločnosťou skupiny, sa má zohľadniť aj obrat ostatných subjektov, ktoré sú súčasťou tejto skupiny, prípadne na základe konsolidovaného obratu, ktorý je uvedená právnická osoba povinná zostaviť v súlade s článkami 22 a 24 smernice 2013/34, alebo kumulovaného obratu subjektov, s ktorými táto právnická osoba tvorí hospodársku jednotku v zmysle pojmu „podnik“ v práve Únie v oblasti hospodárskej súťaže.

34

Článok 12 ods. 3 smernice 2014/24 sa týka situácie, keď verejný obstarávateľ nevykonáva sám, ale spoločne s inými verejnými obstarávateľmi kontrolu nad právnickou osobou, ktorá sa spravuje súkromným alebo verejným právom, a spresňuje podmienky, ktoré musia byť splnené na to, aby tento verejný obstarávateľ mohol platne pristúpiť k priamemu zadaniu verejnej zákazky tejto právnickej osobe.

35

Spomedzi kumulatívnych podmienok, od ktorých závisí možnosť takéhoto zadania, vnútroštátny súd žiada Súdny dvor o výklad, iba pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa percentuálneho podielu činností, ktoré musí kontrolovaná právnická osoba vykonávať v rámci úloh, ktorými ju poverili kontrolujúci verejní obstarávatelia vzhľadom na článok 12 ods. 3 prvý pododsek písm. b) tejto smernice v spojení s článkom 12 ods. 5 prvým pododsekom uvedenej smernice.

36

V dôsledku toho na účely odpovede na otázky vnútroštátneho súdu treba v prvom rade určiť, či posúdenie otázky, či je takáto podmienka splnená, vyžaduje zohľadniť okrem obratu kontrolovanej právnickej osoby aj obrat iných subjektov, ktoré sú súčasťou skupiny, ktorej materskou spoločnosťou je táto právnická osoba.

37

V súlade s ustálenou judikatúrou treba pri výklade ustanovenia práva Únie zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (pozri rozsudky zo 17. novembra 1983, Merck,292/82, EU:C:1983:335, bod 12, a z 22. decembra 2022, Sambre & Biesme a Commune de Farciennes, C‑383/21 a C‑384/21, EU:C:2022:1022, bod 54, ako aj citovanú judikatúru).

38

Po prvé, pokiaľ ide o znenie predmetných ustanovení, treba na jednej strane poznamenať, že článok 12 ods. 3 prvý pododsek písm. b) smernice 2014/24 vyžaduje, aby sa viac ako 80 % „činností“ kontrolovanej právnickej osoby vykonávalo pri plnení úloh, ktorými ju poverili kontrolujúci verejní obstarávatelia alebo iné právnické osoby kontrolované tými istými verejnými obstarávateľmi.

39

Zo znenia tohto článku 12 ods. 3 prvého pododseku písm. b) tak nevyplýva, že podmienka stanovená v tomto ustanovení sa musí nevyhnutne posudzovať len na základe činností samotnej kontrolovanej právnickej osoby.

40

Kritérium stanovené v uvedenom článku 12 ods. 3 prvom pododseku písm. b) sa totiž nevzťahuje na túto právnickú osobu ako takú, ale na činnosti, ktoré vykonáva. Nie je teda vylúčené, že relevantné činnosti na účely posúdenia, či je splnená podmienka, ktorú toto ustanovenie stanovuje, môžu zahŕňať tak činnosti vykonávané priamo uvedenou právnickou osobou, ako aj činnosti vykonávané prostredníctvom iných subjektov, ktoré sú súčasťou skupiny, ktorej je tá istá právnická osoba materskou spoločnosťou.

41

Na druhej strane článok 12 ods. 5 prvý pododsek smernice 2014/24 stanovuje, že percentuálny podiel činností uvedený v článku 12 ods. 3 prvom pododseku písm. b) tejto smernice sa určuje najmä na základe priemerného celkového obratu bez toho, aby sa vyžadovalo, aby bol obrat, ktorý môže primerane reprezentovať takéto činnosti, obmedzený na obrat vyplývajúci z činností kontrolovanej právnickej osoby.

42

Znenie tohto ustanovenia teda potvrdzuje, že na účely posúdenia, či je splnená podmienka stanovená v článku 12 ods. 3 prvom pododseku písm. b) tejto smernice, sa relevantné kritérium neobmedzuje na vlastné činnosti kontrolovanej právnickej osoby, ale vzťahuje sa aj na činnosti, ktoré s ňou môžu byť širšie spojené v širšom zmysle. Ak sa teda kritérium priemerného celkového obratu použije na účely takéhoto posúdenia, ako to umožňuje článok 12 ods. 5 prvý pododsek uvedenej smernice, je potrebné, aby tento obrat mohol primerane reprezentovať takéto činnosti. Z toho vyplýva, že obrat ostatných subjektov, ktoré sú súčasťou skupiny, ktorej je kontrolovaná právnická osoba materskou spoločnosťou, je tiež relevantný na účely takéhoto posúdenia.

43

Po druhé takýto výklad podporuje kontext, do ktorého patria tieto ustanovenia. Pokiaľ totiž ide o kumulatívne podmienky, od ktorých závisí uplatnenie článku 12 ods. 3 smernice 2014/24, toto ustanovenie vo svojom prvom pododseku písm. c) stanovuje, že v kontrolovanej právnickej osobe v zásade nesmie byť žiadna priama účasť súkromného kapitálu.

44

V tejto súvislosti odôvodnenie 32 tejto smernice uvádza, že najmä v prípadoch, keď verejný obstarávateľ vykonáva kontrolu nad dotknutou právnickou osobou spoločne s inými verejnými obstarávateľmi, by sa výnimka z uplatňovania postupov ustanovených v uvedenej smernici nemala rozšíriť na situácie, keď má súkromný hospodársky subjekt priamu účasť na kapitáli kontrolovanej právnickej osoby, keďže za takýchto okolností by zadanie verejnej zákazky bez súťažného postupu poskytlo súkromnému hospodárskemu subjektu s kapitálovou účasťou v danej právnickej osobe nenáležitú výhodu v porovnaní s jeho konkurentmi.

45

Z toho vyplýva, že normotvorca Únie mal v úmysle, aby sa možnosť pristúpiť k priamemu zadaniu verejnej zákazky posudzovala s prihliadnutím na hospodársky kontext, do ktorého patria všetky subjekty dotknuté takýmto zadaním. V dôsledku toho treba okrem otázky vzťahov medzi kontrolovanou právnickou osobou a verejnými obstarávateľmi, ktorí nad ňou spoločne vykonávajú kontrolu, zohľadniť širší hospodársky kontext, v ktorom táto právnická osoba pôsobí. V tomto rámci nemožno opomenúť existenciu skupiny, na čele ktorej sa nachádza uvedená právnická osoba.

46

Kontextuálny výklad článku 12 ods. 3 prvého pododseku písm. b) smernice 2014/24 v spojení s jej článkom 12 ods. 5 prvým pododsekom tak potvrdzuje, že na účely uplatnenia týchto ustanovení treba zohľadniť obrat subjektov, ktoré sú súčasťou skupiny, ktorej je príslušná právnická osoba materskou spoločnosťou.

47

Po tretie vyššie uvedené úvahy potvrdzuje genéza článku 12 ods. 3 uvedenej smernice.

48

Táto smernica totiž vo svojom článku 12 kodifikovala a spresnila judikatúru Súdneho dvora v oblasti priameho zadávania verejných zákaziek (rozsudok z 22. decembra 2022, Sambre & Biesme a Commune de Farciennes, C‑383/21 a C‑384/21, EU:C:2022:1022, bod 44, ako aj citovaná judikatúra).

49

Ako vyplýva z odôvodnenia 31 smernice 2014/24, normotvorca Únie, poukazujúc na existenciu značnej právnej neistoty, týkajúcej sa otázky, do akej miery by sa na zmluvy uzavreté medzi subjektmi patriacimi do verejného sektora mali vzťahovať pravidlá verejného obstarávania, a v dôsledku toho na potrebu poskytnúť v tejto súvislosti spresnenia, usúdil, že tieto spresnenia by sa mali opierať o zásady stanovené v príslušnej judikatúre Súdneho dvora Európskej únie, a teda nemal v úmysle túto judikatúru spochybniť (rozsudok z 22. decembra 2022, Sambre & Biesme a Commune de Farciennes, C‑383/21 a C‑384/21, EU:C:2022:1022, bod 66, ako aj citovaná judikatúra).

50

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že pred prijatím tejto smernice Súdny dvor rozhodol, že na účely priameho zadania verejnej zákazky kontrolovanému subjektu musí tento subjekt vykonávať podstatnú časť svojich činností v prospech verejného obstarávateľa alebo obstarávateľov, ktorí ho vlastnia, čo treba posúdiť s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, tak kvalitatívne, ako aj kvantitatívne (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. decembra 2016, Undis Servizi,C‑553/15, EU:C:2016:935, body 31 a 32, ako aj citovanú judikatúru).

51

V dôsledku toho normotvorca Únie tým, že v článku 12 ods. 3 prvom pododseku písm. b) uvedenej smernice stanovil percentuálny podiel činností, ktoré má vykonávať kontrolovaná právnická osoba pri plnení úloh, ktorými ju poverili kontrolujúci verejní obstarávatelia, na 80 %, chcel spresniť kritérium uvedené v tejto súvislosti v judikatúre Súdneho dvora. Z ustanovení tejto smernice však nevyplýva, že by sa tento normotvorca domnieval, že posúdenie, ktoré sa má v tejto súvislosti vykonať, už nemusí byť vykonané s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu.

52

Takéto okolnosti pritom zahŕňajú skutočnosť, že kontrolovanou právnickou osobou je materská spoločnosť skupiny, takže na účely posúdenia jej činností treba zohľadniť činnosti, ktoré vykonáva prostredníctvom iných subjektov, ktoré sú súčasťou tejto skupiny, a teda ich obrat, keďže v súlade s článkom 12 ods. 5 prvým pododsekom smernice 2014/24 ide o kritérium, ktoré sa používa na určenie, či je splnená podmienka stanovená v článku 12 ods. 3 prvom pododseku písm. b) tejto smernice.

53

Po štvrté tento výklad článku 12 ods. 3 prvého pododseku písm. b) smernice 2014/24 v spojení s článkom 12 ods. 5 prvým pododsekom tejto smernice je podporený cieľom sledovaným týmito ustanoveniami.

54

V tejto súvislosti, ako zdôraznil generálny advokát v bode 52 svojich návrhov, cieľom uvedených ustanovení je zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže v tom zmysle, že ich účelom je zabezpečiť, aby smernica 2014/24 zostala uplatniteľná v prípade, keď je kontrolovaná právnická osoba aktívna na trhu, a teda môže vstúpiť do konkurenčného vzťahu s inými podnikmi. Takáto právnická osoba totiž nie je nevyhnutne zbavená slobody konať len na základe toho, že rozhodnutia, ktoré sa jej týkajú, sú pod kontrolou územného celku alebo územných celkov, ktoré ju vlastnia, ak môže aj naďalej vykonávať značnú časť svojej hospodárskej činnosti s inými subjektmi. Naopak, ak spĺňa podmienky týchto ustanovení, vymyká sa obmedzeniam tejto smernice, ktoré sú diktované snahou o zachovanie hospodárskej súťaže, ktorá už v tomto prípade nemá dôvod existovať (pozri analogicky rozsudok z 8. decembra 2016, Undis Servizi,C‑553/15, EU:C:2016:935, bod 33 a citovanú judikatúru).

55

Skutočnosť, že hospodárska činnosť kontrolovanej právnickej osoby vykonávaná u takýchto subjektov je vykonávaná priamo touto právnickou osobou alebo prostredníctvom iných subjektov, ktoré sú súčasťou skupiny, ktorej je materskou spoločnosťou, nie je relevantná, pokiaľ ide o dosiahnutie cieľa spočívajúceho v zabránení narušeniam hospodárskej súťaže. V dôsledku toho na účely určenia podielu činností, ktoré kontrolovaná právnická osoba vykonáva pre verejných obstarávateľov, ktorí ju kontrolujú, treba zohľadniť činnosti iných subjektov patriacich do skupiny, ktorej je materskou spoločnosťou, a teda ich obrat, pokiaľ ide o kritérium zvolené na určenie, či je splnená podmienka stanovená v tomto článku 12 ods. 3 prvom pododseku písm. b) smernice 2014/24.

56

Takéto konštatovanie potvrdzuje skutočnosť, ako uviedol generálny advokát v bodoch 56 a 57 svojich návrhov, že na jednej strane nie je vylúčené, že subjekty, ktoré sú súčasťou skupiny, môžu mať nepriamo prospech z verejných zákaziek zadaných bez súťažného konania materskej spoločnosti tejto skupiny, čo by podobne ako v prípade úvah uvedených v bode 44 tohto rozsudku malo za následok, že by sa im poskytla neoprávnená výhoda v porovnaní s ich konkurentmi. Na druhej strane dosiahnutie cieľov uvedených v článku 12 ods. 3 prvom pododseku písm. b) smernice 2014/24, ako sú pripomenuté v bode 54 tohto rozsudku, nemôže závisieť od štruktúry tejto skupiny, čo by bolo v prípade, ak by sa nezohľadnili činnosti iných subjektov, ktoré sú súčasťou skupiny, ktorej je kontrolovaná právnická osoba materskou spoločnosťou. To by totiž malo za následok, že táto kontrolovaná právnická osoba by mohla ľahko obísť toto ustanovenie a podmienku, ktorú ukladá, umelým rozdelením svojich činností a zverením niektorých z nich spoločnostiam skupiny, ktorých je materskou spoločnosťou.

57

V druhom rade treba odpovedať na otázky vnútroštátneho súdu týkajúce sa postupov umožňujúcich určiť obrat skupiny, ktorej je kontrolovaná právnická osoba materskou spoločnosťou, na účely posúdenia, či táto spoločnosť spĺňa podmienku stanovenú v článku 12 ods. 3 prvom pododseku písm. b) smernice 2014/24, a najmä pokiaľ ide o relevantnosť, ktorú možno priznať konsolidovanému obratu stanovenému na základe smernice 2013/34.

58

V tejto súvislosti z odôvodnenia 31 smernice 2013/34 vyplýva, že v konsolidovanej účtovnej závierke by sa mali prezentovať činnosti materského podniku a jeho dcérskych podnikov, ktoré zodpovedajú podnikom kontrolovaným materským podnikom, pričom by sa mali považovať za jeden celok.

59

Na tento účel článok 22 tejto smernice stanovuje okolnosti, za ktorých sú s výhradou výnimiek stanovených v článku 23 tejto smernice členské štáty povinné podriadiť určité podniky, na ktoré sa vzťahuje ich vnútroštátne právo, povinnosti zostavovať okrem iného konsolidované účtovné závierky, ktoré sú predmetom článku 24 uvedenej smernice.

60

V tejto súvislosti, ako v podstate zdôraznil generálny advokát v bode 62 svojich návrhov, ak má spoločnosť povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku podľa týchto ustanovení, konsolidovaný obrat vypočítaný v tejto súvislosti môže verne odrážať činnosti vykonávané materskou spoločnosťou v rámci skupiny, na čele ktorej sa nachádza, a teda umožňuje primerane posúdiť, či táto materská spoločnosť, ak je úspešným uchádzačom v prípade priameho zadania verejnej zákazky, spĺňa podmienku stanovenú v článku 12 ods. 3 prvom pododseku písm. b). smernice 2014/24 v spojení s jej článkom 12 ods. 5 prvým pododsekom.

61

V prejednávanej veci vnútroštátny súd uvádza, že AF je na čele skupiny dcérskych spoločností a že v súlade s povinnosťou zostaviť konsolidované účtovné závierky, ktorej podlieha podľa vnútroštátnej právnej úpravy preberajúcej smernicu 2013/34, vypočítavá najmä konsolidovaný obrat, ktorý zahŕňa obrat jej dcérskych spoločností.

62

Z toho vyplýva, že na účely poskytnutia užitočnej odpovede vnútroštátnemu súdu nie je potrebné zaoberať sa relevantnosťou, ktorú môžu mať iné kritériá, ako je kritérium existencie hospodárskej jednotky v zmysle pojmu „podnik“ v práve hospodárskej súťaže Únie, na ktoré tiež odkazuje vnútroštátny súd, keďže vzhľadom na informácie poskytnuté týmto súdom možno na základe takéhoto konsolidovaného obratu konštatovať, že podmienka stanovená v článku 12 ods. 3 prvom pododseku písm. b) smernice 2014/24 v spojení s článkom 12 ods. 5 prvým pododsekom tejto smernice nie je splnená.

63

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 12 ods. 3 prvý pododsek písm. b) smernice 2014/24 v spojení s článkom 12 ods. 5 prvým pododsekom smernice 2014/24 sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade podmienky, podľa ktorej viac ako 80 % činností kontrolovanej právnickej osoby sa musí vykonávať pri plnení úloh, ktorými ju poverili kontrolujúci verejní obstarávatelia, pokiaľ sa táto podmienka určuje podľa kritéria obratu a táto kontrolovaná právnická osoba je materskou spoločnosťou skupiny, sa má zohľadniť aj obrat ostatných subjektov, ktoré sú súčasťou tejto skupiny, prípadne na základe konsolidovaného obratu, ktorý je uvedená právnická osoba povinná vypočítať v súlade s článkami 22 a 24 smernice 2013/34.

64

Vzhľadom na odpoveď na prvú otázku nie je potrebné odpovedať na druhú otázku.

65

Na pojednávaní pred Súdnym dvorom AF požiadala Súdny dvor o obmedzenie časových účinkov tohto rozsudku v prípade, že Súdny dvor rozhodne, že článok 12 ods. 3 prvý pododsek písm. b) smernice 2014/24 v spojení s článkom 12 ods. 5 prvým pododsekom tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že podmienku týkajúcu sa činností kontrolovanej právnickej osoby treba posúdiť tak, že sa zohľadní aj obrat ostatných subjektov, ktoré sú súčasťou skupiny, ktorej je táto právnická osoba materskou spoločnosťou.

66

Na podporu svojej žiadosti AF uviedla, že tento výklad je pre ňu nepredvídateľný a že ani nie je povinná predpokladať, že by k takémuto výkladu mohlo dôjsť.

67

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v súlade s ustálenou judikatúrou výklad pravidla práva Únie, ktorý podáva Súdny dvor v rámci výkonu svojej právomoci podľa článku 267 ZFEÚ, objasňuje a spresňuje význam a dosah tohto pravidla tak, ako sa má alebo sa malo chápať a uplatňovať od okamihu, keď nadobudlo účinnosť. Z toho vyplýva, že takto vykladané pravidlo súd môže a má uplatňovať na právne vzťahy vzniknuté a založené pred vyhlásením rozsudku rozhodujúceho o návrhu na výklad, pokiaľ sú okrem iného splnené podmienky umožňujúce predložiť príslušným súdom spor týkajúci sa uplatnenia tohto pravidla (rozsudok zo 16. marca 2023, Towercast,C‑449/21, EU:C:2023:207, bod 56 a citovaná judikatúra).

68

Súdny dvor môže iba úplne výnimočne prostredníctvom uplatnenia všeobecnej zásady právnej istoty, ktorá je vlastná právnemu poriadku Únie, pristúpiť k obmedzeniu možnosti akejkoľvek dotknutej osoby dovolávať sa ustanovenia, ktoré vyložil, s cieľom spochybniť právne vzťahy, ktoré vznikli v dobrej viere. Na to, aby sa rozhodlo o takom obmedzení, je nevyhnutné, aby boli splnené dve podstatné kritériá, ktorými sú dobrá viera dotknutých osôb a riziko vážnych ťažkostí (rozsudok zo 16. marca 2023, Towercast,C‑449/21, EU:C:2023:207, bod 57 a citovaná judikatúra).

69

V tejto súvislosti však treba konštatovať, že AF nepredložila žiadny konkrétny dôkaz, ktorý by odôvodňoval dôvodnosť jej návrhu, pričom sa obmedzila na tvrdenie, že výklad uvedený v bode 65 tohto rozsudku je údajne nepredvídateľný.

70

Za týchto okolností nie je opodstatnené obmedziť časové účinky tohto rozsudku.

71

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

Článok 12 ods. 3 prvý pododsek písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES v spojení s článkom 12 ods. 5 prvým pododsekom smernice 2014/24

sa má vykladať v tom zmysle, že:

v prípade podmienky, podľa ktorej viac ako 80 % činností kontrolovanej právnickej osoby sa musí vykonávať pri plnení úloh, ktorými ju poverili kontrolujúci verejní obstarávatelia, pokiaľ sa táto podmienka určuje podľa kritéria obratu a táto kontrolovaná právnická osoba je materskou spoločnosťou skupiny, sa má zohľadniť aj obrat ostatných subjektov, ktoré sú súčasťou tejto skupiny, prípadne na základe konsolidovaného obratu, ktorý je uvedená právnická osoba povinná vypočítať v súlade s článkami 22 a 24 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS.