Predbežné znenie

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (šiesta komora)

z 29. júla 2024 (*)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Spoločná poľnohospodárska politika – Nariadenie (EÚ) 2016/1012 – Čistokrvné plemenné zvieratá – Postup uznávania chovateľských organizácií – Postup schvaľovania šľachtiteľských programov – Možnosť zamietnuť schválenie ďalšieho šľachtiteľského programu pre to isté plemeno, pokiaľ ide o to isté územie, ak by takéto schválenie mohlo ohroziť už existujúci šľachtiteľský program – Právo chovateľov čistokrvných zvierat vybrať si medzi rôznymi existujúcimi šľachtiteľskými programami“

Vo veci C‑286/23,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Curtea de Apel Braşov (Odvolací súd Brašov, Rumunsko) z 10. apríla 2023 a doručený Súdnemu dvoru 3. mája 2023, ktorý súvisí s konaním:

Asociaţia Crescătorilor de Vaci „Bălţată Românească“ Tip Simmental

proti

Genetica din Transilvania Cooperativă Agricolă,

Agenţia Naţională pentru Zootehnie „Prof. dr. G. K. Constantinescu“,

SÚDNY DVOR (šiesta komora),

v zložení: predseda šiestej komory T. von Danwitz, sudcovia P. G. Xuereb (spravodajca) a A. Kumin,

generálny advokát: J. Richard de la Tour,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

– Asociaţia Crescătorilor de Vaci „Bălţată Românească“ Tip Simmental, v zastúpení: N.‑G. Comşa‑Fulga, avocată,

– Genetica din Transilvania Cooperativă Agricolă, v zastúpení: A.‑A. Arseni, D. Dobrev a L. Dobrinescu, avocaţi,

– rumunská vláda, v zastúpení: E. Gane a L. Ghiţă, splnomocnené zástupkyne,

– Európska komisia, v zastúpení: L. Radu Bouyon, B. Rechena a F. Thiran, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 4 ods. 3 písm. b), článkov 8, 10 a 13, ako aj časti 1 oddielu A bodu 4 a časti 1 oddielu B bodu 2 písm. a) prílohy I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1012 z 8. júna 2016 o zootechnických a genealogických podmienkach na plemenitbu čistokrvných plemenných zvierat, hybridných plemenných ošípaných a ich zárodočných produktov a na obchodovanie s nimi a ich vstup do Únie a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 652/2014, smernice Rady 89/608/EHS a 90/425/EHS a zrušujú určité akty v oblasti plemenitby zvierat („nariadenie o plemenitbe zvierat“) (Ú. v. EÚ L 171, 2016, s. 66), v spojení s odôvodneniami 21 a 24 tohto nariadenia.

2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu, ktorého účastníkmi sú Asociaţia Crescătorilor de Vaci „Bălţată Românească“ Tip Simmental, združenie chovateľov hovädzieho dobytka „Bălțată Românească“ typu Simmental) (ďalej len „združenie BR“) na jednej strane a Agenția Națională pentru Zootehnie „Prof. dr. G. K. Constantinescu (Národná zootechnická agentúra „Prof. dr. G. K. Constantinescu“, Rumunsko) (ďalej len „zootechnická agentúra“) a Genetica din Transilvania Cooperativă Agricolă (Poľnohospodárske družstvo „Genetika Transylvánie“ (ďalej len „GT“) na druhej strane vo veci uznania GT ako chovateľskej organizácie na účely realizácie šľachtiteľského programu pre plemeno hovädzieho dobytka „Bălțată Românească“.

Právny rámec

Právo Únie

3 Odôvodnenia 1, 20, 21, 24, 31, 32 a 34 nariadenia 2016/1012 stanovujú:

„(1) Plemenitba zvierat druhov hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec, kôz a koní má z hospodárskeho a sociálneho hľadiska strategické miesto v poľnohospodárstve [Európskej ú]nie a prispieva ku kultúrnemu dedičstvu Únie. Táto poľnohospodárska činnosť, ktorá prispieva k potravinovej bezpečnosti v Únii, predstavuje zdroj príjmov pre poľnohospodárstvo. Plemenitba zvierat uvedených druhov sa najlepšie podporuje prostredníctvom podpory používania čistokrvných plemenných zvierat alebo hybridných plemenných ošípaných vysokej genetickej kvality.

…

(20) Šľachtiteľské programy týkajúce sa čistokrvných plemenných zvierat sa vykonávajú s celkovým cieľom zlepšiť udržateľným spôsobom produkčné a neprodukčné vlastnosti zvierat plemena a/alebo zachovať plemeno. Uvedené šľachtiteľské programy by mali zahŕňať dostatočne veľký počet čistokrvných plemenných zvierat chovaných chovateľmi, ktorí plemenitbou a selekciou podporujú a rozvíjajú žiaduce vlastnosti uvedených zvierat alebo zaručujú zachovanie plemena, a to v súlade s cieľmi, ktoré sú všeobecne prijaté zúčastnenými chovateľmi. … Plemenné zvieratá (čistokrvné alebo hybridné) zapojené do šľachtiteľského programu sú zapísané v plemennej knihe alebo registri, vrátane informácií o ich pôvode, a v závislosti od chovných cieľov stanovených v šľachtiteľskom programe sa podrobujú kontrole úžitkovosti alebo akémukoľvek inému posúdeniu, ktoré vedie k zaznamenávaniu údajov o vlastnostiach v súvislosti s cieľmi daného šľachtiteľského programu. …

(21) Právo na uznanie ako chovateľská organizácia alebo chovateľský podnik, ktorý spĺňa stanovené kritériá, by malo byť základnou zásadou práva Únie o plemenitbe zvierat, ako aj vnútorného trhu. Ochrana ekonomickej činnosti existujúcej uznanej chovateľskej organizácie by nemala byť dôvodom na zamietnutie uznania ďalšej chovateľskej organizácie zo strany príslušného orgánu v prípade toho istého plemena alebo na porušovanie zásad upravujúcich vnútorný trh. To isté sa vzťahuje na schvaľovanie ďalšieho šľachtiteľského programu alebo na schvaľovanie zemepisného rozšírenia existujúceho šľachtiteľského programu, ktorý sa vykonáva pre to isté plemeno alebo pre plemenné zvieratá rovnakého plemena, ktoré môžu byť prijaté z chovnej populácie chovateľskej organizácie už vykonávajúcej šľachtiteľský program pre uvedené plemeno. Ak však v členskom štáte jedna alebo viacero uznaných chovateľských organizácií už vykonávajú schválený šľachtiteľský program pre dané plemeno, v niektorých špecifických prípadoch by sa príslušnému orgánu tohto členského štátu malo povoliť zamietnutie ďalšieho šľachtiteľského programu [v určitých prípadoch by príslušný orgán tohto členského štátu mal mať možnosť zamietnuť ďalší šľachtiteľský program – neoficiálny preklad] pre to isté plemeno, a to dokonca v prípade, že uvedený šľachtiteľský program spĺňa všetky požiadavky potrebné na schvaľovanie. Jedným z dôvodov zamietnutia by mohlo byť to, že schvaľovanie ďalšieho šľachtiteľského programu pre rovnaké plemeno by mohlo ohroziť zachovanie uvedených plemien alebo genetickej rozmanitosti v rámci uvedeného plemena v danom členskom štáte. Zachovanie uvedeného plemena by mohlo byť ohrozené najmä v dôsledku fragmentácie chovnej populácie, ktorá by mohla viesť k zvýšeniu príbuzenskej plemenitby, zvýšenému výskytu pozorovaného genetického poškodenia, strate možností selekcie alebo k obmedzeniu prístupu chovateľov k čistokrvným plemenným zvieratám alebo ich zárodočným produktom. Ďalší dôvod na zamietnutie by mohol súvisieť s nejednotnosťou vo vymedzených vlastnostiach plemena alebo v súvislosti s hlavnými cieľmi uvedených šľachtiteľských programov. Nezávisle od cieľa šľachtiteľského programu, ktorým je zachovanie plemena alebo zlepšenie plemena, by sa príslušnému orgánu malo povoliť [by príslušný orgán mal mať možnosť – neoficiálny preklad] zamietnuť schválenie ďalšieho šľachtiteľského programu pokiaľ ide o rovnaké plemeno, keď rozdiely v hlavných cieľoch dvoch šľachtiteľských programov alebo v podstatných znakoch plemena vymedzených v uvedených šľachtiteľských programoch by mali za následok stratu efektívnosti z hľadiska genetického pokroku v uvedených cieľoch či stratu uvedených znakov alebo akýchkoľvek prepojených znakov, resp. ak výmena zvierat medzi týmito dvoma chovnými populáciami by priniesla riziko, že selekcia alebo plemenitba povedie k strate týchto podstatných znakov v pôvodnej chovnej populácii. Napokon v prípade ohrozeného plemena alebo pôvodného plemena, ktoré sa bežne nenachádza na jednom alebo viacerých územiach Únie, by sa príslušnému orgánu malo tiež povoliť [by príslušný orgán mal mať možnosť – neoficiálny preklad] zamietnuť schválenie ďalšieho šľachtiteľského programu v prípade rovnakého plemena z dôvodu, že uvedeným ďalším šľachtiteľským programom by sa zabránilo účinnému vykonávaniu existujúceho šľachtiteľského programu, najmä v dôsledku nedostatočnej koordinácie alebo výmeny genealogických a zootechnických informácií, čo by viedlo k neschopnosti využitia výhod vyplývajúcich zo spoločného hodnotenia údajov zozbieraných pre dané plemeno. V prípade zamietnutia šľachtiteľského programu by mal príslušný orgán žiadateľom vždy poskytnúť odôvodnené vysvetlenie a udeliť im právo odvolať sa proti uvedenému zamietnutiu.

…

(24) Združenia chovateľov, chovateľské organizácie, vrátane chovateľských organizácií, ktoré sú súkromnými podnikmi, alebo verejné subjekty by sa mali uznať ako chovateľské organizácie iba v prípade, že majú chovateľov, ktorí sa zúčastňujú na ich šľachtiteľských programoch, a ak uvedeným chovateľom zaručujú slobodnú voľbu pri selekcii a plemenitbe ich čistokrvných plemenných zvierat, právo na to, aby potomstvo pochádzajúce z uvedených zvierat bolo zapísané do ich plemenných kníh, a možnosť vlastniť uvedené zvieratá.

…

(31) Cezhraničná spolupráca medzi chovateľskými organizáciami a chovateľskými podnikmi, ktoré o ňu majú záujem, by sa mala uľahčiť pri súčasnom zabezpečení slobodného podnikania a odstránenia prekážok brániacich voľnému pohybu plemenných zvierat a ich zárodočných produktov.

(32) Keďže môže nastať situácia, že príslušný orgán schváli viacero šľachtiteľských programov vykonávaných jednou chovateľskou organizáciou alebo jedným chovateľským podnikom, ktoré uznal, a keďže môže nastať situácia, že príslušný orgán schváli rozšírenie šľachtiteľských programov na svoje územia, ktoré vykonáva chovateľská organizácia alebo chovateľský podnik uznaný v inom členskom štáte, uznanie chovateľskej organizácie alebo chovateľského podniku by sa malo oddeliť od schvaľovania jej/jeho šľachtiteľských programov. Pri hodnotení žiadosti o uznanie chovateľskej organizácie alebo chovateľského podniku by sa však príslušným orgánom mala poskytnúť aj žiadosť o schválenie aspoň jedného šľachtiteľského programu.

…

(34) Je potrebné objasniť vzťah medzi chovateľmi a chovateľskými organizáciami, najmä aby bolo zabezpečené ich právo zúčastňovať sa na šľachtiteľskom programe v rámci geografického územia, pre ktor[é] je schválený, a, ak sa stanovuje členstvo, aby bolo zaručené, že uvedení chovatelia majú právo byť členmi. Chovateľské organizácie by mali mať zavedené pravidlá na riešenie sporov s chovateľmi zúčastňujúcimi sa na šľachtiteľských programoch a na zabezpečenie rovnakého zaobchádzania s uvedenými chovateľmi. Mali by tiež stanoviť vlastné práva a povinnosti, ako aj práva a povinnosti chovateľov, ktorí sa zúčastňujú na ich šľachtiteľských programoch.“

4 Článok 1 tohto nariadenia s názvom „Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti“ v odseku 1 písm. b) uvádza:

„V tomto nariadení sa stanovujú:

…

b) pravidlá týkajúce sa uznávania chovateľských organizácií a chovateľských podnikov a schvaľovania šľachtiteľských programov.“

5 Článok 2 uvedeného nariadenia s názvom „Vymedzenie pojmov“ v bodoch 5, 8, 9, 10 a 26 stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

…

5. ‚chovateľská organizácia‘ je každé združenie chovateľov, organizácia chovateľov alebo verejný orgán, iný ako príslušné orgány, ktorý je uznaný príslušným orgánom členského štátu v súlade s článkom 4 ods. 3 na účely vykonávania šľachtiteľského programu čistokrvných plemenných zvierat zapísaných v plemennej(‑ých) knihe(‑ách), ktorú(‑é) vedie alebo zakladá;

…

8. ‚príslušné orgány‘ sú orgány členského štátu, ktoré sú zodpovedné podľa tohto nariadenia za:

a) uznávanie chovateľských organizácií a chovateľských podnikov a schvaľovanie šľachtiteľských programov pre plemenné zvieratá;

…

9. ‚čistokrvné plemenné zviera‘ je zviera, ktoré je zapísané alebo podmienečne zapísané a oprávnené na zápis v hlavnom oddiele plemennej knihy;

…

12. ‚plemenná kniha‘ je:

a) každá kniha, kartotéka alebo údajové médium, ktoré je vedené chovateľskou organizáciou a pozostáva z hlavného oddielu a, ak sa chovateľská organizácia tak rozhodne, z jedného alebo viacerých doplňujúcich oddielov pre zvieratá tohto istého druhu, ktoré nie sú oprávnené na zápis v hlavnom oddiele;

…

26. ‚šľachtiteľský program‘ je súbor systematických opatrení vrátane zaznamenávania údajov, selekcie, plemenitby a výmeny plemenných zvierat a ich zárodočných produktov, ktoré boli navrhnuté a realizované s cieľom zachovať alebo posilniť želané fenotypové a/alebo genotypové znaky a vlastnosti v rámci cieľovej chovnej populácie.“

6 Kapitola II toho istého nariadenia s názvom „Uznávanie chovateľských organizácií a chovateľských podnikov v členských štátoch a schvaľovanie šľachtiteľských programov“ obsahuje články 4 až 12.

7 Článok 4 nariadenia 2016/1012 s názvom „Uznávanie chovateľských organizácií a chovateľských podnikov“ znie takto:

„1. Pokiaľ ide o čistokrvné plemenné zvieratá, združenia chovateľov, organizácie chovateľov alebo verejné subjekty môžu požiadať príslušné orgány o uznanie za chovateľskú organizáciu.

…

3. Príslušné orgány posúdia žiadosti uvedené v odseku 1. Uznajú za chovateľskú organizáciu každého žiadateľa uvedeného v odseku 1 prvom pododseku a za chovateľský podnik každého žiadateľa uvedeného v odseku 1 druhom pododseku, ktorí spĺňajú tieto požiadavky:

a) majú svoje sídlo na území členského štátu, kde sa príslušný orgán nachádza;

b) preukážu vo svojej žiadosti, že spĺňajú požiadavky stanovené v časti 1 prílohy I týkajúce sa šľachtiteľských programov, o schválenie ktorých majú v úmysle požiadať v súlade s článkom 8 ods. 3…;

c) ich žiadosť obsahuje v súvislosti s každým z uvedených plánovaných šľachtiteľských programov predbežnú verziu šľachtiteľského programu, ktorá má zahŕňať informácie uvedené v časti 2 prílohy I…;

d) pri predkladaní žiadosti uvedenej v odseku 1 tohto článku predložia žiadosť o schválenie aspoň jedného z uvedených plánovaných šľachtiteľských programov v súlade s článkom 8 ods. 2.“

8 Podľa článku 8 tohto nariadenia s názvom „Schvaľovanie šľachtiteľských programov, ktoré vykonávajú chovateľské organizácie a chovateľské podniky“:

„1. Chovateľská organizácia alebo chovateľský podnik predkladá žiadosť o schválenie svojich šľachtiteľských programov príslušnému orgánu, ktorý uznal chovateľskú organizáciu alebo chovateľský podnik v súlade s článkom 4 ods. 3.

…

3. Príslušný orgán uvedený v odseku 1 posúdi tieto šľachtiteľské programy a schváli ich za predpokladu, že:

a) majú jeden alebo viacero z týchto cieľov:

i) v prípade čistokrvných plemenných zvierat:

– zlepšenie plemena,

– zachovanie plemena,

– …

…

b) podrobne opisujú ciele selekcie a chovné ciele;

c) sú v súlade s požiadavkami stanovenými v časti 2 prílohy I…

…

5. Ak sa aspoň 24 mesiacov nevyskytnú chovatelia, ktorí majú svoje chovy, v ktorých držia ich plemenné zvieratá, umiestnené v danej časti zemepisného územia, ktorí sa zúčastňujú na šľachtiteľskom programe schválenom v súlade s odsekom 3, príslušný orgán uvedený v odseku 1 môže požiadať príslušnú chovateľskú organizáciu alebo chovateľský podnik, aby prispôsobili zemepisné územie svojho šľachtiteľského programu tak, aby nezahŕňalo uvedenú časť.“

9 Článok 10 uvedeného nariadenia s názvom „Odchýlky z článku 8 ods. 3 týkajúce sa schvaľovania šľachtiteľských programov“ stanovuje:

„1. Odchylne od článku 8 ods. 3 môže príslušný orgán, ktorý uznal chovateľskú organizáciu v súlade s článkom 4 ods. 3, zamietnuť schválenie šľachtiteľského programu uvedenej chovateľskej organizácie, ktorý spĺňa požiadavky stanovené v časti 2 prílohy I…, s odôvodnením, že uvedený šľachtiteľský program by ohrozil šľachtiteľský program vykonávaný inou chovateľskou organizáciou pre rovnaké plemeno, ktorý už bol schválený v uvedenom členskom štáte, aspoň v jednej z týchto oblastí:

a) základné vlastnosti plemena alebo hlavné ciele uvedeného šľachtiteľského programu;

b) zachovanie uvedeného plemena alebo genetickej rozmanitosti v rámci uvedeného plemena, alebo

c) ak je cieľom uvedeného šľachtiteľského programu zachovanie uvedeného plemena, účinné vykonávanie uvedeného šľachtiteľského programu:

i) v prípade ohrozeného plemena, alebo

ii) v prípade pôvodného plemena, ktoré sa bežne nevyskytuje na jednom alebo viacerých územiach Únie.

2. Na účely odseku 1 príslušný orgán náležite zohľadní:

a) počet šľachtiteľských programov už schválených pre uvedené plemeno v uvedenom členskom štáte;

b) veľkosť chovných populácií, na ktoré sa vzťahujú uvedené šľachtiteľské programy;

c) možný genetický vklad šľachtiteľských programov vykonávaných inými chovateľskými organizáciami pre rovnaké plemeno v iných členských štátoch alebo chovateľskými subjektmi v tretích krajinách.“

10 Článok 13 toho istého nariadenia s názvom „Práva chovateľov zúčastňovať sa na šľachtiteľských programoch schválených v súlade s článkom 8 ods. 3…“ stanovuje:

„1. Chovatelia majú právo zúčastňovať sa na šľachtiteľskom programe schválenom v súlade s článkom 8 ods. 3… za predpokladu, že:

a) ich plemenné zvieratá sú držané v chovoch umiestnených na zemepisnom území uvedeného šľachtiteľského programu;

b) ich plemenné zvieratá patria v prípade čistokrvných plemenných zvierat k plemenu…, na ktoré sa vzťahuje uvedený šľachtiteľský program.

2. Chovatelia zúčastňujúci sa na šľachtiteľskom programe schválenom podľa článku 8 ods. 3… majú právo:

a) na zápis čistokrvných plemenných zvierat v hlavnom oddiele plemennej knihy založenej pre dané plemeno chovateľskou organizáciou v súlade s článkami 18 a 20;

…

3. Popri právach stanovených v odsekoch 1 a 2, ak sa v pravidlách chovateľskej organizácie alebo chovateľského podniku stanovuje členstvo, chovatelia uvedení v odseku 1 majú tiež právo:

a) stať sa členmi uvedenej chovateľskej organizácie alebo chovateľského podniku;

b) zúčastňovať sa na vymedzení a rozvoji šľachtiteľského programu v súlade so stanovami uvedenými v bode B ods. 1) písm. b) časti 1 prílohy I.“

11 Článok 18 ods. 2 nariadenia 2016/1012 stanovuje:

„Chovateľské organizácie nesmú zamietnuť zápis čistokrvného plemenného zvieraťa v hlavnom oddiele svojich plemenných kníh z dôvodu, že už bolo zapísané v hlavnom oddiele plemennej knihy rovnakého plemena…“

12 Príloha I k tomuto nariadeniu s názvom „Uznávanie chovateľských organizácií a chovateľských podnikov a schvaľovanie šľachtiteľských programov uvedených v kapitole II“ obsahuje tri časti.

13 Časť 1 tejto prílohy s názvom „Požiadavky na uznávanie chovateľských organizácií a chovateľských podnikov uvedené v článku 4 ods. 3 písm. b)“ stanovuje:

„A. Združenia chovateľov, organizácie chovateľov, súkromné podniky pôsobiace v uzavretých systémoch chovu a verejné subjekty:

…

4. v súvislosti s každým šľachtiteľským programom majú dostatočne veľkú populáciu plemenných zvierat na zemepisných územiach, na ktoré sa vzťahujú uvedené šľachtiteľské programy;

…

B. Popri požiadavkách uvedených v bode A:

1. združenia chovateľov, organizácie chovateľov a verejné subjekty:

a) majú dostatočné množstvo chovateľov, ktorí sa zúčastňujú na každom z ich šľachtiteľských programov;

b) prijmú stanovy s cieľom:

i) upraviť riešenie sporov s chovateľmi, ktorí sa zúčastňujú na ich šľachtiteľských programoch;

ii) zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s chovateľmi, ktorí sa zúčastňujú na ich šľachtiteľských programoch;

iii) stanoviť práva a povinnosti chovateľov, ktorí sa zúčastňujú na ich šľachtiteľských programoch a chovateľskej organizácie alebo chovateľského podniku;

iv) stanoviť práva a povinnosti členských chovateľov, ak je stanovené členstvo chovateľov;

2. nič v stanovách uvedených v bode 1 písm. b) nebráni chovateľom, ktorí sa podieľajú na šľachtiteľských programoch, aby:

a) mali slobodnú voľbu pri selekcii a plemenitbe svojich plemenných zvierat;

…“

14 Podľa časti 2 uvedenej prílohy nazvanej „Požiadavky na schvaľovanie šľachtiteľských programov, ktoré vykonávajú chovateľské organizácie a chovateľské podniky uvedené v článku 8 ods. 3…“:

„1. Šľachtiteľský program uvedený v článku 8 ods. 3… obsahuje:

a) informácie o jeho cieli, ktorým je zachovanie plemena, zlepšenie plemena, línie alebo hybridu, vytvorenie nového plemena, línie alebo hybridu, alebo obnovenie plemena alebo ich kombinácia účelov;

…

2. Šľachtiteľský program sa vzťahuje na dostatočne veľkú populáciu plemenných zvierat a dostatočné množstvo chovateľov v rámci zemepisného územia, na ktorom sa program vykonáva alebo, na ktorom sa predpokladá, že sa bude vykonávať.“

Rumunské právo

15 Legea zootehniei nr.°32/2019 (zákon o plemenitbe zvierat č. 32/2019) zo 16. januára 2019 (Monitorul Oficial al României, časť I, č. 53 z 21. januára 2019) v znení účinnom v čase skutkových okolností vo veci samej v článku 7 stanovuje:

„Ministerstvo poľnohospodárstva a rozvoja vidieka prostredníctvom vnútroštátneho orgánu príslušného v oblasti zootechniky uznáva chovateľské organizácie alebo podniky a chovateľské združenia alebo organizácie ako partnerov pri vypracúvaní politík, stratégií, chovných programov a politík týkajúcich sa výrobkov.“

16 Článok 21 uvedeného zákona stanovuje:

„Organizácia a priebeh činností šľachtenia a rozmnožovania zvierat sa uskutočňujú v súlade s právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi.“

17 Článok 24 uvedeného zákona stanovuje:

„1. Uznávanie chovateľských organizácií a chovateľských podnikov a schvaľovanie šľachtiteľských programov vykonáva vnútroštátny orgán príslušný v oblasti zootechniky v súlade s právnymi predpismi Únie.

2. Príslušný vnútroštátny zootechnický orgán posudzuje a schvaľuje šľachtiteľské programy predložené chovateľskou organizáciou/chovateľským podnikom len za predpokladu, že:

a) majú jeden alebo viacero z týchto cieľov:

(1) zlepšenie plemena, línie alebo hybridu;

(2) zachovanie plemena;

…

3. Príslušný vnútroštátny orgán pre zootechnickú organizáciu, ktorý schválil chovateľskú organizáciu, môže zamietnuť schválenie šľachtiteľského programu z dôvodu, že uvedený šľachtiteľský program by ohrozil šľachtiteľský program vypracovaný inou chovateľskou organizáciou pre to isté plemeno, ktorý už bol schválený, pokiaľ ide aspoň o jednu z týchto položiek:

a) základné vlastnosti plemena alebo hlavné ciele uvedeného šľachtiteľského programu;

b) zachovanie uvedeného plemena alebo genetickej rozmanitosti v rámci uvedeného plemena, alebo

c) v prípade ohrozeného plemena alebo v prípade pôvodného plemena, ktoré nie je bežne rozšírené.

4. Na účely odseku 3 príslušný vnútroštátny orgán pre zootechnickú organizáciu náležite zohľadní:

a) počet šľachtiteľských programov už schválených pre uvedené plemeno v uvedenom členskom štáte;

b) veľkosť chovných populácií, na ktoré sa vzťahujú uvedené šľachtiteľské programy.“

18 Hotărârea Guvernului nr.° 1188/2014 privind organizarea și funcționarea Agenției Naționale pentru Zootehnie „Prof. dr. G. K. Constantinescu“ (rozhodnutie vlády č. 1188/2014 o organizácii a činnosti Národnej agentúry pre zootechniku „Prof. dr. G. K. Constantinescu“) z 29. decembra 2014 (Monitorul Oficial al României, časť I, č. 21 z 12. januára 2015), v znení účinnom v čase skutkových okolností vo veci samej, v článku 1 ods. 1 stanovovalo:

„[Zootechnická agentúra] zriadená podľa článku 8 [Legea nr.°139/2014 privind unele măsuri pentru reorganizarea Ministerului Agriculturii și Dezvoltării Rurale, precum și a unor structuri aflate în subordinea acestuia (zákon č. 139/2014 o určitých reorganizačných opatreniach ministerstva poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, ako aj o niektorých štruktúrach, ktoré sú mu podriadené) z 15. októbra 2014 (Monitorul Oficial al României, č. 758 z 20. októbra 2014)], v znení neskorších zmien, je špecializovaný orgán ústrednej verejnej správy s právnou subjektivitou, financovaný v celom rozsahu zo štátneho rozpočtu a podriadený ministerstvu poľnohospodárstva a rozvoja vidieka.“

19 Článok 5 tohto rozhodnutia vlády v bodoch a) a i) stanovoval:

„V súlade s oblasťou svojej činnosti a za podmienok stanovených zákonom [zootechnická agentúra]:

a) schvaľuje chovateľské organizácie a chovateľské podniky na účely vykonávania šľachtiteľského programu s čistokrvnými plemennými zvieratami zapísanými v plemennej knihe alebo plemenných knihách alebo šľachtiteľského programu s hybridnými plemennými zvieratami ošípaných zapísanými v plemennej knihe alebo plemenných knihách, ktoré spravuje alebo ktoré zriadila;

…

i) schvaľuje šľachtiteľské programy s plemennými zvieratami, ktoré vykonávajú uznané chovateľské organizácie a chovateľské zariadenia“.

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

20 Rozhodnutím z 24. novembra 2020 zootechnická agentúra uznala GT ako chovateľskú organizáciu podľa článku 4 ods. 3 nariadenia 2016/1012 na účely vykonávania šľachtiteľského programu s plemennými zvieratami čistokrvného plemena hovädzieho dobytka „Bălțată Românească“ (ďalej len „šľachtiteľský program GT“). Rozhodnutím z 2. decembra 2020 (ďalej spolu s rozhodnutím z 24. novembra 2020 len „predmetné rozhodnutia“) táto agentúra schválila daný program.

21 Združenie BR ako chovateľská organizácia uznaná zootechnickou agentúrou, ktorej šľachtiteľský program pre to isté plemeno hovädzieho dobytka „Bălțată Românească“, schválený v roku 2011, stále prebiehal, podala proti predmetným rozhodnutiam žalobu na Curtea de Apel Braşov (Odvolací súd Brašov, Rumunsko), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

22 Na podporu svojej žaloby toto združenie v podstate tvrdilo, že šľachtiteľský program GT, ktorý sa týka toho istého plemena plemenných zvierat v tej istej geografickej oblasti, konkrétne na území Rumunska, a ktorý sleduje rovnaký cieľ spočívajúci v zlepšení dotknutého plemena ako jej vlastný šľachtiteľský program, môže ohroziť tento posledný uvedený šľachtiteľský program, keďže schválenie by mohlo viesť k odstúpeniu veľkého počtu chovateľov zo šľachtiteľského programu uvedeného združenia a spôsobiť značnú finančnú ujmu.

23 Vnútroštátny súd na úvod spresňuje, že v prejednávanej veci podľa záveru znaleckého posudku vydaného interným oddelením zootechnickej agentúry „šľachtiteľský program [GT] by ohrozil šľachtiteľský program [združenia BR] z dôvodu fragmentácie populácie, ktorá je predmetom šľachtenia, o ktorej platí, že čím je menšia, tým viac vedie k príbuzenskej plemenitbe, čo má za následok zníženie genetického pokroku, že tieto dva programy nie sú totožné, že sa z veľkej časti vykonávajú v tej istej geografickej oblasti Rumunska a že sa v niečom prekrývajú, ale existencia jedného šľachtiteľského programu pre to isté plemeno je efektívnejšia ako koexistencia viacerých programov tohto typu“.

24 Uvádza tiež, že združenie BR podalo návrh na odklad výkonu predmetných rozhodnutí na senát tohto súdu pre správne a daňové spory a že tento návrh bol zamietnutý rozhodnutím zo 4. júna 2021 z toho dôvodu, že na rozdiel od tvrdení tohto združenia jednak postup uznania chovateľskej organizácie a postup schválenia jej chovateľského programu alebo programov neprebehli súbežne, keďže druhý uvedený postup sa musel podľa článku 8 ods. 1 nariadenia 2016/1012 uskutočniť až po prvom postupe, a jednak šľachtiteľský program GT riadne spĺňal požiadavku stanovenú v časti 1 oddiele A bode 4 prílohy I k uvedenému nariadeniu, týkajúcu sa existencie dostatočne veľkého počtu plemenných zvierat v zemepisnej oblasti, na ktorú sa vzťahuje tento program, čo je v prejednávanej veci preukázané tým, že GT oznámila zootechnickej agentúre zoznam zvierat, pre ktoré príslušní chovatelia požiadali o účasť v jej šľachtiteľskom programe. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania tiež vyplýva, že odvolanie proti tomuto rozhodnutiu, ktoré uvedené združenie podalo na Înalta Curte de Casație şi Justiție (Najvyšší a kasačný súd, Rumunsko), bolo týmto súdom zamietnuté rozsudkom z 5. apríla 2022.

25 Vnútroštátny súd však zdôrazňuje, že vo veci podobnej veci samej správny a daňový senát tohto súdu zaujal opačný prístup, keď vyhovel návrhom, ktorými to isté združenie spochybnilo uznanie iného združenia chovateľov hovädzieho dobytka ako chovateľskej organizácie, ako aj schválenie jeho šľachtiteľského programu. V tejto veci v súčasnosti prebieha odvolacie konanie pred Înalta Curte de Casație şi Justiție (Najvyšší a kasačný súd).

26 Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa vnútroštátny súd na jednej strane pýta na podmienky, ktorými sa riadi schvaľovanie chovateľských organizácií. Konkrétne sa pýta, či sa ustanovenia článku 4 ods. 3 písm. b) nariadenia 2016/1012 v spojení s odôvodnením 21 a s časťou 1 oddielom A bodom 4 prílohy I k tomuto nariadeniu majú vykladať v tom zmysle, že subjekt môže byť uznaný za chovateľskú organizáciu, ak v čase podania žiadosti o uznanie ešte len pracuje na projekte zapojenia chovateľov, ktorí sa už zúčastňujú na inom schválenom šľachtiteľskom programe vedenom inou chovateľskou organizáciou, do svojho šľachtiteľského programu prostredníctvom podpísania žiadostí alebo záväzkov na tento účel, alebo v tom zmysle, že uznanie možno dosiahnuť len vtedy, ak sú títo chovatelia ku dňu podania žiadosti o uznanie skutočne súčasťou „portfólia“ subjektu, ktorý žiada o uznanie.

27 Na druhej strane sa vnútroštátny súd pýta na podmienky, ktorými sa riadi schvaľovanie šľachtiteľských programov. V tejto súvislosti sa vnútroštátny súd s odkazom na ustanovenia článku 13 nariadenia 2016/1012 v spojení s odôvodnením 24 a časťou 1 oddielom B bodom 2 písm. a) prílohy I k tomuto nariadeniu v prvom rade pýta, či sa chovatelia čistokrvných zvierat môžu slobodne rozhodnúť, či opustia už schválený šľachtiteľský program s cieľom zúčastniť sa na inom schválenom šľachtiteľskom programe. V prípade, že táto sloboda existuje, bolo by potrebné určiť, do akej miery by mohla byť prípadne obmedzená potrebou neohroziť už prebiehajúci šľachtiteľský program, stanovenou v článku 10 ods. 1 nariadenia č. 2016/1012 v spojení s odôvodnením 21 tohto nariadenia.

28 V druhom rade sa tento súd pýta na výklad výrazu „môže… zamietnuť“ uvedeného v tomto článku 10 ods. 1. Pýta sa najmä na to, či tento výraz naznačuje, že príslušný vnútroštátny orgán disponuje určitou mierou voľnej úvahy na účely schvaľovania šľachtiteľských programov, alebo či je tento orgán povinný odmietnuť schváliť nový šľachtiteľský program, ak tento program môže ohroziť už existujúci program.

29 V treťom a poslednom rade sa uvedený súd pýta na možnú koexistenciu viacerých šľachtiteľských programov pre to isté plemeno plemenných zvierat a to isté zemepisné územie, ktoré sledujú podobné ciele spočívajúce v zlepšení dotknutého plemena.

30 Z týchto dôvodov Curtea de Apel Brașov (Odvolací súd Brašov) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1. Majú sa ustanovenia článku 4 ods. 3 písm. b) nariadenia [2016/1012] v spojení s ustanoveniami časti 1 oddielu A bodu 4 prílohy I k nariadeniu a odôvodnením 24 tohto nariadenia vykladať v tom zmysle, že chovateľskú organizáciu možno uznať aj vtedy, ak ešte len plánuje prilákať prostredníctvom podpísania na to určených žiadostí alebo záväzkov chovateľov, ktorí sa už zapísali do iného schváleného šľachtiteľského programu inej organizácie, alebo je potrebné, aby títo chovatelia boli ku dňu podania žiadosti o uznanie skutočne súčasťou portfólia subjektu žiadajúceho o uznanie za chovateľskú organizáciu?

2. Majú sa ustanovenia článku 13 nariadenia 2016/1012, ako aj ustanovenia časti 1 oddielu B bodu 2 písm. a) prílohy I k nariadeniu 2016/1012 v spojení s odôvodnením 24 tohto nariadenia vykladať v tom zmysle, že chovateľom sa priznáva sloboda voľby medzi genetickými programami na zlepšenie plemena, do ktorých zapíšu svoje čistokrvné plemenné zvieratá, a v prípade kladnej odpovede možno túto slobodu obmedziť potrebou nespôsobiť ujmu šľachtiteľskému programu alebo neohroziť šľachtiteľský program, na ktorom sa títo chovatelia už zúčastňujú, prechodom alebo prísľubom prechodu uvedených chovateľov do iného šľachtiteľského programu, ktorý by mal byť schválený?

3. Majú sa ustanovenia článku 10 ods. 1 v spojení s odôvodnením 21 nariadenia 2016/1012 vykladať v tom zmysle, že pri splnení jedného z predpokladov uvedených v článku 10 ods. 1 písm. a) až c) je príslušný orgán, ktorý chovateľskú organizáciu uznal, povinný zamietnuť schválenie šľachtiteľského programu, ktorý by mohol ohroziť iný program, pokiaľ ide o [v tomto článku] uvedené aspekty, alebo použitie výrazu ‚môže… zamietnuť‘ znamená, že danému orgánu sa v tomto ohľade priznáva istá miera voľnej úvahy?

4. Majú sa ustanovenia článku 8 a článku 10 nariadenia 2016/1012 v spojení s odôvodnením 21 tohto nariadenia vykladať v tom zmysle, že ak sa v členskom štáte už vykonáva šľachtiteľský program s hlavným cieľom zlepšiť plemeno, je pre rovnaké plemeno v tom istom členskom štáte (pre to isté geografické územie) povolené schváliť nový šľachtiteľský program s rovnakým hlavným cieľom zlepšiť plemeno, v rámci ktorého je možné vybrať plemenné zvieratá šľachtiteľského programu, ktorý sa už vykonáva?“

O prejudiciálnych otázkach

O prvej otázke

31 Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 4 ods. 3 písm. b) nariadenia 2016/1012 v spojení s časťou 1 prílohy I k tomuto nariadeniu a s prihliadnutím na odôvodnenie 24 uvedeného nariadenia vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby bol za chovateľskú organizáciu uznaný žiadateľ, ktorý sa na účely preukázania, že má dostatočne veľkú populáciu plemenných zvierat a dostatočne vysoký počet chovateľov, odvoláva na záväzky k účasti, ktoré podpísali chovatelia, ktorí sa už zapísali do šľachtiteľského programu inej uznanej chovateľskej organizácie.

O prípustnosti

32 Rumunská vláda v prvom rade tvrdí, že prvá otázka je neprípustná v podstate z dôvodu, že odpoveď na túto otázku nie je potrebná na vyriešenie sporu vo veci samej. Podľa tejto vlády má vnútroštátny súd overiť len skutkový stav a navyše má k dispozícii informácie relevantné na účely posúdenia splnenia požiadaviek stanovených nariadením 2016/1012, pokiaľ ide o počet chovateľov a zvierat vyžadovaných na uznanie chovateľskej organizácie. Táto vláda okrem toho zastáva stanovisko, že táto otázka je nadbytočná vzhľadom na tretiu a štvrtú prejudiciálnu otázku.

33 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v súlade ustálenou judikatúrou v rámci spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi zakotvenej v článku 267 ZFEÚ prináleží iba vnútroštátnemu súdu, ktorý prejednáva spor a ktorý nesie zodpovednosť za súdne rozhodnutie, aby so zreteľom na osobitosti prípadu posúdil tak nevyhnutnosť podania návrhu na začatie prejudiciálneho konania na účely prijatia svojho rozsudku, ako aj dôležitosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. Preto pokiaľ sa predložené otázky týkajú výkladu alebo platnosti právneho predpisu Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť (rozsudok z 18. apríla 2024, Girelli Alcool, C‑509/22, EU:C:2024:341, bod 32 a citovaná judikatúra).

34 Z toho vyplýva, že pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie platí prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor môže odmietnuť rozhodnúť o prejudiciálnej otázke položenej vnútroštátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, že výklad alebo posúdenie platnosti právnej normy Únie nijako nesúvisí s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, ak ide o hypotetický problém alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými ani právnymi okolnosťami potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré mu boli položené (rozsudok z 18. apríla 2024, Girelli Alcool, C‑509/22, EU:C:2024:341, bod 33 a citovaná judikatúra).

35 V prejednávanej veci treba konštatovať, že prvá otázka sa týka výkladu nariadenia 2016/1012 a jej cieľom je objasniť požiadavky na dôkazy, ktoré z neho vyplývajú, na účely uznania za chovateľskú organizáciu.

36 V tejto súvislosti sa zdá, že požadovaný výklad práva Únie súvisí s predmetom sporu vo veci samej, ktorý sa týka uznania spoločnosti GT za chovateľskú organizáciu podľa tohto nariadenia. Cieľom položenej otázky je objasniť práve požiadavky stanovené uvedeným nariadením. Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru nijako nevyplýva, že by išlo o hypotetický problém. Návrh na začatie prejudiciálneho konania navyše obsahuje všetky skutkové a právne okolnosti nevyhnutné na to, aby Súdny dvor mohol odpovedať na položenú otázku. Okolnosť, že tá istá otázka je nadbytočná vzhľadom na ďalšie otázky položené v tom istom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, nemá vplyv na jej prípustnosť. Za týchto okolností nemožno spochybniť prezumpciu relevantnosti uvedenú v bode 34 tohto rozsudku.

37 Z toho vyplýva, že prvá otázka je prípustná.

O veci samej

38 Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry výklad ustanovenia práva Únie vyžaduje zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj kontext, do ktorého je vložené, ako aj ciele a účel, ktorý sleduje akt, ktorého je súčasťou. Takisto genéza ustanovenia práva Únie môže obsahovať relevantné prvky pre jeho výklad (rozsudok z 11. januára 2024, Inditex, C‑361/22, EU:C:2024:17, bod 43 a citovaná judikatúra).

39 Podľa článku 4 ods. 3 druhej vety nariadenia 2016/1012 príslušné orgány uznajú za chovateľskú organizáciu každého žiadateľa, ktorý spĺňa požiadavky stanovené v bodoch a) až d) tohto ustanovenia.

40 Článok 4 ods. 3 písm. b) uvedeného nariadenia stanovuje, že žiadosť o uznanie musí obsahovať dôkaz o tom, že žiadateľ spĺňa požiadavky stanovené v časti 1 prílohy I k tomuto nariadeniu, týkajúce sa programov, o ktorých schválenie má tento žiadateľ v úmysle požiadať.

41 Podľa časti 1 oddielu A bodu 4 prílohy I k tomu istému nariadeniu musí mať žiadateľ dostatočne veľkú populáciu plemenných zvierat na zemepisnom území, na ktoré sa vzťahuje každý šľachtiteľský program. Okrem toho podľa časti 1 oddielu B bodu 1 písm. a) prílohy I k nariadeniu 2016/1012 musí mať žiadateľ dostatočné množstvo chovateľov, ktorí sa zúčastňujú na každom z jeho šľachtiteľských programov. V tomto kontexte treba pripomenúť, že vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či sú tieto požiadavky splnené v každom jednotlivom prípade.

42 Znenie článku 4 ods. 3 nariadenia 2016/1012 teda nebráni tomu, aby sa dôkaz týkajúci sa toho, že je k dispozícii dostatočne veľký počet plemenných zvierat a dostatočné množstvo chovateľov, zakladal na záväzkoch k účasti podpísaných chovateľmi, ktorí už boli zapísaní do šľachtiteľského programu inej uznanej chovateľskej organizácie, a teda formálne sa nestali členmi organizácie, ktorá žiada o uznanie.

43 Pokiaľ ide o kontext, do ktorého patrí toto ustanovenie, treba uviesť, že podľa odôvodnenia 24 nariadenia 2016/1012 by žiadatelia mali byť uznaní za chovateľské organizácie iba v prípade, „že majú chovateľov, ktorí sa zúčastňujú na ich šľachtiteľských programoch“. Z článku 8 ods. 5 uvedeného nariadenia však vyplýva, že šľachtiteľský program schválený príslušným vnútroštátnym orgánom sa môže vykonávať aspoň 24 mesiacov aj bez účasti akékoľvek zvieraťa.

44 Okrem toho z odôvodnenia 34, článku 13 ods. 3 a časti 1 oddielu B bodu 1 písm. b) podbodu iv) prílohy I k uvedenému nariadeniu tiež vyplýva, že účasť chovateľov nevyhnutne nevyžaduje, aby boli členmi chovateľskej organizácie, takže formálna príslušnosť k takejto organizácii nemôže byť rozhodujúca na účely posúdenia toho, či takáto organizácia spĺňa podmienky na uznanie stanovené uvedeným nariadením.

45 Napokon treba tiež konštatovať, že z odôvodnenia 32 nariadenia 2016/1012 vyplýva, že uznanie chovateľskej organizácie by sa malo oddeliť od schválenia jej šľachtiteľského programu alebo programov.

46 Pokiaľ ide o ciele sledované nariadením 2016/1012, treba poznamenať, že vzhľadom na svoje odôvodnenie 1 má toto nariadenie za cieľ podporovať okrem iného plemenitbu hovädzieho dobytka prostredníctvom podpory používania čistokrvných plemenných zvierat na tento účel. Okrem toho podľa prvej a druhej vety odôvodnenia 21 tohto nariadenia by právo na uznanie za chovateľskú organizáciu alebo chovateľský podnik, ktorý spĺňa stanovené kritériá, malo byť základnou zásadou práva Únie o plemenitbe zvierat, ako aj vnútorného trhu. Ochrana ekonomickej činnosti existujúcej uznanej chovateľskej organizácie by nemala byť dôvodom na zamietnutie uznania ďalšej chovateľskej organizácie zo strany príslušného orgánu v prípade toho istého plemena ani dôvodom na porušovanie zásad upravujúcich vnútorný trh. Z odôvodnenia 31 uvedeného nariadenia tiež vyplýva, že jeho cieľom je zabezpečiť slobodu podnikania a odstránenie prekážok brániacich voľnému pohybu plemenných zvierat a ich zárodočných produktov.

47 Sledovanie cieľov podpory plemenitby a rozvoja obchodovania s hovädzím dobytkom v rámci obchodu v Spoločenstve teda predpokladá existenciu dostatočného počtu chovateľských organizácií v rôznych členských štátoch. V tejto súvislosti nariadenie 2016/1012 podporuje schvaľovanie nových chovateľských organizácií (pozri analogicky rozsudok z 11. novembra 2004, Zuchtverband für Ponys, C‑216/02, EU:C:2004:703, body 32 a 33).

48 Ak by teda žiadosť o uznanie mohla byť zamietnutá len na základe toho, že je založená na záväzkoch k účasti podpísaných chovateľmi, ktorí sú už zapísaní v šľachtiteľskom programe toho istého plemena inej, už uznanej chovateľskej organizácie, mohlo by byť ohrozené dosiahnutie cieľov uvedených v odôvodneniach 1, 21 a 31 nariadenia 2016/1012.

49 Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na prvú otázku odpovedať, že článok 4 ods. 3 písm. b) nariadenia 2016/1012 v spojení s časťou 1 prílohy I k tomuto nariadeniu a s prihliadnutím na odôvodnenie 24 uvedeného nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby bol za chovateľskú organizáciu uznaný žiadateľ, ktorý sa na účely preukázania, že má dostatočne veľkú populáciu plemenných zvierat a dostatočne vysoký počet chovateľov, odvoláva na záväzky k účasti, ktoré podpísali chovatelia, ktorí sa už zapísali do šľachtiteľského programu inej uznanej chovateľskej organizácie.

O druhej až štvrtej otázke

50 Svojou druhou až štvrtou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 10 nariadenia 2016/1012 v spojení s článkom 13 a časťou 1 oddielom B bodom 2 písm. a) prílohy I k tomuto nariadeniu a s prihliadnutím na odôvodnenia 21 a 24 uvedeného nariadenia vykladať v tom zmysle, že platí, že v prípade, keď v členskom štáte prebieha šľachtiteľský program, ktorého hlavným cieľom je zlepšenie daného plemena zvierat, tak príslušný orgán tohto štátu môže schváliť nový šľachtiteľský program predložený inou chovateľskou organizáciou, ktorý sa vzťahuje na to isté živočíšne plemeno, týka sa toho istého zemepisného územia, sleduje rovnaký cieľ a v jeho rámci boli plemenné zvieratá vybrané z chovnej populácie už prebiehajúceho šľachtiteľského programu, a takisto platí, že ak toto schválenie môže ohroziť jeden alebo viacero prvkov uvedených v článku 10 ods. 1 písm. a) až c) nariadenia 2016/1012, ten istý orgán nemá možnosť, ale povinnosť zamietnuť schválenie nového šľachtiteľského programu.

O prípustnosti

51 Rumunská vláda tvrdí, že druhá otázka je neprípustná, keďže odpoveď na túto otázku nie je potrebná na účely vyriešenia sporu vo veci samej a uvedená otázka je nadbytočná vzhľadom na tretiu a štvrtú otázku.

52 Z rovnakých dôvodov, ako sú uvedené v bode 36 tohto rozsudku, treba konštatovať, že prezumpcia relevantnosti druhej otázky nemôže byť spochybnená. Táto otázka je teda prípustná.

O veci samej

53 V prvom rade treba uviesť, že hoci podľa článku 8 ods. 3 nariadenia 2016/1012 príslušný orgán schváli šľachtiteľské programy, ktoré mu boli predložené, za predpokladu, že sú splnené podmienky uvedené v písmenách a) až c) tohto odseku, článok 10 tohto nariadenia v tejto súvislosti stanovuje výnimku, pričom v odseku 1 uvádza, že príslušný orgán, ktorý uznal chovateľskú organizáciu, môže zamietnuť schválenie šľachtiteľského programu uvedenej chovateľskej organizácie s odôvodnením, že tento program by ohrozil šľachtiteľský program inej chovateľskej organizácie pre rovnaké plemeno, ktorý už bol schválený v dotknutom členskom štáte, z hľadiska aspoň jedného z prvkov uvedených v písmenách a) až c) tohto článku 10 ods. 1.

54 Článok 10 ods. 2 nariadenia 2016/1012 vymenúva kritériá, ktoré musí tento orgán zohľadniť na účely posúdenia existencie takéhoto rizika, medzi ktoré patria kritériá týkajúce sa jednak počtu šľachtiteľských programov, ktoré už boli schválené pre to isté plemeno v dotknutom členskom štáte, a jednak veľkosti chovných populácií, ktorých sa týkajú tieto šľachtiteľské programy.

55 V druhom rade však treba konštatovať, že odôvodnenie 21 nariadenia 2016/1012 výslovne stanovuje možnosť schváliť „ďalší šľachtiteľský program“ týkajúci sa toho istého plemena zvierat, ktorý sa vzťahuje na to isté zemepisné územie a sleduje rovnaký cieľ ako už existujúci šľachtiteľský program. Z toho istého odôvodnenia tiež vyplýva, že normotvorca Únie mal v úmysle umožniť, aby bolo možné takýto ďalší program zamýšľať s plemennými zvieratami, „ktoré môžu byť prijaté z chovnej populácie chovateľskej organizácie už vykonávajúcej šľachtiteľský program pre uvedené plemeno“.

56 V tomto kontexte článok 18 uvedeného nariadenia v odseku 2 spresňuje, že „chovateľské organizácie nesmú zamietnuť zápis čistokrvného plemenného zvieraťa v hlavnom oddiele svojich plemenných kníh z dôvodu, že už bolo zapísané v hlavnom oddiele plemennej knihy rovnakého plemena“.

57 Okrem toho z článku 13 ods. 1 toho istého nariadenia jednoznačne vyplýva, že chovatelia majú právo zúčastňovať sa na schválenom šľachtiteľskom programe, pokiaľ spĺňajú podmienky stanovené v písmenách a) a b) tohto ustanovenia.

58 V treťom rade treba pripomenúť, že článok 10 ods. 1 nariadenia 2016/1012 predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla uvedeného v článku 8 ods. 3 tohto nariadenia, podľa ktorého príslušný orgán musí schváliť šľachtiteľské programy, ktoré mu boli predložené, pokiaľ spĺňajú podmienky uvedené v písmenách a) až c) tohto posledného uvedeného ustanovenia. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora výnimky treba vykladať striktne, aby všeobecné pravidlá neboli zbavené svojho zmyslu [rozsudok z 28. októbra 2022, Generalstaatsanwaltschaft München (Extradícia a zásada ne bis in idem), C‑435/22 PPU, EU:C:2022:852, bod 120 a citovaná judikatúra].

59 Článok 10 ods. 1 uvedeného nariadenia navyše používa výraz „môže odmietnuť“. Okrem toho odôvodnenie 21 toho istého nariadenia upravuje odmietnutie schválenia nového šľachtiteľského programu obmedzujúcim spôsobom, keďže podľa jeho znenia by „v niektorých špecifických prípadoch… príslušný orgán mal mať možnosť zamietnuť ďalší šľachtiteľský program“.

60 Z toho vyplýva, že nariadenie 2016/1012 priznáva príslušným orgánom členských štátov mieru voľnej úvahy, ktorá im umožňuje zamietnuť schválenie nového šľachtiteľského programu, aj keď spĺňa podmienky stanovené v prílohe I k tomuto nariadeniu, ak takýto program môže ohroziť už existujúci šľachtiteľský program z hľadiska jedného alebo viacerých prvkov taxatívne vymenovaných v písmenách a) až c) tohto článku 10 ods. 1, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. Okrem týchto okolností sú príslušné orgány podľa článku 8 ods. 3 nariadenia 2016/1012 povinné schváliť šľachtiteľské programy, ktoré im boli predložené, za predpokladu, že spĺňajú podmienky stanovené v písmenách a) až c) tohto článku 8 ods. 3.

61 Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na druhú až štvrtú otázku odpovedať tak, že článok 10 nariadenia 2016/1012 v spojení s článkom 13 a časťou 1 oddielom B bodom 2 písm. a) prílohy I k tomuto nariadeniu a s prihliadnutím na odôvodnenia 21 a 24 uvedeného nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že platí, že v prípade, keď v členskom štáte prebieha šľachtiteľský program, ktorého hlavným cieľom je zlepšenie daného plemena zvierat, tak príslušný orgán tohto štátu môže schváliť nový šľachtiteľský program predložený inou chovateľskou organizáciou, ktorý sa vzťahuje na to isté živočíšne plemeno, týka sa toho istého zemepisného územia, sleduje rovnaký cieľ a v jeho rámci boli plemenné zvieratá vybrané z chovnej populácie už prebiehajúceho šľachtiteľského programu, a takisto platí, že ak toto schválenie môže ohroziť jeden alebo viacero prvkov uvedených v článku 10 ods. 1 písm. a) až c) nariadenia 2016/1012, ten istý orgán má možnosť zamietnuť schválenie nového šľachtiteľského programu.

O trovách

62 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto:

1. Článok 4 ods. 3 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1012 z 8. júna 2016 o zootechnických a genealogických podmienkach na plemenitbu čistokrvných plemenných zvierat, hybridných plemenných ošípaných a ich zárodočných produktov a na obchodovanie s nimi a ich vstup do Únie a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 652/2014, smernice Rady 89/608/EHS a 90/425/EHS a zrušujú určité akty v oblasti plemenitby zvierat („nariadenie o plemenitbe zvierat“) v spojení s časťou 1 prílohy I k tomuto nariadeniu a s prihliadnutím na odôvodnenie 24 uvedeného nariadenia

sa má vykladať v tom zmysle, že:

nebráni tomu, aby bol za chovateľskú organizáciu uznaný žiadateľ, ktorý sa na účely preukázania, že má dostatočne veľkú populáciu plemenných zvierat a dostatočne vysoký počet chovateľov, odvoláva na záväzky k účasti, ktoré podpísali chovatelia, ktorí sa už zapísali do šľachtiteľského programu inej uznanej chovateľskej organizácie.

2. Článok 10 nariadenia 2016/1012 v spojení s článkom 13 a časťou 1 oddielom B bodom 2 písm. a) prílohy I k tomuto nariadeniu a s prihliadnutím na odôvodnenia 21 a 24 uvedeného nariadenia

sa má vykladať v tom zmysle, že:

platí, že v prípade, keď v členskom štáte prebieha šľachtiteľský program, ktorého hlavným cieľom je zlepšenie daného plemena zvierat, tak príslušný orgán tohto štátu môže schváliť nový šľachtiteľský program predložený inou chovateľskou organizáciou, ktorý sa vzťahuje na to isté živočíšne plemeno, týka sa toho istého zemepisného územia, sleduje rovnaký cieľ a v jeho rámci boli plemenné zvieratá vybrané z chovnej populácie už prebiehajúceho šľachtiteľského programu, a takisto platí, že ak toto schválenie môže ohroziť jeden alebo viacero prvkov uvedených v článku 10 ods. 1 písm. a) až c) nariadenia 2016/1012, ten istý orgán má možnosť zamietnuť schválenie nového šľachtiteľského programu.

Podpisy

* Jazyk konania: rumunčina.