Vec C‑247/23 [Deldits] ( i )

proti

Országos Idegenrendészeti Főigazgatóság

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Fővárosi Törvényszék)

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 13. marca 2025

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov – Nariadenie (EÚ) 2016/679 – Článok 5 ods. 1 písm. d) – Zásada správnosti – Článok 16 – Právo na opravu – Článok 23 – Obmedzenia – Údaje týkajúce sa rodovej identity – Údaje, ktoré sú nesprávne od ich zápisu do verejného registra – Dôkazné prostriedky – Správna prax spočívajúca vo vyžadovaní dôkazu o chirurgickej zmene pohlavia“

Ochrana fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov – Nariadenie 2016/679 – Právo na opravu – Obmedzenia – Podmienky – Overenie prislúchajúce vnútroštátnemu súdu – Povinnosť opraviť nesprávne údaje týkajúce sa rodovej identity – Dodržiavanie zásady správnosti

(Článok 16 ods. 1 ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 8 ods. 1 a 2; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2016/679, odôvodnenia 1, 10, 59 a 73, článok 1, článok 2 ods. 1, článok 4 body 1 a 2, články 5, 6, 16 a 23)

(pozri body 23 – 28, 30, 32, 34 – 38, bod 1 výroku)
Ochrana fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov – Nariadenie 2016/679 – Právo na opravu – Obmedzenia – Podmienky – Prijatie vnútroštátneho legislatívneho opatrenia – Rešpektovanie podstaty základných práv a slobôd – Proporcionalita – Výkon práva na opravu údajov týkajúcich sa rodovej identity – Správna prax spočívajúca vo vyžadovaní dôkazu o chirurgickej zmene pohlavia – Neprípustnosť

(Charta základných práv Európskej únie, články 3, 7 a 8; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2016/679, články 16 a 23)

(pozri body 40 – 45, 49, 50, bod 2 výroku)

Zhrnutie

Súdny dvor, na ktorý Fővárosi Törvényszék (Súd hlavného mesta Budapešť, Maďarsko) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, sa vyslovil jednak k otázke, či všeobecné nariadenie o ochrane údajov ( 1 ) ukladá vnútroštátnemu orgánu zodpovednému za vedenie verejného registra povinnosť opraviť osobné údaje týkajúce sa rodovej identity fyzickej osoby, ak tieto údaje nie sú správne, a jednak k otázke, či členský štát môže prostredníctvom správnej praxe podmieniť výkon práva na opravu takýchto údajov, ktoré sú obsiahnuté vo verejnom registri, predložením dôkazov, najmä o chirurgickej zmene pohlavia.

Žalujúca strana VP, osoba iránskej štátnej príslušnosti, získala v Maďarsku postavenie utečenca, pričom sa odvolávala na svoju transrodovosť. Podľa lekárskych potvrdení predložených na podporu jej žiadosti, sa žalujúca strana VP síce narodila ako žena, no jej rodová identita bola mužská. Po priznaní postavenia utečenca na tomto základe však bola uvedená osoba zapísaná ako žena do azylového registra.

V roku 2022 podala žalujúca strana VP na úrad príslušný v azylových veciach na základe práva na opravu zakotveného v článku 16 GDPR žiadosť o opravu svojho rodu na mužský a o zmenu svojho krstného mena v azylovom registri. K tejto žiadosti pripojila vyššie uvedené lekárske potvrdenia. V rozhodnutí z 11. októbra 2022 uvedený úrad žiadosť žalujúcej strany VP zamietol z dôvodu, že nepreukázala, že podstúpila chirurgickú zmenu pohlavia.

Žalujúca strana VP podala proti tomuto rozhodnutiu žalobu o neplatnosť na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. Vzhľadom na neexistenciu konania o právnom uznaní zmeny rodovej identity v maďarskom práve a vzhľadom na pochybnosti o pôsobnosti článku 16 GDPR v takomto kontexte sa tento súd obrátil na Súdny dvor s otázkou výkladu tohto článku.

Posúdenie Súdnym dvorom

V prvom rade Súdny dvor najprv pripomenul, že podľa článku 16 GDPR má dotknutá osoba právo, aby prevádzkovateľ bez zbytočného odkladu opravil nesprávne osobné údaje, ktoré sa jej týkajú. Toto ustanovenie konkretizuje základné právo zakotvené v článku 8 ods. 2 druhej vete Charty základných práv Európskej únie ( 2 ), podľa ktorého má každý právo na prístup k zhromaždeným údajom, ktoré sa ho týkajú, a právo na ich opravu.

Ďalej článok 16 GDPR treba vykladať na jednej strane s prihliadnutím na zásadu správnosti ( 3 ), podľa ktorej musia byť spracúvané údaje správne a v prípade potreby aktualizované, pričom sa musia prijať všetky potrebné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že sa osobné údaje, ktoré sú nesprávne z hľadiska účelov, na ktoré sa spracúvajú, bezodkladne vymažú alebo opravia. Na druhej strane toto ustanovenie treba vykladať aj s prihliadnutím na odôvodnenie 59 GDPR, podľa ktorého by sa mali stanoviť postupy, ktoré by uľahčili opravu osobných údajov na žiadosť dotknutej osoby.

V tejto súvislosti Súdny dvor zopakoval svoju judikatúru, podľa ktorej sa správnosť a úplnosť osobných údajov musí posúdiť vzhľadom na účel, na ktorý boli tieto údaje získané.

Súdny dvor napokon poznamenal, že cieľ sledovaný GDPR spočíva okrem iného v zabezpečení vysokej úrovne ochrany práva fyzických osôb na súkromie v súvislosti so spracúvaním osobných údajov. V súlade s týmto cieľom každé spracúvanie takýchto údajov musí byť najmä v súlade so zásadou správnosti, ale musí tiež spĺňať podmienky zákonnosti stanovené týmto nariadením. ( 4 )

V tejto veci prináleží vnútroštátnemu súdu, aby overil správnosť údaja, o ktorý ide vo veci samej, z hľadiska účelu, na ktorý bol tento údaj získaný, a s prihliadnutím na vnútroštátne právo najmä posúdil, či je cieľom získania tohto údaja identifikovať dotknutú osobu. Ak by to tak bolo, zdá sa, že uvedený údaj sa týka rodovej identity, ktorú táto osoba vnútorne prežíva, a nie rodovej identity, ktorá jej bola pripísaná pri narodení.

V tejto súvislosti sa členský štát nemôže odvolávať na osobitné ustanovenia vnútroštátneho práva prijaté na základe článku 6 ods. 2 a 3 GDPR, aby bránil právu na opravu. Na jednej strane totiž z GDPR ( 5 ) vyplýva, že tieto osobitné ustanovenia sú určené len na ďalšie spresnenie uplatňovania pravidiel obsiahnutých v tomto nariadení a nie na to, aby vytvárali výnimky z týchto pravidiel. Na druhej strane právo na opravu možno obmedziť len za podmienok stanovených v článku 23 uvedeného nariadenia. Členský štát tak môže najmä prostredníctvom vnútroštátnych legislatívnych opatrení stanoviť obmedzenia tohto práva, pokiaľ ide o osobné údaje nachádzajúce sa vo verejných registroch vedených z dôvodov všeobecného verejného záujmu. V tejto veci sa však nezdá, že by maďarský zákonodarca tým, že dodržal podmienky uvedené v článku 23 GDPR, obmedzil rozsah práva na opravu, ani že by úrad príslušný v azylových veciach odôvodnil svoje zamietnutie požadovanej opravy odvolaním sa na takéto zákonné obmedzenie.

Členský štát sa v každom prípade nemôže so zámerom brániť právu na opravu odvolávať na neexistenciu konania o právnom uznaní transrodovej identity vo svojom vnútroštátnom práve. Hoci totiž právo Únie nezasahuje do právomoci členských štátov v oblasti osobného stavu osôb a právneho uznávania ich rodovej identity, tieto štáty musia pri výkone tejto právomoci dodržiavať právo Únie. Vnútroštátna právna úprava, ktorá bráni tomu, aby transrodová osoba, ktorej rodová identita nebola uznaná, mohla splniť podmienku potrebnú na uplatňovanie práva chráneného právom Únie, akým je v tejto veci právo na opravu, musí byť v zásade považovaná za nezlučiteľnú s právom Únie.

Súdny dvor teda dospel k záveru, že článok 16 GDPR sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu orgánu zodpovednému za vedenie verejného registra ukladá povinnosť opraviť osobné údaje týkajúce sa rodovej identity fyzickej osoby, ak tieto údaje nie sú správne v zmysle tohto nariadenia.

V druhom rade Súdny dvor konštatoval, že článok 16 GDPR nespresňuje, aké dôkazy môže požadovať prevádzkovateľ na účely preukázania nesprávnosti osobných údajov, ktorých opravu fyzická osoba požaduje.

Aj keď v tomto kontexte dotknutá osoba, ktorá žiada o opravu týchto údajov, môže byť povinná predložiť relevantné a dostatočné dôkazy, ktoré možno za okolností prejednávanej veci od tejto osoby rozumne požadovať na účely preukázania nesprávnosti uvedených údajov, Súdny dvor pripomenul, že členský štát môže obmedziť výkon práva na opravu len pri dodržaní článku 23 GDPR. Súdny dvor spresnil, že právo na opravu môže podliehať obmedzeniam v súvislosti s prevádzkou verejných registrov vedených z dôvodov všeobecného verejného záujmu, najmä s cieľom zabezpečiť spoľahlivosť a koherenciu týchto registrov.

V tejto veci dotknutý členský štát prijal správnu prax spočívajúcu v podmienení výkonu práva transrodovej osoby na opravu údajov, ktoré sa týkajú jej rodovej identity a sú uvedené vo verejnom registri, predložením dôkazov o chirurgickej zmene pohlavia. Takáto správna prax vedie k obmedzeniu práva na opravu.

V tomto ohľade Súdny dvor po prvé uviedol, že takáto správna prax nespĺňa požiadavku, podľa ktorej právo členského štátu môže obmedziť rozsah práva na opravu len prostredníctvom legislatívneho opatrenia.

Po druhé takáto správna prax zasahuje najmä do podstaty práva na nedotknuteľnosť osoby a práva na rešpektovanie súkromného života, ktoré sú uvedené v článkoch 3 a 7 Charty. Súdny dvor v tejto súvislosti pripomenul, že Európsky súd pre ľudské práva najmä rozhodol, že uznanie rodovej identity transrodovej osoby nemôže byť podmienené vykonaním chirurgického zákroku, ktorý si táto osoba neželá. ( 6 )

Napokon po tretie taká správna prax, nie je v žiadnom prípade nevyhnutná ani primeraná na účely zabezpečenia spoľahlivosti a koherencie verejného registra, akým je azylový register, keďže lekárske potvrdenie, vrátane predchádzajúcej psychodiagnostiky, môže v tejto súvislosti predstavovať relevantný a dostatočný dôkaz.

Súdny dvor tak z toho vyvodil, že článok 16 GDPR sa má vykladať v tom zmysle, že na účely výkonu práva na opravu osobných údajov týkajúcich sa rodovej identity fyzickej osoby, ktoré sa nachádzajú vo verejnom registri, môže byť táto osoba povinná predložiť relevantné a dostatočné dôkazy, ktoré možno od nej rozumne požadovať na preukázanie nesprávnosti týchto údajov. Členský štát však v žiadnom prípade nemôže prostredníctvom správnej praxe podmieniť výkon tohto práva predložením dôkazov o chirurgickej zmene pohlavia.

( i ) Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.

( 1 ) Článok 16 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 1, ďalej len „GDPR“).

( 2 ) Ďalej len „Charta“.

( 3 ) Zásada uvedená v článku 5 ods. 1 písm. d) GDPR.

( 4 ) Pozri článok 6 nariadenia GDPR.

( 5 ) Pozri odôvodnenie 10 tretiu vetu GDPR.

( 6 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok ESĽP, 19. januára 2021, X a Y v. Rumunsko (CE:ECHR:2021:0119JUD000214516, body 165 a 167, ako aj citovaná judikatúra).