Vec C‑144/23

KUBERA, trgovanje s hrano in pijačo, d.o.o.

proti

Republika Slovenija

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Vrhovno sodišče Republike Slovenije)

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 15. októbra 2024

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Článok 267 ZFEÚ – Rozsah povinnosti vnútroštátnych súdov rozhodujúcich v poslednom stupni podať návrh na začatie prejudiciálneho konania – Konanie o povolení kasačného opravného prostriedku na najvyššom súde členského štátu – Žiadosť účastníka konania, ktorý žiada o povolenie kasačného opravného prostriedku, v súvislosti s tým, aby bola Súdnemu dvoru predložená otázka týkajúca sa výkladu práva Únie – Vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej sa kasačný opravný prostriedok povolí, ak nastoľuje právnu otázku, ktorá je významná pre zabezpečenie právnej istoty, jednotné uplatňovanie práva alebo jeho vývoj – Povinnosť najvyššieho vnútroštátneho súdu preskúmať v rámci konania o povolení kasačného opravného prostriedku to, či je potrebné podať návrh na začatie prejudiciálneho konania – Odôvodnenie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o povolenie kasačného opravného prostriedku“

Prejudiciálne otázky – Podanie návrhu na Súdny dvor – Otázky výkladu – Povinnosť položiť prejudiciálnu otázku – Rozsah – Konanie o povolení kasačného opravného prostriedku na najvyššom súde členského štátu – Zamietnutie žiadosti o povolenie bez predchádzajúceho posúdenia povinnosti tohto súdu obrátiť sa na Súdny dvor s otázkou práva Únie vznesenou na podporu tejto žiadosti – Neprípustnosť

(Článok 267 tretí odsek ZFEÚ)

(pozri body 31 – 39, 45, 46, 54 – 56, 58 – 60, bod 1 výroku)
Prejudiciálne otázky – Podanie návrhu na Súdny dvor – Otázky výkladu – Povinnosť položiť prejudiciálnu otázku – Konanie o povolení kasačného opravného prostriedku na najvyššom súde členského štátu – Zamietnutie žiadosti o povolenie obsahujúcej žiadosť o predloženie otázky týkajúcej sa výkladu alebo platnosti ustanovenia práva Únie Súdnemu dvoru – Povinnosť odôvodniť rozhodnutie nepristúpiť k tomuto predloženiu

(Článok 267 tretí odsek ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 47)

(pozri body 62 – 65, bod 2 výroku)

Zhrnutie

Na základe návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Vrhovno sodišče (Najvyšší súd, Slovinsko), Súdny dvor zasadajúci vo veľkej komore rozhodol, že konanie o povolení kasačného opravného prostriedku pred najvyšším vnútroštátnym súdom nezbavuje tento vnútroštátny súd povinnosti v rámci tohto konania preskúmať, či je potrebné obrátiť sa na Súdny dvor s prejudiciálnou otázkou týkajúcou sa práva Únie, ktorá bola položená na podporu žiadosti o povolenie tohto opravného prostriedku.

Spoločnosť KUBERA kúpila v Turecku plechovky s nápojom Red Bull vyrobené v Rakúsku a prepravila ich loďou do prístavu Koper (Slovinsko) na účely ich dovozu. Dvoma rozhodnutiami z 5. októbra 2021 slovinská finančná správa rozhodla o zaistení týchto plechoviek na základe nariadenia č. 608/2013 ( 1 ) až do skončenia súdneho konania začatého na návrh spoločnosti Red Bull s cieľom chrániť svoje práva duševného vlastníctva týkajúce sa uvedených plechoviek. Po vyčerpaní správnych opravných prostriedkov podala KUBERA proti týmto rozhodnutiam žaloby na Upravno sodišče (Správny súd, Slovinsko), ktorý ich zamietol dvoma rozsudkami.

KUBERA tak podala na vnútroštátny súd dve žiadosti o povolenie kasačného opravného prostriedku proti týmto rozsudkom, pričom tvrdila, že spor vo veci samej nastoľuje otázku výkladu nariadenia č. 608/2013 ( 2 ), ktorá podľa nej predstavuje dôležitú právnu otázku odôvodňujúcu povolenie kasačných opravných prostriedkov. Takisto požiadala vnútroštátny súd, aby sa v prípade, že nesúhlasí s výkladom tohto nariadenia, ktorý navrhuje, obrátil na Súdny dvor s touto otázkou.

Podľa vnútroštátnej právnej úpravy sa kasačný opravný prostriedok povolí, ak vec predložená Najvyššiemu súdu nastoľuje právnu otázku, ktorá je významná pre zabezpečenie právnej istoty, jednotné uplatňovanie práva alebo jeho vývoj. Táto právna úprava uvádza osobitné prípady zodpovedajúce takejto hypotéze. Vnútroštátny súd, ktorý sa domnieval, že v tomto prípade žiadosti spoločnosti KUBERA o povolenie jej kasačných opravných prostriedkov nespĺňajú tieto podmienky, sa však pýtal, či mu článok 267 tretí odsek ZFEÚ ( 3 ) ukladá povinnosť, aby na účely rozhodnutia o týchto žiadostiach o povolenie preskúmal žiadosť spoločnosti KUBERA o podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania týkajúceho sa otázky práva Únie, ktorú nastolila táto spoločnosť, na Súdny dvor. Vnútroštátny súd sa tiež pýtal, či v prípade, že rozhodne, že nie je potrebné obrátiť sa na Súdny dvor s návrhom na začatie prejudiciálneho konania, je podľa článku 47 Charty základných práv Európskej únie povinný odôvodniť svoje rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o povolenie kasačného opravného prostriedku.

Posúdenie Súdnym dvorom

V prvom rade Súdny dvor rozhodol, že článok 267 tretí odsek ZFEÚ bráni tomu, aby vnútroštátny súd, proti ktorého rozhodnutiam nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, rozhodol v rámci konania o preskúmaní žiadosti o povolenie kasačného opravného prostriedku, ktorého výsledok závisí od významu právnej otázky nastolenej jedným z účastníkov sporu pre právnu istotu, jednotné uplatňovanie práva alebo jeho vývoj, o zamietnutí takejto žiadosti o povolenie bez toho, aby posúdil, či je povinný obrátiť sa na Súdny dvor s prejudiciálnou otázkou týkajúcou sa výkladu alebo platnosti ustanovenia práva Únie, ktorá bola položená na podporu tejto žiadosti.

Súdny dvor najskôr pripomenul, že hoci organizácia súdnictva v členských štátoch patrí do právomoci týchto štátov, tie sú pri výkone tejto právomoci povinné plniť povinnosti, ktoré im vyplývajú z práva Únie. Hoci právo Únie teda v zásade nebráni tomu, aby členské štáty zaviedli konania o povolení opravných prostriedkov alebo iné systémy výberu alebo „filtrácie“ predloženia veci najvyšším vnútroštátnym súdom, uplatnenie takýchto konaní alebo systémov musí byť v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z tohto práva, najmä z článku 267 ZFEÚ.

V tejto súvislosti povinnosť vnútroštátnych súdov, proti ktorých rozhodnutiam nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, obrátiť sa na Súdny dvor s prejudiciálnou otázkou, patrí do oblasti spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom a jej cieľom je najmä zabrániť tomu, aby sa v ktoromkoľvek členskom štáte ustálila vnútroštátna judikatúra, ktorá nie je v súlade s pravidlami práva Únie. Takýto vnútroštátny súd môže byť oslobodený od tejto povinnosti len v troch situáciách, a to konkrétne vtedy, ak konštatoval, že položená otázka nie je relevantná, alebo že predmetné ustanovenie práva Únie už bolo predmetom výkladu zo strany Súdneho dvora, alebo že správny výklad práva Únie sa zdá taký jasný, že neponecháva miesto pre nijaké primerané pochybnosti. ( 4 ) Ak teda ide o jednu z týchto situácií, ( 5 ) tento vnútroštátny súd nie je povinný obrátiť sa na Súdny dvor, aj keby bola otázka týkajúca sa výkladu alebo platnosti ustanovenia práva Únie nastolená účastníkom konania, ktoré pred ním prebieha.

Súdny dvor okrem toho uviedol, že existencia konania o povolení kasačného opravného prostriedku nemôže zmeniť súd nižšieho stupňa, ktorého rozhodnutie možno napadnúť v rámci takéhoto opravného prostriedku, na vnútroštátny súd, proti ktorého rozhodnutiam nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, a ktorý má v dôsledku toho povinnosť obrátiť sa na Súdny dvor podľa článku 267 tretieho odseku ZFEÚ. Naopak, túto povinnosť má taký najvyšší vnútroštátny súd, akým je vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

Vnútroštátny súd však vysvetlil, že podľa svojho výkladu uplatniteľnej vnútroštátnej právnej úpravy v štádiu preskúmania žiadosti o povolenie kasačného opravného prostriedku nie je povinný posúdiť, či je alebo nie je potrebné, aby sa v rámci konania o kasačnom opravnom prostriedku obrátil na Súdny dvor s prejudiciálnou otázkou týkajúcou sa práva Únie, ktorá bola nastolená na podporu tejto žiadosti. Ak kasačný opravný prostriedok nie je povolený, rozhodnutie o zamietnutí s konečnou platnosťou ukončí konanie. V takom prípade by výklad práva Únie podaný súdom nižšieho stupňa mohol byť v dotknutom vnútroštátnom právnom poriadku záväzný, aj keby otázka položená na podporu žiadosti o povolenie kasačného opravného prostriedku odôvodňovala podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor.

Súdny dvor uviedol, že takáto vnútroštátna právna úprava alebo prax môže viesť k situácii, v ktorej by otázka týkajúca sa výkladu alebo platnosti ustanovenia práva Únie, hoci bola nastolená pred Najvyšším súdom, nebola predložená Súdnemu dvoru v rozpore s povinnosťou, ktorú tomuto vnútroštátnemu súdu ukladá článok 267 tretí odsek ZFEÚ. Takáto situácia pritom môže ohroziť účinnosť systému spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, ako aj najmä dosiahnutie cieľa zabrániť tomu, aby sa v ktoromkoľvek členskom štáte ustálila vnútroštátna judikatúra, ktorá nie je v súlade s pravidlami práva Únie. ( 6 )

Súdny dvor však požiadal vnútroštátny súd, aby overil, či je možné vykladať uplatniteľnú vnútroštátnu právnu úpravu v súlade s požiadavkami článku 267 ZFEÚ. ( 7 ) Zdá sa totiž, že táto právna úprava nezakazuje, aby tento súd v rámci konania o preskúmaní žiadosti o povolenie kasačného opravného prostriedku posúdil, či otázka týkajúca sa výkladu alebo platnosti ustanovenia práva Únie nastolená na podporu tejto žiadosti vyžaduje podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor, alebo naopak, či sa na ňu vzťahujú výnimky z povinnosti podať návrh na začatie prejudiciálneho konania. Konkrétne sa nezdá, že by prípady, ktoré uvedená právna úprava uvádza a ktoré sa týkajú výlučne situácií, pre ktoré sú v podstate charakteristické rozdiely vo vnútroštátnej judikatúre alebo neexistencia judikatúry najvyššieho vnútroštátneho súdu, mali taxatívnu povahu.

Za týchto podmienok sa zdá, že uvedenú právnu úpravu možno vykladať v tom zmysle, že kritérium významu nastolenej právnej otázky pre právnu istotu, jednotné uplatňovanie práva alebo jeho vývoj zahŕňa prípad, keď účastník sporu, ktorý žiada o povolenie podať kasačný opravný prostriedok, nastoľuje otázku týkajúcu sa výkladu alebo platnosti ustanovenia práva Únie, na ktorú sa nevzťahuje žiadna z výnimiek z povinnosti podať návrh na začatie prejudiciálneho konania a ktorá v dôsledku toho vyžaduje podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor.

Súdny dvor okrem toho zdôraznil, že prináleží najvyššiemu vnútroštátnemu súdu, ktorý rozhoduje o takejto žiadosti o povolenie a ktorý je povinný obrátiť sa na Súdny dvor s návrhom na začatie prejudiciálneho konania, aby rozhodol, či je potrebné podať návrh na začatie prejudiciálneho konania v štádiu skúmania tejto žiadosti alebo v neskoršom štádiu. Ak sa rozhodne podať na Súdny dvor návrh na začatie prejudiciálneho konania v štádiu preskúmania uvedenej žiadosti, prináleží mu prerušiť konanie o tejto žiadosti až do vydania rozhodnutia o prejudiciálnej otázke a následne vykonať toto rozhodnutie pri posudzovaní otázky, či treba povoliť kasačný opravný prostriedok.

V druhom rade Súdny dvor pripomenul, že zo systému zavedeného článkom 267 ZFEÚ v spojení s článkom 47 druhým odsekom Charty základných práv vyplýva, že pokiaľ sa vnútroštátny súd, proti ktorého rozhodnutiam nie je možné podať opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, nachádza v situácii, keď sa uplatňuje jedna z troch výnimiek z povinnosti podať návrh na začatie prejudiciálneho konania, je oslobodený od tejto povinnosti, pričom z odôvodnenia jeho rozhodnutia musí buď vyplývať, že položená otázka týkajúca sa práva Únie nie je relevantná pre rozhodnutie v spore, alebo že výklad dotknutého ustanovenia práva Únie sa zakladá na judikatúre Súdneho dvora, alebo v prípade neexistencie tejto judikatúry, že výklad práva Únie je vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu v poslednom stupni taký jasný, že tu nie je priestor na žiadne dôvodné pochybnosti. Súdny dvor z toho vyvodil, že vzhľadom na to, že – bez toho, aby bolo dotknuté uplatnenie dôvodu neprípustnosti čisto procesnej povahy – takýto vnútroštátny súd nemôže zamietnuť žiadosť o povolenie kasačného opravného prostriedku, ktorá nastoľuje otázku týkajúcu sa výkladu alebo platnosti ustanovenia práva Únie, bez toho, aby predtým posúdil, či je povinný podať na Súdny dvor návrh na začatie prejudiciálneho konania týkajúci sa tejto otázky alebo či sa na túto otázku vzťahuje jedna z troch výnimiek z povinnosti podať návrh na začatie prejudiciálneho konania, tento vnútroštátny súd musí v prípade, že zamietne takúto žiadosť o povolenie na základe jednej z týchto výnimiek, uviesť dôvody, pre ktoré sa neobrátil na Súdny dvor.

( 1 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 608/2013 z 12. júna 2013 o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi a zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003 (Ú. v. EÚ L 181, 2013, s. 15). Pozri článok 17 tohto nariadenia.

( 2 ) V tejto veci ide o otázku, či sa toto nariadenie uplatňuje na situáciu, v ktorej dovážaný tovar vyrába nositeľ práv priemyselného vlastníctva, ktoré sa na tento tovar vzťahujú.

( 3 ) Podľa tohto ustanovenia, keď je otázka výkladu alebo platnosti práva Únie položená vo veci prejednávanej vnútroštátnym súdom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, tento súd je povinný obrátiť sa na Súdny dvor.

( 4 ) Rozsudky zo 6. októbra 1982, Cilfit a i. (283/81, EU:C:1982:335, bod 21), ako aj zo 6. októbra 2021, Consorzio Italian Management a Catania Multiservizi (C‑561/19, EU:C:2021:799, bod 33).

( 5 ) Tieto tri situácie, v ktorých vnútroštátne súdy posledného stupňa nepodliehajú povinnosti podať návrh na začatie prejudiciálneho konania, sa ďalej označujú ako „výnimky z povinnosti podať návrh na začatie prejudiciálneho konania“.

( 6 ) Tento výklad nie je spochybnený judikatúrou vyplývajúcou z rozsudkov z 15. marca 2017, Aquino (C‑3/16, EU:C:2017:209, bod 56), a zo 6. októbra 2021, Consorzio Italian Management a Catania Multiservizi (C‑561/19, EU:C:19:799, bod 61), podľa ktorej vnútroštátny súd, proti ktorého rozhodnutiam nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, môže upustiť od predloženia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru z dôvodov neprípustnosti, ktoré sú vlastné konaniu pred týmto vnútroštátnym súdom, ak boli dodržané zásady ekvivalencie a efektivity. Na rozdiel od takýchto dôvodov také kritérium povolenia kasačného opravného prostriedku, akým je kritérium stanovené v uplatniteľnej vnútroštátnej právnej úprave, vyžaduje, aby najvyšší súd preskúmal význam právnej otázky nastolenej na podporu žiadosti o povolenie takéhoto opravného prostriedku pre právnu istotu, jednotné uplatňovanie práva alebo jeho vývoj.

( 7 ) Súdny dvor v tejto súvislosti odkázal na informácie poskytnuté v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktoré sa týkajú vývoja judikatúry Ustavno sodišče (Ústavný súd, Slovinsko). Konkrétne z rozhodnutia tohto súdu z 31. marca 2022 vyplýva, že žiadosť jedného z účastníkov sporu, aby sa Súdnemu dvoru predložil návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaná v rámci žiadosti o povolenie kasačného opravného prostriedku, sa musí preskúmať už vo fáze posudzovania tejto poslednej uvedenej žiadosti.