–

francúzska vláda, v zastúpení: J.‑L. Carré, B. Herbaut a B. Travard, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: G. Braun, G. von Rintelen, G. Wilms a N. Yerrell, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 7 ods. 3 a článku 8 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (Ú. v. EÚ L 46, 2004, s. 1; Mim. vyd. 07/008, s. 10).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Cobult UG, ktorá je subjektom, na ktorý boli postúpené práva cestujúceho, a spoločnosťou TAP Air Portugal SA, ktorá je leteckým dopravcom, vo veci náhrady nákladov na letenku tohto cestujúceho, ktorého let bol zrušený.

3

Odôvodnenia 1, 2, 4 a 20 nariadenia č. 261/2004 znejú:

…

…

4

V článku 5 ods. 1 písm. a) a c) tohto nariadenia sa uvádza:

„V prípade zrušenia letu príslušným cestujúcim:

…

5

Článok 7 uvedeného nariadenia, nazvaný „Právo na náhradu“, v odsekoch 1 a 3 stanovuje:

„1.   Keď sa uvádza odkaz na tento článok, cestujúci dostanú náhradu…

…

3.   Náhrada uvedená v odseku 1 sa platí v hotovosti, elektronickým bankovým prevodom, bankovým príkazom alebo šekom alebo s písomným súhlasom cestujúceho, v cestovných poukážkach a/alebo inými službami.“

6

V článku 8 tohto nariadenia, nazvanom „Právo na náhradu alebo presmerovanie“, sa v odseku 1 písm. a) stanovuje:

„Keď sa uvádza odkaz na tento článok, cestujúcim sa ponúkne možnosť vybrať si medzi:

7

Cestujúcemu, ktorý si za cenu 1447,02 eura rezervoval let s priamo prípojným letom v spoločnosti TAP Air Portugal plánovaný na 1. júla 2020 z Fortalezy (Brazília) do Frankfurtu nad Mohanom (Nemecko) cez Lisabon (Portugalsko), bol tento let týmto prevádzkujúcim leteckým dopravcom zrušený.

8

Uvedený prevádzkujúci letecký dopravca dáva od 19. mája 2020 na úvodnej stránke svojho webového sídla cestujúcim k dispozícii postup umožňujúci podanie žiadostí o náhradu predovšetkým za lety, ktoré zrušil. Cestujúci si tak môžu vybrať medzi okamžitou náhradou vo forme cestovných poukážok tým, že vyplnia online formulár, a náhradou v inej forme, napríklad v peňažnej sume, za predpokladu, že sa najprv spoja s jeho oddelením pre služby zákazníkom, aby toto oddelenie preskúmalo skutkové okolnosti.

9

V podmienkach akceptácie, ktoré sú dostupné len v anglickom jazyku a ktoré musí cestujúci odsúhlasiť po tom, čo poskytne požadované informácie (číslo letenky, priezvisko, e‑mailová adresa a telefónne číslo), sa uvádza, že ak si cestujúci zvolí náhradu vo forme cestovnej poukážky, náhrada nákladov na letenku v peniazoch je vylúčená.

10

Podľa spoločnosti TAP Air Portugal pritom dotknutý cestujúci 4. júna 2020 požiadal o náhradu prostredníctvom cestovnej poukážky a e‑mailom mu bola doručená cestovná poukážka v sume 1737,52 eura zodpovedajúcej cene pôvodnej letenky zvýšenej o príplatok.

11

Dňa 30. júla 2020 tento cestujúci postúpil svoje práva voči spoločnosti TAP Air Portugal na Cobult, ktorá v ten istý deň tohto prevádzkujúceho leteckého dopravcu požiadala, aby v lehote 14 dní nahradil cenu zrušeného letu v peniazoch.

12

Keďže spoločnosť TAP Air Portugal požadovanú náhradu odmietla poskytnúť, Cobult podala žalobu na príslušný prvostupňový súd, ktorý jej žalobu zamietol a rozhodol, že práva cestujúceho, ktorý je postupcom, zanikli na základe poskytnutia náhrady vo forme cestovnej poukážky.

13

Cobult podala proti tomuto rozsudku odvolanie na Landgericht Frankfurt am Main (Krajinský súd Frankfurt nad Mohanom, Nemecko), ktorý je súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

14

Tento súd má pochybnosti, pokiaľ ide o výklad článku 7 ods. 3 nariadenia č. 261/2004, podľa ktorého môže byť náhrada nákladov na letenku poskytnutá vo forme cestovnej poukážky len „s písomným súhlasom cestujúceho“. Konkrétne sa zamýšľa na rozsahom pojmu „písomný súhlas cestujúceho“ („mit schriftlichem Einverständnis“ v nemeckej jazykovej verzii tohto nariadenia) na účely posúdenia toho, či prostriedky náhrady, ktoré stanovuje TAP Air Portugal prostredníctvom svojho internetového sídla, sú v súlade s týmto ustanovením. V tejto súvislosti uvedený súd uvádza, že podľa prvého prístupu by sa dalo usudzovať, že požiadavka písomného súhlasu cestujúceho predstavuje dodatočnú formálnu podmienku, ktorej cieľom je ochrániť cestujúceho pred unáhlenou a nerozvážnou voľbou v prospech cestovnej poukážky, čo je spôsob náhrady, ktorý normotvorca Únie údajne považoval za menej výhodný pre tohto cestujúceho. Za týchto okolností by článok 7 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 bránil takému postupu náhrady nákladov na letenku vo forme cestovnej poukážky, aký uplatňuje TAP Air Portugal.

15

Podľa druhého prístupu ak by sa od cestujúceho požadoval písomný súhlas vo forme súhlasu zaslaného poštou alebo elektronicky, mohlo by tým dôjsť k predlžovaniu lehôt na poskytnutie náhrady, pričom by sa súčasne leteckým dopravcom zvýšila záťaž súvisiaca s administratívnym vybavením týchto náhrad. Postup spočívajúci v poskytnutí náhrady online, skladajúci sa z viacerých etáp, o aký ide vo veci samej, by sa preto mohol považovať za postup, ktorý je v súlade s požiadavkami článku 7 ods. 3 nariadenia č. 261/2004.

16

Za týchto okolností Landgericht Frankfurt am Main (Krajinský súd Frankfurt nad Mohanom) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 7 ods. 3 [nariadenia č. 261/2004] vykladať v tom zmysle, že o písomný súhlas cestujúceho s náhradou nákladov na letenku v zmysle článku 8 ods. 1 písm. a) prvej zarážky [tohto nariadenia] prostredníctvom cestovnej poukážky ide už vtedy, keď si cestujúci zvolí takúto poukážku na internetovom sídle prevádzkujúceho leteckého dopravcu, čím tak vylúči neskoršie poskytnutie náhrady nákladov na letenku v peniazoch, a táto poukážka mu je potom doručená e‑mailom, pričom však poskytnutie náhrady nákladov na letenku v peniazoch je možné len po predchádzajúcom kontaktovaní prevádzkujúceho leteckého dopravcu?“

17

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 7 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 v spojení s článkom 8 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia vykladať v tom zmysle, že v prípade zrušenia letu prevádzkujúcim leteckým dopravcom platí, že cestujúci poskytol „písomný súhlas“ s náhradou nákladov na letenku vo forme cestovnej poukážky, keď na internetovom sídle tohto leteckého dopravcu vyplnil online formulár, v ktorom si zvolil takúto formu náhrady, čím tak vylúčil poskytnutie náhrady vo forme peňažnej sumy, pričom však platí, že tento druhý uvedený spôsob poskytnutia náhrady podliehal dodržaniu postupu zahŕňajúceho dodatočné etapy, ktoré sa mali uskutočniť v kontakte s oddelením pre služby zákazníkom uvedeného leteckého dopravcu.

18

Podľa článku 8 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 261/2004 v spojení s článkom 5 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia má cestujúci v prípade zrušenia letu právo na náhradu nákladov na letenku v cene, za ktorú bola kúpená, v lehote siedmich dní, a to prostriedkami uvedenými v článku 7 ods. 3 uvedeného nariadenia.

19

V tomto poslednom uvedenom ustanovení sa uvádza, že táto náhrada sa platí v hotovosti, elektronickým bankovým prevodom, bankovým príkazom alebo šekom alebo s písomným súhlasom cestujúceho v cestovných poukážkach a/alebo inými službami.

20

Zo znenia článku 7 ods. 3 v spojení s článkom 8 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 261/2004 vyplýva, že týmito ustanoveniami normotvorca Únie vymedzil prostriedky náhrady letenky v prípade zrušenia letu. V tejto súvislosti štruktúra článku 7 ods. 3 tohto nariadenia svedčí o tom, že náhrada nákladov na letenku sa uskutočňuje hlavne vo forme peňažnej sumy. Náhrada vo forme cestovných poukážok sa naopak javí ako subsidiárny prostriedok náhrady, keďže podlieha dodatočnej podmienke spočívajúcej v „písomnom súhlase cestujúceho“.

21

Nariadenie č. 261/2004 nevymedzuje, čo pod týmto pojmom „písomný súhlas cestujúceho“ treba rozumieť.

22

V tejto súvislosti treba po prvé poznamenať, že pojem „súhlas“ sa podľa jeho obvyklého významu chápe ako slobodný a informovaný súhlas. V kontexte článku 7 ods. 3 tohto nariadenia si teda tento pojem vyžaduje slobodný a informovaný súhlas cestujúceho s tým, že mu bude poskytnutá náhrada nákladov na letenku vo forme cestovnej poukážky.

23

Po druhé, pokiaľ ide o to, že článok 7 ods. 3 uvedeného nariadenia vyžaduje „písomný“ súhlas cestujúceho, treba konštatovať, že existuje rozdiel medzi rôznymi jazykovými verziami tohto ustanovenia.

24

Požiadavka „accord signé du passager“ (podpísaný súhlas cestujúceho), ktorá sa nachádza vo francúzskej jazykovej verzii tohto ustanovenia, má síce zodpovedajúci význam v bulharskej („с подписано съгласие на пътника“), španielskej („previo acuerdo firmado por el pasajero“), českej („v případě dohody podepsané cestujícím“), gréckej („εφόσον συμφωνήσει ενυπογράφως ο επιβάτης“), anglickej („with the signed agreement of the passenger“), talianskej („previo accordo firmato dal passeggero“), litovskej („saņemot pasažiera parakstītu piekrišanu“), lotyšskej („keleiviui savo parašu patvirtinus, kad jis su tuo sutinka“), maltskej („bil‑ftehim iffirmat tal‑passiġġier“) a fínskej jazykovej verzii („matkustajan allekirjoitetulla suostumuksella“), ale z dánskej („med passagerens skriftlige billigelse“), nemeckej („mit schriftlichem Einverständnis des Fluggasts“), estónskej („kirjalikul kokkuleppel reisijaga“), chorvátskej („uz pisanu suglasnost putnika“), maďarskej („az utas írásos beleegyezése esetén“), holandskej („met de schriftelijke toestemming van de passagier“), poľskej („za pisemną zgodą pasażera“), portugalskej („com o acordo escrito do passageiro“), rumunskej („cu acordul scris al pasagerului“), slovenskej („s písomným súhlasom cestujúceho“), slovinskej („s pisnim soglasjem potnika“) a švédskej jazykovej verzie („med passagerarens skriftliga samtycke“) naopak vyplýva, že podľa tohto istého ustanovenia náhrada nákladov vo forme cestovných poukážok nie je podmienená podpísaným súhlasom, ale „písomným súhlasom cestujúceho“.

25

Podľa ustálenej judikatúry pritom platí, že formulácia použitá v jednej z jazykových verzií ustanovenia práva Únie sa nemôže chápať ako jediný základ na výklad tohto ustanovenia, prípadne sa nemôže považovať za ustanovenie, ktoré má prednosť pred inými jazykovými verziami. Ustanovenia práva Únie sa totiž majú vykladať a uplatňovať jednotným spôsobom pri zohľadnení existujúcich verzií vo všetkých jazykoch Únie. V prípade rozporov medzi rôznymi jazykovými verziami textu práva Únie sa má predmetné ustanovenie vykladať podľa všeobecnej štruktúry a účelu právneho predpisu, ktorého je súčasťou (pozri v tomto zmysle uznesenie z 2. decembra 2022, Compania Naţională de Transporturi Aeriene Tarom, C‑229/22, EU:C:2022:978, bod 21, ako aj citovanú judikatúru).

26

V tejto súvislosti na jednej strane z odôvodnení 1, 2 a 4 nariadenia č. 261/2004 vyplýva, že cieľom tohto nariadenia je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany cestujúcich a spotrebiteľov posilnením ich práv v určitých situáciách spôsobujúcich vážne problémy a nepohodlie, ako aj okamžitou nápravou týchto situácií štandardným spôsobom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. apríla 2021, Austrian Airlines, C‑826/19, EU:C:2021:318, bod 26).

27

Na druhej strane z odôvodnenia 20 tohto nariadenia vyplýva, že cestujúci, ktorých let bol zrušený, musia byť plne informovaní o svojich právach tak, aby mohli tieto práva účinne uplatňovať.

28

Súdny dvor tak s odkazom na odôvodnenie 20 nariadenia č. 261/2004 rozhodol, že prevádzkujúci letecký dopravca musí cestujúcim poskytnúť informácie potrebné na to, aby mohli uskutočniť účinnú a informovanú voľbu, pokiaľ ide o uplatnenie práva na pomoc stanoveného v článku 8 ods. 1 tohto nariadenia, pričom priznanie tohto práva na náhradu si od cestujúceho nevyžaduje aktívne prispenie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júla 2019, Rusu, C‑354/18, EU:C:2019:637, body 50 až 55).

29

V tomto rámci s ohľadom na cieľ zabezpečiť vysokú úroveň ochrany cestujúcich v leteckej doprave a informačnú povinnosť, ktorú má prevádzkujúci letecký dopravca, treba konštatovať, že pojem „písomný súhlas cestujúceho“, ktorý je stanovený v článku 7 ods. 3 tohto nariadenia, v prvom rade predpokladá to, aby tento cestujúci mal možnosť uskutočniť účinnú a informovanú voľbu, a teda vyjadriť slobodný a informovaný súhlas s náhradou nákladov na letenku vo forme cestovnej poukážky, a nie vo forme peňažnej sumy.

30

Na tento účel prináleží tomuto leteckému dopravcovi, aby zákonným spôsobom poskytol cestujúcemu, ktorého let bol zrušený, jasné a kompletné informácie o jednotlivých prostriedkoch náhrady nákladov na jeho letenku, ktoré má k dispozícii na základe článku 7 ods. 3 uvedeného nariadenia.

31

Naproti tomu v prípade neexistencie takýchto informácií nemožno konštatovať, že cestujúci má možnosť uskutočniť účinnú a informovanú voľbu, a teda vyjadriť slobodný a informovaný súhlas s náhradou vo forme cestovnej poukážky.

32

Vo vzťahu k cestujúcemu teda nie je možné usudzovať, že tento poskytol svoj „súhlas“ v zmysle článku 7 ods. 3 nariadenia č. 261/2004, pokiaľ prevádzkujúci letecký dopravca poskytne, predovšetkým na svojom internetovom sídle, informácie o prostriedkoch náhrady nákladov na letenku nejednoznačným alebo nekompletným spôsobom, alebo v jazyku, ktorého ovládanie nemožno od cestujúceho rozumne očakávať, či dokonca nezákonným spôsobom, a to predovšetkým tak, že náhradu nákladov na túto letenku vo forme peňažnej sumy podmieni uskutočnením postupu, ktorý v porovnaní s postupom na získanie náhrady vo forme peňažnej poukážky zahŕňa dodatočné etapy.

33

Takýto záver platí o to viac, že pridaním takýchto dodatočných etáp sa získanie náhrady vo forme peňažnej sumy môže stať ťažším, a môže tak dôjsť k obráteniu vzťahu medzi danými dvomi prostriedkami náhrady, ktorý – ako vyplýva z bodu 20 tohto rozsudku – bol stanovený normotvorcom Únie, čo je pritom v rozpore s cieľom spočívajúcim v zabezpečení vysokej úrovne ochrany cestujúcich v leteckej doprave, ktorý sleduje nariadenie č. 261/2004.

34

V druhom rade, pokiaľ ide o formu súhlasu cestujúceho, treba dodať, že pokiaľ tento cestujúci dostal jasné a kompletné informácie, jeho „písomný súhlas“ v zmysle článku 7 ods. 3 tohto nariadenia môže – ako to v podstate vyplýva z pripomienok francúzskej vlády – zahŕňať okrem iného jeho výslovné, definitívne a jednoznačné vyjadrenie súhlasu s náhradou nákladov na letenku vo forme cestovnej poukážky prostredníctvom zaslania formulára vyplneného uvedeným cestujúcim na internetovom sídle prevádzkujúceho leteckého dopravcu bez toho, aby tento formulár obsahoval vlastnoručný alebo digitalizovaný podpis cestujúceho.

35

Takto zvolený výklad článku 7 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 rešpektuje vyváženie záujmov cestujúcich v leteckej doprave so záujmami prevádzkujúcich leteckých dopravcov, ktoré mal normotvorca Únie v úmysle zabezpečiť prijatím nariadenia č. 261/2004 (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. novembra 2009, Sturgeon a i., C‑402/07 a C‑432/07, EU:C:2009:716, bod 67, ako aj z 23. októbra 2012, Nelson a i., C‑581/10 a C‑629/10, EU:C:2012:657, bod 39).

36

Vylúčenie toho, aby „písomný súhlas cestujúceho“ s náhradou nákladov na letenku vo forme cestovnej poukážky mohol mať podobu formulára, ktorý musí cestujúci vyplniť na internetovom sídle prevádzkujúceho leteckého dopravcu, sa totiž javí byť nielen neprimerané, ale aj nevhodné, keďže na základe takéhoto vylúčenia by sa tomuto leteckému dopravcovi zvýšila záťaž súvisiaca s administratívnym vybavovaním týchto náhrad a mohlo by dôjsť k spomaleniu procesu poskytnutia náhrady pre cestujúceho, čo by sa v konečnom dôsledku mohlo ukázať v rozpore so záujmami cestujúceho.

37

Vzhľadom na uvedené dôvody treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 7 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 v spojení s článkom 8 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia a s prihliadnutím na odôvodnenie 20 uvedeného nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade zrušenia letu prevádzkujúcim leteckým dopravcom platí, že cestujúci poskytol „písomný súhlas“ s náhradou nákladov na letenku vo forme cestovnej poukážky, keď na internetovom sídle tohto leteckého dopravcu vyplnil online formulár, v ktorom si zvolil takúto formu náhrady, čím tak vylúčil poskytnutie náhrady vo forme peňažnej sumy, a to za predpokladu, že tento cestujúci mal možnosť uskutočniť účinnú a informovanú voľbu, a teda vyjadriť informovaný súhlas s náhradou nákladov na jeho letenku vo forme cestovnej poukážky, a nie vo forme peňažnej sumy, čo predpokladá, aby uvedený letecký dopravca zákonným spôsobom poskytol danému cestujúcemu jasnú a kompletnú informáciu o jednotlivých prostriedkoch náhrady, ktoré má k dispozícii.

38

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

Článok 7 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91, v spojení s článkom 8 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia a s prihliadnutím na odôvodnenie 20 uvedeného nariadenia

sa má vykladať v tom zmysle, že:

v prípade zrušenia letu prevádzkujúcim leteckým dopravcom platí, že cestujúci poskytol „písomný súhlas“ s náhradou nákladov na letenku vo forme cestovnej poukážky, keď na internetovom sídle tohto leteckého dopravcu vyplnil online formulár, v ktorom si zvolil takúto formu náhrady, čím tak vylúčil poskytnutie náhrady vo forme peňažnej sumy, a to za predpokladu, že tento cestujúci mal možnosť uskutočniť účinnú a informovanú voľbu, a teda vyjadriť informovaný súhlas s náhradou nákladov na jeho letenku vo forme cestovnej poukážky, a nie vo forme peňažnej sumy, čo predpokladá, aby uvedený letecký dopravca zákonným spôsobom poskytol danému cestujúcemu jasnú a kompletnú informáciu o jednotlivých prostriedkoch náhrady, ktoré má k dispozícii.