Vec C‑39/23
Keva a i.
proti
Skatteverket
(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Högsta förvaltningsdomstolen)
Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 29. júla 2024
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Článok 63 ZFEÚ – Voľný pohyb kapitálu – Zdanenie dividend získaných verejnoprávnymi dôchodkovými fondmi – Rozdielne zaobchádzanie medzi verejnoprávnymi dôchodkovými fondmi rezidentmi a verejnoprávnymi dôchodkovými fondmi nerezidentmi – Oslobodenie od dane len verejnoprávnych dôchodkových fondov rezidentov – Porovnateľnosť situácií – Odôvodnenie – Potreba chrániť cieľ sledovaný sociálnou politikou – Potreba zachovať vyvážené rozdelenie daňovej právomoci členských štátov“
Voľný pohyb kapitálu a sloboda platieb – Obmedzenia – Daňová právna úprava – Zdanenie dividend – Dividendy získané verejnoprávnymi dôchodkovými fondmi – Rozdielne zaobchádzanie medzi verejnoprávnymi dôchodkovými fondmi rezidentmi a verejnoprávnymi dôchodkovými fondmi nerezidentmi – Oslobodenie od dane len verejnoprávnych dôchodkových fondov rezidentov – Neprípustnosť – Odôvodnenie – Neexistencia
(Článok 63 ZFEÚ)
(pozri body 43, 46, 47, 49 – 51, 55 – 58, 60 – 65, 68, 71, 72, 74, 75 a výrok)
Zhrnutie
V rámci prejudiciálneho konania Súdny dvor potvrdil zásah do voľného pohybu kapitálu vnútroštátnym systémom, ktorý rozlišuje medzi príjemcami v súvislosti s daňovým zaobchádzaním s dividendami vyplácanými spoločnosťami rezidentmi. Toto rozlišovanie je založené výlučne na mieste sídla týchto príjemcov.
V prejednávanej veci žalobcovia vo veci samej, tri fínske verejnoprávne fondy s rôznymi právnymi formami, zaplatili vo Švédsku daň z dividend získaných od švédskych spoločností. Keďže tieto dividendy neboli zdanené vo Fínsku, daň z dividend, ktorej podliehali vo Švédsku, nemohla byť odpočítaná tak, ako to stanovuje daňový dohovor medzi severskými krajinami ( 1 ). Vo Švédsku sú pritom verejnoprávne dôchodkové fondy, ktoré sú súčasťou štátu, oslobodené od dane.
Keďže sa žalobcovia vo veci samej domnievali, že výber dane z dividend vo Švédsku bol v rozpore s voľným pohybom kapitálu v zmysle článku 63 ZFEÚ, pretože boli porovnateľní so švédskymi verejnoprávnymi dôchodkovými fondmi, požiadali švédsku daňovú správu o vrátenie dane z dividend zaplatenej vo Švédsku.
Po zamietnutí ich sťažnosti pokračoval spor na Högsta förvaltningsdomstolen (Najvyšší správny súd, Švédsko), ktorý je vnútroštátnym súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.
Tento súd si kládol otázku, či je taký systém, ktorý stanovuje zdanenie dividend vyplácaných spoločnosťami rezidentmi verejnoprávnym dôchodkovým inštitúciám nerezidentom, zatiaľ čo dividendy vyplácané verejnoprávnym dôchodkovým fondom rezidentom sú od tejto dane oslobodené, zlučiteľný s voľným pohybom kapitálu v zmysle článku 63 ZFEÚ.
Súdny dvor dospel k záveru, že takýto systém je v rozpore s článkom 63 ZFEÚ.
Posúdenie Súdnym dvorom
Súdny dvor v prvom rade uviedol, že dotknutý systém predstavuje obmedzenie voľného pohybu kapitálu, ktoré je v zásade zakázané článkom 63 ZFEÚ. Takýto systém totiž zavádza rozdielne daňové zaobchádzanie, ktoré vedie k znevýhodňujúcemu zaobchádzaniu s dividendami vyplácanými verejnoprávnym inštitúciám dôchodkového zabezpečenia nerezidentom, ktoré môžu tieto inštitúcie odradiť od investovania do spoločností so sídlom vo Švédsku.
Pokiaľ ide o splnenie povinností, ktoré štátu vyplývajú zo Zmluvy, nie je v tejto súvislosti relevantné, ak sa štát odvoláva na body 10 a 12 komentárov k článku 24 modelovej daňovej zmluvy Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) ( 2 ), z ktorých vyplýva, že štát nie je povinný zabezpečiť rovnaké daňové výhody verejnoprávnym subjektom iného štátu, ako sú tie, ktoré poskytuje svojim vlastným verejným subjektom.
Okrem toho pri výkone právomoci organizovať svoje systémy sociálneho zabezpečenia musia členské štáty dodržiavať právo Únie, a najmä ustanovenia Zmluvy o fungovaní EÚ týkajúce sa základných slobôd.
Súdny dvor v druhom rade konštatoval, že rozdielne zaobchádzanie medzi verejnoprávnymi inštitúciami dôchodkového zabezpečenia nerezidentmi a verejnoprávnymi dôchodkovými fondmi rezidentmi sa týka objektívne porovnateľných situácií.
Po prvé skutočnosť, že verejnoprávny dôchodkový fond je súčasťou Švédska ako štátu, ho nevyhnutne nestavia do odlišnej situácie, než je situácia verejnoprávnej inštitúcie nerezidenta, pokiaľ ide o cieľ predmetného oslobodenia od dane, ktorým je vyhnúť sa kruhovému toku verejných prostriedkov švédskeho štátu. Tento cieľ by totiž mohol byť dosiahnutý aj vtedy, ak by sa na verejnoprávne inštitúcie dôchodkového zabezpečenia nerezidentov vo Švédsku vzťahovalo rovnaké oslobodenie od dane z dividend vyplácaných spoločnosťami rezidentmi, ako je oslobodenie priznané verejnoprávnym dôchodkovým fondom rezidentom.
Okrem toho skutočnosť, že verejnoprávne inštitúcie dôchodkového zabezpečenia nerezidenti nemajú za cieľ podporovať finančnú stabilitu a udržateľnosť švédskeho systému sociálneho zabezpečenia, na rozdiel od verejnoprávnych fondov rezidentov, nemôže predstavovať tvrdenie, ktoré znemožňuje cezhraničné porovnanie dôchodkových fondov, pretože cieľom každého fondu je podľa definície ochrana stability a udržateľnosti jednotlivého vnútroštátneho dôchodkového systému.
Po druhé jediným relevantným kritériom, ktoré treba zohľadniť na účely posúdenia, či rozdielne zaobchádzanie s tuzemskými verejnoprávnymi dôchodkovými fondmi a inštitúciami dôchodkového zabezpečenia nerezidentmi odráža rozdiel v objektívnej situácii, je v prejednávanej veci miesto sídla fondov. Rozdiely medzi dvoma typmi subjektov týkajúce sa ich právnej formy alebo povahy ich úloh pri výbere príspevkov na dôchodok alebo vyplácaní dôchodkov totiž zrejme priamo nesúvisia s daňovým zaobchádzaním s dividendami získanými od švédskych spoločností.
V treťom a poslednom rade Súdny dvor rozhodol, že ani potreba zachovať cieľ sledovaný švédskou sociálnou politikou, ani zachovanie vyváženého rozdelenia daňovej právomoci medzi členskými štátmi v prejednávanej veci predstavovať naliehavý dôvod všeobecného záujmu, ktorý by mohol odôvodniť predmetný švédsky režim, pokiaľ ide o voľný pohyb kapitálu.
( 1 ) Dohovor medzi severskými krajinami o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti dane z príjmu a kapitálu podpísaný v Helsinkách 23. septembra 1996.
( 2 ) Modelová zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti daní z príjmu a kapitálu, ktorú vypracoval výbor OECD pre daňové záležitosti a ktorá je pripojená k odporúčaniu OECD z 30. júla 1963 týkajúcemu sa odstránenia dvojitého zdanenia.