–

„Citadeles nekustamie īpašumi“ SIA, v zastúpení: S. Bokta‑Strautmane, advokāte,

–

Valsts ieņēmumu dienests, v zastúpení: I. Jaunzeme, ģenerāldirektore,

–

Európska komisia, v zastúpení: G. Goddin, I. Rubene a G. von Rintelen, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 3 bodu 7 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 2015, s. 73), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018 (Ú. v. EÚ L 156, 2018, s. 43) (ďalej len „smernica 2015/849“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou „Citadeles nekustamie īpašumi“ SIA (ďalej len „Citadele“) a Valsts ieņēmumu dienests (Štátna daňová správa, Lotyšsko) (ďalej len „VID“) vo veci pokuty uloženej spoločnosti Citadele za porušenie vnútroštátnych ustanovení týkajúcich sa predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

3

Podľa odôvodnenia 1 smernice 2015/849:

„Toky peňazí pochádzajúcich z nezákonnej činnosti môžu narušiť integritu, stabilitu a povesť finančného sektora a ohroziť vnútorný trh [Európskej ú]nie, ako aj medzinárodný rozvoj. Pranie špinavých peňazí, financovanie terorizmu a organizovanej trestnej činnosti zostávajú významnými problémami, ktoré by sa mali riešiť na úrovni Únie. Okrem ďalšieho rozvoja trestnoprávneho prístupu na úrovni Únie je nevyhnutné aj cielené a primerané predchádzanie využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré môže priniesť aj ďalšie výsledky.“

4

Článok 1 ods. 1 tejto smernice stanovuje:

„Táto smernica má za cieľ zabrániť používaniu finančného systému Únie na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.“

5

Článok 2 uvedenej smernice stanovuje:

„1.   Táto smernica sa vzťahuje na tieto povinné subjekty:

…

…

7.   Pri hodnotení rizika prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu na účely tohto článku členské štáty venujú osobitnú pozornosť všetkým finančným činnostiam, pri ktorých vzhľadom na ich povahu možno s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať ich použitie či zneužitie na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu.

…“

6

Článok 3 smernice 2015/849 uvádza:

„Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

…

…“

7

Článok 4 tejto smernice znie:

„1.   Členské štáty v súlade s prístupom založeným na hodnotení rizík zabezpečia, aby rozsah pôsobnosti tejto smernice bol úplne alebo čiastočne rozšírený na povolania a kategórie podnikov, okrem povinných subjektov uvedených v článku 2 ods. 1, ktoré sa zaoberajú takými činnosťami, v prípade ktorých je osobitne pravdepodobné, že by mohli byť využívané na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu.

2.   Ak členský štát rozšíri rozsah pôsobnosti tejto smernice na povolania alebo kategórie podniku, okrem tých, ktoré sú uvedené v článku 2 ods. 1, informuje o tom [Európsku k]omisiu.“

8

Článok 5 uvedenej smernice stanovuje:

„Členské štáty môžu prijať alebo ponechať v účinnosti prísnejšie ustanovenia v oblasti, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, aby sa predišlo praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, a to v rámci práva Únie.“

9

Podľa článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 zo 14. júna 2017 týkajúcej sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností (Ú. v. EÚ L 169, 2017, s. 46):

„V stanovách alebo akte o založení spoločnosti alebo v oddelenom dokumente, ktoré musia byť zverejnené spôsobom stanoveným právnymi predpismi každého členského štátu v súlade s článkom 16, musia byť obsiahnuté aspoň tieto údaje:

…“

10

Noziedzīgi iegūtu līdzekļu legalizācijas un terorisma un proliferācijas finansēšanas novēršanas likums (zákon o predchádzaní praniu špinavých peňazí, financovaniu terorizmu a šíreniu jadrových zbraní) zo 17. júla 2008 (Latvijas Vēstnesis, 2008, č. 116) bol zmenený najmä s cieľom prebrať smernicu 2015/849 do lotyšského právneho poriadku.

11

Tento zákon v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti vo veci samej (ďalej len „zákon proti praniu špinavých peňazí“) vo svojom § 1 ods. 1 stanovuje:

„V tomto zákone sa používajú nasledujúce pojmy:

…

…

…“

12

Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona proti praniu špinavých peňazí stanovuje:

„Povinnými subjektmi na účely tohto zákona sú osoby, ktoré vykonávajú ekonomickú alebo odbornú činnosť:

…

…“

13

Citadele je obchodná spoločnosť, ktorej činnosť zahŕňa najmä nákup a predaj nehnuteľného majetku na vlastný účet, ako aj prenájom a správu tohto majetku. V období od septembra 2021 do februára 2022 príslušný subjekt VID vykonal v tejto spoločnosti kontrolu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí, ktorá viedla k vypracovaniu správy o kontrole.

14

Tento subjekt sa vo svojej správe o kontrole domnieval, že Citadele tým, že prenajímala priestory nachádzajúce sa v budove, ktorej je vlastníkom, právnickým osobám a právnym štruktúram, ktoré si v uvedených priestoroch dali zapísať svoje sídlo, sa mala považovať za spoločnosť, ktorá vykonáva činnosť „poskytovateľa služieb súvisiacich so zakladaním a fungovaním právnych štruktúr alebo právnických osôb“ v zmysle § 1 ods. 1 bodu 10 zákona proti praniu špinavých peňazí. Citadele však túto činnosť neoznámila VID a v dôsledku toho si ani neplnila povinnosti, ktoré jej z tejto činnosti vyplývajú podľa tohto zákona.

15

V dôsledku toho príslušný subjekt VID rozhodnutím z 28. marca 2022 uložil spoločnosti Citadele pokutu vo výške 1000 eur.

16

Citadele podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie generálnemu riaditeľovi VID, ktorý ho potvrdil rozhodnutím z 15. júna 2022.

17

Generálny riaditeľ VID vychádzal zo skutočnosti, že obchodná činnosť spoločnosti Citadele predstavuje poskytovanie služieb súvisiacich so zakladaním a fungovaním právnych štruktúr alebo právnických osôb, keďže v príslušných nájomných zmluvách táto spoločnosť povolila nájomcom, aby si dali zapísať svoje sídlo v prenajatých priestoroch. Preto mala byť považovaná za povinný subjekt podľa § 3 zákona proti praniu špinavých peňazí.

18

Návrhom z 15. júla 2022 Citadele podala na Administratīvā rajona tiesa (Okresný správny súd, Lotyšsko), teda vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, žalobu o neplatnosť rozhodnutia z 15. júna 2022 z dôvodu, že nemá postavenie povinného subjektu, a teda nie je povinná plniť zákonné požiadavky spojené s touto kvalifikáciou.

19

Konkrétnejšie táto spoločnosť tvrdí, že v rámci svojej činnosti sa zaoberá správou a nájmom nehnuteľností, ktoré vlastní, bez toho, aby nájomcom poskytovala iné služby. Nájomné zmluvy, o ktoré ide vo veci samej, sa obmedzujú na to, že medzi právami priznanými nájomcom je stanovená možnosť zapísať si svoje sídlo v prenajatých budovách, a dohodnuté nájomné nezávisí od skutočnosti, či tam nájomca svoje sídlo zapísal alebo nie.

20

Vnútroštátny súd uvádza, že definícia pojmu „poskytovateľ služieb súvisiacich so zakladaním a fungovaním právnych štruktúr alebo právnických osôb“, ktorá je uvedená v § 1 ods. 1 bode 10 zákona proti praniu špinavých peňazí, zodpovedá definícii pojmu „poskytovateľ služieb správy zvereného majetku alebo služieb pre obchodné spoločnosti“ uvedenej v článku 3 bode 7 smernice 2015/849.

21

Ani toto ustanovenie, ani žiadne iné ustanovenie smernice 2015/849 však nespresňujú, či sa má pojem „služby správy zvereného majetku alebo služby pre obchodné spoločnosti“ vykladať v tom zmysle, že ide o osobitnú službu, ktorá nevyplýva z transakcie spočívajúcej v prenájme vlastnej nehnuteľnosti alebo ktorá nie je viazaná na takú transakciu.

22

Vnútroštátny súd má však pochybnosti o tom, či prenajímateľa nehnuteľnosti možno považovať za „poskytovateľa služieb pre obchodné spoločnosti“ v zmysle článku 3 bodu 7 smernice 2015/849.

23

V tejto súvislosti tento súd uvádza, že podľa vnútroštátneho práva na to, aby právnická osoba alebo právna štruktúra mohli byť zapísané do obchodného registra, musia príslušnému orgánu oznámiť svoje sídlo, ktoré je vo väčšine prípadov tiež miestom výkonu obchodnej činnosti. Dodáva, že hoci až do 31. júla 2021 bolo potrebné na účely zápisu sídla do obchodného registra povinne predložiť súhlas vlastníka nehnuteľnosti, od 1. augusta 2021 sa už takýto súhlas nevyžaduje. Keďže nájomné zmluvy, o ktoré ide vo veci samej, boli uzavreté pred týmto dátumom, súhlas, ktorý dala Citadele v týchto zmluvách, možno považovať len za súhlas udelený na účely splnenia požiadaviek stanovených vo vnútroštátnom práve, a nie za osobitnú službu.

24

Okrem toho smernica 2015/849 sa uplatňuje, pokiaľ ide o transakcie s nehnuteľnosťami, na notárov a iné osoby vykonávajúce nezávislé právnické povolania, ako aj na realitných agentov. Naopak poskytovatelia služieb spoločnostiam sú podľa tejto smernice považovaní za samostatné subjekty bez súvislosti s týmito transakciami.

25

Vnútroštátny súd však zdôrazňuje, že v súlade s článkom 2 ods. 7 smernice 2015/849 členské štáty pri posudzovaní rizika prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu venujú osobitnú pozornosť všetkým finančným činnostiam, pri ktorých vzhľadom na ich povahu možno s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať ich použitie či zneužitie na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu.

26

Keďže členský štát môže široko chápať činnosti vykonávané osobami, ktoré môžu viesť k uskutočneniu nezákonného cieľa, tento súd sa domnieva, že je tiež možné, že prenajímateľ nehnuteľnosti sa má považovať za poskytovateľa služieb správy zvereného majetku alebo služieb pre obchodné spoločnosti v prípadoch, keď prenajíma nehnuteľnosť, ktorú vlastní, nájomcovi, ktorý tam zapíše svoje sídlo a vykonáva tam obchodnú činnosť, s cieľom znížiť pravdepodobnosť účasti tohto nájomcu na operáciách prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu.

27

Napokon vzniká tiež otázka, či sa má každá osoba, ktorá prenajíma nehnuteľný majetok, ktorý vlastní, považovať za „poskytovateľa služieb správy zvereného majetku alebo služieb pre obchodné spoločnosti“ v zmysle článku 3 bodu 7 smernice 2015/849, vrátane fyzickej osoby, čo by znamenalo, že sa na ňu vzťahujú rovnaké požiadavky ako na právnickú osobu alebo právnu štruktúru.

28

Za týchto podmienok Administratīvā rajona tiesa (Okresný správny súd, Lotyšsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

29

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 3 bod 7 písm. c) smernice 2015/849 vykladať v tom zmysle, že pojem „poskytovateľ služieb správy zvereného majetku alebo služieb pre obchodné spoločnosti“ v zmysle tohto ustanovenia sa vzťahuje na prenajímateľa nehnuteľnosti, v ktorej nájomca so súhlasom tohto prenajímateľa zapíše svoje sídlo a uskutočňuje transakcie.

30

Podľa ustálenej judikatúry je pri výklade ustanovenia práva Únie nutné vziať do úvahy nielen jeho doslovné znenie, ale aj vzájomný kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (rozsudok zo 17. novembra 2022, Rodl & Partner, C‑562/20, EU:C:2022:883, bod 81, ako aj citovaná judikatúra).

31

Hlavným cieľom smernice 2015/849, ako vyplýva z jej názvu a článku 1 ods. 1 a 2 tejto smernice, je predchádzanie využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (rozsudok zo 17. novembra 2022, Rodl & Partner, C‑562/20, EU:C:2022:883, bod 33, ako aj citovaná judikatúra).

32

Konkrétnejšie, ustanovenia smernice 2015/849 majú preventívnu povahu, keďže ich cieľom je stanoviť v súlade s prístupom založeným na hodnotení rizík súbor preventívnych a odrádzajúcich opatrení na účinný boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, aby sa zabránilo tomu, ako vyplýva z odôvodnenia 1 tejto smernice, že toky peňazí pochádzajúcich z nezákonnej činnosti by mohli narušiť integritu, stabilitu a povesť finančného sektora a ohroziť vnútorný trh Únie, ako aj medzinárodný rozvoj (rozsudok zo 17. novembra 2022, Rodl & Partner, C‑562/20, EU:C:2022:883, bod 34, ako aj citovaná judikatúra).

33

V tejto súvislosti článok 2 smernice 2015/849 vymenúva subjekty, na ktoré sa z dôvodu ich účasti na vykonaní transakcie alebo činnosti finančnej povahy uplatňuje táto smernica.

34

Uvedená smernica sa tak v súlade so svojím článkom 2 ods. 1 bodom 3 písm. c) uplatňuje na poskytovateľov služieb správy zvereného majetku alebo služieb pre obchodné spoločnosti, na ktorých sa nevzťahuje článok 2 ods. 1 bod 3 písm. a) alebo b) tejto smernice.

35

Podľa článku 3 bodu 7 písm. c) smernice 2015/849 sa na účely tejto smernice pod pojmom „poskytovateľ služieb správy zvereného majetku alebo služieb pre obchodné spoločnosti“ rozumie akákoľvek osoba, ktorá zabezpečuje „sídlo, obchodnú adresu, adresu na doručovanie alebo administratívnu adresu a ostatné súvisiace služby pre obchodnú spoločnosť, verejnú obchodnú spoločnosť alebo akúkoľvek inú právnickú osobu alebo právnu štruktúru“, pričom tieto služby musia byť poskytované v rámci podnikateľskej činnosti a tretím osobám.

36

V tejto súvislosti treba uviesť, že smernica 2015/849 neobsahuje žiadnu definíciu služby spočívajúcej v zabezpečovaní „sídla, obchodnej adresy, adresy na doručovanie alebo administratívnej adresy“ uvedenej v tomto ustanovení.

37

Pojem „sídlo“ pritom zvyčajne označuje sídlo právnickej osoby, ako je definované v jej stanovách alebo v inom rovnocennom dokumente. Založenie právnickej osoby si vo všeobecnosti vyžaduje zriadenie takéhoto sídla, ako to napríklad ilustruje v súvislosti s právnickými osobami, ktoré patria do pôsobnosti smernice 2017/1132, článok 4 písm. a) tejto smernice. Toto ustanovenie stanovuje, že uvedenie sídla spoločnosti musí byť obsiahnuté buď v stanovách alebo akte o založení spoločnosti alebo v oddelenom dokumente, ktorý musí byť zverejnený.

38

Okrem toho, keďže umiestnenie sídla vyžaduje nielen uvedenie lokality, ale aj presnej adresy, ako to zrejme platí v lotyšskom práve uplatniteľnom v prejednávanej veci, takto uvedené sídlo poskytuje, ako uviedol generálny advokát v bode 36 svojich návrhov, kontaktné miesto na podnikateľské a administratívne účely, ako je obchodná, poštová alebo administratívna adresa, ktoré slúžia najmä na prijímanie korešpondencie.

39

Služba spočívajúca v poskytovaní „sídla, obchodnej adresy, adresy na doručovanie alebo administratívnej adresy“ v zmysle článku 3 bodu 7 písm. c) smernice 2015/849 teda zahŕňa, ako uviedol aj generálny advokát v bodoch 37 a 38 svojich návrhov, poskytnutie takéhoto kontaktného miesta, ktoré sa odlišuje od služby spočívajúcej v jednoduchom prenájme nehnuteľnosti.

40

Na jednej strane sa totiž predmet nájmu nehnuteľnosti v zásade obmedzuje na záväzok poskytnúť túto nehnuteľnosť za úhradu nájomného. Na druhej strane využitie služby spočívajúcej v poskytovaní sídla alebo obchodnej, poštovej alebo administratívnej adresy vôbec nepredpokladá uzavretie nájomnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľného majetku a vo všeobecnosti zahŕňa poskytovanie doplnkových služieb, ako je doručenie administratívnych dokumentov.

41

Použitie priraďovacej spojky „a“ v znení článku 3 bodu 7 písm. c) smernice 2015/849, ktorý odkazuje na poskytovanie „ostatných súvisiacich služieb“, potvrdzuje výklad, podľa ktorého samotné poskytnutie nehnuteľného majetku, aj keď sa používa na účely „sídla, obchodnej adresy, adresy na doručovanie alebo administratívnej adresy“, nepostačuje na účely kvalifikácie prenajímateľa ako „poskytovateľa služieb správy zvereného majetku alebo služieb pre obchodné spoločnosti“ v zmysle tohto ustanovenia.

42

Okrem toho samotnú skutočnosť, že prenajímateľ súhlasí v nájomnej zmluve s tým, že nájomca môže zapísať svoje sídlo v dotknutej nehnuteľnosti, nemožno považovať za „súvisiacu službu“ v zmysle tohto ustanovenia.

43

Na jednej strane totiž, ako uviedla Komisia vo svojich písomných pripomienkach, v rámci nájomnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti je právo používať adresu tejto nehnuteľnosti ako sídlo len súvisiacim právom vyplývajúcim z hlavného plnenia. To isté platí pre právo používať túto adresu ako obchodnú, poštovú alebo administratívnu adresu. Na druhej strane vloženie ustanovenia vyjadrujúceho súhlas prenajímateľa s užívaním uvedenej nehnuteľnosti na tento osobitný účel do nájomnej zmluvy možno vysvetliť, ako v prejednávanej veci, zákonnou povinnosťou preukázať takýto súhlas.

44

Pokiaľ ide o kontext, do ktorého patrí článok 3 bod 7 písm. c) smernice 2015/849, ako bolo uvedené v bode 34 tohto rozsudku, táto smernica sa v súlade so svojím článkom 2 ods. 1 bodom 3 písm. c) uplatňuje konkrétne na poskytovateľov služieb správy zvereného majetku a služieb pre obchodné spoločnosti ako povinné subjekty.

45

Ako vyplýva z článku 2 ods. 1 bodu 3 písm. b) bodu i) a článku 2 ods. 1 bodu 3 písm. d) smernice 2015/849, medzi povinné subjekty patria notári a iné osoby vykonávajúce nezávislé právnické povolania, ak sa podieľajú na transakcii s nehnuteľnosťami, alebo poskytnutím pomoci pri plánovaní alebo vykonávaní transakcií pre svojich klientov, ktoré sa týkajú nákupu a predaja nehnuteľností alebo obchodnej spoločnosti, ako aj realitní agenti vrátane prípadov, keď konajú ako sprostredkovatelia nájmu nehnuteľného majetku.

46

Na rozdiel od týchto posledných uvedených typov povinných subjektov však smernica 2015/849 neviaže postavenie „poskytovateľa služieb správy zvereného majetku a služieb pre obchodné spoločnosti“ na transakcie s nehnuteľnosťami. Okrem toho normotvorca Únie nezahrnul prenajímateľov nehnuteľností všeobecne alebo za určitých podmienok medzi povinné subjekty uvedené v článku 2 ods. 1 tejto smernice.

47

Okrem toho ani ostatné služby poskytované „poskytovateľom služieb správy zvereného majetku a služieb pre obchodné spoločnosti“ vymenované v článku 3 bode 7 písm. a) až e) tejto smernice sa nevzťahujú na transakcie s nehnuteľnosťami.

48

Treba však dodať, že smernica 2015/849 vykonáva len minimálnu harmonizáciu, pretože jej článok 5 oprávňuje členské štáty prijať alebo ponechať v platnosti prísnejšie ustanovenia, keďže cieľom týchto ustanovení je posilniť boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v rámci hraníc práva Únie (rozsudok zo 17. novembra 2022, Rodl & Partner, C‑562/20, EU:C:2022:883, bod 46).

49

Okrem toho podľa článku 4 ods. 1 smernice 2015/849 prináleží členským štátom, aby v súlade s prístupom založeným na hodnotení rizík zabezpečili, aby pôsobnosť tejto smernice bola úplne alebo čiastočne rozšírená na povolania a kategórie podnikov, okrem povinných subjektov uvedených v článku 2 ods. 1, ktoré sa zaoberajú takými činnosťami, v prípade ktorých je osobitne pravdepodobné, že by mohli byť využívané na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. Článok 4 ods. 2 smernice 2015/849 v tomto kontexte stanovuje, že ak členský štát rozšíri pôsobnosť tejto smernice na iné povolania alebo kategórie podnikov, ako sú tie, ktoré sú uvedené v jej článku 2 ods. 1, informuje o tom Komisiu.

50

V prejednávanej veci sa vzhľadom na informácie, ktoré má Súdny dvor k dispozícii, zdá, že pokiaľ ide o vlastníkov prenajímajúcich nehnuteľnosti, v ktorých si nájomcovia s ich súhlasom zapíšu sídlo a uskutočňujú transakcie, lotyšský zákonodarca neprijal prísnejšie ustanovenia v zmysle článku 5 smernice 2015/849, ani nerozšíril pôsobnosť tejto smernice na základe jej článku 4 ods. 1. Vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či ide skutočne o takýto prípad.

51

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 3 bod 7 písm. c) smernice 2015/849 sa má vykladať v tom zmysle, že na vlastníka prenajímajúceho nehnuteľnosť, v ktorej si nájomca s jeho súhlasom zapíše svoje sídlo a uskutočňuje transakcie, sa nevzťahuje len na základe tejto skutočnosti pojem „poskytovateľ služieb správy zvereného majetku alebo služieb pre obchodné spoločnosti“ v zmysle tohto ustanovenia.

52

Vzhľadom na odpoveď na prvú otázku nie je potrebné zaoberať sa druhou otázkou.

53

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

Článok 3 bod 7 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

na vlastníka prenajímajúceho nehnuteľnosť, v ktorej si nájomca s jeho súhlasom zapíše svoje sídlo a uskutočňuje transakcie, sa nevzťahuje len na základe tejto skutočnosti pojem „poskytovateľ služieb správy zvereného majetku alebo služieb pre obchodné spoločnosti“ v zmysle tohto ustanovenia.