Predbežné znenie
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
ATHANASIOS RANTOS
prednesené 27. februára 2025(1)
Vec C‑633/23
Electrabel SA,
Fédération Belge des Entreprises Électriques et Gazières ASBL,
Organisatie voor Duurzame Energie Vlaanderen ASBL,
Wind4wallonia 2 SA,
Luminus SA,
EDF Belgium SA,
ActiVent Wallonie SCRL,
Eol’Wapi SA,
Lumiwind SC,
Luminus Wind Together SC
proti
Commission de Régulation de l’Electricité et du Gaz (CREG),
za účasti:
État belge
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour d’appel de Bruxelles (Odvolací súd Brusel, Belgicko)]
„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Vnútorný trh s elektrinou – Nariadenie (EÚ) 2022/1854 – Núdzový zásah s cieľom riešiť vysoké ceny energie – Článok 2 body 5 a 9 – Články 6 až 8 – Strop trhových príjmov z elektriny – Určenie ‚trhových príjmov‘ – Vnútroštátna právna úprava stanovujúca použitie nevyvrátiteľných a sčasti vyvrátiteľných domnienok neumožňujúcich zohľadniť skutočne dosiahnuté príjmy – Priamy účinok – Zásada proporcionality – Článok 22 ods. 2 písm. c) – Obdobie uplatňovania článkov 6 až 8 tohto nariadenia – Strop príjmov uplatnený ku skoršiemu dátumu, ako bol dátum stanovený v uvedenom nariadení – Zásada prednosti, účinnosti a lojálnej spolupráce “
I. Úvod
1. Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 6 až 8 a článku 22 nariadenia (EÚ) 2022/1854(2) v spojení s článkom 2 bodmi 5 a 9 tohto nariadenia, článkom 288 ZFEÚ, článkom 6 ZEÚ, ako aj so zásadami proporcionality, prednosti, účinnosti práva Únie a lojálnej spolupráce.
2. Tento návrh bol podaný v rámci troch žalôb o neplatnosť, ktoré podali po prvé spoločnosť Electrabel SA, po druhé organizácie Fédération Belge des Entreprises Électriques et Gazières ASBL, Organizatie voor Duurzame Energie Vlaanderen ASBL a Wind4Wallonia 2 SA (ďalej spoločne „FEBEG a i.“) a po tretie spoločnosti Luminus SA, EDF Belgium SA, ActiVent Wallonie SCRL, Eol’Wapi SA, Lumiwind SC a Luminus Wind Together SC (ďalej spoločne len „Luminus a i.“) (ďalej všetci spoločne len „žalobcovia vo veci samej“) proti rozhodnutiu Commission de régulation de l’électricité et du gaz (Komisia pre reguláciu elektriny a plynu, Belgicko, ďalej len „CREG“), vo veci vzoru priznania, ktorý majú predložiť poplatníci odvodu zavedeného v rámci stropu trhových príjmov výrobcov elektriny (ďalej len „sporné rozhodnutie“).(3)
3. Cour d’appel de Bruxelles (Odvolací súd Brusel, Belgicko) sa konkrétne pýta na zlučiteľnosť vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá na základe nariadenia 2022/1854 stanovuje systém stropu trhových príjmov z elektriny založený na súbore buď nevyvrátiteľných, alebo vyvrátiteľných domnienok, ktorý by neumožňoval zohľadniť príjmy skutočne dosiahnuté výrobcami elektriny a ktorý sa okrem toho uplatňoval pred dátumom stanoveným týmto nariadením, s vyššie uvedenými ustanoveniami práva Únie.
4. V tejto súvislosti je Súdny dvor bezprecedentným spôsobom vyzvaný, aby objasnil, akú prípadnú mieru voľnej úvahy majú členské štáty pri vykonávaní opatrenia stanovujúceho strop príjmov niektorých výrobcov elektriny, ktoré bolo zavedené nariadením 2022/1854, a aby prípadne stanovil kritériá, ktoré je potrebné zohľadniť na účely úpravy tohto opatrenia, jednak najmä spôsob určovania týchto príjmov a jednak časovú pôsobnosť takéhoto opatrenia.
II. Právny rámec
A. Právo Únie
5. Podľa odôvodnení 30 a 37 nariadenia 2022/1854:
„(30) Strop trhových príjmov by sa mal stanoviť skôr pre trhové príjmy než pre celkové príjmy z výroby… Bez ohľadu na zmluvnú formu, prostredníctvom ktorej sa môže obchodovať s elektrinou, by sa strop trhových príjmov mal uplatňovať len na realizované trhové príjmy.
…
(37) S cieľom zabezpečiť účinné presadzovanie stropu trhových príjmov by výrobcovia, sprostredkovatelia a relevantní účastníci trhu mali príslušným orgánom členských štátov a prípadne prevádzkovateľom sústav a nominovaným organizátorom trhu s elektrinou poskytnúť potrebné údaje. Vzhľadom na veľký počet jednotlivých transakcií, pri ktorých musia príslušné orgány členských štátov zabezpečiť presadzovanie stropu trhových príjmov, by mali mať tieto orgány možnosť použiť primerané odhady na výpočet stropu trhových príjmov.“
6. V bodoch 5 a 9 článku 2 tohto nariadenia s názvom „Vymedzenie pojmov“ sa spresňuje:
„Na účely tohto nariadenia… sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
…
5) ‚trhový príjem‘ je realizovaný príjem, ktorý výrobca získa výmenou za predaj a dodávku elektriny v Únii, bez ohľadu na zmluvnú formu, ktorou sa takáto výmena uskutočňuje…;
…
9) ‚nadmerné príjmy‘ sú kladný rozdiel medzi trhovými príjmami výrobcov za MWh elektriny a stropom trhových príjmov vo výške 180 eur za MWh elektriny podľa článku 6 ods. 1.“
7. V článku 6 uvedeného nariadenia s názvom „Povinný strop trhových príjmov“ sa uvádza:
„1. Trhové príjmy výrobcov získané z výroby elektriny zo zdrojov uvedených v článku 7 ods. 1 sa obmedzia na maximálnu výšku 180 eur za MWh vyrobenej elektriny.
…
3. Členské štáty zavedú účinné opatrenia s cieľom zabrániť obchádzaniu povinností výrobcov podľa odseku 2. Zabezpečia najmä, aby sa strop trhových príjmov skutočne uplatňoval v prípadoch, keď sú výrobcovia kontrolovaní alebo čiastočne vlastnení inými podnikmi, najmä ak sú súčasťou vertikálne integrovaného podniku.
…
5. Komisia poskytne členským štátom usmernenia pri vykonávaní tohto článku.“
8. Článok 7 toho istého nariadenia, nazvaný „Uplatňovanie stropu trhových príjmov na výrobcov elektriny“, stanovuje:
„1. Strop trhových príjmov stanovený v článku 6 sa vzťahuje na trhové príjmy získané z predaja elektriny vyrobenej z týchto zdrojov:
…
6. Výrobcovia… poskytnú príslušným orgánom členských štátov a v relevantných prípadoch aj prevádzkovateľom sústav a nominovaným organizátorom trhu s elektrinou všetky údaje potrebné na uplatňovanie článku 6 vrátane údajov o vyrobenej elektrine a súvisiacich trhových príjmoch bez ohľadu na trhový časový rámec, v ktorom sa transakcia uskutočňuje, a bez ohľadu na to, či sa s elektrinou obchoduje dvojstranne, v rámci toho istého podniku alebo na centralizovanej mnohostrannej platforme.“
9. Článok 8 nariadenia 2022/1854, nazvaný „Vnútroštátne krízové opatrenia“, stanovuje:
„1. Členské štáty môžu:
a) zachovať alebo zaviesť opatrenia, ktorými sa ďalej obmedzujú trhové príjmy výrobcov, ktorí vyrábajú elektrinu zo zdrojov uvedených v článku 7 ods. 1, vrátane možnosti rozlišovať medzi technológiami,…;
…
c) zachovať alebo zaviesť vnútroštátne opatrenia na obmedzenie trhových príjmov výrobcov vyrábajúcich elektrinu zo zdrojov, ktoré nie sú uvedené v článku 7 ods. 1;
…
2. Opatrenia uvedené v odseku 1 v súlade s týmto nariadením:
a) musia byť primerané a nediskriminačné;
b) nesmú ohrozovať investičné signály;
c) zabezpečujú pokrytie investícií a prevádzkových nákladov;
d) nenarúšajú fungovanie veľkoobchodných trhov s elektrinou, a najmä neovplyvňujú hodnotové poradie a tvorbu cien na veľkoobchodnom trhu;
e) musia byť v súlade s právom Únie.“
10. Článok 22 tohto nariadenia s názvom „Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie“ znie takto:
„1. Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
2. … toto nariadenie [sa] uplatňuje do 31. decembra 2023, s výhradou nasledovného:
…
c) články 6, 7 a 8 sa uplatňujú od 1. decembra 2022 do 30. júna 2023;
…“
B. Belgické právo
1. Zákon o elektrine
11. Článok 22b loi relative à l’organisation du marché de l’électricité (zákon o organizácii trhu s elektrinou) z 29. apríla 1999(4), v znení loi modifiant la loi relative à l’organisation du marché de l’électricité et introduisant un plafond sur les recettes issues du marché des producteurs d’électricité, du 16 décembre 2022 (zákon zo 16. decembra 2022, ktorým sa mení zákon o organizácii trhu s elektrinou a zavádza sa strop trhových príjmov výrobcov elektriny)(5), ktorý je uplatniteľný na spor vo veci samej (ďalej len „zákon o elektrine“), zavádza v odseku 1 strop trhových príjmov výrobcov elektriny prostredníctvom odvodu z nadmerných príjmov dosiahnutých v období od 1. augusta 2022 do 30. júna 2023 v prospech štátu.
12. Podľa odseku 5 prvého pododseku tohto článku sú „trhové príjmy“ vymedzené ako príjmy získané dotknutými výrobcami elektriny za každú transakciu výmenou za predaj a dodávku elektriny počas obdobia uvedeného v odseku 1 uvedeného článku.
13. V druhom pododseku tohto odseku 5 sa zavádza súbor domnienok na určenie týchto príjmov, ktoré sa líšia podľa jednotlivých typov výrobných zariadení. Konkrétne v bodoch 1 a 2 tohto pododseku sú stanovené nevyvrátiteľné domnienky, ktoré sa vzťahujú na jadrové elektrárne. V bodoch 3 až 5 uvedeného pododseku sa zasa uvádzajú vyvrátiteľné domnienky, ktoré sa vzťahujú: na zariadenia, na ktoré sa nevzťahujú body 1 a 2 a ktorých výroba je pokrytá zmluvou o výkupe elektriny (bod 3); na zariadenia, na ktoré sa nevzťahujú body 1, 2 a 3 a ktoré nevyužívajú mechanizmus na pomoc s výrobou alebo využívajú taký mechanizmus, v ktorom výška pomoci nezávisí od vývoja ceny elektriny alebo v ktorom výška pomoci závisí od vývoja ceny elektriny v rozpätí troch rokov (bod 4); ako aj na všetky ostatné zariadenia, na ktoré sa nevzťahujú body 1, 2, 3 a 4 (bod 5). Napokon bod 6 toho istého pododseku dáva výrobcom, na ktorých sa vzťahujú vyvrátiteľné domnienky uvedené v bodoch 3 až 5, možnosť vyvrátiť tieto domnienky, ak preukážu, že dosiahli iné trhové príjmy, než sú príjmy určené na základe uvedených domnienok, pod podmienkou, že predložia takýto dôkaz za celý svoj výrobný park. Tieto isté domnienky však možno vyvrátiť iba pomocou týchto domnienok:
„a) na účely uplatňovania tohto článku sa predaj a nákup elektriny v rámci vertikálne integrovaného podniku alebo medzi podnikmi, z ktorých jeden je kontrolovaný alebo čiastočne priamo alebo nepriamo vlastnený druhým, považujú za dojednané na základe ceny zodpovedajúcej trhovej cene v deň transakcie na obdobie dodávky, ktorého sa transakcia týka, ako je uverejnená platformou na obchodovanie s energetickými blokmi pôsobiacou v Belgicku;
b) akékoľvek množstvo vyrobenej a predanej elektriny, okrem forwardového predaja, sa považuje za predané za referenčnú trhovú cenu;
c) každý forwardový predaj elektriny predstavuje transakciu definovanú dátumom transakcie, jej cenou a objemom;
d) množstvo elektriny predanej na trhu v daný deň sa považuje za predmet transakcie pre každé jednohodinové obdobie dodávky.“
14. Podľa odseku 6 štvrtého pododseku toho istého článku CREG určuje vzor priznania a formát dokumentov, ktoré majú predkladať výrobcovia podliehajúci stropu, s cieľom stanoviť splatný odvod.
2. Sporné rozhodnutie
15. CREG sporným rozhodnutím, ktoré prijala 28. februára 2023 na základe článku 22b ods. 6 štvrtého pododseku zákona o elektrine, určuje vzor priznania a formát dokumentov, ktoré majú predkladať poplatníci odvodu zavedeného článkom 22b ods. 1 tohto zákona.
III. Spor vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore
16. Žalobcami vo veci samej sú buď právnické osoby podľa súkromného práva, ktoré sú výrobcami a dodávateľmi elektriny vyrobenej zo zdrojov energie uvedených v článku 7 ods. 1 nariadenia 2022/1854, na ktorých sa vzťahuje odvod zavedený článkom 22b ods. 1 zákona o elektrine, alebo iné právnické osoby podľa súkromného práva, než sú výrobcovia a dodávatelia elektriny, na ktoré sa tiež vzťahuje tento odvod, alebo federácie podnikov z odvetvia výroby a dodávky elektriny, ktoré konajú v prospech svojich členov a ktorých záujem na konaní je preukázaný na základe zákona o elektrine.
17. Dňa 29. marca 2023 podali Electrabel a FEBEG a i. a 30. marca 2023 Luminus a i. na Cour d’appel de Bruxelles (Odvolací súd Brusel), vnútroštátny súd, tri žaloby, ktorými sa domáhali zrušenia sporného rozhodnutia. Vzhľadom na ich podobnosť tento súd tieto tri žaloby spojil.
18. Žalobcovia vo veci samej uvádzajú na podporu svojich žalôb v prvom rade žalobné dôvody na zrušenie týkajúce sa výlučnej povahy domnienok, ktoré sú stanovené v spornom rozhodnutí. Títo účastníci konania v podstate argumentujú tým, že toto rozhodnutie porušuje článok 2 body 5 a 9, ako aj články 6 až 8 nariadenia 2022/1854 v rozsahu, v akom im ukladá povinnosť priznať príjmy, ktoré v skutočnosti nedosiahli, hoci toto nariadenie vyžaduje priznať skutočne dosiahnuté príjmy. Títo žalobcovia preto vytýkajú CREG, že do uvedeného rozhodnutia prevzala systém šiestich domnienok, ktoré stanovuje článok 22b ods. 5 druhý pododsek body 1 až 6 zákona o elektrine. Tento systém založený výlučne na domnienkach, ktoré sú nevyvrátiteľné alebo vyvrátiteľné, ktoré však možno vyvrátiť len za určitých podmienok a pomocou iných domnienok, vedie k zohľadneniu fiktívnych príjmov napriek tomu, že strop zavedený podľa nariadenia 2022/1854 sa uplatňuje na skutočne získané príjmy výrobcov elektriny. Toto nariadenie okrem toho stanovuje, že strop sa uplatňuje „na jednotlivé transakcie“, zatiaľ čo podľa všetkých domnienok, o ktoré ide vo veci samej, sa elektrina považuje za predmet jedného predaja za deň za cenu elektriny na každý z týchto dní na burze s elektrinou, ak ide o forwardový predaj elektriny, a jedného predaja za hodinu, ak sa elektrina predáva na aktuálnom trhu. [Uvedený systém vedie k odvodu v prípade prekročenia stropu v ktorýkoľvek deň alebo hodinu daného obdobia, aj keď by skutočne dosiahnutá cena bola priemerná cena nižšia než strop alebo pevná cena nižšia než strop.] Zavedenie systému, o aký ide vo veci samej, nie je opodstatnené a jeho cieľom je zvýšenie odvedenej dane.
19. CREG a État belge (Belgické kráľovstvo) sa zasa odvolávajú najmä na odôvodnenie 37 nariadenia 2022/1854, podľa ktorého majú členské štáty možnosť použiť primerané odhady na výpočet stropu trhových príjmov. Toto nariadenie navyše nestanovilo nijaké konkrétne pravidlo na výpočet výšky príjmov. Použitie domnienok podľa ich názoru nevedie k zdaneniu fiktívnych príjmov, ale umožňuje odstrániť technické ťažkosti spojené s presným určením ceny za každú MWh elektriny, ktorá bola predaná a dodaná počas obdobia uplatňovania odvodu, a zároveň znižuje administratívne zaťaženie poplatníkov a verejných subjektov poverených uplatňovaním tohto odvodu. Nevyvrátiteľnosť domnienok uvedených v bodoch 1 a 2 článku 22b ods. 5 druhom pododseku zákona o elektrine je zasa odôvodnená tým, že systém je založený na stratégiách predaja, ktoré boli zvolené už predtým po dohode s prevádzkovateľmi príslušných jadrových elektrární.
20. Vnútroštátny súd na úvod uvádza, že skutočnosť, že nezákonnosť namietaná v prejednávanej veci vyplýva z uplatňovania článku 22b ods. 5 druhého pododseku bodov 1 až 6 zákona o elektrine, nemá vplyv na jeho právomoc rozhodovať o zákonnosti sporného rozhodnutia. Podľa jeho názoru domnienky zostavené v týchto ustanoveniach, na základe ktorých CREG v spornom rozhodnutí stanovila svoje vzorové priznanie príjmov, čo je krok predchádzajúci stanoveniu odvodu splatného každým poplatníkom, je založený na súbore alebo postupnosti domnienok, z ktorých sa poplatník nikdy nemôže úplne vymaniť, takže nemôže priznať svoje skutočne dosiahnuté reálne príjmy. Tento súd uvádza, že v prejednávanej veci nebolo preukázané, že je všeobecne technicky nemožné určiť skutočné príjmy. Hoci teda technické ťažkosti môžu do určitej miery odôvodňovať použitie domnienok, neodôvodňujú nevyvrátiteľnosť týchto domnienok.
21. Okrem toho uvedený súd poukazuje na možný rozpor v ustanoveniach nariadenia 2022/1854, pokiaľ ide o určenie stropu trhových príjmov. Domnieva sa totiž, že hoci podľa článku 2 bodov 5 a 9, ako aj článkov 6 a 7 tohto nariadenia, v spojení s odôvodnením 30 tohto nariadenia, by výpočet nadmerných príjmov mal a priori vychádzať zo skutočne dosiahnutých príjmov výrobcov, odôvodnenie 37 uvedeného nariadenia priznáva členským štátom možnosť použiť primerané odhady na výpočet stropu príjmov. Ten istý súd uvádza, že ho na prvý pohľad nepresvedčila skutočnosť, že uvádzaná možnosť členských štátov použiť odhady ich oprávňuje stanoviť systém založený výlučne na nevyvrátiteľných alebo na čiastočne vyvrátiteľných domnienkach, ale takým spôsobom, že umožňuje ponechať prvky, ktoré sú teoreticky vopred stanovené členským štátom, bez ohľadu na skutočne dosiahnuté príjmy.
22. Ďalej, pokiaľ ide o obdobie, na ktoré sa vzťahuje sporné rozhodnutie, Electrabel a FEBEG a i. v podstate tvrdia, že toto rozhodnutie v rozsahu, v akom stanovuje vzor priznania za obdobie od 1. augusta do 31. decembra 2022, hoci podľa nariadenia 2022/1854 sa obdobie príjmového stropu začína 1. decembra 2022 a členské štáty nie sú oprávnené vyberať nadmerné príjmy retroaktívne, porušuje najmä články 6 až 8, 20 a 22 tohto nariadenia, článok 288 ZFEÚ, zásady prednosti a účinnosti práva Únie a zásadu lojálnej spolupráce.
23. CREG a Belgicko zasa tvrdia, že belgický zákonodarca naopak mohol takto konať, pokiaľ ide o vyššie uvedené obdobie, na základe svojej všeobecnej právomoci ukladať dane. Belgicko sa odvoláva najmä na článok 8 ods. 1 nariadenia 2022/1854, podľa ktorého členské štáty môžu „zachovať alebo zaviesť opatrenia, ktorými sa ďalej obmedzujú trhové príjmy výrobcov“.
24. Podľa vnútroštátneho súdu belgický zákonodarca nezdôvodnil, čo ho viedlo k stanoveniu iného dátumu nadobudnutia účinnosti odvodu, o ktorý ide vo veci samej, ako je dátum stanovený v nariadení 2022/1854, pričom sa uspokojil len s konštatovaním, že zavedený systém nie je v rozpore so zásadou neretroaktivity v daňovej oblasti, bez toho, aby spresnil, či tento odvod predstavuje vnútroštátne opatrenie nezávislé od práva Únie na obdobie od 1. augusta 2022 do 30. novembra 2022. Tento súd sa teda domnieva, že článok 22 ods. 2 tohto nariadenia by mohol brániť vnútroštátnym opatreniam zabezpečujúcim vykonávanie pravidiel, ktoré stanovuje, od skoršieho dátumu, ako je dátum určený v tomto ustanovení, a to vzhľadom na zásady prednosti a účinnosti práva Únie a zásadu lojálnej spolupráce. V tejto súvislosti usudzuje, že článok 8 ods. 1 uvedeného nariadenia nevyjadruje jednoznačne, či právomoc, ktorú toto ustanovenie dáva členským štátom, zahŕňa aj možnosť vykonávať režim príjmového stropu pred dátumom nadobudnutia účinnosti toho istého nariadenia.
25. Za týchto podmienok Cour d’appel de Bruxelles (Odvolací súd Brusel) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Majú sa články 6, 7 a 8 [nariadenia 2022/1854] v spojení s článkom 2 [bodmi 5 a 9 tohto nariadenia] vzhľadom na všetky odôvodnenia tohto nariadenia, a najmä v spojení s článkom 288 ZFEÚ a článkom 6 ZEÚ vykladať v tom zmysle, že bránia uplatneniu vnútroštátnych opatrení, ako sú opatrenia uvedené v článku 22b [zákona o elektrine, najmä v jeho odseku 5 druhom pododseku], ktoré stanovujú, že strop stanovený v článku 6 [tohto] nariadenia sa má premietnuť do odvodu z nadmerných príjmov výrobcov elektriny, pričom nadmernosť príjmov vo vzťahu k stanovenému stropu sa zisťuje na základe trhových príjmov určených v prípade určitých zariadení na základe nevyvrátiteľných domnienok, ktorými sa vypočítavajú teoretické príjmy ([pozri článok 22b ods. 5 druhý pododsek body] 1 a 2 zákona o elektrine), čo bráni poplatníkom odvodu priznať a uplatňovať svoje reálne príjmy?
2. Majú sa články 6, 7 a 8 [nariadenia 2022/1854] v spojení s článkom 2 [bodmi 5 a 9 tohto nariadenia] vzhľadom na všetky odôvodnenia tohto nariadenia, a najmä v spojení s článkom 288 ZFEÚ a článkom 6 ZEÚ, ako aj so zásadou proporcionality vykladať v tom zmysle, že bránia uplatneniu vnútroštátnych opatrení, ako sú opatrenia uvedené v článku 22b [zákona o elektrine, najmä v jeho odseku 5 druhom pododseku], ktoré stanovujú, že strop stanovený v článku 6 [tohto] nariadenia sa má premietnuť do odvodu z nadmerných príjmov výrobcov elektriny, pričom nadmernosť príjmov vo vzťahu k stanovenému stropu sa zisťuje na základe trhových príjmov určených v prípade určitých zariadení ([pozri článok 22b ods. 5 druhý pododsek body] 3, 4, 5 a 6) na základe domnienok, ktoré sú prezentované ako vyvrátiteľné, ktoré však možno vyvrátiť len na jednej strane preukázaním reálnych príjmov za všetky svoje zariadenia vrátane zariadení, na ktoré sa [uvedené] nariadenie nevzťahuje, a na druhej strane prostredníctvom ďalších domnienok, čo teda poplatníkom odvodu bráni priznať a uplatňovať svoje reálne príjmy?
3. Majú sa články 6, 7, 8 a 22 [nariadenia 2022/1854] v spojení so zásadami prednosti a účinnosti práva Únie a so zásadou lojálnej spolupráce (článok 4 [ods.] 3 [ZEÚ]), najmä s článkom 288 ZFEÚ, ako aj vzhľadom na odôvodnenia tohto nariadenia vykladať v tom zmysle, že bránia uplatneniu vnútroštátnych opatrení prijatých po nadobudnutí účinnosti [tohto] nariadenia, ako je článok 22b [ods.] 1 zákona o elektrine, vložený zákonom zo 16. decembra 2022, ktorý stanovuje zavedenie systému stropu trhových príjmov dosiahnutých výrobcami elektriny od skoršieho dátumu, ako je 1. december 2022, akým je napríklad dátum 1. august 2022?“
26. Písomné pripomienky predložili Súdnemu dvoru Electrabel, FEBEG a i., Luminus a i., CREG, belgická a grécka vláda, ako aj Európska komisia.
IV. Analýza
A. O prvej a druhej prejudiciálnej otázke
27. Vnútroštátny súd sa svojou prvou a druhou otázkou v podstate pýta, či nariadenie 2022/1854, najmä jeho články 6 až 8 v spojení s jeho článkom 2 bodmi 5 a 9 vzhľadom na všetky jeho odôvodnenia a v spojení s článkom 288 ZFEÚ a článkom 6 ZEÚ, ako aj so zásadou proporcionality bránia vnútroštátnemu opatreniu, ktoré zavádza systém výpočtu trhových príjmov, na ktoré sa uplatňuje strop (stanovený v článku 6 ods. 1 tohto nariadenia), na základe buď nevyvrátiteľných domnienok (prvá otázka), alebo čiastočne vyvrátiteľných (druhá otázka), čo teda bráni poplatníkom odvodu uplatniť si svoje reálne príjmy.
28. Keďže prvé dve otázky súvisia s tými istými ustanoveniami práva Únie a týkajú sa výkladu pojmu „trhové príjmy“ dosiahnuté výrobcami elektriny, na ktorých sa vzťahuje strop, a konkrétne určenia kritérií, ktoré treba zohľadniť pri výpočte týchto príjmov, je potrebné ich riešiť spoločne.
29. Pred preskúmaním týchto dvoch otázok považujem za vhodné stručne pripomenúť všeobecný rámec vytvorený nariadením 2022/1854 a objasniť otázku, či majú ustanovenia o strope, a najmä článok 6 ods. 1 tohto nariadenia, priamy účinok.
1. Úvodné pripomienky
a) O všeobecnom rámci vytvorenom nariadením 2022/1854
30. Na úvod by som chcel pripomenúť, že nariadenie 2022/1854 predstavuje núdzový zásah s cieľom riešiť nárast cien elektriny v kontexte energetickej krízy, ktorá nastala v dôsledku útočnej vojny Ruska proti Ukrajine a potom výrazného narušenia trhu s energiou súvisiaceho s vážnymi problémami s dodávkami, ktoré z toho vyplynuli. Normotvorca Únie mal v úmysle vytvoriť týmto zásahom harmonizovaný rámec na prerozdelenie nadmerných príjmov s cieľom rozptýliť obavy v súvislosti s výraznými narušeniami medzi výrobcami, ktoré by mohli ohroziť trh s energiou. Cieľom tohto nariadenia prijatého na základe článku 122 ZFEÚ nie je zaviesť na trhu trvalé opatrenia, ale výnimočné, cielené a časovo obmedzené iniciatívy určené na riešenie konkrétneho súbehu okolností na trhu.
31. Chcel by som tiež zdôrazniť, že uvedené nariadenie neprináša úplnú harmonizáciu, je však nástrojom na koordináciu rôznych opatrení, ktoré prijímali členské štáty v kontexte energetickej krízy. Flexibilita, ktorá sa síce takto priznáva členským štátom pri vykonávaní tohto nariadenia,(6) je naďalej vymedzená podmienkami uvedenými v článku 8 ods. 2 toho istého nariadenia, ktoré musia členské štáty dodržiavať pri prijímaní vyššie uvedených opatrení.(7)
32. Okrem toho konštatujem, že hoci nariadenie 2022/1854 poskytuje všeobecné usmernenia na dosiahnutie cieľov, ktoré sa ním sledujú, faktom zostáva, že ani v jednom z jeho ustanovení sa nestanovuje konkrétna a záväzná metodika, ktorou by sa členské štáty mali riadiť, pokiaľ ide o spôsob určenia stropu a príjmov, ktoré mu podliehajú. V tejto súvislosti treba podotknúť, že hoci článok 6 ods. 5 tohto nariadenia stanovuje, že „Komisia poskytne členským štátom usmernenia pri vykonávaní“ tohto článku 6, tieto usmernenia nestanovila.
b) O priamom účinku ustanovení nariadenia 2022/1854 týkajúcich sa stropu príjmu
33. Na začiatok poznamenávam, že vnútroštátny súd sa síce výslovne nepýta Súdneho dvora na priamy účinok ustanovení nariadenia 2022/1854 týkajúcich sa stropu príjmov, a najmä jeho článku 6 ods. 1, svojimi prvými dvoma otázkami smeruje k článku 288 ZFEÚ.(8) Za daných okolností navrhujem preskúmať v krátkosti túto problematiku predtým, ako pristúpim k vecnej analýze položených otázok.
34. Je potrebné pripomenúť, že podľa článku 288 ZFEÚ je nariadenie v zásade priamo uplatniteľné vo svojej celistvosti, aj keď Súdny dvor uznal, že niektoré ustanovenia nariadenia môžu vyžadovať prijatie vnútroštátnych vykonávacích opatrení, aby sa mohli vykonávať(9). Navyše, hoci ustanovenia nariadenia majú vo všeobecnosti priamy účinok, nie je vylúčené, že niektoré ustanovenia ho nebudú mať, ak nie sú dostatočne jasné, presné a bezpodmienečné.(10)
35. Hoci ako sa pripomína v bodoch 30 a 31 vyššie, v prejednávanom prípade nie je sporné, že vzhľadom na právny základ, na ktorom bolo nariadenie 2022/1854 prijaté, konkrétne článok 122 ZFEÚ, toto nariadenie neprináša úplnú harmonizáciu v oblasti zdaňovania, ale koordináciu rôznych opatrení prijatých na vnútroštátnej úrovni, a že členské štáty majú preto pri vykonávaní uvedeného nariadenia určitú mieru voľnej úvahy, táto okolnosť nemôže sama osebe, v rozpore s tým, čo tvrdí belgická vláda a CREG, zbaviť toto nariadenie priameho účinku. Aj keď sa totiž členským štátom priznáva v rámci uplatňovania toho istého nariadenia určitý priestor na voľnú úvahu, pokiaľ ide o konkrétne opatrenia, ktoré môžu zaviesť, táto voľná úvaha sa môže vykonávať len v medziach práva Únie. Použitie tejto voľnej úvahy im teda neumožňuje prijať akty, ktoré by mohli zmeniť rozsah pôsobnosti nariadenia 2022/1854, a nemôže viesť k prijatiu opatrenia, ktoré je v rozpore s právom Únie.
36. Napriek tomuto spresneniu je potrebné preskúmať, či článok 6 ods. 1 nariadenia 2022/1854 spĺňa podmienky stanovené judikatúrou Súdneho dvora, ktoré sú pripomenuté v bode 34 vyššie, na to, aby sa toto ustanovenie dalo považovať za ustanovenie s priamym účinkom, teda či je dostatočne jasné, presné a bezpodmienečné. Pritom treba konštatovať, že v prejednávanej veci je to tak, keďže toto ustanovenie zavádza bezpodmienečnú povinnosť zaviesť strop trhových príjmov(11) presným a jednoznačným označením jednak konkrétnej kategórie osôb podliehajúcich stropu, a to odkazom na článok 7 ods. 1 tohto nariadenia, ktorý obsahuje podrobný zoznam zdrojov energie podliehajúcich stropu, a jednak maximálnej výšky predmetného stropu.(12)
2. O veci samej
37. Je potrebné pripomenúť, že svojimi prvými dvomi otázkami sa vnútroštátny súd pýta Súdneho dvora na zlučiteľnosť vnútroštátneho právneho predpisu, ktorý na určenie príjmov zohľadňovaných vo výpočte stropu stanoveného týmto predpisom zavádza domnienky, ktoré sú podľa tohto súdu buď nevyvrátiteľné, alebo ťažko vyvrátiteľné, s nariadením 2022/1854.
38. Hneď by som chcel poznamenať, že bez ohľadu na nestanovenie konkrétnej metodiky na výpočet výšky nadmerných príjmov podliehajúcich stropu zo samotného znenia nariadenia 2022/1854 vyplýva, že strop zavedený členskými štátmi na základe tohto nariadenia sa v zásade nemôže uplatňovať na teoretické príjmy, ktoré nezodpovedajú realite trhu, ale musia odzrkadľovať skutočné zisky, ktoré dosiahli dotknutí výrobcovia.
39. Vyplýva to jasne z článkov 6 až 8 tohto nariadenia, ktoré stanovujú, že povinný strop sa uplatňuje na trhové príjmy, ktoré sú vymedzené v článku 2 bode 5 nariadenia ako „realizovaný príjem, ktorý výrobca získa výmenou za predaj a dodávku elektriny v Únii“. V bode 9 tohto článku sa dodáva, že nadmerné príjmy sú vymedzené ako kladný rozdiel medzi trhovými príjmami výrobcov a stropom stanoveným v článku 6 ods. 1 uvedeného nariadenia. Okrem toho sa v odôvodnení 30 toho istého nariadenia uvádza, že strop by sa mal stanoviť skôr pre trhové príjmy než pre celkové príjmy z výroby a že by sa strop trhových príjmov mal uplatňovať len na realizované trhové príjmy.
40. Treba však povedať, že aj keď vyššie citované ustanovenia naznačujú, že výpočet nadmerných príjmov musí byť založený na príjmoch, ktoré výrobcovia skutočne dosiahli, odôvodnenie 37 nariadenia 2022/1854 priznáva členským štátom právomoc použiť primerané odhady na výpočet stropu, avšak nevymedzuje ani nekonkretizuje, čo sa rozumie pod pojmom „primerané odhady“.
41. Je teda potrebné najskôr preskúmať, či môže byť použitie domnienok na odhad výšky trhových príjmov opodstatnené vzhľadom na ciele, ktoré sleduje nariadenie 2022/1854.
42. Po prvé by som chcel pripomenúť osobitné okolnosti, za ktorých bola zavedená povinnosť obmedzenia príjmov. Cieľom tohto nariadenia je totiž núdzový zásah na zmiernenie účinkov vysokých cien energie, čo znamenalo, že príjmový strop sa musel začať uplatňovať rýchlo, aby sa mimoriadne zisky, ktoré dosahovali niektorí výrobcovia, mohli prerozdeliť medzi spotrebiteľov postihnutých energetickou krízou. Pritom treba uznať, že v takejto situácii môže byť na okamžité zavedenie krátkodobých opatrení použitie primeraných odhadov, a to aj vo forme domnienok, účinným a v mnohých prípadoch aj nevyhnutným prostriedkom na uplatnenie naliehavých opatrení, a tým aj na zaručenie účinnosti opatrenia na stanovenie stropu.
43. Po druhé poznamenávam, ako bolo spomenuté v bode 30 vyššie, že hoci sú členské štáty povinné dodržiavať obsah a ciele sledované nariadením 2022/1854, majú určitú mieru voľnej úvahy, najmä čo sa týka spôsobu určovania trhových príjmov. Členské štáty by preto mali mať možnosť zvoliť si metodiku, ktorú považujú za technicky a administratívne potrebnú ako aj primeranú osobitným charakteristikám svojho vnútroštátneho trhu, aby mohli čo najefektívnejšie a najvhodnejšie vykonávať predmetné mimoriadne núdzové opatrenia. Vnútroštátna kvalifikácia predmetných odhadov je navyše irelevantná a nemala by teda brániť ich použitiu vo forme domnienok, pokiaľ vnútroštátny právny poriadok spĺňa podmienky stanovené v článku 8 ods. 2 tohto nariadenia.
44. Po tretie podotýkam, že efektívne vykonávanie nariadenia 2022/1854 je v praxi založené na údajoch, ktoré musia príslušným orgánom poskytnúť výrobcovia, aby tieto orgány mohli stanoviť strop a výšku odvodu. Pritom práve z praktických dôvodov súvisiacich s potenciálne vysokým počtom transakcií, na ktoré sa vzťahuje strop, a možnými ťažkosťami pri posudzovaní presnej výšky reálnych príjmov(13) sa v odôvodnení 37 tohto nariadenia priznáva orgánom členských štátov právomoc použiť primerané odhady na výpočet stropu trhových príjmov.
45. Po štvrté uvádzam, že členské štáty sú podľa článku 6 ods. 2 a 3 uvedeného nariadenia povinné zaviesť účinné opatrenia s cieľom zaručiť skutočné uplatňovanie stropu a zabrániť obchádzaniu stropu trhových príjmov stanovenému v odseku 1 tohto článku. V odseku 3 uvedeného článku sa navyše spresňuje, že tieto štáty „zabezpečia najmä, aby sa strop trhových príjmov skutočne uplatňoval v prípadoch, keď sú výrobcovia kontrolovaní alebo čiastočne vlastnení inými podnikmi, najmä ak sú súčasťou vertikálne integrovaného podniku“.
46. V tejto súvislosti treba povedať – ako vyplýva z písomných pripomienok belgickej vlády a CREG –, že použitie určitých vyvrátiteľných domnienok je zrejme súčasťou stratégie „proti zneužívaniu“, ktorej cieľom je obmedziť riziko obchádzania stropu a zaručiť tak efektívne uplatňovanie vnútroštátnych opatrení prijatých na základe nariadenia 2022/1854. Vzhľadom na technické ťažkosti, ba až nemožnosť rozlišovať množstvá elektriny podľa ich spôsobu výroby a oddeliť vlastné príjmy z rôznych zariadení patriacich tomu istému výrobcovi boli preto predmetné domnienky potrebné na to, aby sa zabránilo výrobcom elektriny s viacerými výrobnými zariadeniami zaúčtovať príjmy presahujúce strop na ich marginálne zariadenia (na ktoré sa strop nevzťahuje) alebo sa prípadne vyhnúť uplatneniu stropu(14) využitím transakcií v rámci skupiny.(15)
47. Hoci je so zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti potrebné konštatovať, že použitie domnienok na preukázanie výšky príjmov podliehajúcich stropu môže byť opodstatnené s ohľadom na ciele sledované nariadením 2022/1854, následne treba ešte preskúmať, či systém domnienok, ktorý zaviedla belgická právna úprava, spĺňa podmienky uvedené v článku 8 ods. 2 tohto nariadenia a nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov sledovaných týmto nariadením.
48. V tejto súvislosti považujem za dôležité zdôrazniť, že posúdenie zlučiteľnosti systému domnienok zavedeného belgickou právnou úpravou so zásadami vyplývajúcimi z vyššie uvedeného nariadenia si vyžaduje hĺbkovú analýzu súboru skutkových okolností a odborných informácií, ktoré má k dispozícii iba vnútroštátny súd, a vyžaduje si preskúmanie konkrétnych účinkov tejto právnej úpravy, ktoré je výlučne v právomoci vnútroštátneho súdu. Súdny dvor mu však môže v tomto ohľade poskytnúť usmernenie. Podľa môjho názoru sú pre analýzu, ktorú bude musieť uskutočniť tento súd, tieto kritériá relevantné.
49. V prvom rade uvádzam, že – ako vyplýva z analýzy uvedenej v bodoch 42 a 46 vyššie – podľa odôvodnenia 37 nariadenia 2022/1854 majú členské štáty možnosť použiť domnienky na preukázanie príjmov, na ktoré sa musí uplatniť strop, pričom však treba overiť, či tieto domnienky umožňujú dospieť k primeranému odhadu príjmov, ktoré títo výrobcovia skutočne dosiahli. Vzhľadom na to, že tento pojem „primeraný odhad“ nebol v tomto nariadení definovaný, je teda potrebné bližšie objasniť jeho výklad.
50. Na to, aby mohol byť systém domnienok v súlade s týmto pojmom, domnienky zavedené belgickou právnou úpravou musia byť založené na objektívnych faktoroch, ako sú napríklad trhové údaje, ktoré môžu čo najpravdivejšie odrážať reálne príjmy dotknutých výrobcov. Treba však spresniť, že odhad je už podľa definície približným vyjadrením danej hodnoty, a preto vždy nezodpovedá presnej hodnote. Z uvedeného vyplýva, že prípadný rozdiel medzi reálnymi príjmami a priradenými príjmami možno akceptovať bez toho, aby to malo automaticky za následok nezlučiteľnosť predmetných domnienok s nariadením 2022/1854. Tento rozdiel, ktorý by v prejednávanom prípade mohol byť v prospech, alebo v neprospech dotknutých výrobcov, musí však zostať primeraný, teda mierny, a nesmie viesť k výraznému nadhodnoteniu realizovaných príjmov dotknutých výrobcov.
51. Z uvedeného vyplýva, že systém domnienok, ktorý by neumožňoval dotknutým výrobcom uplatniť si svoje skutočne dosiahnuté príjmy, respektíve opraviť prípadné významné chyby v týchto odhadoch, by sa mal považovať za nezlučiteľný s nariadením 2022/1854 len vtedy, ak sa preukáže, že kritériá použité na stanovenie predmetných domnienok sú neprimerané v tom zmysle, že údaje, na základe ktorých boli tieto domnienky stanovené, sú od základu chybné, neúplné a vedú k fiktívnym príjmom, ktoré sú úplne odtrhnuté od reality trhu, alebo de facto k značnému rozdielu medzi odhadovanými príjmami a skutočne dosiahnutými príjmami. Hoci vykonať takéto posúdenie prináleží vnútroštátnemu súdu, je vhodné si napríklad všimnúť, že vzhľadom na podmienky stanovené v článku 8 ods. 2 tohto nariadenia na to, aby bolo možné stanovené domnienky považovať za „primerané odhady“, nemali by viesť k zdaneniu množstiev elektriny, ktoré neboli vyrobené, alebo k situáciám, keď by sa elektrina predávala so stratou.
52. V prejednávanom prípade je pritom dôležité zdôrazniť, že hoci sa zdá, že vnútroštátny súd sa stotožňuje so stanoviskom žalobcov vo veci samej, ktorí tvrdia, že nevyvrátiteľné alebo čiastočne vyvrátiteľné domnienky stanovené belgickou právnou úpravou neumožňujú zabezpečiť, aby sa strop uplatňoval na skutočne dosiahnuté príjmy, v dôsledku čoho vzniká riziko ocenenia príjmov, ktoré sa bude výrazne odkláňať od reálnych príjmov, faktom však zostáva, že uvedené riziko je prezentované abstraktne.(16)
53. V druhom rade podotýkam, že hoci cieľ znížiť administratívne zaťaženie a zabrániť obchádzaniu stropu a priori odôvodňuje použitie domnienok, ako bolo preukázané v bodoch 44 až 46 vyššie, najmä s cieľom zabezpečiť skutočné uplatňovanie tohto stropu, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že ustanovenia na zamedzenie zneužívania nemôžu ísť v zásade nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie sledovaných cieľov, a nemôžu zavádzať všeobecnú domnienku o daňovom úniku a zneužívaní.(17) Pokiaľ ide konkrétne o nevyvrátiteľné domnienky v daňovej oblasti, Súdny dvor dospel k záveru, že na rozdiel od vyvrátiteľnej domnienky ustanovenie, ktoré predpokladá existenciu zneužitia alebo podvodného konania iba z dôvodu, že podmienky, ktoré stanovuje, sú splnené, bez toho, aby dotknutý hospodársky subjekt mohol vyvrátiť túto domnienku a preukázať skutočné použitie dotknutého výrobku, ide nad rámec toho, čo je potrebné na účely boja proti daňovým podvodom a únikom.(18)
54. Nemožno však vylúčiť, že vzhľadom na naliehavú a zároveň dočasnú povahu predmetného výnimočného opatrenia a mieru voľnej úvahy členských štátov pri presnom určovaní príjmov, na ktoré sa uplatňuje strop, môže byť použitie takýchto domnienok opodstatnené. To platí o to viac, ak ide – ako zjavne v prejednávanej veci – o obmedzenú a špecifickú kategóriu výrobcov, ktorých príjmy boli vzhľadom na okolnosti, ktoré sú im vlastné,(19) vopred určené po dohode s verejnými orgánmi a sú upravené vnútroštátnymi právnymi predpismi, takže sa od nich dotknutí výrobcovia nemôžu ľahko odchýliť.(20)
55. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem odpovedať na prvú a druhú otázku tak, že články 6 až 8 nariadenia 2022/1854 v spojení s jeho článkom 2 bodmi 5 a 9, vzhľadom na všetky odôvodnenia tohto nariadenia, a najmä v spojení s článkom 288 ZFEÚ a článkom 6 ZEÚ, ako aj so zásadou proporcionality nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá sa pri výpočte príjmov výrobcov elektriny, na ktoré sa uplatňuje strop, opiera o domnienky, pokiaľ takýto systém domnienok zaručuje splnenie podmienok uvedených v článku 8 ods. 2 tohto nariadenia.
B. O tretej prejudiciálnej otázke
56. Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či nariadenie 2022/1854, najmä jeho články 6 až 8 a článok 22 ods. 2 písm. c) v spojení s jeho odôvodneniami, s článkom 288 ZFEÚ, ako aj so zásadami prednosti, účinnosti a lojálnej spolupráce bránia vnútroštátnemu právnemu predpisu, ktorý bol prijatý po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia pri jeho vykonávaní a ktorým sa rozširuje časová pôsobnosť opatrenia na uplatnenie stropu zavedeného článkom 6 uvedeného nariadenia na skorší dátum, ako je dátum stanovený týmto nariadením.
57. V prejednávanej veci táto otázka vzniká vzhľadom na skutočnosť, že časová pôsobnosť belgického právneho predpisu sa nezhoduje s časovou pôsobnosťou stanovenou nariadením 2022/1854, ktoré má tento právny predpis vykonávať. Pochybnosti vnútroštátneho súdu o zlučiteľnosti uvedeného právneho predpisu s právom Únie vyplývajú konkrétne zo skutočnosti, že predmetný právny predpis bol prijatý 16. decembra 2022, teda po prijatí tohto nariadenia, ale belgický zákonodarca sa aj tak rozhodol uplatňovať strop stanovený v článku 6 nariadenia od 1. augusta 2022, hoci článok 22 ods. 2 písm. c) uvedeného nariadenia stanovil, že jeho články 6 až 8 týkajúce sa príjmového stropu sa budú uplatňovať od 1. decembra 2022 do 30. júna 2023.
58. Hoci niet pochýb o tom, že počas obdobia, na ktoré sa nariadenie 2022/1854 vzťahuje, sú členské štáty povinné dodržiavať v ňom uvedené podmienky, nemožno podľa môjho názoru tvrdiť, že mimo časovej pôsobnosti výslovne stanovenej uvedeným nariadením môže toto nariadenie zakladať akékoľvek povinnosti pre tieto štáty, ktoré môžu mimo tohto obdobia upravovať právne situácie v súlade so svojím vnútroštátnym právom. V dôsledku toho by akékoľvek uplatňovanie predmetného stropu pred uvedeným obdobím nemalo patriť do pôsobnosti ratione temporis uvedeného nariadenia, a teda ani do rámca práva Únie.
59. Hoci je pravda, že nariadenie 2022/1854 výslovne nestanovilo, že strop nadmerných príjmov možno uplatniť spôsobom, akým ho uplatnila belgická vláda,(21) z nijakého ustanovenia tohto nariadenia nevyplýva, že by sa vzťahovalo na opatrenie stanovujúce príjmový strop, zavedené vnútroštátnym právnym predpisom na obdobie pred nadobudnutím účinnosti uvedeného nariadenia, ani a fortiori, že by taký právny predpis mal spĺňať podmienky stanovené vo vyššie spomenutom nariadení. Dátum nadobudnutia účinnosti opatrenia na zavedenie stropu trhových príjmov, ktoré stanovil normotvorca Únie, by totiž nemohol spôsobiť, že členské štáty nemôžu v rámci výkonu svojich daňových právomocí a s výhradou dodržania prípadne uplatniteľných ustanovení práva Únie prijať rovnaké opatrenia, ako sú opatrenia obsiahnuté v znení nariadenia 2022/1854, ktorých časová pôsobnosť by sa však nezhodovala s časovou pôsobnosťou tohto nariadenia.
60. Navyše okolnosť, že predmetné vnútroštátne opatrenie bolo prijaté na základe uvedeného nariadenia a až po jeho nadobudnutí účinnosti, ako pripomína vnútroštátny súd, podľa môjho názoru nevedie k spochybneniu vyššie uvedeného.(22) To isté platí aj pre okolnosť, na ktorú poukazuje tento súd, že v odôvodnení zákona o elektrine sa neuvádza, že opatrenie na zavedenie stropu, o ktoré ide vo veci samej, má hybridnú povahu, teda že ide na jednej strane o opatrenie, ktorým sa vykonáva vyššie spomenuté nariadenie 2022/1854 v období od 1. decembra 2022, a na druhej strane opatrenie, ktoré je prejavom výkonu vlastnej právomoci Belgického kráľovstva v období od 1. augusta do 30. novembra 2022. Ak by sa totiž dospelo k záveru, že belgická vláda prijala na tom istom právnom základe nie jedno, ale dve opatrenia, z ktorých každé sa vzťahuje na iné obdobie, otázka nastolená vnútroštátnym súdom by nevznikla, alebo by sa na ňu prinajmenšom mohlo odpovedať inak, takže možnosť uplatniť predmetný strop na obdobie pred nadobudnutím účinnosti nariadenia 2022/1854 by teda závisela od rozhodnutia vnútroštátneho zákonodarcu, čo by podľa môjho názoru nepochybne viedlo k zbytočnému formalizmu.
61. Aj za predpokladu, že by uplatňovanie stropu realizovaných príjmov pred 1. decembrom 2022 spadalo do pôsobnosti ratione temporis tohto nariadenia, o čom nie som presvedčený, ako uvádzam v bodoch 59 až 60 vyššie, moje stanovisko ostáva nemenné, pokiaľ ide o možnosť členských štátov prijať po nadobudnutí účinnosti uvedeného nariadenia vnútroštátne opatrenia na vykonávanie stropu od skoršieho dátumu, ako je dátum uvedený vo vyššie spomenutom nariadení.
62. V tejto súvislosti pripomínam, že nariadenie 2022/1854 neprináša úplnú harmonizáciu, je však nástrojom na koordináciu rôznych opatrení, ktoré prijímali členské štáty v kontexte energetickej krízy, pričom členským štátom takto priznal určitú mieru voľnej úvahy pri vykonávaní tohto nariadenia. Navyše treba poznamenať, že v článku 8 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia sa uvádza, že členské štáty môžu „zachovať alebo zaviesť opatrenia, ktorými sa ďalej obmedzujú trhové príjmy výrobcov, ktorí vyrábajú elektrinu“ zo zdrojov uvedených v článku 7 ods. 1 tohto nariadenia, pokiaľ sú splnené podmienky uvedené v článku 8 ods. 2 nariadenia.
63. Podľa všetkého sa zdá, že použitím výrazu „zachovať“ mal normotvorca Únie na mysli opatrenia, ktoré už boli zavedené pred nadobudnutím účinnosti uvedeného nariadenia, teda opatrenia, ktoré členské štáty prijali pred 1. decembrom 2022 a ktoré mali tieto štáty výslovne možnosť zachovať. Zo znenia toho istého nariadenia však nie je jasné, či jeho článok 8 povoľuje spolu s možnosťou zaviesť opatrenia, ktorými sa ďalej obmedzujú príjmy, aj iné časové uplatňovanie stanoveného stropu, v prejednávanej veci skoršie, ako je časová pôsobnosť stanovená v nariadení 2022/1854.
64. Z ďalej uvedených dôvodov sa však domnievam, že takýto výklad by bol v súlade s cieľmi nariadenia 2022/1854.
65. Po prvé si totiž myslím, že použitie iného riešenia by vyústilo do paradoxnej situácie, keďže platnosť opatrení prijatých inými členskými štátmi v období pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia by nebola spochybnená na základe článku 8 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia, ktorým sa výslovne povoľuje zachovanie takýchto opatrení, zatiaľ čo opatrenia zavedené belgickou vládou by boli spochybnené len z dôvodu, že boli prijaté až po prijatí uvedeného nariadenia, aj keď ide o opatrenia podobné opatreniam prijatým inými členskými štátmi, ktoré sa týkajú rovnakého časového úseku (t. j. obdobia pred nadobudnutím účinnosti uvedeného nariadenia) a sledujú rovnaký cieľ, ktorým je prerozdelenie nadmerných príjmov v prospech spotrebiteľov postihnutých energetickou krízou.(23)
66. Po druhé by takýto prístup vyvolával otázky o rovnakom zaobchádzaní medzi výrobcami, na ktorých sa vzťahuje strop,(24) keďže belgickí výrobcovia alebo dodávatelia elektriny (najmä výrobcovia elektriny z inframarginálnych zdrojov) by mali možnosť ponechať si nadmerné zisky dosiahnuté pred nadobudnutím účinnosti nariadenia 2022/1854, zatiaľ čo tím, ktorí pôsobia v iných členských štátoch, by sa ich príjmy zdanili na základe opatrení na obmedzenie príjmov zavedených ich príslušnými členskými štátmi.(25)
67. Po tretie je pre mňa ťažké pochopiť, ako by uplatňovanie stropu trhových príjmov realizovaných pred obdobím uvedeným v nariadení 2022/1854 mohlo brániť uplatňovaniu stropu stanovenému týmto nariadením a tiež ostatným cieľom, ktoré toto nariadeniu sleduje, a tým narušiť zásady účinnosti práva Únie, ako aj lojálnej spolupráce, [nad ktorými sa zamýšľa vnútroštátny súd]. Vzhľadom na to, že v samotnom nariadení normotvorca Únie priznáva jednak to, že prinajmenšom od februára 2022 nemohlo byť zvyšovanie cien odôvodnené bežným fungovaním trhu, ale išlo o výnimočnú situáciu, v ktorej mohli členské štáty prijať mimoriadne opatrenia,(26) nemožno belgickej vláde vytýkať, že prijala opatrenia namierené práve na riešenie zlyhania trhu identifikovaného nariadením 2022/1854. Navyše okolnosť, že sa táto vláda rozhodla uplatniť rovnaký režim na strop príjmov tak na obdobie, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, ako aj na obdobie, ktoré mu predchádzalo, nespochybňuje ciele, ktoré sledoval normotvorca Únie, ale naopak prispieva k ich realizácii.(27)
68. Okrem toho v prípade, že predmetná vnútroštátna právna úprava patrí do pôsobnosti ratione temporis uvedeného nariadenia, jej analýza z hľadiska zásad právnej istoty a oprávneného očakávania účastníkov trhu, na ktorú poukazujú žalobcovia vo veci samej, si s najväčšou pravdepodobnosťou nevyžaduje inú odpoveď.
69. Na jednej strane totiž, pokiaľ ide o zásadu oprávneného očakávania, pripomínam, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora na to, aby sa na ňu mohol hospodársky subjekt odvolávať, musí vnútroštátny orgán vopred vyvolať vo vzťahu k nemu odôvodnené očakávania.(28) Ak však opatrný a obozretný hospodársky subjekt môže predvídať prijatie opatrenia, ktoré by sa mohlo dotknúť jeho záujmov, nemôže sa po prijatí tohto opatrenia odvolávať na uvedenú zásadu.(29)
70. V prejednávanej veci by pritom opatrný a obozretný hospodársky subjekt mal očakávať zásah vnútroštátnych orgánov na nápravu zlyhania trhu prijatím naliehavých a dočasných opatrení s cieľom riešiť nepredvídateľné zvýšenie cien elektriny na trhu, takže v takejto mimoriadnej situácii vnútroštátne orgány nemohli vyvolať v dotknutých výrobcoch nijaké očakávania, pokiaľ ide o ponechanie si mimoriadnych a neočakávaných príjmov.(30)
71. Na druhej strane, pokiaľ ide o zásadu právnej istoty, pripomínam, že táto zásada sa uplatní s mimoriadnou naliehavosťou, ak ide o právnu úpravu, ktorá môže mať za následok finančné bremeno, a ak bráni tomu, aby časová pôsobnosť aktu Únie mohla vzniknúť pred jeho uverejnením.(31) Výnimočne to môže byť inak, ak to vyžaduje všeobecný záujem a ak je riadne rešpektovaná legitímna dôvera dotknutých subjektov, ako aj pokiaľ zo znenia, účelu alebo systematiky predmetných predpisov jasne vyplýva, že takýto účinok im má byť priznaný.(32)
72. Aj za predpokladu, že belgická vláda uplatňovala opatrenie zavádzajúce príjmový strop stanovené nariadením 2022/1854 retroaktívne, takýto prístup by bol podľa môjho názoru v prejednávanom prípade opodstatnený vzhľadom na cieľ všeobecného záujmu, ktorý toto opatrenie sleduje, a tým je ochrana spotrebiteľov pomocou núdzového a krátkodobého zásahu na riešenie energetickej krízy.(33)
73. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhujem odpovedať na tretiu prejudiciálnu otázku tak, že články 6 až 8 a článok 22 ods. 2 písm. c) nariadenia 2022/1854 v spojení s odôvodneniami tohto nariadenia, s článkom 288 ZFEÚ, ako aj so zásadami prednosti, účinnosti a lojálnej spolupráce, nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje uplatňovanie systému stropu trhových príjmov výrobcov elektriny na obdobie predchádzajúce nadobudnutiu účinnosti tohto nariadenia.
V. Návrh
74. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil Cour d’appel de Bruxelles (Odvolací súd Brusel, Belgicko), takto:
1. Články 6, 7 a 8 nariadenia Rady (EÚ) 2022/1854 zo 6. októbra 2022 o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie v spojení s jeho článkom 2 bodmi 5 a 9, a vzhľadom na všetky odôvodnenia tohto nariadenia, najmä v spojení s článkom 288 ZFEÚ a článkom 6 ZEÚ, ako aj so zásadou proporcionality,
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá sa pri výpočte príjmov výrobcov elektriny, na ktoré sa uplatňuje strop, opiera o domnienky, pokiaľ takýto systém domnienok zaručuje splnenie podmienok uvedených v článku 8 ods. 2 uvedeného nariadenia.
2. Články 6 až 8 a článok 22 ods. 2 písm. c) nariadenia 2022/1854 v spojení s odôvodneniami tohto nariadenia, s článkom 288 ZFEÚ, ako aj so zásadami prednosti, účinnosti a lojálnej spolupráce,
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje uplatňovanie systému stropu trhových príjmov výrobcov elektriny na obdobie predchádzajúce nadobudnutiu účinnosti uvedeného nariadenia.
1 Jazyk prednesu: francúzština.
2 Nariadenie Rady zo 6. októbra 2022 o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie (Ú. v. EÚ L 261 I, 2022, s. 1).
3 Rozhodnutie (B)2511, z 28. februára 2023.
4 Moniteur belge z 11. mája 1999, s. 16264.
5 Moniteur belge z 22. decembra 2022, s. 98819.
6 Svedčí o tom nejednotnosť opatrení na vykonávanie nariadenia 2022/1854 zo strany členských štátov, a ako sa zdôrazňuje v správe Komisie Európskemu parlamentu a Rade o preskúmaní núdzových zásahov s cieľom riešiť vysoké ceny energie v súlade s nariadením [2022/1854] [COM(2023) 302 final] (ďalej len „správa Komisie“).
7 Úvaha, že členské štáty sú oprávnené určiť podľa vlastného uváženia výšku stropu a príjmy, ktoré sa majú odviesť a majú teda diskrečnú právomoc, ktorá im to umožňuje, by v skutočnosti znamenala, že koordinácia, o ktorú usiluje a ktorú sleduje nariadenie 2022/1854, by stratila opodstatnenie.
8 Belgická vláda v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa Súdny dvor vyjadril k priamemu účinku uvedených ustanovení, lebo v prípade, ak by Súdny dvor konštatoval, že nariadenie 2022/1854 bráni použitiu domnienok, o aké ide vo veci samej, vznikla by otázka, či musí vnútroštátny súd vylúčiť uplatnenie namietaných vnútroštátnych ustanovení. Táto vláda uvádza najmä závery vyvodené z rozsudku z 24. júna 2019, Popławski (C‑573/17, EU:C:2019:530, bod 68), podľa ktorého vnútroštátny súd nie je povinný len na základe práva Únie neuplatňovať ustanovenie svojho vnútroštátneho práva odporujúce ustanoveniu práva Únie, ak toto posledné uvedené ustanovenie nemá priamy účinok.
9 Pozri najmä rozsudky z 11. januára 2001, Monte Arcosu (C‑403/98, EU:C:2001:6, body 26 a 28), z 12. apríla 2018, Komisia/Dánsko (C‑541/16, EU:C:2018:251, bod 27 a citovaná judikatúra) ako aj z 30. mája 2024, Expedia (C‑663/22, EU:C:2024:433, bod 40 a citovaná judikatúra).
10 Pozri v právnej náuke LENAERTS, K., VAN NUFFEL, P.: EU Constitutional Law. Oxford : Oxford University Press, 2021, č. 18.013, s. 721 – 723.
11 Pojem „trhové príjmy“ je navyše jasne vymedzený aj v článku 2 bode 5 nariadenia 2022/1854.
12 V tejto súvislosti je potrebné spresniť, že okolnosť, že nariadenie 2022/1854 nestanovuje konkrétnu a záväznú metodiku na výpočet stropu a že niektoré jeho ustanovenia ponechávajú členským štátom priestor na voľnú úvahu pri určovaní tohto stropu zahŕňajúci na jednej strane možnosť uvedenú v článku 8 ods. 1 tohto nariadenia zaviesť opatrenia, ktorými sa ďalej obmedzujú trhové príjmy, a možnosť rozlišovať medzi technológiami, ktoré využívajú výrobcovia elektriny, na druhej starne možnosť stanoviť dodatočné výnimky na základe článku 7 ods. 3 až 5 nariadenia v závislosti od osobitostí vnútroštátneho trhu s energiou, nemôže zbaviť článok 6 ods. 1 uvedeného nariadenia priameho účinku, keďže tento priestor na voľnú úvahu je upravený článkom 8 ods. 2 tohto istého nariadenia. To isté platí pre odseky 3 a 4 článku 6 nariadenia 2022/1854, ktoré umožňujú členským štátom zaviesť účinné opatrenia s cieľom zabrániť obchádzaniu povinností výrobcov elektriny.
13 Ako vyplýva zo správy Komisie, niekoľko členských štátov oznámilo, že čelili ťažkostiam pri zbere údajov a výpočte príjmov.
14 Článok 22 ods. 5 druhý pododsek bod 6 zákona o elektrine stanovil dve podmienky na vyvrátenie domnienok sformulovaných v bodoch 3 až 5. Podľa prvej podmienky musel dotknutý výrobca preukázať svoje príjmy z celého svojho výrobného parku. Táto podmienka teda zaistila belgickým orgánom prehľad o tom, akým spôsobom výrobcovia účtujú svoje príjmy na jednotlivé výrobné zariadenia, čím sa zabránilo tomu, aby sa najvyššie príjmy priraďovali zariadeniam, na ktoré sa strop nevzťahuje, a najnižšie príjmy zariadeniam, na ktoré sa strop vzťahuje. Podľa druhej podmienky sa v prípade predaja v rámci skupiny vychádzalo z predpokladu, že elektrina sa predáva za cenu zodpovedajúcu trhovej cene. Takouto podmienkou sa malo predísť tomu, aby sa predajom elektriny za umelo nízke ceny v rámci tej istej skupiny dosiahlo oslobodenie výrobcov (ktorý by predávali elektrinu za nižšiu cenu, ako je strop) a aby nadmerné príjmy inkasovali tretie osoby (v rámci tej istej skupiny), na ktoré sa odvod nevzťahuje.
15 V tejto súvislosti treba povedať, že kým žalobcovia tvrdia, že riziko podvodu, ktoré uvádzajú belgické orgány, je hypotetické a v každom prípade irelevantné na odôvodnenie sporných domnienok, vnútroštátny súd zjavne nezaujal konkrétne stanovisko k účelu zabránenia zneužitia, ktorý sledujú relevantné vnútroštátne právne ustanovenia.
16 Vnútroštátny súd totiž nezaujal stanovisko k otázke, či kritériá použité na stanovenie nevyvrátiteľných domnienok vychádzajú z primeraných odhadov príjmov, keďže sa domnieva, že túto otázku bude môcť preskúmať, až keď sa vyrieši otázka samotnej zákonnosti výlučného systému domnienok.
17 Pozri rozsudok zo 7. septembra 2017, Eqiom a Enka (C‑6/16, EU:C:2017:641, bod 31 a citovaná judikatúra).
18 Pozri rozsudok z 27. januára 2022, Komisia/Španielsko (Informačná povinnosť v daňovej oblasti) (C‑788/19, EU:C:2022:55, bod 28 a citovaná judikatúra).
19 V prejednávanom prípade ide o predĺženie prevádzkovania niektorých jadrových elektrární.
20 Je tiež dôležité spresniť, že článok 8 ods. 1 písm. a) nariadenia 2022/1854 v podstate umožňuje členským štátom rozlišovať medzi technológiami. Toto nariadenie teda v každom prípade nemôže brániť tomu, aby sa príjmy podliehajúce stropu určovali na základe odlišných metodík podľa predmetnej technológie na výrobu elektriny.
21 V tejto súvislosti spresňujem, ako vyplýva z prípravných prác týkajúcich sa nariadenia 2022/1854, že v návrhu nariadenia, ktorý vypracovala Komisia, sa stanovilo, že opatrenie na zavedenie stropu podľa článku 6 tohto návrhu sa bude uplatňovať od 1. decembra 2022, s dôvetkom, že „tým nebolo dotknuté skoršie dobrovoľné uplatňovanie členskými štátmi“. Táto alternatíva, aby mali členské štáty možnosť uplatňovať toto nariadenie retroaktívne, sa však v konečnom znení nariadenia neponechala.
22 Pokiaľ sa totiž nariadenie 2022/1854 vykonáva vnútroštátnym právnym predpisom v období výslovne stanovenom v článku 22 nariadenia a Belgické kráľovstvo si tak plní svoju povinnosť vyplývajúcu z práva Únie, skutočnosť, že si tento členský štát zvolí ako dátum vykonávania tohto istého opatrenia na zavedenie stropu iný, skorší dátum, ako je dátum výslovne stanovený v tomto nariadení, patrí do jeho vnútroštátnej právomoci v daňovej oblasti.
23 V tejto súvislosti treba uviesť, že zo správy Komisie vyplýva, že sedem členských štátov vrátane Belgického kráľovstva uplatňovalo strop retroaktívne.
24 A to napriek rôznym prístupom na vnútroštátnej úrovni, pokiaľ ide o podmienky odvodu z nadmerných príjmov pred nadobudnutím účinnosti nariadenia 2022/1854.
25 To isté by platilo, pokiaľ ide o spotrebiteľov, vzhľadom na to, že ak by Belgické kráľovstvo nedostalo možnosť uplatňovať strop trhových príjmov pred nadobudnutím účinnosti nariadenia 2022/1854, a ak by neexistovali rovnocenné opatrenia financované zo štátneho rozpočtu, ktoré by mohli kompenzovať odvody od dotknutých výrobcov, belgickí spotrebitelia by prišli o vyplácanú ekonomickú podporu, v porovnaní so spotrebiteľmi sídliacimi v členských štátoch, v ktorých sa opatrenie na obmedzenie príjmov uplatňovalo pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia.
26 Pozri odôvodnenie 28 nariadenia 2022/1854, ako aj oznámenie Komisie z 8. marca 2022 [COM(2022) 108 final, najmä s. 4], v ktorom Komisia uviedla, že aby bolo možné takéto núdzové opatrenia financovať, členské štáty môžu zvážiť zavedenie dočasných daňových opatrení, ktoré sa budú uplatňovať na neočakávané príjmy.
27 O to viac, že jedným z hlavných cieľov, ktoré sleduje nariadenie 2022/1854, je zámer normotvorcu Únie koordinovať na úrovni Únie opatrenia prijímané jednotlivými členskými štátmi vzhľadom na to, že zavedenie nekoordinovaných stropov trhových príjmov z elektriny by mohlo viesť k výrazným narušeniam medzi výrobcami, ktorí si navzájom konkurujú v celej Únii.
28 Pozri v tomto zmysle uznesenie z 1. marca 2022, Milis Energy a i. (C‑306/19, C‑512/19, C‑595/19 a C‑608/20 až C‑611/20, EU:C:2022:164, body 44 ako aj citovanú judikatúru). V tejto judikatúre sa okrem iného spresňuje, že hospodárske subjekty nemôžu vkladať legitímnu dôveru do zachovania existujúceho stavu, ktorý môžu vnútroštátne orgány zmeniť v rámci svojej voľnej úvahy.
29 Pozri takisto moje návrhy, ktoré som predniesol vo veci Secab (C 423/23, EU:C:2025:63, body 52 a 53).
30 Hoci ide o otázku vnútroštátneho práva, ktorú Súdnemu dvoru neprináleží posudzovať a ktorej dôvodnosť má právomoc preskúmať iba vnútroštátny súd, považujem za relevantné aj tvrdenie belgickej vlády a CREG, že sporný vnútroštátny právny predpis sa týka výlučne príjmov dosiahnutých v priebehu daňového roka, ktorý sa v čase nadobudnutia jeho účinnosti ešte neskončil, takže situácia, o ktorú ide vo veci samej, nepredstavovala z daňového hľadiska konečný stav. Zdá sa teda, že daňové opatrenie môže byť prijaté do konca zdaňovacieho obdobia, ktoré vo všeobecnosti zodpovedá kalendárnemu roku, čo sa týka príjmov dosiahnutých počas tohto daňového obdobia, takže daňové opatrenie prijaté v decembri 2022, ktoré sa týka príjmov realizovaných pred týmto dátumom bez toho, aby ho bolo možné kvalifikovať v belgickom práve ako retroaktívne. V dôsledku toho sa výrobcovia nemohli odôvodnene domnievať, že príjmy presahujúce očakávanú úroveň dosiahnuté počas roka 2022 možno považovať za konečné a že už nebudú podliehať daňovému opatreniu, a to najmenej do konca roka 2022.
31 Pozri rozsudok z 13. februára 2019, Human Operator (C‑434/17, EU:C:2019:112, body 35 a 36, ako aj citovaná judikatúra).
32 Pozri napríklad rozsudok zo 4. mája 2023, Kapniki A. Michailidis (C‑99/22, EU:C:2023:382, bod 23 a citovaná judikatúra).
33 Pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. júla 2013, Citroën Belux (C‑265/12, EU:C:2013:498, bod 38 a citovaná judikatúra) ako aj z 23. januára 2019, Walbusch Walter Busch (C‑430/17, EU:C:2019:47, bod 42).