Predbežné znenie
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
JEAN RICHARD DE LA TOUR
prednesené 13. júna 2024(1)
Vec C‑80/23
Trestné konanie
proti
V. S.,
za účasti:
Ministerstvo na vatrešnite raboti, Glavna direkcija za borba s organiziranata prestapnost
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sofijski gradski săd (Mestský súd Sofia, Bulharsko)]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov – Smernica (EÚ) 2016/680 – Obvinená osoba – Policajná registrácia osobných údajov – Citlivé údaje – Biometrické a genetické údaje – Nútený výkon – Ciele predchádzania a odhaľovania trestných činov – Vyriešenie prebiehajúceho vyšetrovania – Porovnanie s osobnými údajmi zhromaždenými v rámci iných vyšetrovaní – Rozsudok z 26. januára 2023, Ministerstvo na vatrešnite raboti (Registrácia biometrických a genetických údajov políciou) (C‑205/21, EU:C:2023:49) – Výklad rozsudku Súdneho dvora – Povinnosť konformného výkladu – Článok 10 – Článok 6 písm. a) – Posúdenie ‚úplnej nevyhnutnosti‘ spracúvania citlivých údajov príslušnými orgánmi – Podmienky – Preskúmanie“
I. Úvod
1. Dialóg medzi súdmi sa nie vždy končí po prvej výmene informácií medzi dotknutými orgánmi. Je možné, že medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnym súdom, ktorý sa naň už obrátil, sa rozvinie dlhšia konverzácia, ak vnútroštátny súd po oboznámení sa s prejudiciálnym rozsudkom Súdneho dvora usúdi, že mu ešte chýbajú informácie, ktoré považuje za nevyhnutné na rozhodnutie sporu, ktorý prejednáva. O takýto prípad ide aj v prejednávanej veci.
2. Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sofijski gradski săd (Mestský súd Sofia, Bulharsko), sa týka článku 6 písm. a) a článku 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV(2), ako ich vyložil Súdny dvor v rozsudku z 26. januára 2023, Ministerstvo na vatrešnite raboti (Registrácia biometrických a genetických údajov políciou)(3).
3. Tento súd predkladá Súdnemu dvoru druhý návrh v rámci toho istého sporu vo veci samej(4). Predmetom tohto sporu je žiadosť bulharských policajných orgánov o nútený výkon získania fotografických, daktyloskopických a genetických údajov(5) V. S. na účely registrácie. Po vznesení obvinenia z trestného činu, ktorý bol kvalifikovaný ako úmyselný a ako taký stíhaný ex offo, bola V. S. vyzvaná, aby sa podrobila tejto registrácii týchto údajov, čo odmietla urobiť. Policajné orgány preto požiadali vnútroštátny súd o nariadenie núteného výkonu policajnej registrácie.
4. V žiadosti policajných orgánov zaslanej vnútroštátnemu súdu sa uvádzalo, že boli zhromaždené dostatočné dôkazy o vine V. S. Spresňovalo sa v nej, že proti V. S. sa oficiálne vedie trestné stíhanie pre spáchanie úmyselného trestného činu stíhaného ex offo a že sa odmietla podrobiť získaniu svojich údajov. K tejto žiadosti boli priložené len kópie uznesenia o vznesení obvinenia voči V. S. a vyhlásenia, v ktorom odmietla dať svoj súhlas s policajnou registráciou. Len na základe týchto podkladov mal uvedený súd podľa svojho vnútroštátneho práva nariadiť nútený výkon policajnej registrácie údajov V. S.
5. Vnútroštátny súd mal však v čase preskúmania žiadosti pochybnosti o zlučiteľnosti takejto situácie s požiadavkami vyplývajúcimi zo smernice 2016/680, pokiaľ ide najmä o získavanie a spracúvanie citlivých údajov. Súdny dvor odpovedal na otázky tohto súdu v rozsudku Registrácia biometrických a genetických údajov I.
6. Vnútroštátny súd predkladá Súdnemu dvoru dve nové prejudiciálne otázky s vysvetlením, že sa mu stále nepodarilo zistiť, či môže nariadiť takýto výkon bez toho, aby porušil právo Únie.
7. Týmito otázkami žiada Súdny dvor, aby jednak objasnil znenie svojho rozsudku Registrácia biometrických a genetických údajov I, pokiaľ ide o požiadavku „úplnej nevyhnutnosti“ spracúvania osobitných kategórií osobných údajov, ktoré sa považujú za citlivé údaje, uvedených v článku 10 smernice 2016/680(6), a jednak spresnil, čo sa očakáva od vnútroštátneho súdu na účely vykonania nápravy nezlučiteľnosti bulharskej právnej úpravy týkajúcej sa policajnej registrácie s touto smernicou.
II. Právny rámec
8. Pokiaľ ide o právny rámec, odkazujem na body 3 až 34 rozsudku Registrácia biometrických a genetických údajov I.
III. Skutkový stav sporu vo veci samej a prejudiciálne otázky
9. Vnútroštátny súd uvádza, že sa s týmto rozsudkom oboznámil 26. januára 2023. Zastáva však názor, že niektoré okolnosti neboli objasnené a že stále nie je schopný určiť, či má vydať povolenie na získanie biometrických a genetických údajov V. S., alebo nie.
10. Po prvé vnútroštátny súd usudzuje, že na účely rozhodnutia o žiadosti o povolenie núteného výkonu, ktorú mu predložili policajné orgány, nemôže vykonať overenia uvedené v bode 133 rozsudku Registrácia biometrických a genetických údajov I, keďže nedisponuje databázou dokumentov potrebnou na tento účel. Bulharské právo totiž stanovuje, že súd rozhoduje len na základe žiadosti(7) – v ktorej sa uvádza, že prebieha trestné konanie proti V. S., a potvrdzuje, že boli zhromaždené dostatočné dôkazy o jej vine a že bolo voči nej vznesené obvinenie –, ku ktorej je priložené uznesenie o vznesení obvinenia a písomné odmietnutie V. S. podrobiť sa policajnej registrácii. Toto právo nestanovuje, že by sa vnútroštátnemu súdu mali predložiť ďalšie písomnosti nachádzajúce sa v spise.
11. Vnútroštátny súd uvádza, že konformný výklad jeho vnútroštátneho práva by bol možný, keby namiesto osobitného predpisu, ktorým je článok 68 ZMVR, použil všeobecné predpisy Nakazatelno‑procesualen kodex (Trestný poriadok, ďalej len „NPK“), osobitne jeho článok 158(8). Tak by mohol mať k dispozícii celý spis. Vyšetrovacie opatrenia prijaté v priebehu prípravného trestného konania(9), ktoré spôsobujú zásah do súkromnej sféry osôb, ako je získavanie údajov o pripojení alebo prehliadka osoby, totiž vyšetrovacie orgány vykonávajú po predchádzajúcom povolení súdu. Spis sa vtedy predkladá súdu, ktorý tak môže preskúmať celý spisový materiál s cieľom posúdiť dôvodnosť žiadosti o predchádzajúce povolenie(10). Vnútroštátny súd identifikuje dôvody tohto rozdielneho právneho režimu takto: jednak o získanie biometrických a genetických údajov žiada polícia a nie prokuratúra a jednak tieto údaje sa získavajú len s perspektívou ich možného použitia v budúcnosti, ak vznikne taká potreba.
12. Vnútroštátny súd ďalej uvádza, že predloženie spisu na účely vydania predchádzajúceho povolenia sa v bulharskom práve nepovažuje za úkon, ktorý by mohol narušiť priebeh trestného vyšetrovania. Odôvodnenie nepredkladania spisu súdu rozhodujúcemu o žiadosti o povolenie núteného výkonu policajnej registrácie teda nemožno založiť na dôvode uvedenom v bode 100 rozsudku Registrácia biometrických a genetických údajov I, konkrétne na riziku narušenia riadneho priebehu trestného vyšetrovania.
13. Z tohto rozsudku síce vyplýva, že je v súlade s článkom 47 Charty základných práv Únie(11), aby sa spis nezasielal súdu rozhodujúcemu o žiadosti o povolenie núteného výkonu policajnej registrácie, vnútroštátny súd sa však pýta, ako by mohol vykonať overenia vyplývajúce z výkladu bodov 132 a 133 uvedeného rozsudku s cieľom posúdiť „úplnú nevyhnutnosť“, v zmysle článku 10 smernice 2016/680, spracúvania biometrických a genetických údajov V. S. a overiť, či povaha a závažnosť trestného činu, z ktorého spáchania je podozrivá v trestnom konaní, alebo iné relevantné skutočnosti, ako sú konkrétne okolnosti trestného činu, prípadná súvislosť uvedeného trestného činu s inými prebiehajúcimi konaniami, záznamy v registri trestov alebo individuálny profil V. S., môžu preukazovať takúto nevyhnutnosť.
14. Vnútroštátny súd sa teda pýta, či sa má článok 10 smernice 2016/680 vykladať v tom zmysle, že preskúmanie „úplnej nevyhnutnosti“ možno vykonať aj napriek tomu, že súd nemá prístup k celému spisu, alebo či naopak takéto preskúmanie vyžaduje, aby mal prístup k celému spisu, hoci Súdny dvor zrejme považoval za legitímne, že súd nemá spis k dispozícii(12).
15. Po druhé za predpokladu, že by smernica 2016/680 ukladala povinnosť predložiť celý spis, vnútroštátny súd usudzuje, že by musel posúdiť dôvodnosť obvinenia. Takéto posúdenie by bolo potrebné, keďže z bodov 130 a 131 rozsudku Registrácia biometrických a genetických údajov I vyplýva, že samotná skutočnosť, že osoba je obvinená, nepostačuje na konštatovanie „úplnej nevyhnutnosti“ získania údajov a je nutná existencia odôvodnenej domnienky, že dotknutá osoba spáchala trestný čin.
16. Vnútroštátny súd vyvodzuje záver, že musí mať možnosť posúdiť, či je obvinenie dostatočne podložené dôkazmi, aj z toho, že po prvé ide o požiadavku vyplývajúcu z článku 6 písm. a) smernice 2016/680; po druhé toto posúdenie je v každom prípade potrebné vykonať v rámci konaní upravených v článku 158 NPK, ktoré sa najviac približujú konaniu upravenému v článku 68 ods. 5 ZMVR; po tretie možnosť, že by sa takéto posúdenie vykonalo neskôr, nevylučuje, že obvinenie nie je ku dňu vydania súdneho povolenia na nútené získanie biometrických a genetických údajov v skutočnosti podložené; po štvrté cieľom smernice 2016/680 je práve zaviesť mechanizmus, ktorého cieľom je zabrániť tomu, aby sa osobné údaje, a najmä biometrické a genetické údaje, získavali bez právneho základu na tento účel, čo je potrebné overiť okamžite, a po piate prinajmenšom časť overení potrebných v zmysle bodov 132 a 133 rozsudku Registrácia biometrických a genetických údajov I predpokladá práve posúdenie zhromaždených dôkazov, keďže z týchto bodov vyplýva, že je potrebné posúdiť povahu a závažnosť trestného činu, ako aj okolnosti, za ktorých bol spáchaný. Na posúdenie týchto okolností je pritom potrebné najprv konštatovať, že sa možno odôvodnene domnievať, že dotknutá osoba spáchala trestný čin, pričom toto posúdenie predpokladá, že už boli zhromaždené dostatočné dôkazy.
17. Posúdenie „úplnej nevyhnutnosti“ získania údajov tak predpokladá, že sa vykoná aj posúdenie dôkazov, na ktorých je obvinenie založené, a že sa možno odôvodnene domnievať, že osoba spáchala trestný čin.
18. Vnútroštátny súd sa pýta, či potom, ako bude mať k dispozícii spis v danej veci, bude povinný vykonať úplné preskúmanie zákonnosti núteného získania údajov vrátane dôvodnosti obvinenia, alebo či sa má obmedziť len na overenie ostatných okolností uvedených v bodoch 132 a 133 rozsudku Registrácia biometrických a genetických údajov I, ktoré nesúvisia s touto problematikou (ako sú záznamy v registri trestov alebo profil obvinenej osoby), bez toho, aby sa zaoberal preskúmaním obvinenia.
19. Za týchto okolností Sofijski gradski săd (Mestský súd Sofia) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Je požiadavka preskúmania ‚úplnej nevyhnutnosti‘ podľa článku 10 smernice [2016/680], ako ju vykladá Súdny dvor v bode 133 rozsudku [Registrácia biometrických a genetických údajov I], splnená, keď sa toto preskúmanie vykoná len na základe uznesenia o vznesení obvinenia voči dotknutej osobe a na základe písomného odmietnutia tejto osoby nechať si odobrať biometrické a genetické údaje, alebo je potrebné, aby mal súd k dispozícii celý spisový materiál, ktorý sa mu podľa vnútroštátneho práva predkladá pri návrhu na povolenie vykonania vyšetrovacích úkonov, ktoré zasahujú do právnej sféry fyzických osôb, keď sa tento návrh podáva v trestnej veci?
2. V prípade kladnej odpovede na prvú otázku – môže súd po tom, ako mu bol predložený spis, v rámci posudzovania ‚úplnej nevyhnutnosti‘ podľa článku 10 v spojení s článkom 6 písm. a) smernice 2016/680 preskúmať aj to, či sa možno odôvodnene domnievať, že obvinená osoba spáchala trestný čin uvedený v obvinení?“
20. Písomné pripomienky predložili maďarská vláda a Komisia. Bulharská a maďarská vláda, ako aj Komisia sa zúčastnili na pojednávaní, ktoré sa konalo 20. marca 2024 a na ktorom títo účastníci konania tiež odpovedali na otázky na ústne zodpovedanie položené Súdnym dvorom.
IV. Analýza
21. Aby bol dialóg, o ktorom som hovoril(13), úspešný a umožnil obom zúčastneným stranám navzájom si porozumieť a pochopiť sa, musia sa uistiť, že sa vyjadrujú v jazyku, ktorý je zrozumiteľný pre obe strany.
22. Komisia vyzvala na trochu náhle ukončenie tohto dialógu, keď navrhla, aby Súdny dvor vyhlásil prejudiciálne otázky za neprípustné, lebo vychádzajú z nesprávneho výkladu rozsudku Registrácia biometrických a genetických údajov I. Ja naopak zastávam názor, že musí prevládnuť didaktickejší prístup a že tieto otázky sú v každom prípade prípustné(14).
23. Vzhľadom na to, že vnútroštátny súd si na základe svojho výkladu rozsudku Registrácia biometrických a genetických údajov I kladie nové otázky, je potrebné uistiť sa, že tento rozsudok bol pochopený. Zdá sa však, že to tak nie je.
24. Vnútroštátny súd vychádza z predpokladu, podľa môjho názoru nesprávneho, že Súdny dvor ho poveril tým, aby sám improvizovaným preskúmaním ad hoc vyplnil medzery vo svojom vnútroštátnom práve. Okrem toho úloha zverená príslušným orgánom smernicou 2016/680, pokiaľ ide o posúdenie „úplnej nevyhnutnosti“, ktorá je nevyhnutnou podmienkou spracúvania citlivých údajov, nebola podľa môjho názoru správne pochopená. Napokon z výkladu rozsudku Registrácia biometrických a genetických údajov I vnútroštátnym súdom nevyplynula jednoznačná potreba správneho prepojenia medzi preskúmaním tejto „úplnej nevyhnutnosti“ a preskúmaním dôvodnosti obvinenia.
25. Súdnemu dvoru preto prináleží, aby v rámci tohto nového postupu spolupráce, ktorá vznikla medzi ním a vnútroštátnym súdom, poskytol tomuto súdu užitočnú odpoveď, ktorá mu umožní rozhodnúť spor, ktorý prejednáva. Súdny dvor musí na tento účel odpovedať na otázku, ktorá mu v skutočnosti nebola položená, pričom odpoveď na túto otázku čiastočne spočíva vo výklade vnútroštátneho práva. Súdny dvor teda čaká veľmi neobvyklá úloha.
26. Pre ďalšiu analýzu je tak prvoradé zdôrazniť, že vnútroštátny súd nie je požiadaný o preskúmanie posúdenia „úplnej nevyhnutnosti“ získania a spracúvania citlivých údajov V. S. vykonaného príslušnými orgánmi v zmysle článku 3 bodu 7 smernice 2016/680 (v prejednávanej veci policajnými orgánmi). A má to svoj dôvod: bulharské právo nestanovuje, že by tieto orgány mali vykonať takéto posúdenie.
27. Za týchto podmienok prejudiciálne otázky vyvolávajú túto zásadnú otázku: môže vnútroštátny súd zabezpečiť plnú účinnosť článku 10 smernice 2016/680 len svojím preskúmaním v súčasnosti založeným na článku 158 NPK(15), ktorý stanovuje vyšetrovacie opatrenia v trestných konaniach podľa všeobecného práva, a najmä odber vzorky na vytvorenie profilu DNA?
28. Navrhnem dospieť k záveru, že navrhovaný konformný výklad nemôže viesť k zlučiteľnosti situácie vo veci samej s požiadavkami článku 10 smernice 2016/680 (A). Odpoveď na obe položené otázky by si mala zachovať svoju užitočnosť pre rozhodnutie vo veci samej len v prípade, ak by Súdny dvor zvolil iný prístup. Odpovede na tieto otázky teda poskytnem podľa môjho názoru len subsidiárne a na základe rýchlejšej analýzy (B).
A. Rozsudok Registrácii biometrických a genetických údajov I, povinnosť konformného výkladu a vymedzenie úlohy vnútroštátneho súdu
29. Je potrebné najprv sa vrátiť k záverom, ktoré treba vyvodiť z rozsudku Registrácia biometrických a genetických údajov I, následne preskúmať výsledky, ktoré by sa mali dosiahnuť výkladom, ktorý vnútroštátny súd navrhuje podať, aby bolo možné napokon posúdiť, či tento výklad môže skutočne zabezpečiť súlad bulharského práva s požiadavkami článku 10 smernice 2016/680, ako vyplývajú z tohto rozsudku.
1. Závery vyplývajúce z rozsudku Registrácii biometrických a genetických údajov I
30. V tomto rozsudku bola Súdnemu dvoru položená najmä otázka, či sa má článok 10 smernice 2016/680 v spojení s článkom 4 ods. 1 písm. a) až c), ako aj s článkom 8 ods. 1 a 2 tejto smernice vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje systematické získavanie biometrických a genetických údajov od každej osoby obvinenej z úmyselného trestného činu stíhaného ex offo na účely ich registrácie bez toho, aby príslušný orgán musel určiť a preukázať, že jednak takéto získavanie je nevyhnutné na dosiahnutie konkrétnych sledovaných cieľov a jednak, že tieto ciele nemožno dosiahnuť získaním len niektorých dotknutých údajov(16).
31. Vzhľadom na to, že spracúvanie osobitných kategórií údajov, ako sú biometrické a genetické údaje, musí byť povolené „len vtedy, ak je úplne nevyhnutné“(17), Súdny dvor rozhodol, že takéto spracúvanie možno považovať za nevyhnutné len v obmedzenom počte prípadov a táto nevyhnutnosť sa musí posudzovať obzvlášť striktne(18), keďže cieľom článku 10 smernice 2016/680 je poskytnúť zvýšenú ochranu osobám, ktorých citlivé údaje sa majú spracúvať(19).
32. V súvislosti s policajnou registráciou teda Súdny dvor uviedol, že „úplná nevyhnutnosť“ získavania biometrických a genetických údajov obvinených osôb na účely ich registrácie sa musí určiť s ohľadom na účely tohto získavania, pričom tieto účely musia byť určené, výslovne uvedené a legitímne. Okrem toho získavané údaje musia byť primerané, relevantné a obmedzené na to, čo je nevyhnutné vo vzťahu k účelom, na ktoré sa spracúvajú(20). Ustanovenia vnútroštátneho práva musia stanoviť, že spracúvanie je zákonné iba vtedy a do takej miery, pokiaľ je nevyhnutné na splnenie úlohy realizovanej príslušným orgánom na účely stanovené v článku 1 ods. 1 smernice 2016/680, a spresniť aspoň ciele spracúvania, dotknuté osobné údaje a účely spracúvania(21). Účely spracúvania musia byť vymedzené dostatočne presným a konkrétnym spôsobom, aby bolo možné posúdiť „úplnú nevyhnutnosť“ spracúvania(22).
33. Okrem toho existuje obzvlášť prísna kontrola dodržiavania zásady minimalizácie údajov. Po prvé sledovaný cieľ nesmie byť možné za primeraných podmienok dosiahnuť rovnako účinne inými prostriedkami, ktoré menej zasahujú do základných práv dotknutých osôb. Prevádzkovateľ sa musí uistiť, že tento cieľ nie je možné dosiahnuť použitím iných kategórií údajov, ako sú kategórie uvedené v článku 10 smernice 2016/680(23). Po druhé požiadavka „úplnej nevyhnutnosti“ znamená, že sa musí zohľadniť osobitný význam cieľa, ktorý sa má takýmto spracúvaním dosiahnuť(24).
34. Na základe týchto úvah Súdny dvor výslovne rozhodol, že „vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje systematické získavanie biometrických a genetických údajov od každej osoby obvinenej z úmyselného trestného činu stíhanej ex offo, je v zásade v rozpore s požiadavkou stanovenou v článku 10 smernice 2016/680“(25). Takáto právna úprava totiž „môže viesť k nediferencovanému a všeobecnému získavaniu biometrických a genetických údajov od väčšiny obvinených osôb, keďže pojem ‚úmyselný trestný čin stíhaný ex offo‘ má obzvlášť všeobecný charakter a môže sa uplatňovať na veľký počet trestných činov bez ohľadu na ich povahu a závažnosť“(26). Predovšetkým „samotná skutočnosť, že je osoba obvinená z úmyselného trestného činu stíhaného ex offo, sa… nemôže považovať za skutočnosť, ktorá sama osebe umožňuje predpokladať, že získavanie jej biometrických a genetických údajov je úplne nevyhnutné s ohľadom na ciele, ktoré sleduje, a vzhľadom na zásahy do základných práv, najmä práva na rešpektovanie súkromného života a na ochranu osobných údajov zaručených článkami 7 a 8 Charty, ktoré z toho vyplývajú“(27).
35. Súdny dvor ďalej uviedol, že ak sa aj možno odôvodnene domnievať, že dotknutá osoba spáchala trestný čin, čiže je dôvod na jej obvinenie – čo predpokladá, že už boli zhromaždené dostatočné dôkazy –, môžu nastať prípady, keď získavanie biometrických aj genetických údajov nebude nijako konkrétne potrebné na účely prebiehajúceho trestného konania(28). Pravdepodobnosť, že získanie týchto údajov bude úplne nevyhnutné v rámci iných konaní, nemožno predpokladať, ale musí sa posúdiť s ohľadom na všetky relevantné skutočnosti, ako sú najmä povaha a závažnosť údajného trestného činu, z ktorého je dotknutá osoba obvinená, konkrétne okolnosti tohto trestného činu, jeho prípadná súvislosť s inými prebiehajúcimi konaniami, záznamy v registri trestov alebo individuálny profil tejto osoby(29).
36. Súdny dvor teda po uvedení všetkých týchto informácií rozhodol, že vnútroštátnemu súdu prislúcha, „aby overil, či je na účely zabezpečenia účinnosti článku 10 smernice 2016/680 možné vykladať vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá stanoví tento nútený výkon, v súlade s právom Únie. Vnútroštátnemu súdu najmä prislúcha overiť, či vnútroštátne právo umožňuje posúdiť ‚úplnú nevyhnutnosť‘ získavania biometrických údajov, ako aj genetických údajov dotknutej osoby na účely ich registrácie. V tomto ohľade je potrebné najmä overiť, či povaha a závažnosť trestného činu, z ktorého je dotknutá osoba v trestnom konaní vo veci samej podozrivá, alebo či iné relevantné skutočnosti, ako sú [konkrétne okolnosti tohto trestného činu, jeho prípadná súvislosť s inými prebiehajúcimi konaniami, záznam v registri trestov alebo individuálny profil tejto osoby], môžu predstavovať okolnosti, ktoré môžu preukázať takúto ‚úplnú nevyhnutnosť‘. Okrem toho je potrebné sa uistiť, že získavanie údajov z matriky… neumožňuje samo osebe dosiahnuť sledované ciele“(30).
37. Napokon Súdny dvor veľmi jasne uviedol, že „v prípade, že vnútroštátne právo nezaručuje takéto preskúmanie opatrenia na získavanie biometrických a genetických údajov, prislúcha vnútroštátnemu súdu, aby zabezpečil plný účinok uvedeného článku 10 tým, že zamietne žiadosť policajných orgánov o povolenie núteného výkonu tohto získavania“(31).
2. Dôvody nezlučiteľnosti bulharskej právnej úpravy s článkom 10 smernice 2016/680 a nedostatky navrhovaného konformného výkladu
38. Záver(32), ku ktorému Súdny dvor dospel v rozsudku Registrácia biometrických a genetických údajov I, hoci sú s ním spojené upozornenia týkajúce sa použitia(33), je jasný: režim policajnej registrácie, ktorého súčasťou je nútený výkon, nie je zlučiteľný s požiadavkami článku 10 smernice 2016/680 v spojení s článkom 4 ods. 1 písm. a) až c), ako aj s článkom 8 ods. 1 a 2 tejto smernice.
39. Zástupca bulharskej vlády vo svojom ústnom prednese v prejednávanej veci netvrdil nič iné, keď uznal, že príslušné orgány nemôžu posudzovať „úplnú nevyhnutnosť“ policajnej registrácie, a oznámil Súdnemu dvoru, že ministerstvo vnútra ho informovalo o tom, že práve prebieha proces prijatia zmeny článku 68 ZMVR, ktorou sa stanoví povinnosť príslušných orgánov overiť v každom jednotlivom prípade požiadavku „úplnej nevyhnutnosti“ získavania biometrických a genetických údajov obvinených osôb.
40. Je pravda, že Súdny dvor sa neobmedzil len na toto konštatovanie nezlučiteľnosti a uložil vnútroštátnemu súdu, aby overil, či je možné vykladať vnútroštátnu právnu úpravu stanovujúcu nútený výkon policajnej registrácie v súlade s právom Únie. Na tento účel predovšetkým poveril tento súd overením, či vnútroštátne právo umožňuje posúdiť „úplnú nevyhnutnosť“ získavania údajov na účely ich registrácie(34).
41. Na účely výkladu článku 68 ZMVR v súlade s článkom 10 smernice 2016/680 má vnútroštátny súd v úmysle uplatniť pri rozhodovaní o žiadosti o povolenie núteného výkonu policajnej registrácie záruky stanovené v článku 158 NPK, z ktorého zrejme vyplýva, že zhromažďovanie dôkazov vo forme biometrických a genetických údajov v rámci trestného vyšetrovania musí v zásade podliehať predchádzajúcemu povoleniu súdu, ktorý môže overiť jeho nevyhnutnosť na účely trestného vyšetrovania na základe celého spisového materiálu, ktorý musí mať k dispozícii.
42. Na jednej strane však, ako správne uviedla Komisia, bod 133 rozsudku Registrácia biometrických a genetických údajov I nemožno vykladať v tom zmysle, že Súdny dvor v ňom rozhodol, že posúdenie „úplnej nevyhnutnosti“ získavania údajov vykonané samotným vnútroštátnym súdom môže spĺňať požiadavky článku 10 smernice 2016/680. Na druhej strane zastávam názor, že vnútroštátny súd nemôže kompenzovať nevykonanie posúdenia „úplnej nevyhnutnosti“, vyžadovanej týmto článkom 10, získania biometrických a genetických údajov V. S. samotnými príslušnými orgánmi, a to vzhľadom na ústrednú úlohu týchto orgánov v systéme zavedenom touto smernicou(35). Otázka súdneho preskúmania „úplnej nevyhnutnosti“ získavania citlivých údajov v rámci trestného konania je teda otázkou, ktorá sa líši od otázky posúdenia takejto nevyhnutnosti príslušnými orgánmi a ktorá prípadne vznikne neskôr.
43. Konformný výklad, ktorý vnútroštátny súd navrhuje podať, teda podľa môjho názoru vo výsledku nebude viesť k tomu, že sa z bulharského právneho poriadku odstránia všetky prvky nezlučiteľnosti s článkom 10 smernice 2016/680, ktoré obsahuje.
44. Na dôkaz tejto úvahy stačí zohľadniť nasledujúce skutočnosti.
45. Po prvé, pokiaľ sa nemýlim, súd v rámci režimu stanoveného v článku 158 NPK(36) posudzuje len nevyhnutnosť získania údajov vzhľadom na účel sledovaný týmto ustanovením. Predchádzajúce povolenie na získanie údajov dotknutých vyšetrovacím opatrením možno udeliť s prihliadnutím na už zhromaždené dôkazy, ktoré vyvolávajú vážne pochybnosti o účasti dotknutej osoby na spáchaní trestného činu a môžu podporiť užitočnosť tohto získania na účely vyriešenia vyšetrovania.
46. Pokiaľ ide o článok 10 smernice 2016/680, ten vyžaduje, aby príslušné orgány posudzovali úplnú nevyhnutnosť, teda posilnenú nevyhnutnosť. Okrem toho s výhradou overenia vnútroštátnym súdom sa zdá, že ciele policajnej registrácie sú rozsiahlejšie ako cieľ sledovaný článkom 158 NPK.
47. Z bodu 99 rozsudku Registrácia biometrických a genetických údajov I totiž vyplýva, že policajná registrácia sleduje dva hlavné ciele, a to na jednej strane porovnanie s údajmi už získanými v rámci iných trestných vyšetrovaní na účely ich prípadného vyriešenia a na druhej strane použitie týchto údajov v rámci prebiehajúceho trestného vyšetrovania(37). Na pojednávaní, ktoré sa v prejednávanej veci konalo na Súdnom dvore, bulharská vláda uviedla, že hlavný cieľ policajnej registrácie spočíva v použití získaných údajov v rámci prebiehajúceho trestného konania. Prípadné budúce použitie týchto údajov je druhoradým cieľom. Vnútroštátny súd naproti tomu tvrdí, že v prípade policajnej registrácie sa tieto údaje získavajú len s perspektívou ich možného použitia v budúcnosti, ak vznikne taká potreba(38).
48. Takéto tvrdenie vyvoláva tri série otázok(39). V prvom rade, keďže článok 68 ZMVR sleduje cieľ totožný s cieľom sledovaným článkom 158 NPK, možno si položiť otázku, v ktorom prípade by získavanie biometrických a genetických údajov malo byť podmienené predchádzajúcim povolením súdu a v ktorom prípade by toto povolenie nebolo potrebné. Zdá sa teda, že na ten istý účel existujú dva súbežné postupy, ktoré poskytujú výrazne odlišné záruky. Policajná registrácia tak predstavuje spôsob získavania dôkazov používaných v rámci prebiehajúceho konania. Vnútroštátny súd však opakovane zdôraznil, že táto registrácia „sa odlišuje od trestného konania a nie je jeho súčasťou“(40).
49. V druhom rade, ak hlavným cieľom policajnej registrácie je zhromažďovanie dôkazov v rámci prebiehajúceho trestného vyšetrovania, ako to tvrdila bulharská vláda, skutočnosť, že právna úprava má v zásade za následok povolenie získania biometrických a genetických údajov od osoby obvinenej „len“ z daňového podvodu, je prinajmenšom mätúca(41).
50. Okrem toho článok 158 NPK nestanovuje, že súd môže v rámci povolenia, ktoré má v úmysle vydať, zvážiť „úplnú nevyhnutnosť“ policajnej registrácie na účely porovnania s údajmi zhromaždenými v rámci iných vyšetrovaní, ktoré sa však zdá byť jedným z cieľov sledovaných bulharskou právnou úpravou, na ktorej je policajná registrácia založená.
51. V treťom rade z úvah uvedených v bode 47 vyššie zjavne vyplýva, že ciele sledované policajnou registráciou stále nie sú jasne stanovené. Neboli by také ani v prípade, ak by sa mal uplatniť článok 158 NPK.
52. Po druhé účinnosť článku 10 smernice 2016/680 by sa zjavne obchádzala, ak by otázka „úplnej nevyhnutnosti“ spracúvania citlivých údajov mala vzniknúť po prvýkrát až pri vydávaní predchádzajúceho povolenia súdu na získanie údajov podľa článku 158 NPK.
53. Zo znenia článku 27 v spojení s článkom 68 ZMVR vyplýva, že osoby, od ktorých sa požaduje, aby sa podrobili policajnej registrácii, predstavujú širokú kategóriu osôb(42) a týmto osobám sa vždy odoberajú tie isté údaje bez akéhokoľvek rozlišovania. Každá obvinená osoba sa bude musieť na účely policajnej registrácie automaticky podrobiť odberu tých istých kategórií údajov bez toho, aby príslušné orgány v zmysle článku 3 bodu 7 smernice 2016/680 v akomkoľvek okamihu preskúmali otázku, či je získanie citlivých údajov úplne nevyhnutné na účely vyriešenia prebiehajúceho trestného vyšetrovania alebo na účely objasnenia iných vyšetrovaní. Okrem toho z bodov 113 a 114 rozsudku Registrácia biometrických a genetických údajov I vyplýva, že vnútroštátna právna úprava nevyžaduje zistenie konkrétnej nevyhnutnosti získania všetkých údajov dotknutých policajnou registráciou a nestanovuje povinnosť príslušného orgánu určiť a preukázať, že toto získanie je úplne nevyhnutné na dosiahnutie konkrétnych sledovaných cieľov.
54. Z toho vyplýva, že podmienky, za ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že policajná registrácia, ako je stanovená v článku 68 ZMVR, je úplne nevyhnutná, nie sú vo vnútroštátnej právnej úprave stanovené, a spracúvanie biometrických a genetických údajov príslušnými orgánmi na účely podľa smernice 2016/680 nie je podporené primeranými zárukami(43). Uplatnenie článku 158 NPK nemôže toto konštatovanie zmeniť.
55. Ak „úplná nevyhnutnosť“ získavania a spracúvania citlivých údajov nie je vymedzená zákonom ani zaručená výkonom diskrečnej právomoci príslušných orgánov, nemôže prináležať súdu, aby sám napravil neexistenciu týchto dvoch predchádzajúcich etáp vo svojom vnútroštátnom právnom poriadku. V tejto súvislosti sa pripájam k stanovisku vyjadrenému Komisiou na pojednávaní, podľa ktorého je súdne preskúmanie vedľajším preskúmaním v tom zmysle, že súd ním preskúmava posúdenie „úplnej nevyhnutnosti“ vykonané príslušnými orgánmi v súlade s tým, čo stanovuje zákon. Dopĺňam, že je legitímne pýtať sa, aké kritériá by vnútroštátny súd mohol pri takomto preskúmaní uplatniť, keďže pojem „úplná nevyhnutnosť“ nie je právne definovaný.
56. Po tretie, aj keby záruky poskytované článkom 158 NPK boli dostatočné – quod non –, nemohli by z nich mať prospech osoby obvinené z úmyselného trestného činu stíhaného ex offo, ktoré nenamietali proti policajnej registrácii. V prípade týchto osôb nebudú príslušné orgány nikdy posudzovať „úplnú nevyhnutnosť“ spracúvania, ako potvrdila bulharská vláda na pojednávaní(44). Ide o situáciu, ktorá vyvoláva mimoriadne obavy. Je odôvodnené predpokladať, že schopnosť osoby, ktorá bola práve obvinená, klásť odpor voči príkazu polície podrobiť sa policajnej registrácii je mimoriadne oslabená. Zosúladenie vnútroštátneho práva, ktoré by vyplynulo z uplatnenia článku 158 NPK, by teda bolo len čiastočné, keďže policajná registrácia bez preskúmania jej „úplnej nevyhnutnosti“ príslušnými orgánmi by mohla pokračovať vo vzťahu ku všetkým osobám patriacim do jej – mimoriadne širokej – pôsobnosti, ktoré by voči nej nenamietali(45).
3. Záver
57. Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že článok 10 smernice 2016/680 v spojení s článkom 4 ods. 1 písm. a) až c), ako aj s článkom 8 ods. 1 a 2 tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že za podmienok opísaných v bode 133 rozsudku Registrácia biometrických a genetických údajov I majú posúdenie „úplnej nevyhnutnosti“ policajnej registrácie vzhľadom na všetky ciele, ktoré má sledovať, účinným spôsobom vykonať orgány príslušné na vykonanie tejto registrácie predtým, ako môžu prípadne požiadať o jej nútený výkon. Na tento účel nepostačuje, aby posúdenie „úplnej nevyhnutnosti“ policajnej registrácie vykonal po prvýkrát súd, ktorému sa predkladá žiadosť o povolenie núteného výkonu, výlučne v prípade, že obvinená osoba odmietne podrobiť sa tejto registrácii a len vzhľadom na jeden z cieľov údajne sledovaných vnútroštátnou právnou úpravou, ktorá predstavuje jej právny základ.
58. Konformný výklad, ktorý vnútroštátny súd navrhuje podať, sa teda nezdá byť dostatočný na to, aby zabezpečil súlad bulharského práva s požiadavkami, ktoré som práve pripomenul. Tento súd by preto mal v súlade s tým, čo už Súdny dvor predvídal v bode 134 svojho rozsudku Registrácia biometrických a genetických údajov I, zamietnuť žiadosť policajných orgánov o povolenie núteného výkonu získania údajov V. S.
B. O prejudiciálnych otázkach
59. Keďže položené otázky vychádzajú z predpokladu, že vnútroštátny súd by mohol napraviť nedostatky, ktorými sa vyznačuje bulharská právna úprava v oblasti spracúvania osobných údajov príslušnými orgánmi vzhľadom na požiadavky článku 10 smernice 2016/680, uplatnením pravidiel trestného konania, a keďže som dospel k záveru, že táto náprava nepostačuje na to, aby sa táto právna úprava mohla považovať za úpravu, ktorá je v súlade s právom Únie, sa teraz budem subsidiárne zaoberať týmito otázkami pre prípad, že by Súdny dvor zaujal odlišný názor.
60. Vnútroštátny súd v podstate žiada Súdny dvor, aby spresnil, či sa preskúmanie „úplnej nevyhnutnosti“ spracovania citlivých údajov môže vykonať len na základe uznesenia o vznesení obvinenia, alebo či je nutné, aby mu bol predložený celý spisový materiál (prvá prejudiciálna otázka), aby mohol sám preskúmať, či sa možno odôvodnene domnievať, že stíhaná osoba spáchala trestný čin uvedený v obvinení (druhá prejudiciálna otázka).
61. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že vnútroštátny súd zrejme identifikuje určité napätie medzi na jednej strane bodmi 100 a 101 rozsudku Registrácia biometrických a genetických údajov I a na druhej strane bodmi 130 až 133 tohto rozsudku.
62. V bode 100 rozsudku Registrácia biometrických a genetických údajov I Súdny dvor rozhodol, že „skutočnosť, že sa hodnotenie dôkazov, na ktorých sa zakladá obvinenie dotknutej osoby, a teda získavanie jej biometrických a genetických údajov, dočasne vyjme spod súdneho preskúmania, sa však môže ukázať ako odôvodnená v prípravnej fáze trestného konania. Takéto preskúmanie by totiž v tejto fáze mohlo narušiť priebeh trestného vyšetrovania, v rámci ktorého sa tieto údaje získavajú, a nadmerne obmedziť schopnosť vyšetrovateľov objasniť ďalšie trestné činy na základe porovnania týchto údajov s údajmi zhromaždenými v rámci iných vyšetrovaní. Toto obmedzenie účinnej súdnej ochrany teda nie je neprimerané, keďže vnútroštátne právo následne zaručuje účinné súdne preskúmanie“. Z uvedeného vyvodil, že článok 47 Charty nebráni tomu, aby vnútroštátny súd, pokiaľ rozhoduje o žiadosti o povolenie vykonať nútený výkon získania biometrických a genetických údajov obvinenej osoby, „nemal možnosť posúdiť dôkazy, na ktorých je toto vznesenie obvinenia založené, pokiaľ vnútroštátne právo následne zaručí účinné súdne preskúmanie podmienok uvedeného vznesenia obvinenia, z ktorého vyplýva povolenie na toto získanie údajov“(46).
63. Súdny dvor tiež rozhodol, tentoraz v rámci výkladu článku 10 smernice 2016/680, že „samotná skutočnosť, že je osoba obvinená z úmyselného trestného činu stíhaného ex offo, sa… nemôže považovať za skutočnosť, ktorá sama osebe umožňuje predpokladať, že získavanie jej biometrických a genetických údajov je úplne nevyhnutné s ohľadom na ciele, ktoré sleduje, a vzhľadom na zásahy do základných práv…, ktoré z toho vyplývajú“(47). Ďalej uviedol, že „ak sa… možno odôvodnene domnievať, že dotknutá osoba spáchala trestný čin, čiže je dôvod na jej obvinenie, čo predpokladá, že už boli zhromaždené dostatočné dôkazy o jej účasti na trestnom čine, môžu nastať prípady, keď získavanie biometrických aj genetických údajov nebude v nijakom konkrétnom prípade potrebné na účely prebiehajúceho trestného konania“(48). Na druhej strane „pravdepodobnosť, že biometrické a genetické údaje obvinenej osoby budú úplne nevyhnutné v rámci iných konaní, než je konanie, v ktorom bolo vznesené toto obvinenie, možno určiť len s ohľadom na všetky relevantné skutočnosti, ako sú najmä povaha a závažnosť údajného trestného činu, z ktorého je obvinená, konkrétne okolnosti tohto trestného činu, prípadná súvislosť uvedeného trestného činu s inými prebiehajúcimi konaniami, záznam v registri trestov alebo individuálny profil dotknutej osoby“(49).
64. Súdny dvor teda pripustil, že skutočnosť, že príslušný súd nemôže na účely povolenia núteného výkonu policajnej registrácie vykonať vecné preskúmanie podmienok vznesenia obvinenia, ktoré je právnym základom získavania údajov(50), môže predstavovať prípustné obmedzenie práva na účinnú súdnu ochranu z dôvodu rizika narušenia riadneho priebehu trestného vyšetrovania.
65. Pokiaľ ide o preskúmanie „úplnej nevyhnutnosti“ získavania údajov, z bodov 130 až 133 rozsudku Registrácia biometrických a genetických údajov I nevyplýva, že Súdny dvor vyžadoval preskúmanie dôvodnosti obvinenia. Uviedol len, že v rámci sporu vo veci samej je obvinenie nevyhnutnou, nie však dostatočnou podmienkou na konštatovanie „úplnej nevyhnutnosti“ získania citlivých údajov dotknutej osoby. Okrem toho skutočnosti uvedené v bode 132 tohto rozsudku, ako sú povaha a závažnosť trestného činu, konkrétne okolnosti tohto trestného činu, jeho prípadná súvislosť s inými prebiehajúcimi konaniami, záznamy v registri trestov alebo individuálny profil dotknutej osoby, sú kritériami odlišnými od tých, na ktorých je založené obvinenie, a to v zásade existencia závažných a zhodných dôkazov nasvedčujúcich tomu, že dotknutá osoba spáchala trestný čin.
66. Za týchto okolností preskúmanie „úplnej nevyhnutnosti“ získania biometrických a genetických údajov vykonané súdom nevyžaduje preskúmanie zákonnosti obvinenia. Článok 10 smernice 2016/680 nevyžaduje predloženie celého spisu, ale zároveň mu ani nebráni, pod podmienkou, že posúdenie „úplnej nevyhnutnosti“ za podmienok uvedených Súdnym dvorom v bode 133 rozsudku Registrácia biometrických a genetických údajov I možno účinne vykonať len na základe uznesenia o vznesení obvinenia.
67. Napokon vzhľadom na to, že v znení druhej prejudiciálnej otázky sa odkazuje aj na článok 6 písm. a) smernice 2016/680, pre úplnosť iba pripomeniem, že tento článok v zásade ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby sa jasne rozlišovalo medzi údajmi rôznych kategórií dotknutých osôb, aby nedochádzalo k rovnakému stupňu zásahu do ich základného práva na ochranu ich osobných údajov, a to bez ohľadu na to, do ktorej kategórie patria(51). Podľa tohto článku jednu z týchto kategórií predstavujú „osoby, v prípade ktorých sa možno odôvodnene domnievať, že spáchali alebo sa chystajú spáchať trestný čin“.
68. Súdny dvor rozhodol, že existencia dostatočného počtu dôkazov o vine osoby v zásade umožňuje odôvodnene sa domnievať, že táto osoba spáchala trestný čin, a že článok 6 písm. a) smernice 2016/680 nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje nútené získavanie biometrických a genetických údajov na účely ich registrácie, ktoré sa týkajú osôb, v prípade ktorých existujú dostatočné dôkazy o tom, že sú vinné z úmyselného trestného činu stíhaného ex offo, a voči ktorým bolo z tohto dôvodu vznesené obvinenie(52). V rozpore s výkladom, ktorý podal vnútroštátny súd, tak toto ustanovenie nemôže vyžadovať, aby sa súd poverený preskúmaním „úplnej nevyhnutnosti“ opatrenia na získanie citlivých údajov ubezpečil o dôvodnosti obvinenia vlastným posúdením dôkazov, na ktorých je obvinenie založené.
69. Z týchto úvah vyplýva, že článok 6 písm. a) a článok 10 smernice 2016/680 sa majú vykladať v tomto zmysle, že preskúmanie „úplnej nevyhnutnosti“ získania biometrických a genetických údajov vykonané súdom nevyžaduje preskúmanie zákonnosti obvinenia. Nevyžaduje ani predloženie celého spisu, ale zároveň mu ani nebráni, pod podmienkou, že posúdenie „úplnej nevyhnutnosti“ za podmienok uvedených Súdnym dvorom v bode 133 rozsudku Registrácia biometrických a genetických údajov I možno účinne vykonať len na základe uznesenia o vznesení obvinenia.
V. Návrh
70. Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil Sofijski gradski săd (Mestský súd Sofia, Bulharsko), takto:
Primárne:
Článok 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV v spojení s článkom 4 ods. 1 písm. a) až c), ako aj s článkom 8 ods. 1 a 2 tejto smernice
sa má vykladať v tom zmysle, že
– za podmienok uvedených bode 133 rozsudku z 26. januára 2023, Ministerstvo na vatrešnite raboti (Registrácia biometrických a genetických údajov políciou) (C‑205/21, EU:C:2023:49), majú posúdenie „úplnej nevyhnutnosti“ policajnej registrácie vzhľadom na všetky ciele, ktoré má sledovať, účinným spôsobom vykonať orgány príslušné na vykonanie tejto registrácie predtým, ako môžu prípadne požiadať o jej nútený výkon.
– Na tento účel nepostačuje, aby posúdenie „úplnej nevyhnutnosti“ policajnej registrácie vykonal po prvýkrát súd, ktorému sa predkladá žiadosť o povolenie núteného výkonu, výlučne v prípade, že obvinená osoba odmietne podrobiť sa tejto registrácii a len vzhľadom na jeden z cieľov údajne sledovaných vnútroštátnou právnou úpravou, ktorá predstavuje jej právny základ.
Subsidiárne:
Článok 6 písm. a) a článok 10 smernice 2016/680
sa majú vykladať v tom zmysle, že
preskúmanie „úplnej nevyhnutnosti“ získania biometrických a genetických údajov vykonané súdom nevyžaduje preskúmanie zákonnosti obvinenia. Nevyžaduje ani predloženie celého spisu, ale zároveň mu ani nebráni, pod podmienkou, že posúdenie „úplnej nevyhnutnosti“ za podmienok uvedených Súdnym dvorom v bode 133 rozsudku z 26. januára 2023, Ministerstvo na vatrešnite raboti (Registrácia biometrických a genetických údajov políciou) (C‑205/21, EU:C:2023:49), možno účinne vykonať len na základe uznesenia o vznesení obvinenia.
1 Jazyk prednesu: francúzština.
2 Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 89.
3 C‑205/21, ďalej len „rozsudok Registrácia biometrických a genetických údajov I“, EU:C:2023:49.
4 Hoci vec C‑205/21 predložil Súdnemu dvoru Specializiran nakazatelen săd (Špecializovaný trestný súd, Bulharsko), tento súd bol v priebehu konania zrušený a vec sama bola počas súdneho konania postúpená na Sofijski gradski săd (Mestský súd Sofia): pozri rozsudok Registrácia biometrických a genetických údajov I (bod 51).
5 Súčasťou údajov získavaných počas tejto policajnej registrácie je odber vzorky na vytvorenie profilu DNA obvinenej osoby.
6 Pozri rozsudok Registrácia biometrických a genetických údajov I (bod 63).
7 V žiadosti vo veci samej je uvedený právny základ policajnej registrácie, a to článok 68 ods. 1 zakon za Ministerstvoto na vatrešnite raboti (zákon o ministerstve vnútra) (DV č. 53 z 27. júna 2014, ďalej len „ZMVR“) a článok 11 ods. 4 naredba za reda za izvaršvane i snemane na policejska registracija (nariadenie o pravidlách vykonávania a zrušenia policajnej registrácie) (DV č. 90 z 31. októbra 2014).
8 Zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že článok 158 NPK sa týka prehliadky osoby ako vyšetrovacieho opatrenia v rámci prípravného konania. Táto prehliadka môže viesť k získaniu biometrických a genetických údajov. Prehliadka osoby sa vykonáva s jej písomným súhlasom. Ak súhlas neudelí, prokurátor musí predložiť žiadosť o predchádzajúce povolenie na vykonanie nútenej prehliadky sudcovi príslušného prvostupňového súdu alebo prvostupňovému súdu, v ktorého obvode sa konanie vedie (článok 158 ods. 3 NPK). V naliehavých prípadoch sa prehliadka vykoná bez súhlasu, pričom sa ale podá žiadosť o následné povolenie (článok 158 ods. 4 NPK). Podľa informácií, ktoré vnútroštátny súd poskytol Súdnemu dvoru, spis sa predkladá súdu a súd tak môže preskúmať celý spisový materiál s cieľom posúdiť, či je žiadosť o predchádzajúce alebo následné povolenie odôvodnená.
9 Zrejme na návrh prokuratúry: pozri body 16 a 24 návrhu na začatie prejudiciálneho konania.
10 Alebo prípadne žiadosti o následné povolenie.
11 Ďalej len „Charta“.
12 Podľa záveru, ktorý vnútroštátny súd vyvodzuje z bodov 100 a 101 rozsudku Registrácia biometrických a genetických údajov I.
13 Pozri bod 1 vyššie.
14 Z judikatúry Súdneho dvora totiž vyplýva, že aj v prípade existencie judikatúry, ktorá rieši dotknutú právnu otázku, si vnútroštátne súdy naďalej zachovávajú možnosť obrátiť sa na Súdny dvor, pokiaľ to považujú za vhodné. Okolnosť, že Súdny dvor už podal výklad toho istého ustanovenia práva Únie vzhľadom na tú istú vnútroštátnu právnu úpravu, nemôže viesť k neprípustnosti otázok [pozri rozsudok zo 6. novembra 2018, Bauer a Willmeroth (C‑569/16 a C‑570/16, EU:C:2018:871, bod 21 a citovaná judikatúra, ako aj bod 22)]. Okrem toho z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že položené otázky priamo súvisia so sporom vo veci samej a sú relevantné na to, aby umožnili vnútroštátnemu súdu rozhodnúť uvedený spor. Tento návrh obsahuje navyše dostatok podkladov na to, aby sa určil rozsah týchto otázok a poskytla užitočná odpoveď. Preto sa musia považovať za prípustné [pozri analogicky rozsudok z 20. decembra 2017, Schweppes (C‑291/16, EU:C:2017:990, bod 25)].
15 Pozri poznámku pod čiarou 8 vyššie.
16 Pozri rozsudok Registrácia biometrických a genetických údajov I (bod 114).
17 Pripomínam, že z judikatúry vyplýva, že účelom článku 10 smernice 2016/680 je zabezpečiť zvýšenú ochranu v súvislosti s týmto spracúvaním, ktoré z dôvodu osobitnej citlivosti predmetných údajov a kontextu, v ktorom sa spracúvajú, môže spôsobiť, ako vyplýva z odôvodnenia 37 tejto smernice, značné riziká pre slobody a základné práva, akými sú právo na rešpektovanie súkromného života a právo na ochranu osobných údajov, ktoré sú zaručené článkami 7 a 8 Charty [pozri rozsudok Registrácia biometrických a genetických údajov I (bod 116 a citovaná judikatúra)].
18 Pozri rozsudok Registrácia biometrických a genetických údajov I (bod 118).
19 Pozri rozsudok Registrácia biometrických a genetických údajov I (bod 120).
20 Pozri rozsudok Registrácia biometrických a genetických údajov I (bod 122).
21 Pozri rozsudok Registrácia biometrických a genetických údajov I (bod 123).
22 Pozri rozsudok Registrácia biometrických a genetických údajov I (bod 124).
23 Pozri rozsudok Registrácia biometrických a genetických údajov I (body 125 a 126).
24 Pozri rozsudok Registrácia biometrických a genetických údajov I (bod 127).
25 Rozsudok Registrácia biometrických a genetických údajov I (bod 128). Kurzívou zvýraznil generálny advokát.
26 Rozsudok Registrácia biometrických a genetických údajov I (bod 129).
27 Rozsudok Registrácia biometrických a genetických údajov I (bod 130).
28 Pozri rozsudok Registrácia biometrických a genetických údajov I (bod 131).
29 Pozri rozsudok Registrácia biometrických a genetických údajov I (bod 132).
30 Rozsudok Registrácia biometrických a genetických údajov I (bod 133).
31 Rozsudok Registrácia biometrických a genetických údajov I (bod 134). Zdá sa, že Súdny dvor tým uznal priamy účinok článku 10 smernice 2016/680. Vnútroštátny súd totiž nie je povinný len na základe práva Únie neuplatňovať ustanovenie svojho vnútroštátneho práva odporujúce ustanoveniu práva Únie, ak toto ustanovenie práva Únie nemá priamy účinok [pozri rozsudok z 20. februára 2024, X (Neuvedenie dôvodov ukončenia pracovného pomeru) (C‑715/20, EU:C:2024:139, bod 74)].
32 Pripomenutý v bode 3 výroku rozsudku Registrácia biometrických a genetických údajov I.
33 Keďže konanie podľa článku 267 ZFEÚ je založené na jasnom rozdelení úloh medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, výlučne vnútroštátny súd má právomoc zistiť a posúdiť skutkový stav v spore vo veci samej, ako aj vykladať a uplatňovať vnútroštátne právo: pozri v rámci opakujúcej sa judikatúry Súdneho dvora rozsudok z 9. apríla 2024, Profi Credit Polska (Obnova konania ukončeného právoplatným rozhodnutím) (C‑582/21, EU:C:2024:282, bod 31).
34 Pozri rozsudok Registrácia biometrických a genetických údajov I (bod 133).
35 Pripomínam, že rozsah pôsobnosti smernice 2016/680 je vymedzený práve odkazom na tieto orgány, keďže z článku 2 ods. 1 tejto smernice vyplýva, že „sa vzťahuje na spracúvanie osobných údajov príslušnými orgánmi na účely stanovené v článku 1 ods. 1“.
36 Pozri poznámku pod čiarou 8 vyššie.
37 Článok 27 ZMVR stanovuje, že údaje registrované políciou podľa článku 68 ZMVR sa používajú len na ochranu národnej bezpečnosti, boj proti trestnej činnosti a udržiavanie verejného poriadku.
38 Pozri bod 25 návrhu na začatie prejudiciálneho konania.
39 Pripomínam, že presné a konkrétne vymedzenie týchto účelov je nevyhnutným predpokladom na to, aby bolo možné posúdiť „úplnú nevyhnutnosť“ spracúvania: pozri rozsudok Registrácia biometrických a genetických údajov I (bod 124).
40 Bod 21 návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Pozri tiež bod 6 tohto návrhu.
41 Zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, nevyplýva, že uplatnenie článku 158 NPK v rámci sporu vo veci samej by umožnilo súdu upraviť množstvo a kvalitu údajov, najmä tých citlivých, ktoré sa majú odobrať.
42 Pozri tiež rozsudok Registrácia biometrických a genetických údajov I (bod 78).
43 Podľa vyjadrení Súdneho dvora uvedených v rozsudku Registrácia biometrických a genetických údajov I (bod 63).
44 V tejto súvislosti pripomínam, že v odôvodnení 37 smernice 2016/680 sa uvádza, že „súhlas dotknutej osoby by však sám osebe nemal poskytovať právny dôvod pre spracúvanie takýchto citlivých osobných údajov príslušnými orgánmi“. V každom prípade na jednej strane súhlas osoby nevedie k oslobodeniu od povinnosti posúdiť „úplnú nevyhnutnosť“ získania údajov a na druhej strane táto nevyhnutnosť sa musí overiť ešte pred vyjadrením súhlasu.
45 Spis, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, neobsahuje informácie o možnosti týchto osôb podať opravný prostriedok v súlade s ustanovením článku 54 smernice 2016/680. Zdá sa však, že tak vnútroštátny súd vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania (pozri bod 25 tohto návrhu), ako aj bulharská vláda na pojednávaní vyjadrili názor, že v takom prípade nie je k dispozícii nijaký súdny prostriedok nápravy.
46 Rozsudok Registrácia biometrických a genetických údajov I (bod 101).
47 Rozsudok Registrácia biometrických a genetických údajov I (bod 130).
48 Rozsudok Registrácia biometrických a genetických údajov I (bod 131).
49 Rozsudok Registrácia biometrických a genetických údajov I (bod 132).
50 Pozri rozsudok Registrácia biometrických a genetických údajov I (bod 88).
51 Pozri rozsudok Registrácia biometrických a genetických údajov I (bod 83).
52 Pozri rozsudok Registrácia biometrických a genetických údajov I (body 85 a 86).