Predbežné znenie
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY
TAMARA ĆAPETA
prednesené 30. mája 2024(1)
Vec C‑23/23
Európska komisia
proti
Maltskej republike
„Nesplnenie povinnosti členským štátom – Smernica 2009/147/ES – Ochrana voľne žijúceho vtáctva – Odchyt živých jedincov – Režim výnimky umožňujúci odchyt pinkovitých vtákov – Článok 9 ods. 1 písm. b) – Výnimka na výskumné účely – Požiadavky – Jasné a dostatočné odôvodnenie – Neexistencia uspokojivého alternatívneho riešenia“
I. Úvod
1. Sokol nie je jediný vták, ktorým sa Malta preslávila.(2) Po stáročia sa tam tradične odchytávajú voľne žijúce pinkovité vtáky, ktoré migrujú nad jej územím.(3)
2. V Únii sú voľne žijúce pinkovité vtáky chránené smernicou o vtákoch(4). V súlade s nesmrteľnou vetou Sama Spadea z filmu Maltský sokol: „Nevadí mi primerané množstvo problémov“, Maltská republika počas prístupových rokovaní súhlasila s tým, že do roku 2008 prispôsobí svoje zvyklosti požiadavkám smernice o vtákoch.(5)
3. V roku 2009 Malta z uvedeného dôvodu zakázala odchyt pinkovitých vtákov. V roku 2014 sa však rozhodla využiť výnimku stanovenú v článku 9 ods. 1 písm. c) smernice o vtákoch, aby umožnila odchyt siedmich druhov voľne žijúcich pinkovitých vtákov ako rekreačnú činnosť.(6)
4. Súdny dvor vo svojom rozsudku z 21. júna 2018, Komisia/Malta(7), konštatoval, že uvedený rekreačný režim nespĺňa podmienky tejto výnimky. Pre žalobu v prejednávanej veci je osobitne relevantné, že Súdny dvor usúdil, že nedostatok poznatkov o pôvode referenčných populácií vtákov migrujúcich nad Maltou bránil splneniu kritéria „malého rozsahu“, ktoré bolo stanovené v rámci výnimky na rekreačné účely uvedenej v smernici o vtákoch („len nedostatok poznatkov“).(8)
5. V nadväznosti na tento rozsudok Malta zrušila režim výnimky na rekreačné účely.
6. V októbri 2020 Malta prijala „projekt pinkovité vtáky“(9). Tento projekt zahŕňa odchyt tých istých živých jedincov siedmich druhov pinkovitých vtákov, ktoré boli uvedené v právnych predpisoch umožňujúcich odchyt na rekreačné účely, ale odchyt navrhovaný v rámci projektu pinkovité vtáky má byť súčasťou údajného výskumného projektu. Nová právna úprava, ktorá stanovuje rámec pre projekt pinkovité vtáky, je založená na inej výnimke zo smernice o vtákoch, na ktorú sa podľa článku 9 ods. 1 písm. b) tejto smernice možno odvolávať, ak ide o „výskumné účely“.
7. Európska komisia sa domnieva, že projekt pinkovité vtáky je len „zásterkou“, ktorá umožňuje pokračovať v tých istých rekreačných činnostiach odchytu pinkovitých vtákov, o ktorých Súdny dvor vo veci Komisia/Malta rozhodol, že sú v rozpore so smernicou o vtákoch. Komisia následne začala konanie o nesplnení povinnosti na základe článku 258 ZFEÚ, ktoré vyústilo do tejto žaloby.(10)
II. Právny rámec
A. Právo Únie
8. Smernica o vtákoch je spolu so smernicou o biotopoch(11) nástrojom Únie zameraným na ochranu biodiverzity.(12)
9. Ako vyplýva z odôvodnení 3 a 5 smernice o vtákoch, zachovanie druhovej rozmanitosti vtákov nie je len cieľom ochrany životného prostredia ako takého, ale chápe sa aj ako nevyhnutný prvok na dosiahnutie cieľov Únie, ktorými sú trvalo udržateľný rozvoj a zlepšenie životných podmienok.
10. Bez ohľadu na určité rozdiely v režime uplatniteľnom na druhy vtákov, ktoré sú vymenované v prílohách I až III k smernici o vtákoch, je v jej článku 1 ods. 1 jasne uvedené, že jej cieľom je ochrana „všetkých druhov voľne žijúceho vtáctva prirodzene sa vyskytujúceho na európskom území členských štátov, na ktoré sa uplatňuje zmluva“(13). Na tento účel smernica o vtákoch upravuje „ochranu, starostlivosť a kontrolu týchto druhov a stanovuje pravidlá ich využívania“.
11. Článok 5 smernice o vtákoch okrem iného zakazuje úmyselné usmrcovanie alebo odchyt vtákov akýmkoľvek spôsobom a úmyselné rušenie vtákov.
12. V článku 8 ods. 1 smernice o vtákoch sa okrem toho stanovuje:
„Vzhľadom na lov, odchyt alebo usmrcovanie vtákov podľa tejto smernice členské štáty zakážu používanie všetkých prostriedkov, zariadení alebo metód používaných na masový alebo neselektívny odchyt alebo usmrcovanie vtákov alebo metód, ktoré by mohli spôsobiť vymiznutie druhov v danej oblasti, hlavne tých, ktoré sú uvedené v prílohe IV písm. a).“
13. V písm. a) štvrtej zarážke prílohy IV sa medzi zakázanými prostriedkami a metódami odchytu uvádzajú siete a pasce a z rozsudku Komisia/Malta vyplýva, že toto ustanovenie zahŕňa sklápacie siete, ktoré sa používajú v rámci „projektu pinkovité vtáky“(14).
14. Aj keď smernica o vtákoch v zásade zakazuje odchyt vtákov, Súdny dvor usúdil, že za určitých podmienok môže lov alebo odchyt voľne žijúcich vtákov na rekreačné účely predstavovať „rozumné využívanie“ povolené touto smernicou.(15) To sa zdá byť v súlade s článkom 2 uvedenej smernice, ktorý umožňuje členským štátom zohľadniť hospodárske a rekreačné požiadavky pri navrhovaní opatrení potrebných na ochranu vtákov.
15. Napriek tomu, ako potvrdil aj Súdny dvor,(16) zachovanie tradičných činností nepredstavuje samostatnú výnimku z režimu ochrany zavedeného smernicou o vtákoch. Naopak, akúkoľvek výnimku možno povoliť len vtedy, ak ju obsahuje samotná smernica o vtákoch a za podmienok v nej stanovených.
16. V tejto súvislosti článok 9 ods. 1 smernice o vtákoch má takéto znenie:
„Členské štáty môžu udeliť výnimku z ustanovení článkov 5 až 8, ak neexistuje iné uspokojivé riešenie, z nasledujúcich dôvodov:
…
b) s cieľom výskumu a vzdelávania, obnovy populácie, navrátenia druhov do ich biotopov a na držbu a chov nevyhnutný na tieto účely;
c) aby sa za prísne kontrolovaných podmienok a na základe výberu povolil odchyt, držba, chov alebo iné rozumné využívanie určitých vtákov v malom rozsahu.“
B. Maltské právo
17. Maltská republika vytvorila projekt pinkovité vtáky v roku 2020. Príslušné právne predpisy boli prijaté na základe zásad ochrany voľne žijúceho vtáctva,(17) čo je právny akt, ktorým sa preberá smernica o vtákoch do maltského práva.
18. Článok 9 zásad ochrany voľne žijúceho vtáctva preberá článok 9 smernice o vtákoch, stanovuje podmienky, ktoré sa majú použiť pri posudzovaní výnimiek, a upravuje osobitný rozhodovací postup, do ktorého je zapojený maltský výbor Ornis, ktorého úloha je upravená v článku 10 zásad ochrany voľne žijúceho vtáctva.
19. Projekt pinkovité vtáky bol zriadený rámcovými pravidlami z roku 2020(18) a vykonaný v tom istom roku na základe vyhlásenia pre rok 2020.(19) Základný rámec bol v roku 2021 zmenený rámcovými pravidlami z roku 2021,(20) ktoré boli v tom istom roku vykonané na základe vyhlásenia pre rok 2021(21) a v nasledujúcom roku na základe vyhlásenia pre rok 2022.(22)
20. V príslušných článkoch sa „stanovuje rámec, ktorý za prísne kontrolovaných podmienok a selektívnym spôsobom umožňuje výnimku na účely výskumu s cieľom určiť referenčnú populáciu siedmich druhov pinkovitých vtákov na Malte na základe článku 9 ods. 1 písm. b) smernice o vtákoch…“(23). V článku 1 ods. 2 rámcových pravidiel z roku 2020 sa ďalej vysvetľuje, že projekt „je osobitne zameraný na zhromaždenie dostatočného množstva vedeckých informácií, aby Malta mohla zaviesť režim výnimky v zmysle článku 9 ods. 1 písm. c) smernice o vtákoch, ktorý je v súlade s kritériom ‚malého rozsahu‘, ako ho vykladá Súdny dvor vo veci Komisia/Malta“.
21. V rámci projektu pinkovité vtáky by sa tieto údaje zbierali odchytom vtákov patriacich k siedmim druhom pinkovitých vtákov, na ktoré sa projekt vzťahuje, pomocou sklápacích sietí s veľkosťou ôk najmenej 18 mm x 18 mm. Cieľom štúdie je získať dostatočné množstvo údajov, čo sa dosiahne, keď veľkosť vzorky bude obsahovať údaje zaznamenané zo 60 až 70 krúžkov z každého zo siedmich druhov pinkovitých vtákov.
22. Odchyt majú vykonávať osoby s osobitným povolením, tzv. zberači údajov. Osobitné povolenie môže byť vydané osobe, ktorá je držiteľom všeobecného povolenia na odchyt živých jedincov a predloží plán lokality s umiestnením schválených sklápacích sietí a absolvuje povinné školenie o cieľoch výskumu.
23. Po odchytení vtáka zberač údajov skontroluje, či je odchytený vták okrúžkovaný, a ak áno, zaznamená údaje z krúžku do formulára určeného na tento účel (tento postup sa nazýva „kontrola“). Tento formulár sa vráti maltskej jednotke pre reguláciu voľne žijúceho vtáctva (ďalej len „WBRU“). Od prijatia rámcových pravidiel z roku 2021 platí, že všetky jedince odchytené zberačom údajov sa majú bezodkladne nahlásiť regulačnému orgánu (ktorým v danom čase bola WBRU), a to vrátane jedincov, ktoré nie sú okrúžkované. Po „kontrole“ vtáka ho zberač údajov musí okamžite vypustiť späť do voľnej prírody.
24. Príslušný regulačný rámec stanovuje aj možnosť, aby sa na projekte zúčastnili osoby s osobitným povolením na krúžkovanie, ktorých úlohou by bolo uviesť na krúžok príslušné údaje o odchytených vtákoch. Organizácie pôsobiace na Malte v oblasti krúžkovania vtákov, EURING a BirdLife Malta sa však odmietli zúčastniť na projekte pinkovité vtáky, pričom vyjadrili etické obavy(24) a vyzvali krúžkovateľov vtákov, aby sa na tomto projekte nezúčastnili. Keďže krúžkovatelia vtákov z národného systému krúžkovania sa na projekte nezúčastňujú, ako bolo vysvetlené na pojednávaní, Malta pred každou výskumnou sezónou zverejnila celoeurópsku výzvu adresovanú krúžkovateľom vtákov. Neprihlásili sa však žiadni krúžkovatelia vtákov. Z tohto dôvodu projekt pinkovité vtáky pozostával výlučne z odchytu a kontroly už okrúžkovaných vtákov.
25. Vyššie špecifikovaný projekt pinkovité vtáky sa realizoval v rokoch 2020 až 2022. Každoročne v období od 20. októbra do 20. decembra sa vykonávacími vyhláseniami stanovovali výskumné obdobia, počas ktorých bol odchyt vtákov povolený.
III. Konanie pred podaním žaloby
26. Dňa 3. decembra 2020 Komisia zaslala Malte formálnu výzvu. Komisia sa domnievala, že projekt pinkovité vtáky je v rozpore s článkom 5 a článkom 8 ods. 1 smernice o vtákoch, a nie je odôvodnený výnimkou stanovenou v jej článku 9 ods. 1 písm. b). Komisia zastávala názor, že Malta nepreukázala, že cieľom projektu pinkovité vtáky je skutočný výskum, že maltské právne predpisy neobsahujú odôvodnenie, či existuje iné uspokojivé riešenie, a že Malta nepreukázala neexistenciu iného uspokojivého riešenia.
27. Malta odpovedala 3. februára 2021 a tvrdila, že projekt pinkovité vtáky je odôvodnený článkom 9 ods. 1 písm. b) smernice o vtákoch. Tvrdí, že nový režim výnimky slúži na výskumné účely. Cieľom tohto výskumu je najmä vyriešiť nedostatok poznatkov, ktorý Súdny dvor zistil vo veci Komisia/Malta.
28. Dňa 9. júna 2021 Komisia predložila odôvodnené stanovisko s rovnakými námietkami ako vo formálnej výzve. Keďže Malta už uviedla, že ďalšiu sezónu odchytu otvorí na jeseň 2021, v odôvodnenom stanovisku bola stanovená krátka jednomesačná lehota na odpoveď. Žiadosť Malty o predĺženie tejto lehoty bola zamietnutá.
29. Malta odpovedala na toto odôvodnené stanovisko 15. júla 2021 a trvala na svojom stanovisku, že predmetný systém je v súlade s právom Únie.
30. Po diskusiách a stretnutiach medzi útvarmi Komisie a maltskými orgánmi, maltský minister životného prostredia 14. októbra 2021 zrušil rámcové pravidlá z roku 2020 „bez toho, aby tým bola dotknutá platnosť všetkého, čo sa podľa nich vykonalo alebo opomenulo vykonať“.
31. Dňa 19. októbra 2021 ten istý minister pokračoval v projekte pinkové vtáky prijatím rámcových pravidiel z roku 2021.(25)
32. Komisia sa domnieva, že rámcové pravidlá z roku 2020 a rámcové pravidlá z roku 2021, ako aj vyhlásenia, ktorými sa otvárajú výskumné obdobia v rokoch 2020, 2021 a 2022, predstavujú konanie rovnakého druhu, a preto ich spoločne považuje za jedno opatrenie.
IV. Konanie na Súdnom dvore
33. V žalobe podanej 20. januára 2023 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor rozhodol, že Malta si prijatím projektu pinkovité vtáky, a teda povolením odchytu živých jedincov siedmich druhov voľne žijúcich pinkovitých vtákov, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 5 a článku 8 ods. 1 smernice o vtákoch v spojení s článkom 9 ods. 1 tejto smernice.
34. Malta vo svojom vyjadrení k žalobe podanom 21. apríla 2023 navrhuje, aby Súdny dvor zamietol túto žalobu ako neprípustnú alebo subsidiárne ako nedôvodnú.
35. Komisia predložila 19. júna 2023 ďalšie vyjadrenie, na ktoré svojím vyjadrením 24. júla 2023 reagovala Malta.
36. Dňa 7. marca 2024 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom Komisia a Malta predniesli svoje ústne pripomienky.
V. Analýza
37. Pred tým, ako sa budem zaoberať vecou samou, analyzujem najskôr jej prípustnosť.
A. O prípustnosti
38. Malta tvrdí, že žaloba vo veci samej je neprípustná, pretože je založená na odôvodnenom stanovisku, po ktorom ihneď nasledovala podstatná zmena vnútroštátneho právneho rámca, ktorý je podľa žaloby totožný a zameniteľný s predchádzajúcim vnútroštátnym právnym rámcom. V dôsledku tejto skutočnosti je rozsah tejto žaloby nejasný a porušuje právo Malty na obhajobu.
39. Komisia v reakcii na to tvrdí, že odôvodnené stanovisko z 9. júna 2021 sa týkalo maltského projektu pinkovité vtáky, ktorý v tom čase pozostával z rámcových pravidiel z roku 2020 a vyhlásenia pre rok 2020. Žaloba napadla ten istý projekt, ktorý dovtedy pokračoval na základe rámcových pravidiel z roku 2021 a vyhláseniami pre rok 2021 a 2022. Podľa názoru Komisie sú posledné uvedené opatrenia konaním „rovnakého druhu“(26).
40. Komisia tvrdí, že kľúčové prvky pôvodného projektu pinkovité vtáky, ktorý podľa odôvodneného stanoviska nebol v súlade s článkom 9 ods. 1 písm. b) smernice o vtákoch, pretrvávali v režime, ktorý existoval v čase podania žaloby Komisiou. Uvedené kľúčové prvky sú tieto: projekt sleduje ten istý údajný výskumný účel zhromažďovania informácií,(27) ktoré sa týkajú tých istých siedmich druhov pinkovitých vtákov;(28) projekt stanovuje tie isté podmienky udeľovania povolení vrátane udeľovania povolení nie odborným výskumníkom, ale každej osobe so všeobecným povolením na odchyt živých vtákov, ktorá vlastní ten istý typ sklápacej siete a absolvovala to isté školenie,(29) a na pôsobnosť režimu výnimky sa vzťahuje to isté časové obdobie 64 dní na jeseň.(30)
41. Na rozdiel od argumentov Malty, že rámcovými pravidlami z roku 2021 sa vyriešili námietky Komisie vznesené počas konania o nesplnení povinnosti, Komisia sa domnieva, že zmeny zavedené rámcovými pravidlami z roku 2021 a vykonávacími vyhláseniami nie sú podstatné. Zavedenie regulačného orgánu zodpovedného za výskum nemalo významný vplyv, keďže túto úlohu vykonáva WBRU(31), ktorá mala tú istú úlohu už podľa predchádzajúcich rámcových pravidiel. Rámcovými pravidlami z roku 2021 sa udeľovali povolenia na základe žiadostí, ktoré sa predkladali podľa predchádzajúcich rámcových pravidiel z roku 2020; vyhlásenia pre roky 2020, 2021 a 2022 sú takmer identické.
42. Podľa môjho názoru by sa mala námietka Malty týkajúca sa neprípustnosti zamietnuť.
43. V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora je totiž predmet žaloby podľa článku 258 ZFEÚ obmedzený na predmet vymedzený počas konania pred podaním žaloby a stanovený v uvedenom článku, a preto odôvodnené stanovisko Komisie a žaloba na Súdny dvor musia byť založené na tých istých žalobných dôvodoch.(32)
44. Súdny dvor zároveň uznáva, že to však neznamená, že v každom prípade sa vyžaduje úplný súlad medzi vnútroštátnymi ustanoveniami, ktoré sú uvedené v odôvodnenom stanovisku, a predpismi uvedenými v žalobe. Pokiaľ dôjde k legislatívnej zmene medzi fázou konania pred podaním žaloby a fázou súdneho konania, postačuje, ak systém, ktorý bol zavedený právnou úpravou napadnutou v čase pred začatím súdneho konania, zostal celkovo zachovaný v podobe nových opatrení, ktoré členský štát prijal po odôvodnenom stanovisku, aj keď táto nová právna úprava nebola formálne napadnutá vo fáze konania pred podaním žaloby.(33)
45. Súhlasím totiž s tým, že ak by členské štáty každou nepodstatnou zmenou spornej právnej úpravy mohli spôsobiť nevyhnutnosť opätovného začatia konania o nesplnení povinnosti od úplného začiatku, tento donucovací mechanizmus by stratil svoju účinnosť. Samotná zmena právnych predpisov preto nemôže byť automatickým dôvodom neprípustnosti podania žaloby na Súdny dvor. Napriek tomu, ako tvrdí Malta, nemalo by to viesť k tomu, že žalovaný štát bude zbavený možnosti účinne sa obhajovať.
46. Z tohto hľadiska súhlasím s Komisiou, že nová verzia vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá formovala projekt pinkovité vtáky, nepriniesla podstatnú zmenu v tých prvkoch, ktoré uviedla Komisia.(34)
47. Tvrdenia Komisie o dôvodoch, prečo projekt pinkovité vtáky nespĺňa požiadavky článku 9 ods. 1 písm. b) nariadenia o vtákoch, boli pre Maltu zrozumiteľné. Malta mala možnosť vysvetliť, či a ako nová právna úprava odlišným spôsobom rieši nedostatky vytýkané Komisiou, a vysvetliť Súdnemu dvoru, prečo sa domnieva, že táto právna úprava spĺňa požiadavky článku 9 ods. 1 písm. b) smernice o vtákoch. V dôsledku uvedeného nebolo právo Malty na obhajobu porušené.
48. Táto žaloba je preto podľa môjho názoru prípustná.
B. O veci samej
49. V prejednávanej veci Komisia tvrdí, že Malta si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 5 a článku 8 ods. 1 smernice o vtákoch, a že porušenie týchto ustanovení nemôže byť založené na výnimke na výskumné účely podľa článku 9 ods. 1 písm. b) smernice o vtákoch.
50. Malta od začiatku a doslovne založila svoju právnu úpravu na článku 9 ods. 1 písm. b) smernice o vtákoch. Rozhodnutie opierať sa o výnimku nemožno chápať inak ako súhlas Malty s tým, že ak by sa na ňu výnimka nevzťahovala, činnosť, ktorú jej právne predpisy upravujú, by bola v rozpore so smernicou o vtákoch.
51. Podstatou prejednávanej veci je teda otázka, či Malta splnila podmienky požadované pre použitie výnimky na účely výskumu podľa smernice o vtákoch.(35)
52. V tejto súvislosti Komisia uvádza tri hlavné tvrdenia. Tvrdí, že Malta po prvé nepreukázala, že skutočným cieľom projektu pinkovité vtáky je výskum; po druhé, že neuviedla dôvody neexistencie iného uspokojivého riešenia, a po tretie, že nepreukázala neexistenciu iného uspokojivého riešenia.
53. Najdôležitejšia a nová otázka, ktorú prejednávaná vec vyvoláva, sa týka prvého tvrdenia – je maltský projekt pinkovité vtáky skutočným výskumným projektom, alebo je len zásterkou, ako tvrdí Komisia, na pokračovanie v činnostiach, ktoré porušujú smernicu o vtákoch? Najprv sa budem zaoberať touto otázkou (1). Dospela som k záveru, že predmetný výskumný projekt má nedostatky vo svojom návrhu, ako aj v realizácii, na základe ktorých by mal Súdny dvor rozhodnúť, že naozaj nejde o skutočný výskumný projekt. Z tohto dôvodu považujem druhé a tretie tvrdenie Komisie len za subsidiárne. Budem sa nimi zaoberať spoločne (2).
1. O tom, že nebolo preukázané, že cieľom projektu pinkovité vtáky je výskum
54. Ako môže Súdny dvor rozhodnúť, či projekt, ktorý zákonodarca členského štátu prezentuje ako výskumný projekt, je skutočne prijatý s cieľom výskumu, alebo či sa členský štát spolieha na výnimku na účely výskumu len preto, aby umožnil inak nezákonné činnosti?
55. Logickou odpoveďou by bolo, že ak projekt spĺňa všetky podmienky stanovené smernicou o vtákoch na uplatnenie tejto výnimky, Súdny dvor by mal dospieť k záveru, že je prijatý s cieľom výskumu.
56. V skutočnosti odpoveď na uvedenú otázku nie je taká ľahká, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Smernica o vtákoch síce umožňuje výnimku na výskumné účely z toho, čo by sa inak považovalo za zakázaný odchyt a rušenie voľne žijúceho vtáctva; neobsahuje však žiadne údaje o význame formulácie „s cieľom výskumu“ v jej článku 9 ods. 1 písm. b).
57. Vysvetlenie neobsahuje ani jej sesterská smernica o biotopoch, ktorá obsahuje takmer rovnako formulovanú výnimku na účely výskumu, ktorá umožňuje odchýliť sa od ochrany, ktorú táto smernica stanovuje na účely ochrany živočíchov a rastlín, na ktoré sa vzťahuje.(36)
58. Pri určovaní významu pojmu „výskum“ sa možno inšpirovať Bernským dohovorom o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť, ktorého zmluvnou stranou je Únia.(37) V článku 9 tohto dohovoru sa uvádzajú podobne nazvané výnimky na účely výskumu ako v smernici o vtákoch a smernici o biotopoch. Pokiaľ ide o význam takýchto výnimiek, stály výbor Bernského dohovoru usúdil, že „výskum je intelektuálna činnosť s cieľom získať nové vedecké poznatky metodickým, systematickým a overiteľným spôsobom“(38).
59. Takýto opis umožňuje vyvodiť závery o niektorých prvkoch pojmu „výskum“, a to tak vecných, ako aj procesných. Vecný rozmer výskumného projektu je jeho cieľ; odpovedá na otázku, aký súbor poznatkov má projekt rozšíriť, a vysvetľuje, prečo by sa táto otázka mala vôbec položiť. Procedurálny rozmer sa týka použitých vedeckých metód, t. j. spôsobu, ako sa dosiahne požadovaný výsledok.
60. Navrhujem preto, aby Súdny dvor na účely prejednávanej veci a bez nutnosti uviesť úplnejšiu definíciu pojmu „výskum“, rozhodol, že výskumný projekt musí mať svoj cieľ vyjadrený otázkou, ktorá je predmetom výskumu a musí byť navrhnutý tak, aby mohol poskytnúť odpoveď na túto otázku. Tieto prvky pojmu výskum, v prípade ktorého sa navyše obe strany zhodli, že predpokladá „vedecký výskum“, neboli sporné.(39)
61. Keď Medzinárodný súdny dvor (ICJ) čelil podobnej otázke ako Súdny dvor v prejednávanej veci, tiež usúdil vo veci, ktorá sa týkala japonského projektu lovu veľrýb v Antarktíde,(40) že nie je potrebné, aby stanovil komplexnú definíciu pojmu „výskum“. Uvedený súd však vysvetlil, že „objektívny posúdenie, či je program určený na účely vedeckého výskumu, sa neodvíja od zámerov jednotlivých vládnych úradníkov, ale skôr od toho, či sú návrh a realizácia programu primerané vo vzťahu k dosiahnutiu stanovených cieľov výskumu“(41).
62. Navrhujem, aby Súdny dvor prijal podobnú metódu a posúdil, či je návrh a realizácia projektu pinkovité vtáky primeraná stanoveným cieľom výskumu tohto projektu.
63. Komisia vzniesla námietky proti stanoveným cieľom výskumu, ako aj proti návrhu a realizácii projektu pinkovité vtáky. K týmto námietkam sa vyjadrím postupne.
a) O otázke, ktorá je predmetom výskumu a jeho cieli
64. Otázka, ktorá je predmetom výskumu projektu pinkovité vtáky, je formulovaná takto: „Odkiaľ pochádzajú pinkovité vtáky, ktoré migrujú nad Maltou počas postnatálnej (jesennej) migrácie?“(42)
65. Komisia tvrdí, že cieľom tejto otázky, ktorá je predmetom výskumu, nie je ochrana. Malta skôr hľadá odpoveď na túto otázku len preto, aby mohla (opätovne) zaviesť výnimku na rekreačné účely.
66. Podľa názoru Komisie sa na výnimku stanovenú v článku 9 ods. 1 písm. b) smernice o vtákoch možno odvolávať len ak ide o výskum, ktorého cieľom je ochrana.
67. Malta potvrdila, že nevyhnutnosť zodpovedať otázku, ktorá je predmetom výskumu projektu pinkovité vtáky, bola skutočne uznaná po tom, ako Súdny dvor vo svojom rozsudku Komisia/Malta poukázal na nedostatok poznatkov. Tvrdí však, že vyriešenie tohto nedostatku poznatkov, ktorý Malte bráni v zavedení výnimky na rekreačné účely, by mohlo byť cieľom výskumného projektu podľa článku 9 ods. 1 písm. b) smernice o vtákoch.
68. Okrem toho Malta vysvetľuje, že projekt pinkovité vtáky sleduje aj širší cieľ, ktorým je ochrana. Tvrdí, že poznatky o tom, odkiaľ pinkovité vtáky lietajúce nad Maltou pochádzajú, môžu Malte pomôcť pri tvorbe jej politiky ochrany. Údaje získané v rámci projektu pinkovité vtáky by umožnili najmä identifikovať príslušné migračné trasy, a tým by pomohli nasmerovať úsilie na ochranu biotopov a navrhnúť územné plánovanie, ktoré by chránilo miesta zastávok a základné trasy.
69. Podľa môjho názoru nemožno súhlasiť s názorom Komisie, že cieľom výskumného projektu podľa článku 9 ods. 1 písm. b) smernice o vtákoch musí byť výlučne ochrana. Výskum, ktorý si vyžaduje výnimku z ochrany vtákov, môže slúžiť akémukoľvek legitímnemu výskumnému záujmu. V tomto zmysle, pokiaľ sa rekreačný odchyt vtákov považuje za povolené rozumné využívanie rekreačnej výnimky za predpokladu, že sa odchytí len malý počet vtákov, nemožno proti zberu údajov na zavedenie takejto výnimky namietať, že má nelegitímny cieľ.
70. Výskum na podporu cieľov ochrany je podporovaný iným ustanovením smernice o vtákoch. Článok 10 tejto smernice stanovuje, že „členské štáty podporujú výskum a akúkoľvek činnosť nevyhnutnú ako základňu pre ochranu, riadenie a využívanie všetkých druhov vtákov uvedených v článku 1“. To je argument v prospech môjho názoru, že článok 9 ods. 1 písm. b) smernice o vtákoch sa má vykladať tak, že povoľuje výskum aj na iné legitímne účely, než je ochrana.
71. Zároveň sa domnievam, že aj keď nemusí byť zameraný na zlepšenie metód ochrany, výskum na základe ustanovenia o výnimke nemôže viesť k bráneniu alebo sťaženiu cieľov ochrany, ktorými sú zachovanie dobrého stavu ochrany druhov.
72. Ak sa vrátime k okolnostiam prejednávanej veci, v rámcových pravidlách z roku 2020 bol cieľ projektu pinkovité vtáky definovaný inak ako v rámcových pravidlách z roku 2021. Výslovný odkaz na výnimku na rekreačné účely, ktorý sa nachádzal v rámcových pravidlách z roku 2020, bol z rámcových pravidiel z roku 2021 vypustený.(43) Na pojednávaní však Malta objasnila, že možné zavedenie výnimky na rekreačné účely je napriek zmene jej formulácie stále jedným z cieľov rámcových pravidiel z roku 2021.
73. Otázka, ktorá je predmetom výskumu a na ktorú má projekt pinkovité vtáky odpovedať, sa mi zdá vhodná na vyriešenie nedostatku poznatkov, ktorý Súdny dvor zistil vo veci Komisia/Malta v súvislosti s výnimkou na rekreačné účely.
74. Hoci má projekt pinkovité vtáky podľa Malty širšie ciele ochrany, tento štát naopak nevysvetlil, s výnimkou veľmi všeobecného rámca, na aké ciele ochrany sa tento projekt zameriava. Z tohto dôvodu je ťažké určiť súvislosť medzi otázkou, ktorá je predmetom výskumu a týka sa pôvodu vtákov, ktoré na jeseň prelietavajú nad Maltou, a možnými cieľmi ochrany.
75. Napriek uvedenému sa v rámci týchto pochybností prikloním na stranu Malty a budem vo svojej analýze vychádzať z predpokladu, že projekt pinkovité vtáky má aj širší cieľ ochrany. Pri posudzovaní opodstatnenosti návrhu projektu je potrebné zohľadniť jeho ciele. Posúdim preto, či je možné návrh projektu odôvodniť z hľadiska oboch jeho stanovených cieľov.
b) O návrhu a realizácii výskumu
76. Ako už bolo vysvetlené, návrh a spôsob realizácie projektu musia byť opodstatnené.(44) To znamená, že rušenie vtákov, ktoré je v zásade zakázané smernicou o vtákoch, musí byť odôvodnené cieľmi projektu.(45)
77. Otázky týkajúce sa návrhu výskumu a realizácie projektu pinkovité vtáky rozdelím tak, že sa na jednej strane budem zaoberať tými aspektmi, ktoré Komisia spochybňuje a ktoré považujem za opodstatnené časti návrhu tohto projektu, a na druhej strane tými aspektmi, ktoré nepovažujem za opodstatnené.
1) O prijateľných prvkoch návrhu projektu pinkovité vtáky
78. Komisia tvrdí, že používanie sklápacích sietí nie je odôvodnené, že počet miest odchytu je neprimerane veľký a nie je jasne prepojený s riešenou otázkou. Taktiež tvrdí, že aj vzhľadom na nízky počet okrúžkovaných jedincov odchytených na Malte, zber údajov z okrúžkovaných vtákov jednoducho nemôže poskytnúť v primeranom časovom horizonte odpoveď na otázku, ktorá je predmetom výskumu. Komisia ďalej tvrdí, že podľa súčasného návrhu projektu by zber údajov z potrebného počtu krúžkov trval približne 70 rokov.
79. Podľa môjho názoru Malta uviedla presvedčivé argumenty, ktorými vyvrátila Komisiou uvedené nedostatky v návrhu projektu. Po prvé sklápacie siete aj závojové siete sú v zásade zakázané prílohou IV k smernici o vtákoch a môžu sa používať len na základe niektorej z výnimiek. Ak sa vtáky musia chytať, a zdá sa, že je to dnes jediná vedecky dostupná metóda získavania údajov z krúžkov na pinkovitých vtákoch, použitie sklápacích sietí umožňuje selektívnejší odchyt vtákov ako použitie závojových sietí. Vzhľadom na to, že projekt pinkovité vtáky sa zameriava na sedem špecifických druhov pinkovitých vtákov, zdá sa, že takáto voľba je odôvodnená.
80. Po druhé môžem súhlasiť s tým, že veľký počet vtákov odchytených na veľkom území nemusí byť nevyhnutne nedostatkom projektu. Takýto návrh projektu zvyšuje šance na odchyt vtáka s krúžkom a rýchlejšie získanie potrebných informácií. Napriek tomu nie je možné akceptovať jeden argument, ktorý v tejto súvislosti uviedla Malta. Malta zdôraznila, že na rozdiel od predchádzajúceho rekreačného projektu, odchyt veľkého počtu vtákov nepredstavuje problém, pretože vtáky nie sú zranené a vypúšťajú sa späť do voľnej prírody. Skutočnosť, že pinkovité vtáky sú po odchytení vypustené, však nemožno chápať ako odôvodnenie samotného návrhu projektu. Nemalo by sa zabúdať na to, že podľa smernice o vtákoch je zakázaná nielen držba alebo usmrcovanie vtákov, ale aj ich chytanie a rušenie.
81. Po tretie, pokiaľ ide o dostatočné množstvo údajov zo zozbieraných krúžkov, ktoré je stanovené na údaje zo 60 až 70 krúžkov z každého druhu pinkovitých vtákov, ktoré umožňuje dospieť k záveru, že bolo zhromaždené dostatočné množstvo údajov na vyvodenie spoľahlivých záverov, domnievam sa, že Súdny dvor nie je dostatočne informovaný na to, aby mohol o tomto aspekte rozhodnúť. To isté platí pre prognózy možného ukončenia projektu.
2) O neprijateľných nedostatkoch v návrhu výskumu a jeho realizácii
82. Ako som už navrhla, pri posudzovaní, či je projekt skutočne výskumným projektom, by sa mal Súdny dvor zamerať na jeho opodstatnenosť. Posúdenie opodstatnenosti výskumného projektu si vyžaduje porovnanie rušenia voľne žijúcich pinkovitých vtákov, ktoré projekt vyžaduje a ktoré je zakázané smernicou o vtákoch, s vedeckým cieľom projektu. Čím dôležitejší je cieľ projektu, tým ľahšie je odôvodniť odchyt a rušenie. Čím menej dôležitý je takýto cieľ, tým ťažšie sa odôvodňuje, čo môže viesť k záveru, že odchyt a rušenie vtákov by nemali byť povolené.
83. Pri posúdení primeranosti sa musí zohľadniť aj skutočnosť, že predmetný projekt sa týka živých zvierat.(46) Je potrebné mať na pamäti, že ochrana dobrých životných podmienok zvierat je v súlade s článkom 13 ZFEÚ cieľom všeobecného záujmu uznaným Úniou.(47) Súdny dvor už výslovne uznal jeho význam vo vzťahu k smernici o vtákoch.(48)
84. Pokiaľ ide o opodstatnenosť projektu pinkovité vtáky, Komisia poukazuje na tieto nedostatky v návrhu projektu. Po prvé neexistuje komplexná metóda zberu údajov, ktorá by mohla odôvodniť rušenie vtákov, a projekt sa chybne zameriava na zaznamenávanie údajov o už okrúžkovaných jedincoch. Po druhé zberači údajov, ktorí sa zúčastňujú na projekte, nie sú zodpovedajúcim spôsobom vyškolení a majú konflikt záujmov, na základe ktorého by mali byť vylúčení z projektu.
i) O zameraní projektu len na už okrúžkované jedince
85. V súvislosti s prvým argumentom, ktorý vychádza zo zistení správ BirdLife Malta a EURING, Komisia najprv tvrdí, že zameranie projektu na pôvod pinkovitých vtákov je nesprávne. Podľa ich názoru „na to, aby bolo možné zlepšiť ochranu a manažment pinkovitých vtákov zimujúcich na Malte a poskytnúť základ pre monitorovanie účinnosti budúcich ochranných opatrení, je dôležité pochopiť ich rozšírenie, početnosť a fluktuáciu, ako aj ich migračný pôvod“. „Počiatočný dôraz dôveryhodného projektu by sa nemal klásť na pôvod populácie, ale projekt by mal najprv odhadnúť veľkosť, zloženie a fluktuáciu populácií pinkovitých vtákov vyskytujúcich sa na Malte počas nehniezdneho obdobia. Táto časť projektu by mohla zahŕňať prieskumy vo forme pozorovania, ktoré by umožnili získať základné informácie o sezónnej početnosti a využívaní biotopov, pričom by sa identifikovali tie oblasti a biotopy, ktoré sú najdôležitejšie a ktorým by sa mala priradiť najvyššia priorita ochrany týchto druhov“(49).
86. Malta tento argument nevyvrátila. Ak by sa tento argument posudzoval naozaj len v kontexte jeho účelu, ktorým je umožniť (opätovné) zavedenie výnimky na rekreačné účely snahou o vyriešenie nedostatku poznatkov, ktorý uznal Súdny dvor vo veci Komisia/Malta, zber údajov o pôvode vtákov by sa mohol javiť ako zodpovedajúce zameranie projektu. Zameranie sa len na tento druh informácií, najmä ak chýbajú iné relevantné údaje, ktoré nie je možné získať v rámci projektu pinkovité vtáky, však nemôže ospravedlniť rušenie vtákov z hľadiska širšieho cieľa ochrany.
87. Druhým veľmi problematickým nedostatkom v návrhu projektu je, že odchyt vtákov je povolený len na odčítanie a zaznamenávanie údajov z odchytených jedincov, ktoré sú už okrúžkované. Táto skutočnosť, ako tvrdí Komisia, nie je vedecky ani eticky odôvodnená. Ak sa vtáky odchytávajú v súvislosti s krúžkovaním, mali by sa zbierať všetky vhodné vedecké údaje, aby sa zabezpečilo maximálne vedecké využitie údajov. Zber údajov nielen z krúžku, ale aj ďalších údajov o každom odchytenom vtákovi, akými sú vek a pohlavie, hmotnosť, stav peria, meranie krídel a podobne, spolu s krúžkovaním všetkých odchytených jedincov, by skutočne mohol odôvodniť činnosti, ktoré sú inak zakázané smernicou o vtákoch. Na tento účel by bola potrebná účasť vzdelaných a kvalifikovaných krúžkovateľov.
88. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že projekt pinkovité vtáky vo svojej pôvodnej podobe podľa príslušných právnych predpisov skutočne predpokladal nielen zber údajov z už okrúžkovaných vtákov, ale aj krúžkovanie všetkých odchytených vtákov. Pri realizácii tejto časti projektu sa predpokladalo, že osobitné povolenie na účasť na projekte by mohlo byť udelené krúžkovateľom vtákov s existujúcim povolením. Z dôvodu nedôvery príslušnej krúžkovacej organizácie – EURING, k navrhovanému projektu sa však krúžkovatelia vtákov pôsobiaci na Malte odmietli zúčastniť na projekte.(50) V skutočnosti celoeurópska výzva adresovaná krúžkovateľom nebola podľa Malty úspešná. Z tohto dôvodu sa v sledovaných troch rokoch v rámci tohto projektu len zbierali údaje z už okrúžkovaných vtákov.
89. Odchyt vtákov vo veľkom rozsahu, ako sa plánuje v rámci projektu pinkovité vtáky, len na účely zberu údajov z okrúžkovaných vtákov, nemôže podľa môjho názoru odôvodniť tento projekt, a to bez ohľadu na to, či je jeho cieľom len umožniť (opätovné) zavedenie výnimky na rekreačné účely, alebo či skutočne sleduje širšie ciele ochrany. V oboch prípadoch by bolo rušenie vtákov v takom veľkom rozsahu neprimerané vedeckému prínosu projektu.(51)
90. Neúčasti krúžkovateľov vtákov na projekte pinkovité vtáky sa možno dalo predísť, ak by sa zákonodarca vzdal časti návrhu projektu. Jednou zo sporných otázok, pre ktorú sa krúžkovatelia odmietli zúčastniť na projekte pinkovité vtáky, bolo používanie živých návnad. To sa však nezdá byť nevyhnutné pri odchyte pinkovitých vtákov prostredníctvom sklápacích sietí. Rovnako efektívne je používať vábničky s vopred nahratým spevom vtákov.(52) Keďže takáto zmena v návrhu projektu by mohla napomôcť jeho primeranosti, pretože vtáky by sa mohli krúžkovať súbežne so zaznamenávaním existujúcich informácií na krúžkoch, a to bez zníženia účinnosti metódy odchytu, treba si položiť otázku, či táto časť návrhu projektu neslúži inému cieľu, než je výskum. Táto časť návrhu projektu umožňuje pokračovanie v rekreačných aktivitách odchytu pinkovitých vtákov, pri ktorých sa tradične používali živé návnady.(53)
ii) O zberačoch údajov a občianskej vede
91. Týmto sa dostávam k ďalšiemu argumentu Komisie, ktorý sa týka nevhodnosti účasti osôb na projekte, ktoré sa zúčastnili na predchádzajúcom projekte týkajúcom sa výnimky na rekreačné účely.
92. Hlavnou odpoveďou Malty na tieto tvrdenia je občianska veda. Malta tvrdí, že občianska veda je myšlienka, ktorú Komisia silne podporuje, a je prekvapená postojom Komisie v prejednávanej veci.(54) Malta ďalej uvádza, že účasť držiteľov povolenia na odchyt živých jedincov získaného v rámci výnimky na rekreačný odchyt je vhodná, pretože tieto osoby vedia používať sklápacie siete. Na záver Malta trvá na tom, že osobitné povolenie, ktoré ich oprávňuje zúčastniť sa na projekte pinkovité vtáky, môžu získať len osoby, ktoré absolvujú školenie.
93. Občianska veda je skutočne myšlienka, ktorú Únia podporuje.(55) Myšlienka zapojenia občanov do vedeckých projektov však nespočíva v navrhovaní projektov takým spôsobom, aby sa na nich mohli zúčastniť občania, ale skôr v zapojení občanov do výskumných projektov, ktoré sú samy osebe odôvodnené určitým relevantným výskumným cieľom. Občianska účasť by sa mala umožniť všetkým osobám, ktoré majú záujem zúčastniť sa na projekte, a nemala by byť diskriminačná, pričom môžu byť stanovené určité podmienky účasti.
94. Projekt pinkovité vtáky je naopak navrhnutý tak, že o špeciálne povolenie na účasť v projekte pinkovité vtáky môžu požiadať len osoby, ktoré sú držiteľmi všeobecného povolenia na odchyt živých jedincov, ktoré sa už nevydáva, ale jeho držiteľmi sú len bývalí účastníci projektu týkajúceho sa výnimky na rekreačné účely.(56) Túto skutočnosť potvrdila Malta na pojednávaní. Malta však neposkytla rozumné vysvetlenie, prečo projekt, ktorý je založený na myšlienke občianskej vedy, nie je otvorený pre všetkých občanov, ktorí by sa na ňom mohli mať záujem zúčastniť. Jedným z uvedených argumentov sa vysvetľovalo, že osoby, ktoré sú držiteľmi všeobecného povolenia na odchyt živých jedincov, vedia, ako majú používať sklápacie siete. Nenasledovalo však žiadne vysvetlenie, prečo by sa ostatní občania nemohli naučiť, ako by sa tieto siete mali používať na účely projektu.
95. Zdá sa, že povinné školenie na vznik nároku na vydanie osobitného povolenia sa zameriava len na informovanie potenciálnych účastníkov o právnej konštrukcii projektu, vrátane – v neposlednom rade – povinnosti okamžite vypustiť odchytené vtáky. Z údajov predložených Súdnemu dvoru nevyplýva, že by sa absolvovaním predmetného školenia naučili zručnostiam potrebným na zber údajov, napríklad ako správne používať sklápacie siete alebo ako rozlíšiť sedem druhov pinkovitých vtákov medzi nimi navzájom a od iných vtákov.(57) To sa skutočne nezdá byť dostatočným školením, ktoré by umožnilo každému občanovi, ktorý má záujem, zúčastniť sa na projekte.
96. Ostatné projekty údajne porovnateľné s projektom pinkovité vtáky, ktorý Malta uviedla vo svojom vyjadrení k žalobe ako projekt, ktorý zapája občanov do výskumu vtákov, nezapojili občanov do žiadnych invazívnych činností týkajúcich sa vtákov. Tieto projekty sa týkali skôr pozorovania a oznamovania údajov získaných pozorovaním.(58) Okrem toho, ako vysvetľuje EURING, občania, ktorí sa zúčastňujú na projektoch krúžkovania, absolvujú serióznu odbornú prípravu, ktorá často trvá rok, a zúčastňujú sa na projekte spolu s profesionálnymi krúžkovateľmi.(59)
97. Môžem súhlasiť s Maltou, že zapojenie osôb, ktoré sa predtým zúčastňovali na rekreačnom odchyte pinkovitých vtákov, samo osebe nepredstavuje problém, a dokonca môže obsahovať vzdelávací prvok, najmä preto, že chov vtákov je v rámci projektu zakázaný.
98. Uvedené však nevysvetľuje, prečo sú len tieto osoby prizvané k účasti na príležitostiach týkajúcich sa občianskej vedy v rámci projektu pinkovité vtáky. To nie je v súlade s koncepciou občianskej vedy. Skôr to svedčí o tom, že projekt bol skutočne navrhnutý a realizovaný tak, aby umožnil tejto konkrétnej skupine občanov pokračovať v rekreačných aktivitách spojených s odchytom pinkovitých vtákov.
99. Malta poukázala na skutočnosť, že v rámci projektu sa zabezpečuje monitorovanie jeho realizácie a presadzovanie jeho podmienok, čo by malo zberačom údajov znemožniť ponechať si odchytené vtáky. Okrem toho čísla z posledných dvoch rokov, počas ktorých sa projekt realizoval, poukazujú na účinné vykonávanie kontrol v praxi. V tejto súvislosti Malta poskytla významné údaje o značnom úsilí o zlepšenie presadzovania dodržiavania svojich právnych predpisov. Napríklad v roku 2021 počas otvorenia „výskumných období“ a s prihliadnutím na skutočnosť, že bolo vydaných 2 904 osobitných povolení podľa podmienok súčasnej výnimky, bola stanovená zákonná požiadavka na 50 kontrolných pracovníkov vykonávajúcich kontrolnú činnosť počas povolených hodín a títo pracovníci vykonali celkovo 3 111 náhodných kontrol, pri ktorých zistili 122 porušení právnych predpisov.(60)
100. To skutočne mohlo viesť k menšiemu počtu prípadov, keď odchytené vtáky neboli vypustené na slobodu. Ako však na pojednávaní zdôraznila Komisia, je zvláštne, že skutočný výskumný projekt si vyžaduje takú neustálu a rozsiahlu mobilizáciu zdrojov orgánov zabezpečujúcich presadzovanie jeho podmienok.
101. Na záver uvádzam, že nielenže je ťažké obhájiť návrh projektu pinkovité vtáky cez prizmu občianskej vedy, ale tento projekt nie je zapojený ani do spolupráce so žiadnymi inými výskumnými projektmi. Od projektu, ktorý je závislý od údajov z iných krajín a môže pomôcť iným projektom týkajúcim sa pohybu vtáctva, by sa však dalo očakávať, že bude predpokladať domácu a medzinárodnú spoluprácu s podobnými projektmi.(61)
102. Na záver súhlasím s Komisiou, že z predložených dôkazov nevyplýva, že návrh a realizácia projektu pinkovité vtáky sú skutočné a primerané vo vzťahu k dosiahnutiu jeho stanovených cieľov. Z tohto dôvodu ho nemožno odôvodniť na základe výnimky na účely výskumu podľa článku 9 ods. 1 písm. b) smernice o vtákoch.
2. O neexistencii iného uspokojivého riešenia a povinnosti uviesť dôvody
103. Komisia tvrdí, že Malta nevysvetlila, prečo nie je možné odpovedať na otázku, ktorá je predmetom výskumu, inými metódami, ani to jasne nevysvetlila v právnych predpisoch, ktorými sa zavádza táto výnimka.
104. Malta v odpovedi uvádza, že správy, na ktoré sa odvolávajú vyhlásenia, ktorými sa vykonávajú rámcové pravidlá z roku 2020 a 2021, dostatočne jasne vysvetľujú, prečo neexistuje vhodné alternatívne riešenie k projektu pinkovité vtáky.
105. Po prvé bez ohľadu na dôvod výnimky povolenej podľa článku 9 smernice o vtákoch obsahuje toto ustanovenie vo svojom odseku 1 podmienku, že takúto výnimku možno použiť len „ak neexistuje iné uspokojivé riešenie“.
106. Už som vysvetlila, prečo sa domnievam, že návrh a realizácia projektu pinkovité vtáky nie sú primerané na dosiahnutie jeho výskumných cieľov. Na základe uvedeného sa domnievam, že nie je prijatý na účely výskumu. Z tohto dôvodu tu nevzniká otázka alternatívneho uspokojivého riešenia.
107. Ak však Súdny dvor dospeje k záveru, že projekt pinkovité vtáky bol prijatý na účely výskumu, domnievam sa, že Malta, ako tvrdí Komisia, jasne nevysvetlila, prečo sú dve uvedené alternatívne riešenia nedostatočné.
108. Cieľom projektu pinkovité vtáky je zistiť, odkiaľ pochádzajú pinkovité vtáky, ktoré lietajú nad Maltou. Na tento účel projekt navrhuje použitie metód, ktoré sú zakázané smernicou o vtákoch – odchyt vtákov a použitie sklápacích sietí. Na odôvodnenie projektu pinkovité vtáky na základe článku 9 ods. 1 písm. b) smernice o vtákoch je preto nevyhnutné, aby Malta preukázala, že iné metódy, ktoré nie sú v rozpore s touto smernicou alebo ktoré zahŕňajú výnimku, ale sú menej invazívne, nie sú k dispozícii.
109. Prvé alternatívne riešenie, ktoré uviedla Komisia, sa týka zapojenia odborných ornitológov. Komisia však jasne nevysvetlila, akým spôsobom sa majú zapojiť. Určite sa musia podieľať na návrhu projektu, analýze zozbieraných údajov, vyvodzovaní záverov z týchto analýz a na zverejnení výsledkov projektu.(62)
110. Problém s nezapojením ornitológov do návrhu projektu pinkovité vtáky, ktorý Komisia zdôraznila, sa však vyskytol v bode zberu údajov z krúžkov vtákov a získavania ďalších informácií týkajúcich sa odchytených vtákov.
111. Z toho pohľadu sa mi zdá, že Malta nemôže tvrdiť, že uspokojivejším alternatívnym riešením by nebola účasť ornitológov na projekte, keďže pôvodne sa v rámci zberu údajov predpokladala účasť krúžkovateľov vtákov. Malta však, po neúspešnom pokuse zapojiť ornitológov, od tohto pôvodného aspektu návrhu projektu upustila a pokračovala v jeho realizácii bez účasti ornitológov. Prvé alternatívne riešenie samozrejme existovalo, ale Malta ho opomenula.
112. Druhým alternatívnym riešením, ktoré bolo uvedené, bolo rozsiahle modelovanie. Aj keď Malta uvádza niekoľko dôvodov, prečo je táto možnosť menej účinná ako projekt založený na zbere údajov z krúžkov vtákov, netvrdí, že takáto metóda neumožňuje získať odpoveď na otázku, ktorá je predmetom výskumu, a tým vyriešiť nedostatok poznatkov. Vzhľadom na to, že rozsiahle modelovanie je výskumná metóda, ktorá nie je invazívna, a teda nie je v rozpore so smernicou o vtákoch, nevyužitie tejto metódy by si vyžadovalo dôkladnejšie vysvetlenie.
113. Domnievam sa, že Malta jasne nevysvetlila, prečo iné dostupné metódy nie sú vhodné na vyriešenie nedostatku poznatkov, ktorého identifikácia je dôvodom na vypracovanie projektu pinkovité vtáky. Odôvodnenia uvedené vo vykonávacích právnych predpisoch (vyhláseniach) preto nespĺňajú štandard právnej istoty stanovený judikatúrou(63) a vyžaduje sa jasné a dostatočné odôvodnenie, ktoré by vysvetľovalo, ako sú splnené podmienky článku 9, vrátane toho, prečo sa orgán, ktorý zavádza opatrenie na základe výnimky, domnieva, že neexistuje iné uspokojivé riešenie.(64)
114. V rámcových pravidlách z roku 2020 alebo roku 2021 nie je stanovené žiadne odôvodnenie dostupného alternatívneho uspokojivého riešenia. Tri vykonávacie vyhlásenia, ktorými sa otvárajú výskumné obdobia v rokoch 2020, 2021 a 2022, obsahujú určité odôvodnenie. Zatiaľ čo vo vyhlásení pre rok 2020 sa len implicitne poukazuje na podkladové štúdie použité pri navrhovaní projektu, v neskorších vyhláseniach sa na tieto štúdie poukazuje explicitnejšie v poznámkach pod čiarou. Tieto štúdie a ani tvrdenia uvedené počas konania pred Súdnym dvorom však jasne neodpovedajú na otázku, prečo nebolo možné použiť iné metódy. Neuvádza sa, že nie sú vhodné, ale iba to, že sú menej účinné.
115. Komisia teda dostatočne preukázala, že Malta neodôvodnila neexistenciu iného uspokojivého riešenia a nepreukázala neexistenciu iného uspokojivého riešenia.
116. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol, že Malta si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 5 a článku 8 ods. 1 smernice o vtákoch v spojení s článkom 9 ods. 1 tejto smernice.
VI. O trovách
117. Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora sa účastníkovi konania, ktorý nemal vo veci úspech, uloží povinnosť nahradiť trov konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla uložiť Maltskej republike povinnosť nahradiť trovy konania a Maltská republika nemala vo veci úspech, je potrebné uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania.
VII. Návrh
118. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto:
– Maltská republika si prijatím výnimky, ktorá umožňuje odchyt živých jedincov siedmich druhov voľne žijúcich pinkovitých vtákov [pinka obyčajná (Fringilla coelebs), stehlík konôpka (Carduelis cannabina), stehlík obyčajný (Carduelis carduelis), zelienka obyčajná (Carduelis chloris), glezg obyčajný (Coccothraustes coccothraustes), kanárik poľný (Serinus serinus) a stehlík čížik (Carduelis spinus)], nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 5 a článku 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva v spojení s článkom 9 ods. 1 tejto smernice;
– Maltská republika znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii.
1 Jazyk prednesu: angličtina.
2 HUSTON, J.: The Maltese Falcon, Warner Bros, 1941. O historických udalostiach spojených s týmto príbehom pozri FALZON, M.‑A.: Birds of Passage, Hunting and Conservation in Malta. Berghahn Books: New York, Oxford, 2020, s. 26.
3 Rozumiem tomu tak, že na Malte sa praktizoval odchyt pinkovitých vtákov, aby sa mohli používať ako živé návnady na lov alebo ďalší odchyt. Vtáky sa tiež držali v klietkach a používali na chov buď ako domáce zvieratá, alebo pre potešenie z počúvania ich spevu. Pozri v tejto súvislosti FLAZON, M‑A.: Birds of Passage, Hunting and Conservation in Malta, c. d., s. 14 až 15; 51 a 55 až 56.
4 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 2010, s. 7), ktorou sa zrušila smernica Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. ES L 103, 1979, s. 1) (ďalej len „smernica o vtákoch“).
5 Prístupová zmluva stanovila prechodné obdobie, počas ktorého mala Malta postupne ukončiť odchyt vtákov zakázaný smernicou o vtákoch. Pozri zmluvu medzi Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Írskom, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Portugalskou republikou, Fínskou republikou, Švédskym kráľovstvom, Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska (členskými štátmi Európskej únie) a Českou republikou, Estónskou republikou, Cyperskou republikou, Lotyšskou republikou, Litovskou republikou, Maďarskou republikou, Maltskou republikou, Poľskou republikou, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou o pristúpení Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky k Európskej únii (Ú. v. EÚ L 236, 20203, s. 17, na s. 870).
6 Ide o týchto sedem druhov voľne žijúcich pinkovitých vtákov: pinka obyčajná (Fringilla coelebs), stehlík konôpka (Carduelis cannabina), stehlík obyčajný (Carduelis carduelis), zelienka obyčajná (Carduelis chloris), glezg obyčajný (Coccothraustes coccothraustes), kanárik poľný (Serinus serinus) a stehlík čížik (Carduelis spinus).
7 Rozsudok z 21. júna 2018, Komisia/Malta (C‑557/15, EU:C:2018:477, ďalej len „rozsudok Komisia/Malta“).
8 Pozri rozsudok Komisia/Malta, body 62 až 76 predmetného rozsudku. Ďalšími dôvodmi, pre ktoré Súdny dvor usúdil, že výnimka na rekreačné účely nespĺňa požiadavky článku 9 ods. 1 písm. c) smernice o vtákoch, bola skutočnosť, že sklápacie siete neboli selektívnymi metódami odchytu, že odchyt bol veľmi intenzívny a že sa nevykonával za prísne kontrolovaných podmienok (pozri rozsudok Komisia/Malta, body 71, 79, 81, 84 a 97).
9 Projekt pinkovité vtáky je založený na právnych predpisoch vysvetlených v časti II týchto návrhov.
10 Na pojednávaní Komisia vysvetlila, že sa rozhodla podať túto žalobu na základe článku 258 ZFEÚ, a nie na základe článku 260 ods. 2 ZFEÚ, pretože právna úprava, ktorou sa zavádza projekt pinkovitých vtákov, má byť údajne odôvodnená iným ustanovením smernice o vtákoch. Aj keď podľa Komisie nová právna úprava zachováva starý režim, odkaz novej právnej úpravy na iný režim výnimky si vyžadoval začatie nového konania o nesplnení povinnosti.
11 Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 1992, s. 7; Mim. vyd. 15/002, s. 102), naposledy zmenená smernicou Rady 2013/17/EÚ z 13. mája 2013, ktorou sa z dôvodu pristúpenia Chorvátskej republiky upravujú určité smernice v oblasti životného prostredia (Ú. v. EÚ L 158, 2013, s. 193) (ďalej len „smernica o biotopoch“).
12 O význame biodiverzity pozri úvodné poznámky k mojim návrhom vo veci Komisia/Írsko (Ochrana osobitných chránených území) (C‑444/21, EU:C:2023:90, body 1 až 3).
13 Kurzívou zvýraznila generálna advokátka. Je potrebné zdôrazniť, že v prílohe I k smernici o vtákoch sú uvedené vtáky, ktoré v súlade s jej článkom 4 podliehajú zvláštnym opatreniam týkajúcim sa ich ochrany s cieľom zabezpečiť ich prežitie. V prílohe II sú uvedené druhy, ktoré sa môžu loviť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, a v prílohe III sú uvedené druhy, s ktorými sa za osobitných podmienok môže obchodovať. Pinkovité vtáky, ktorých sa týka „projekt pinkovité vtáky“, nie sú uvedené v žiadnej z príloh k smernici o vtákoch. Na pinkovité vtáky sa však vzťahujú zvláštne opatrenia týkajúce sa ochrany na základe článku 4 ods. 2 smernice o vtákoch, ktorý vyžaduje takéto zaobchádzanie s „pravidelne sa vyskytujúcimi sťahovavými druhmi, ktoré nie sú uvedené v prílohe I“.
14 Pozri v tomto zmysle body 79, 81 a 84 uvedeného rozsudku.
15 Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. marca 2021, One Voice a Ligue pour la protection des oiseaux (C‑900/19, EU:C:2021:211, bod 33 a citovaná judikatúra, ďalej len „rozsudok One Voice“).
16 Pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. júla 1987, Komisia/Belgicko (247/85, EU:C:1987:339, bod 8); z 28. februára 1991, Komisia/Nemecko (C‑57/89, EU:C:1991:89, bod 22), a z 23. apríla 2020, Komisia/Fínsko (Jarný lov samcov kajky morskej) (C‑217/19, EU:C:2020:291, bod 85), a rozsudok One Voice, bod 35.
17 Legal Notice 79 (vyhláška č. 79) z 29. marca 2006, ktorá obsahuje zásady ochrany voľne žijúceho vtáctva (príloha A.1 k žalobe).
18 Legal Notice 399 (vyhláška č. 399) z 27. októbra 2020.
19 Legal Notice 400 (vyhláška č. 400) z roku 2020 týkajúca sa vyhlásenia o výnimke umožňujúcej výskumné obdobie v roku 2020.
20 Legal Notice 394 (vyhláška č. 394) z roku 2021.
21 Legal Notice 395 (vyhláška č. 395) z roku 2021 týkajúca sa vyhlásenia o výnimke umožňujúcej vedecký výskum v roku 2021.
22 Legal Notice 257 (vyhláška č. 257) z roku 2022 týkajúca sa vyhlásenia o výnimke umožňujúcej vedecký výskum v roku 2022.
23 Je to uvedené v článku 1 ods. 2 rámcových pravidiel z roku 2020 a rámcových pravidiel z roku 2021. Rámcovými pravidlami z roku 2021 však bola vložená formulácia „za prísne kontrolovaných podmienok a selektívnym spôsobom“.
24 Pozri v tejto súvislosti článok 2 písm. c) vyhlásenia pre rok 2021, v ktorom sa vysvetľuje, že krúžkovatelia vtákov z národného systému krúžkovania nemôžu používať živé návnady na účely krúžkovania a kontroly a z etického hľadiska s takýmto postupom nesúhlasia.
25 Vyhlásením pre rok 2021, ktoré bolo prijaté v ten istý deň ako rámcové pravidlá z roku 2021, Malta otvorila ďalšie výskumné obdobie od 20. októbra 2021 do 20. decembra 2021. Vyhlásením pre rok 2022 sa otvorilo podobné výskumné obdobie od 20. októbra 2022 do 20. decembra 2022.
26 Rozsudok z 22. marca 1983, Komisia/Francúzsko (42/82, EU:C:1983:88, bod 20).
27 Pozri článok 1 ods. 2 rámcových pravidiel z roku 2020 a rámcových pravidiel z roku 2021.
28 Pozri definíciu „relevantných druhov“ v článku 2 ods. 2 rámcových pravidiel z roku 2020 a rámcových pravidiel z roku 2021.
29 Pozri články 5 až 7 rámcových pravidiel z roku 2020 a články 10 až 12 rámcových pravidiel z roku 2021.
30 Pozri článok 4 rámcových pravidiel z roku 2020 a článok 8 rámcových pravidiel z roku 2021.
31 Pozri článok 3 rámcových pravidiel z roku 2021.
32 Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. novembra 1992, Komisia/Grécko (C‑105/91, EU:C:1992:441, bod 12 a citovaná judikatúra), a zo 4. septembra 2014, Komisia/Nemecko (C‑211/13, EU:C:2014:2148, bod 23 a citovaná judikatúra).
33 Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. novembra 1992, Komisia/Grécko (C‑105/91, EU:C:1992:441, bod 13 a citovaná judikatúra); z 9. septembra 2004, Komisia/Grécko (C‑417/02, EU:C:2004:503, bod 17), a zo 4. septembra 2014, Komisia/Nemecko (C‑211/13, EU:C:2014:2148, bod 24 a citovaná judikatúra).
34 Pozri bod 40 vyššie.
35 Pozri v tomto zmysle rozsudok One voice, bod 29 a citovanú judikatúru.
36 Pozri článok 16 ods. 1 písm. d) smernice o biotopoch. Malým rozdielom je použitie jednotného čísla v anglickej verzii smernice o biotopoch. Nemyslím si, že ide o dôležitý alebo zámerný rozdiel. Okrem toho vo francúzskej jazykovej verzii smernice o biotopoch aj smernice o vtákoch sa používa množné číslo a podľa môjho názoru je množné číslo vhodnejšie na označenie výskumu aj výučby.
37 Generálna advokátka Kokott sa domnievala, že článkom 9 smernice o vtákoch sa vykonáva článok 9 Dohovoru o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť, podpísaného 19. septembra 1979 v Berne (Ú. v. ES L 38, 1982, s. 3) (ďalej len „Bernský dohovor“), ktorého zmluvnou stranou je Únia [rozhodnutie Rady 82/72/EHS z 3. decembra 1981 o uzavretí Dohovoru o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Ú. v. ES L 38, 1982, s. 1; Mim. vyd. 11/14, s. 280)], a preto je potrebné tento dohovor zohľadniť pri výklade smernice o vtákoch. Pozri jej návrhy v spojených veciach Föreningen Skydda Skogen a i. (C‑473/19 a C‑474/19, EU:C:2020:699, bod 73).
38 Stály výbor, Ustanovenia o výnimkách v súlade s článkom 9 Bernského dohovoru, T‑PVS/Inf (2011) 23, bod 3.5.5, s. 19, dostupné na: https://rm.coe.int/0900001680746b62 (naposledy navštívené 29. februára 2024).
39 Malta, s odvolaním sa na DAY, R., GASTEL, B.: How to Write and Publish a Scientific Paper. 9. vydanie, Cambridge University Press, 2022, uviedla tieto obsahové náležitosti projektu vedeckého výskumu: takýto projekt musí formulovať otázku, ktorá je predmetom výskumu; zvoliť návrh výskumu, stanoviť metódy zberu a analýzy údajov a na záver interpretovať a uviesť výsledky. Malta tvrdí, že projekt pinkovité vtáky obsahuje všetky tieto náležitosti. Komisia nespochybňuje maltskú definíciu vedeckého výskumu. Nesúhlasí však s tým, že projekt pinkovité vtáky spĺňa túto definíciu.
40 Rozsudok Medzinárodného súdneho dvora z 31. marca 2014, Veľrybárstvo v Antarktíde (Austrália/Japonsko: za účasti Nového Zélandu), ICJ Reports 2014, s. 226, s. 258.
41 Tamže, bod 97 rozsudku.
42 Táto otázka sa uvádza ako základná otázka projektu pinkovité vtáky v dokumente s názvom „Maltský výskumný projekt pinkovité vtáky: rozsah a metodika“, WBRU, s. 4. Zdá sa, že tento dokument je odborným článkom vypracovaným pred predstavením projektu pinkovité vtáky. V dokumente predloženom Súdnemu dvoru (ako príloha B.2 k vyjadreniu k žalobe) sa uvádza, že bol prijatý v máji 2020, ale zverejnený bol až v marci 2023 ako jeho aktualizovaná verzia. Malta vo svojich podaniach potvrdila, že ide skutočne o otázku, ktorá je predmetom výskumu projektu pinkovité vtáky.
43 V článku 2 ods. 1 rámcových pravidiel z roku 2020 sa výslovne uvádza, že cieľom projektu pinkovité vtáky je zhromažďovanie údajov na účely zavedenia výnimky na rekreačné účely v budúcnosti. V článku 2 ods. 1 rámcových pravidiel z roku 2021 sa už takýto cieľ výslovne neuvádza.
44 Pozri body 60 a 61 vyššie.
45 Pozri, pokiaľ ide o potrebu primeranosti každého opatrenia založeného na článku 9 smernice o vtákoch, rozsudok z 10. septembra 2009, Komisia/Malta (C‑76/08, EU:C:2009:535, bod 57), a rozsudok One Voice, bod 61 a citovanú judikatúru.
46 Pozri v tejto súvislosti etické hľadiská a postupy, ktoré majú byť zahrnuté do projektov navrhovaných v rámci programu Horizon 2020, dostupné na: https://ec.europa.eu/research/participants/docs/h2020‑funding‑guide/cross‑cutting‑issues/ethics_en.htm.
47 Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. decembra 2020, Centraal Israëlitisch Consistorie van België a i. (C‑336/19, EU:C:2020:1031, bod 63), a z 29. februára 2024, cdVet Naturprodukte (C‑13/23, EU:C:2024:175, bod 49). V tejto súvislosti prijala Európska únia smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/63/EÚ z 22. septembra 2010 o ochrane zvierat používaných na vedecké účely (Ú. v. EÚ L 276, 2010, s. 33).
48 Rozsudok One voice, body 39 a 65.
49 EURING, Poradenstvo pre Európsku komisiu o zbere údajov na účely ochrany a riadenia populácií maltských pinkovitých vtákov (príloha A.21 k žalobe), s. 12.
50 Pozri v tejto súvislosti zápisnicu zo zasadnutia maltského výboru Ornis, ktoré sa konalo v stredu 26. augusta 2020 (príloha A.20 k žalobe), bod 5.29, s. 13.
51 Podľa údajov, ktoré má Súdny dvor k dispozícii, bolo v roku 2020 zozbieraných len 10 krúžkov [„Správa o výsledku výnimky na výskumné účely z jesene 2020 na určenie referenčnej populácie siedmich druhov pinkovitých vtákov na Malte“ ktorú vydala WBRU v marci 2021 (príloha A.11 k žalobe v prejednávanej veci), bod 5.2], a 22 v roku 2021 [„Správa o výsledku výnimky na výskumné účely z jesene 2021 na určenie referenčnej populácie siedmich druhov pinkovitých vtákov na Malte“, ktorú vydala WBRU v marci 2022 (príloha B.27 k vyjadreniu k žalobe), bod 5.2].
52 Maltský výbor Ornis na svojom zasadnutí skutočne hlasoval za návrh, aby sa k možnému používaniu živých návnad lovcami pridali aj vábničky vtákov. Zástupca organizácie BirdLife Malta hlasoval proti tomuto návrhu z dôvodu pokračujúceho používania živých návnad. Pozri v tejto súvislosti zápisnicu zo zasadnutia maltského výboru Ornis, ktoré sa konalo v stredu, 26. augusta 2020 (poznámka pod čiarou 50 vyššie), body 5.14, 5.26 a 5.30. Malta na pojednávaní nevysvetlila, prečo takúto zmenu nezaviedla, ale len zopakovala, že používanie vábničiek vtákov bolo doplnené ako doplnková možnosť k používaniu živých návnad.
53 Pozri v tejto súvislosti zápisnicu zo zasadnutia maltského výboru Ornis, ktoré sa konalo v stredu, 26. augusta 2020 (poznámka pod čiarou 50 vyššie), bod 5.14.
54 V tejto súvislosti Malta uvádza Zelenú knihu o občianskej vede z roku 2013, ktorá je k dispozícii na: http://socientize.eu/sites/default/files/Green%20Paper%20on%20Citizen%20Science%202013.pdf; odporúčanie Komisie (EÚ) 2024/736 z 1. marca 2024 o kódexe postupov v oblasti angažovanosti občanov na účely zhodnocovania vedomostí (Ú. v. EÚ L 2024/736).
55 Európska komisia financuje vedeckú iniciatívu občianskej vedy Únie rámci svojho projektu Horizon 2020, o ktorom sú bližšie informácie dostupné na: https://eu‑citizen.science/. Na stránke je uvedených 328 projektov, ktoré zapájajú verejnosť do výskumu prostredníctvom aktivít občianskej vedy.
56 Článok 5.3 písm. a) rámcových pravidiel z roku 2020 a článok 10.5 písm. a) rámcových pravidiel z roku 2021. Pozri tiež „Správu o výsledku výnimky na výskumné účely z jesene 2020 na určenie referenčnej populácie siedmich druhov pinkovitých vtákov na Malte“, ktorú vydala WBRU v marci 2021 (príloha A.11 k žiadosti), bod 4.1, a „Správu o výsledku výnimky na výskumné účely z jesene 2021 na určenie referenčnej populácie siedmich druhov pinkovitých vtákov na Malte“, ktorú vydala WBRU v marci 2022 (príloha B.27 k vyjadreniu k žalobe), bod 4.1.
57 Keďže chýbajú akékoľvek ďalšie podrobné informácie o školení, možno tento záver vyvodiť zo vzorového testu, ktorý musia absolvovať uchádzači o povolenie a ktorý bol medzi dokumentmi predloženými Súdnemu dvoru označený ako príloha B.3 k vyjadreniu k žalobe.
58 Malta sa odvolávala na eBird, vianočné sčítanie vtákov a prieskum hniezdiacich vtákov, ktoré sa, ako priznala vo svojich podaniach, zameriavajú na neinvazívne pozorovanie a monitorovanie.
59 Pozri napríklad British Trust for Ornithology a Bird Banding Laboratory v USA.
60 Tieto údaje boli potvrdené listom od policajného komisára. Pozri prílohu B.28 k vyjadreniu k žalobe.
61 Pozri podobne aj rozsudok Medzinárodného súdneho dvora z 31. marca 2014, Veľrybárstvo v Antarktíde (Austrália/Japonsko: za účasti Nového Zélandu), ICJ Reports 2014, body 220 až 222.
62 Stály výbor Bernského dohovoru vysvetlil, že bez ohľadu na to, či výskum organizujú verejné alebo súkromné inštitúcie, alebo dokonca jednotlivci, musí ho vykonávať „výskumný pracovník… s fundovanou zodpovedajúcou vzdelávacou prípravou“ a musí byť „zameraný na dosiahnutie verejného účinku“. Stály výbor, Ustanovenia o výnimkách v súlade s článkom 9 Bernského dohovoru, T‑PVS/Inf (2011) 23, s. 20, dostupné na: https://rm.coe.int/0900001680746b62 (naposledy sprístupnené 29. februára 2024).
63 Rozsudky z 8. júna 2006, WWF Italia a i. (C‑60/05, EU:C:2006:378, bod 34 a citovaná judikatúra), a rozsudok Komisia/Malta, bod 47 a rozsudok One voice, bod 28.
64 Pozri napríklad rozsudok z 11. novembra 2010, Komisia/Taliansko (C‑164/09, neuverejnený, EU:C:2010:672, bod 26); rozsudok Komisia/Malta, bod 50, a rozsudok One voice, bod 31.